Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/62/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200379 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200379.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu GAZDA SLOVAKIA, spol.s r.o., Bažantia 1126/7, 930 05 Gabčíkovo, IČO: 34 144 803, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Kuttnerovou, Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 103131261/2016 zo dňa 12.5.2016 t a k t o r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103131261/2016 zo dňa 12.5.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 103131261/2016 zo dňa 12.5.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán vo veciach správy daní a poplatkov potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany číslo 102432017/2016 zo dňa 25.1.2016, ktorým bol žalobcovi správcom dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. (ďalej len daňový poriadok) za zdaňovacie obdobie august 2013 určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 175 764,28 eur, nepriznaný nadmerný odpočet dane v sume 141 033,79 eur a vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 34 730,49 eur. 2. Namietal, že pri postúpení odvolania správcom dane odvolaciemu správnemu orgánu neboli dodržané procesné zásady a lehoty v rámci daňového poriadku, keď poukázal na znenie ustanovení § 73 ods. 2 a nasl. daňového poriadku. Žalovaný sa dôsledne nevysporiadal so všetkými ním vznesenými námietkami bližšie špecifikovanými a uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu považuje za nulitný právny akt, nakoľko obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj z nesprávneho hodnotenia zistených skutočností. Uviedol, že zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu princípu proporcionality, a to v súvislosti s realizovaním procesných úkonov tak, aby zásahy správcu dane voči žalobcovi ako daňovému subjektu boli čo najviac minimalizované. Má za to, že žalovaný svojim rozhodnutím ako aj procesným postupom ukrátil žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného považuje za nulitný právny akt s poukazom na ustanovenie § 64 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a d) daňového poriadku, nakoľko žalobca ako daňový subjekt nie je identifikovaný určite, zrozumiteľne a presne, keď IČO uvedené správcom dane v znení 334144803 nie je identifikačným číslom, ktoré je pridelené žalobcovi. Za tohto stavu považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v uvedenom výroku za nepreskúmateľné pre rozpor medzi výrokom a odôvodnením. Obe uvedené rozhodnutia teda nemajú právne účinky a možno na ne bezpochyby hľadieť akoby neboli vydané. Namietal tiež, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydala pobočka Daňového úradu Piešťany, ktorá je iba organizačnou zložkou Daňového úradu Trnava a ako taká nemá právnu subjektivitu,ako to vyplýva aj z ustanovenia §5 ods.6 zákona č. 479/2009 Z.z. Má za to, že rozhodnutie mal vydať Daňový úrad Trnava ako orgán so zákonným spôsobom získanou subjektivitou a nie jeho organizačná zložka. Ďalej namietal, že uvedené rozhodnutie je vlastnoručne podpísané Ing. A. V., vedúcim oddelenia daňovej kontroly 7, pričom v tejto súvislosti mal pochybnosti o tom, či rozhodnutie podpísala na to oprávnená osoba, a to s prihliadnutím na znenie ust. § 63 písm. f) daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie vlastnoručne podpisuje poverený zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad. V prípade, ak je uvedená osoba skutočne poverená na daný úkon, malo by byť jednoznačne na predmetnom rozhodnutí uvedené, že konkrétna podpísaná osoba je na daný úkon zákonným spôsobom poverená a listina obsahujúca poverenie by mala byť priložená a mala by tvoriť súčasť vydaného rozhodnutia. