Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200404 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200404.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Dechtice, so sídlom 919 53 Dechtice, právne zast.: JUDr. Marián Bošanský, advokát, so sídlom Slnečná 10, 968 01 Nová Baňa, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, za účasti ďalších účastníkov: 1. JIVA - TRADE, s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 2700/22, 926 01 Sereď, IČO: 36 257 681, právne zast.: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, 2. Obec Dechtice, starosta obce, so sídlom Dechtice 488, 919 53 Dechtice, 3. Pozemkové spoločenstvo - lesný a pasienkový urbár Dechtice, so sídlom Dechtice 225, 919 53 Dechtice, 4. Peter Hlavatovič, bytom Dechtice 162, 919 53 Dechtice, 5. I. R., bytom S. XXX, XXX XX S., 6. I. C., bytom S. XXX, XXX XX S., 7. N. N., bytom S. XXX, XXX XX S., 8. V. I., bytom U. XXX, XXX XX U., 9. N. G., bytom S. XXX, XXX XX S., 10. M. Y., bytom S. XX, XXX XX S., 11. N. Y., bytom S. XXX, XXX XX S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 219-729/2016 zo dňa 11. apríla 2016, t a k t o r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Účastníkovi konania v 1. rade súd p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. IV. Ďalším účastníkom konania v 2. až 11. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 24.06.2016, doručenou správnemu súdu dňa 24.06.2016 elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 219-729/2016 zo dňa 11.04.2016, ktorým žalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie Obvodného banského úradu č. 28-137/2016 zo dňa 12.01.2016 potvrdil. Obvodný banský úrad rozhodnutím č. 28-137/2016 zo dňa 12.01.2016 podľa ust. § 10 ods. 6 zákona NSR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov povolil banskú činnosť - likvidáciu časti lomu v dobývacom priestore Dechtice organizácii JIVA - TRADE, s.r.o. podľa Plánu likvidácie lomu v juhovýchodnej vydobytej časti dobývacieho priestoru DECHTICE na častiach pozemkov parc. KN-C 3162/1, 3163/1 a 3160/3 v katastrálnom území S.. 2. Žalobca napadol správnosť tohto rozhodnutia a žiadal ho zrušiť. V žalobných dôvodoch namietal, že napadnutým rozhodnutím ako aj prvostupňovým rozhodnutím a postupom, ktorý im predchádzal bol ukrátený na svojich právach. Žalobca poukázal na skutočnosť, že obe rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko boli vydané v rozpore so Záväzným stanoviskom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a ich vydaniu nepredchádzalo posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré sa podľa Záväzného stanoviska malo vykonať. Dňa 19.05.2015 vydalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia environmentálneho hodnotenia a riadenia, odbor environmentálneho posudzovania, Záväzné stanovisko č. 4018/2015.3.4/jm vo veci potreby posúdenia vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov pri zmene činnosti „Dobývací priestor Dechtice: ťažba stavebného kameňa“. Podľa Záväzného stanoviska vydaného pre potreby posúdenia súladu banskej činnosti - likvidácie lomu v dobývacom priestore Dechtice, projektová dokumentácia na danú činnosť (plán likvidácie) rieši spôsob likvidácie časti ložiska. Zároveň v zmysle Záväzného stanoviska je zrejmé, že likvidácia lomu nie je v súlade so zákonom o posudzovaní, nakoľko navýšenie objemu ukladaného materiálu (oproti povoleným 130 000 m3) je taká zmena pôvodne navrhovanej činnosti, ktorá je predmetom posudzovania podľa predmetného zákona. Pre takúto zmenu je potrebné vypracovať oznámenie o zmene činnosti Dobývací priestor Dechtice: ťažba stavebného kameňa, v rámci ktorej bolo povolené pri likvidácii lomu rekultiváciou využitie ostatných odpadov rádovo okolo 130 000 m3, a predložiť ho na posúdenie na príslušný okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie. V konaní o odvolaní sa žalovaný a prvostupňový orgán s uvedenou požiadavkou vysporiadali nesprávne, nakoľko v preskúmavanom rozhodnutí sa nesprávne konštatuje, že dôvodom na posúdenie zmeny je navýšenie plánovaného objemu inertného odpadu z pôvodných 130 000 m3 na 486 265 m3, pretože dôvodom na posúdenie zmeny je už iba navýšenie objemu ukladaného materiálu bez uvedenia