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, pretože sa nezaoberal všetkými jeho námietkami uvedenými v odvolaní, v rozhodnutí neboli uvedené žiadne zistenia svedčiace v prospech žalobcu aj napriek tomu, že tento uniesol svoju časť dôkazného bremena, vyplývajúcu mu zo znenia ustanovenia § 24 daňového poriadku. Takýmto konaním žalovaného bolo porušené právo žalobcu zakotvené v § 3 ods. 1 daňového poriadku, keď žalovaný nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Ďalej mal za to, že žalovaný nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, čo nekorešponduje s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011 a 6Sžf/81/2013 zo dňa 18.6.2014, kedy súd rozhodol v prospech platiteľa dane, nakoľko dospel k záveru, že v situácii, keď platiteľ dane preukáže existenciu dodania tovaru prostredníctvom faktúr obsahujúcich podrobný zoznam dodaných tovarov a služieb, znáša dôkazné bremeno správca dane a nie daňový subjekt, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR 5Afs 131/2004 zo dňa 25.3.2005. Poukazoval na to, že od začatia daňovej kontroly 21,11.2013 až 9.4.2014 ho prvýkrát správca dane kontaktoval, pričom ho informoval iba o nešpecifikovaných pochybnostiach o nákupe tovaru od spoločnosti Tribano s.r.o., z čoho vyplýva porušenie práva žalobcu na úzku súčinnosť pri správe daní v zmysle § 3 ods.2 daňového poriadku. Bolo mu upreté právo byť oboznámený s úkonmi , ktorými správca dane získaval dôkazy, správca ho neinformoval o žiadostiach o medzinárodnú výmenu informácií a ich dôvodoch, neinformoval ho o pochybnostiach, ktoré by nebolo možné odstrániť dokazovaním na území nášho štátu tak, aby žalobca mohol uplatniť svoje právo na predkladanie dôkazov a vysvetlení. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že žalobca ako daňový subjekt bol súčasťou reťazového obchodu, žalovaný ho založil iba na podozreniach a pochybnostiach, nie na zisteniach skutkového stavu, nakoľko žalobca nepozná subjekty, z ktorých správca dane vytvoril jednotlivé reťazce , a podľa jeho názoru v konaní uniesol svoje dôkazné bremeno, pričom správca dane nepreukázal, že by žalobca bol súčasťou akéhokoľvek podvodného konania. Správca dane neuviedol, ako vyhodnotil jednotlivé obchodné transakcie, keď boli predložené dôkazy o tom že daňový subjekt obchod vykonal, predložil všetky súvisiace doklady a uvádzal mená skladníkov evidujúcich a preberajúcich tovar. Nakoľko vierohodnosť týchto dôkazov nebola popretá, nie je mu zrejmé, akými dôkazmi mal ešte disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane, ktorý ho o vzniku pochybností ani neinformoval a nevyzval ho na doplnenie dokazovania. Uviedol, že žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov svojich dodávateľov, a preto je na správcovi dane aby uniesol dôkazné bremeno v tom, že vedel alebo mohol vedieť o podvodnom plnení. Znamená to, že správca dane, resp. žalovaný dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku dostatočne nevyhodnotil a dopustil sa aj porušenia iných zákonných ustanovení pri výkone kontroly. Pri spracovaní protokolu bolo porušené jeho zákonné právo zúčastňovať sa vyjadrenia svedkov, dávať im otázky, vyžiadať si kópie dôkazov atď. . Zo strany správcu dane boli žalobcovi odňaté procesné práva, a to najmä tým, že o zabezpečovaní dôkazov vykonávaných správcom dane počas kontroly ani konania nebol kontrolovaný daňový subjekt žiadnym spôsobom vyrozumený a na úkony vykonávané v tejto súvislosti nebol správcom dane predvolaný. Boli tým porušené procesné práva vyplývajúce žalobcovi z daňového poriadku, a to v súvislosti s odňatím možnosti zúčastniť sa týchto úkonov. Ďalej namietal, že správca dane nedodržal zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorú začal dňa 21.11.2013 a ukončená bola 30.7.2015, v súvislosti s čím namietal, že samotnú daňovú kontrolu nemožno prerušiť a správca dane nesprávne aplikoval ustanovenia § 46 ods.10 zák.č.563/2009 Z.z., samotné požiadanie o medzinárodnú výmenu daňových informácií nie je dôvodom pre prerušenie konania z podnetu správcu dane uvedeným v § 61 ods.1 písm. b). Pokiaľ správca nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 46 ods.10 daňového poriadku, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti, daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a teda celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti. Súčasne rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vo veci neobsahujú zákonom predpísané náležitosti a dostatočné vysporiadanie sa so všetkými jeho námietkami a aj pre nedostatok dôvodov sú nepreskúmateľné. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Popísal priebeh daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2013 u žalobcu ako daňového subjektu, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 20588867/2015 zo dňa 29.7.2015. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca si v zdaňovacom období august 2013 uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Tribano s.r.o. a Chino s.r.o., keď predmetom dodania bola repka a z dodávateľských faktúr od spoločnosti IFRAM EDUCATION s.r.o. a SKYNY s.r.o., kde predmetom dodania bol sójový šrot. Žalobcom uvádzané námietky v žalobe považoval za nedôvodné, ktoré nemali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že zo strany správcu dane bola dodržaná lehota na postúpenie odvolania odvolaciemu správnemu orgánu v súlade s ust. § 73 ods. 2 daňového poriadku, pričom o takomto postupe bol upovedomený aj daňový subjekt. Žalovanému bolo doručené odvolanie zo dňa 29.2.2016 spolu s predkladacou správou číslo zo dňa 22.3.2016 a úplným spisovým materiálom dňa 23.3.2016, t.j. v stanovenej lehote. Nesúhlasil tiež s konštatovaním žalobcu, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné považovať za nulitné z dôvodu, že žalobca nie je identifikovaný určite, zrozumiteľne a presne, pretože IČO uvedené v oboch rozhodnutiach je v nesprávnom tvare. V tejto súvislosti uviedol, že ide o jednoznačne chybu v písaní, o čom bol žalobca upovedomený listom č. 102701606/2016 zo dňa 10.3.2016. Za tohto stavu nie je naplnená podmienka stanovená v § 64 ods. 2 písm. b) daňového poriadku, a preto nemožno napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považovať za nulitné a vydané v rozpore so zákonom. Taktiež nemožno považovať ani rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nulitné z dôvodu, že by bolo vydané orgánom vecne nepríslušným, keď v predmetnej veci písomnosť vyhotovil Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany, ktorá zabezpečuje výkon činností Daňového úradu Trnava ako jedna z jeho organizačných zložiek, a teda je vecne príslušným orgánom - daňovým úradom, a preto nebola porušené ust. § 64 ods. 2 písm. a) daňového poriadku. K pochybnostiam žalobcu, či je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podpísané oprávnenou osobou uviedol, že daňový poriadok neukladá povinnosť ku každému rozhodnutiu prikladať poverenie podpisujúceho o podpisovaní jednotlivých dokumentov. Takéto poverenie je upravené vnútornými predpismi, pričom podpisovanie písomností na daňových úradoch a ostatných orgánov v rámci finančnej správy sa riadi rozhodnutím prezidenta finančnej správy - podpisovým poriadkom finančnej správy. V zmysle podpisového poriadku rozhodnutia podpisuje riaditeľ odboru daňového úradu, pričom na návrh riaditeľa odboru môže riaditeľ daňového úradu poveriť podpisovaním vedúcich oddelení daňového úradu organizačne začlenených do odboru ním riadených. V danom prípade bola právomoc podpisovať rozhodnutia prenesená na vedúcich oddelení, čo vyplýva z poverenia pre Ing. A. V., vedúceho oddelenia daňovej kontroly 7, Daňového úradu Trnava, pobočky Piešťany. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, uviedol, že žalovaný postupoval v súlade s ust. § 74 daňového poriadku , preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v rozsahu požadovanom v odvolaní a jeho rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti stanovené § 63 daňového poriadku. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa rozloženia dôkazného bremena poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Szf/63/2011, v zmysle ktorého jednou zo základných podmienok priznania práva na odpočet DPH podľa §§ 49 a 51 zákona o DPH je, aby pri predmetnom tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, t.j. prišlo ku skutočnému dodaniu tovaru alebo služieb v tuzemsku a to dodanie tou spoločnosťou, ktorá si voči daňovému subjektu DPH uplatňuje vo vystavenej faktúre. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočet dane, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Primárne je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, dokazovanie zo strany správcu dane slúži iba na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. K vzneseným námietkam týkajúcim sa porušenia zákonného práva žalobcu zúčastňovať sa na výpovedi svedkov, dávať im otázky, právo oboznámenia sa s jednotlivými úkonmi, dôkazmi, vyžiadať si kópie dôkazov atď. žalovaný uviedol, že tieto námietky žalobcu boli len všeobecného charakteru, žalobca nekonkretizoval v akom konkrétnom prípade boli jeho procesné práva porušené. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca bol v procese daňovej kontroly i vyrubovacieho konania riadne oboznámený s vykonanými úkonmi a zistenými skutočnostami formou ústneho pojednávania, k zisteniam uvedeným v protokole sa elektronicky zaslaným stanoviskom vyjadril, avšak na ich prerokovanie sa nedostavil. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú nezákonnosť v súvislosti s postupom daňovej kontroly je podľa žalovaného právny názor žalobcu, že daňovú kontrolu nemožno prerušiť, mylný, prerušenie kontroly umožňuje ustanovenie § 46 ods.10 v spojení s § 61 daňového poriadku. Daňová kontrola bola vykonaná v súlade s daňovým poriadkom , bola dodržaná zákonom stanovená lehota, prvostupňový orgán vykonal dokazovanie nevyhnutné na riadne určenia dane a využil len procesné inštitúty, ktorými podľa procesného predpisu disponuje, svojim postupom neporušil zásadu primeranosti. Žalobcove námietky sú všeobecné a neurčité, nešpecifikuje, ktoré dôkazy neboli vykonané, ani v čom vidí nedostatky v postupe správnych orgánov, resp. s akými jeho námietkami sa nevysporiadali. Tvrdenia žalobcu, že ho prvostupňový orgán neinformoval o svojich pochybnostiach a nevyzval ho na doplnenie dokazovania, žalovaný označil za nepravdivé, s tým, že žalobca bol riadne oboznámený o zistených skutočnostiach i pochybnostiach prvostupňového orgánu, ktoré mu na ich základe vznikli (Zápisnica o ústnom pojednávaní . 9214401/5/456760/2014/Hora z 9.10.2014). Prvostupňový orgán preveroval deklarované nadobudnutie tovaru - repky a sójového šrotu od spoločnosti Tribano s.r.o., Chino s.r.o., IFRAM EDUCATION s.r.o. a SKYNY s.r.o. Na základe zistených skutočností vznikli prvostupňovému orgánu odôvodnené pochybnosti, že tovar nebol žalobcovi dodaný týmito spoločnosťami, ktoré sú uvedené na sporných faktúrach ako dodávatelia. Bolo preto na žalobcovi, aby preukázal, že tovar skutočne nadobudol od týchto spoločností. Žalobca však uvedené nepreukázal, čím neodstránil pochybnosti prvostupňového orgánu, na základe čoho mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločností Tribano s.r.o., Chino s.r.o., IFRAM EDICATION s.r.o. a SKYNY s.r.o. K dodávateľským faktúram od spoločnosti IFRAM EDUCATION s.r.o. a Chino s.r.o. žalovaný uvádza, že okrem samotných faktúr nepredložil žiadne iné doklady alebo dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Prvostupňový orgán vykonal miestne zisťovanie u spoločnosti IFRAM EDUCATION s.r.o., na adrese sídla sa však nikto nenachádzal. Na adresu sídla spoločnosti i na adresu trvalého pobytu konateľa spoločnosti boli zaslané výzvy i predvolania, na ktoré subjekt nereagoval, požadované doklady nepredložil ani sa nedostavil na ústne pojednávanie. Spoločnosť bola evidovaná v zozname rizikových subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH a ku dňu 30.11.2014 jej bola zrušená registrácia pre DPH. Miestnym zisťovaním u spoločnosti Chino s.r.o. bolo zistené, že na adrese sídla sa uvedená spoločnosť nenachádza, zásielky sa vracajú s označením „adresát neznámy“. V daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie august 2013 nepriznala žiadne dôvody na zrušenie registrácie pre DPH. Bola evidovaná v zozname rizikových subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH a ku dňu 30.4.2014 jej bola zrušená registrácia pre DPH. Spoločnosť SKYNY s.r.o. uskutočnenie zdaniteľných obchodov formálne potvrdila, avšak tovar neuskladňovala, nikto v jej mene nebol prítomný pri preberaní a dodaní tovaru. Tovar mal byť nakúpený od spoločnosti IFRAM EDUCATION s.r.o., ktorá je nekontaktná. Prepravu si mal zabezpečiť odberateľ - žalobca, čo je v rozpore s vyjadrením samotného žalobcu, ktorý tvrdil, že prepravu zabezpečoval dodávateľ. Žalobca predloženými dokladmi deklaroval, že nakúpený tovar - sójový šrot bol v nezmenenom stave predaný spoločnosti Modern Logistic s.r.o., Česká republika, ktorá sa na adrese sídla nenachádza, má iba virtuálne sídlo. Zdaniteľné obchody deklaruje len formálnymi dokladmi, nie je preukázaný výkon ekonomickej činnosti na území Českej republiky. Podľa dokladov, jedným z jej odberateľov sójového šrotu je aj spoločnosť IFRAM EDUCATION s.r.o., od ktorej bol tovar v reťazci dodávateľov nakúpený. Na základe zistení prvostupňového orgánu sa nepreukázalo, že na spoločnosti Chino s.r.o., IFRAM EDUCATION s.r.o. a SKYNY s.r.o. prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník teda nebolo preukázané, že u nich vznikla daňová povinnosť. Preverovaním nebolo potvrdené, či bol tovar žalobcovi dodaný spoločnosťami SKYNY s.r.o., IFRAM EDUCATION s.r.o. a Chino s.r.o. tak, ako je deklarované a z toho dôvodu žalobcovi nebol priznaný nárok odpočítať daň z faktúr vystavených uvedenými spoločnosťami. K dodávateľským faktúram od spoločnosti Tribano s.r.o. žalovaný uvádza, že na základe dôkazov, ktoré žalobca predložil, nie je možné ustáliť, že deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako je uvedené na faktúrach. Napriek tomu, že konateľ spoločnosti Tribano s.r.o. ústne potvrdil, že tovar spoločnosť žalobcovi dodala, jeho tvrdeniu chýba reálny podklad. Konateľ spoločnosti tovar nikdy nevidel, neskontroloval, nebol prítomný pri nakládke ani vykládke. Podľa jeho výpovede, mu boli zasielané údaje o dodávkach v SMS správach. Uvedené tvrdenie sa však ukázalo ako nepravdivé. Tovar mal byť nakúpený od spoločnosti Chino s.r.o., ktorá je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2013 nevykázala žiadne dodanie ani nadobudnutie tovaru. Preprava mala byť zabezpečená spoločnosťou Chino s.r.o. Podľa údajov na dodacích listoch od spoločnosti Tribano s.r.o. pre žalobcu prepravu vykonala spoločnosť Europan TRANS s.r.o. Preverovaním prepravcu sa zistilo, že prepravu neobjednala spoločnosť Tribano s.r.o. ani Chino s.r.o., ale spoločnosť P-KZS Agro Kft. sídliaca v Maďarskej republike. Tovar mal byť naložený v Szilsárkány, Maďarská republika a vyložený v Gabčíkove, na farme Čierny les. Pri nakládke tovaru boli prepravcovi predložené CMR, podľa ktorých bol príjemcom tovaru Chino s.r.o., dodacie listy, podľa ktorých spoločnosť P-KZS Agro Kft. nakúpila tovar od spoločnosti Frentex - Invest Kft a dodacie listy od spoločnosti Tribano s.r.o. vystavené pre žalobcu. Dodacie listy boli opečiatkované a podpísané žalobcom, avšak neboli očíslované. Z dokladov, ktoré prepravca obdržal pri nakládke vyplýva, že tovar mal byť nakúpený od spoločnosti P-KZS Agro Kft. a dodaný spoločnosti Chino s.r.o., kltorá následne tovar dodala spoločnosti Tribano s.r.o. a tá žalobcovi. Spoločnosť Chino s.r.o. však v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2013 nevykázala žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu ani nepriznala žiadne dodania tovaru v tuzemsku. Z týchto dokladov ďalej vyplýva, že tovar spoločnosť P-KZS Agro Kft. nakúpila od spoločnosti Frentex - Invest Kft., ktorá je zároveň odberateľom žalobcu. Tovar bol prepravený z Maďarskej republiky, od spoločnosti P-KZS Agro Kft. priamo k žalobcovi, na farmu Čierny Les bez toho, aby spoločnosti Chino s.r.o. a Tribano s.r.o. disponovali týmto tovarom. Z preverovania prvostupňového orgánu jasne vyplýva, že žalobca je súčasťou reťazového obchodu, predmetom ktorého je dodanie toho istého tovaru - repky medzi viacerými podnikateľmi: Frentex - Invest Kft., P-KZS Agro Kft., Chino s.r.o., Tribano s.r.o., žalobca a následne opäť Frentex - Invest Kft. V predmetnom reťazci vystuzpuje nekontaktná spoločnosť Chino s.r.o., ktorá nepriznala žiadne zdaniteľné obchody - ani nadobudnutie z iného členského štátu ani dodanie tovaru v tuzemsku ani neodviedla daň do štátneho rozpočtu. Z uvedeného reťazca daňová výhoda plynie iba žalobcovi, ktorý deklaruje tuzemské nadobudnutie tovaru, ktorý následne predáva do iného členského štátu s oslobodením od dane. Uvedený záver tiež potvrdzuje skutočnosť, že prepravca Europan TRAS s.r.o. i spoločnosť P-KZS Agro Kft. disponovali dodacími listami od spoločnosti Tribano s.r.o. vystavenými pre žalobcu, ktoré boli opečiatkované a podpísané samotným žalobcom, ale neboli očíslované. Konateľ spoločnosti Tribano s.r.o. tvrdil, že prepravu nezabezpečoval a tovar nikdy nevidel. K otázke, ako je teda možné, že týmito dokladmi disponovali spoločnosti Europan TRANS s.r.o. i P-KZS Agro Kft.,s ktorými nikdy nebol v kontakte, sa nevedel vyjadriť. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tuzemskí dodávatelia v reťazci - spoločnosť Tribano s.r.o. a Chino s.r.o. skutočne nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník, t. j. nevznikla u nich daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 49 a 51 zákona o DPH a preto mu nevzniklo právo odpočítať daň z faktúr od spoločnosti Tribano s.r.o. 4. Krajský súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a s procesným postupom súdu vyslovil súhlas, vypočul žalovaného, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom vyjadrení k veci a v rozhodnutí, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 5. Žalovaný v konaní uviedol, že skutkový stav veci bol dostatočne zistený a vec bola správne právne posúdená, pričom bolo zistené, že žalobca bol účastníkom podvodného konania reťazca právnych subjektov pri dodávkach tovaru, ktoré boli iba fiktívne. Žalovaný ako aj správca dane sa pritom v dostatočnom rozsahu vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu. V konaní neboli vypočúvaní svedkovia a pokiaľ je v rozhodnutí uvádzaný výsluch svedka Z. H., tento bol zrejme vykonaný dožiadaným orgánom, resp. tento výsluch bol vykonaný v inej daňovej kontrole, o čom svedčí úradný záznam zo dňa 24.7.2015. 6. Podľa § 3 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 7. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 8. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 9. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 10. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 11. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 12. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 13. Podľa § 49 zákona ods. 1 č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty právo (ďalej len „zákon o DPH“) odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 14. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 15. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 16. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 17. Daňový poriadok definuje základné zásady daňového konania, ktoré vychádzajú z princípov právneho štátu, Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnej legislatívny pri aproximácii daňového práva SR a krajín Európskej únie. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Daňový poriadok je procesným predpisom upravujúcim postupy pomocou ktorých správcovia daní realizujú úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi) a je zárukou zákonného postupu pri splnení úloh správcu dane ako aj zárukou zákonnej ochrany práva a právom chránených záujmov daňových subjektov. Medzi podstatné princípy daňového poriadku patrí zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku). V zmysle zásady súčinnosti (ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, uvedená v ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom všetky skutočnosti ktoré majú vplyv na správne určenie dane preukazuje daňový subjekt, ak bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov ktoré je povinný viesť (ust. § 24 ods.1 Daňového poriadku). Pri realizovaní tejto činnosti daňové orgány vychádzajú zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ust. § 24 ods.2 Daňového poriadku), pričom využíva prostriedky, ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti pre posúdenie či predmetná dodávka tovaru je alebo nie je oslobodená od dane a tieto vo svojom podmieňujú správnosť určenia dane. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 18. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu. 19. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach podľa takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí osobitne, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi, v danom prípade na kontrolovanom daňovom subjekte. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že výber druhu dôkazného prostriedku je síce na správcovi dane a závisí od otázky, ktorú treba objasniť, avšak nesmú byť takýmto postupom popreté procesné práva kontrolovaného daňového subjektu. Takisto je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je viazaný len návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a 2 zákona o správe daní), avšak práve v závislosti od objasňovanej skutočnosti, od jej spôsobilosti vyvrátiť podstatné tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu ako i miery ovplyvniť rozhodnutie vo veci sa zvyšuje miera potrebnej presvedčivosti dôvodov uvádzaných správcom dane ohľadne vykonania alebo nevykonania navrhovaného dôkazu, prípadne voľby druhu dôkazného prostriedku. Aby bola zachovaná v daňovom konaní rovnosť zbraní, resp. rovnováha medzi povinnosťou správcu dane čo najúplnejšie zistiť skutkový stav potrebný na preverenie a určenie dane, musia byť zároveň zachované a rešpektované procesné práva kontrolovaného daňového subjektu. 20. V danom prípade sa súd nestotožnil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa tvrdeného vydania prvostupňového rozhodnutia vo veci orgánom bez právnej subjektivity s následkom nulitnosti rozhodnutí (rozhodnutie bolo vydané Daňovým úradom Trnava bez ohľadu na skutočnosť, že do jeho organizačnej štruktúry patrí pobočka Piešťany nemajúca samostatnú právnu subjektivitu, pracovníci zaradení do ktorej vo veci konali a rozhodovali), nedostatku poverenia zamestnanca úradu, ktorý rozhodnutie podpísal, či týkajúcich sa doby trvania daňovej kontroly a možnosti jej prerušenia (bez pochybností vyplývajúceho z ustanovenia § 46 ods.10 daňového poriadku), s ktorými sa vecne správne a pritom dostatočne podrobne a zrozumiteľne vysporiadal už v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia a v stanovisku k žalobe žalovaný, s argumentáciou ktorého sa súd stotožňuje. Podľa zistenia súdu postupom správcu dane vydaním oznámenia o oprave chýb zo dňa 10.3.2016 došlo k náprave žalobcom namietaného pochybenia v označení identifikačného čísla daňového subjektu. Naproti tomu, v rozpore so stanoviskom žalovaného, že prvostupňový orgán nevyužil postup v zmysle § 25 daňového poriadku (predvolanie svedka) a že preto tvrdenie žalobcu o odňatí práva klásť svedkom otázky nie je pravdivé, je potrebné konštatovať, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu výpoveď svedka Sándora Tótha opisuje a ako dôkaz vyhodnocuje (str.17 a 18. rozhodnutia), pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, že by išlo o dôkaz iného charakteru ako je výpoveď svedka (listinný?) alebo o také okolnosti výsluchu, za ktorých dodržanie postupu podľa § 25 ods.4 daňového poriadku nie je potrebné, resp. že tento postup dodržaný bol a daňovému subjektu bolo umožnené výsluchu svedka sa aktívne zúčastniť. S obsahom rozhodnutia korešponduje obsah predloženého spisového materiálu, v ktorom sa nachádza zápisnica o ústnom pojednávaní konanom dňa 26.6.2015, na ktorom v neprítomnosti daňového subjektu - žalobcu bol vykonaný výsluch svedka Sándora Tótha. Z obsahu zápisnice ani súvisiaceho spisového materiálu nie je dôvodné usudzovať, a nevyplýva to ani z obsahu úradného záznamu zo dňa 24.7.2016 o nahliadnutí zamestnancov správcu dane do zápisnice a o vyhotovení jej fotokópie, že sa výpoveď týka inej daňovej kontroly a že podmienky zákonnosti a použiteľnosti tohto dôkazu boli dodržané. Za takýchto okolností bolo konštatovanie porušenia základného procesného práva daňového subjektu v procese dokazovania správcom dane, ale aj v obsahových náležitostiach rozhodnutia týkajúcich sa práve vykonania sporného dôkazu, jediným možným výsledkom tohto konania, pričom nezákonnosť v postupe prvostupňového orgánu súčasne neumožňuje priznať atribút zákonnosti postupu a preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo rozhodnutie správcu dane bez ďalšieho potvrdené. Súd preto primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.5.2016 podľa § 191 ods.1 písm. g) a písm. d) v spojení s §491 ods.1 SSP (zákon č.162/2015 Z.z.) pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a súčasne nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v naznačenom smere, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania navrhované zrušenie rozhodnutia daňového úradu zo dňa 25.1.2016. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSp, s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 175 ods.2 rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.