množstva takéhoto navýšenia. Následne žalovaný a prvostupňový orgán akceptovali zníženie množstva odpadu na 246 502 m3 ako dôvod, že zmena činnosti tak viac nepodlieha posudzovaniu vplyvov, tak ako je uvedené v Záväznom stanovisku Ministerstva životného prostredia SR, čo je však v rozpore s týmto Záväzným stanoviskom. Podľa žalobcu mal tak povoľujúci orgán, t. j. Obvodný banský úrad, resp. žalovaný prerušiť alebo zastaviť konanie a nemohol v danej situácii vydať predmetné rozhodnutie. Dňa 25.01.2016 vydalo Ministerstvo vyjadrenie, ktoré potvrdzuje, že konanie o povolení banskej činnosti likvidácie časti lomu v dobývacom priestore Dechtice, malo byť podľa Záväzného stanoviska predmetom zisťovacieho konania pre potreby posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, a to bez ohľadu na zníženie množstva odpadu na 246 502 m3. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný a prvostupňový orgán nesprávne aplikovali zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, pretože žalovaný a prvostupňový orgán vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže na povolenie likvidácie lomu neboli splnené zákonné podmienky podľa banského zákona. Podmienky na povolenie likvidácie lomu sú stanovené v príslušných ustanoveniach zákona o banskej činnosti a banského zákona. Žalobca poukázal na to, že v zmysle banského zákona je organizácia povinná, resp. oprávnená vykonať likvidáciu len po ukončení alebo trvalom zastavení ťažby v lome, a to iba ak nie je možné jeho akékoľvek iné využitie a len ak nie sú ohrozené záujmy chránené osobitným predpisom a len ak sa organizácia nedohodne s vlastníkom inak. Podľa žalobcu prevádzka lomu v dobývacom priestore Dechtice nebola ukončená ani zastavená a ani ostatné podmienky pre likvidáciu lomu neboli splnené, čo opakovane uvádzal pri prvom pojednávaní, druhom pojednávaní ako aj v písomných vyjadreniach žalobca vo vlastnom mene a v mene ďalších vlastníkov ako aj pozemkové spoločenstvo Pozemkové spoločenstvo - lesný a pasienkový urbár Dechtice, pričom sa vyjadrili, že s likvidáciou lomu zriadením skládky odpadu nesúhlasia. Tieto námietky bez zdôvodnenia zamietol tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný. Podľa žalobcu však z banského zákona vyplýva, že rozhodujúce slovo, ako sa má pozemok, na ktorom je lom, rekultivovať a lom likvidovať, má mať vlastník pozemku. Preskúmavané rozhodnutie, ktoré povoľuje prípravu pozemku na zriadenie skládky odpadu proti vôli vlastníkov takéhoto pozemku, predstavujú podľa žalobcu zásah do práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 Ústavy SR. Naviac likvidáciou lomu sa má podľa zákona o banskej činnosti a banského zákona zabezpečiť rekultivácia poľnohospodárskej pôdy alebo lesných pozemkov, prípadne iné vhodné využitie lomu podľa osobitných zákonov, ak je to možné. Zároveň musí byť možné posúdiť všetky potenciálne varianty likvidácie lomu pre dané územie. Takéto posúdenie je však možné iba pri likvidácii lomu ako celku (nie jeho časti) a zároveň za predpokladu ukončenia alebo trvalého zastavenia prevádzky v lome. Žalobca uviedol, že Plán likvidácie bol vypracovaný pred zastavením prevádzky v lome a že nespĺňa požiadavky banského zákona, nakoľko nedochádza k ukončeniu prevádzky v lome. K ukončeniu ani trvalému zastaveniu prevádzky lomu nedošlo a ani nedochádza. I samotná organizácia JIVA - TRADE, s.r.o. sama výslovne uviedla, že pred ukončením prevádzky nedokáže vypracovať plán likvidácie lomu. Žalovaný sa nezaoberal ani splnením ostatných zákonných podmienok na povolenie likvidácie lomu, t. j. povolenie likvidácie lomu, ak nie je možné akékoľvek iné využitie lomu a len ak nie sú ohrozené záujmy chránené osobitnými predpismi. Podľa žalobcu bez toho, aby vlastník pozemku nevyjadril svoj súhlas s navrhovanou činnosťou, t. j. rekultiváciou, resp. ak priamo a jednoznačne vyjadril svoj nesúhlas s takouto činnosťou, nie je možné vydať také rozhodnutie ako je preskúmavané rozhodnutie. Podľa žalovaného, nesúhlas s likvidáciou lomu vytvorením skládky odpadov, ktorý žalobca a vlastníci pozemkov v konaní vyjadrili, je možné nahradiť nájomnou zmluvou zo dňa 20.11.2012, uzatvorenou medzi organizáciou JIVA - TRADE, s.r.o. ako nájomcom a žalobcom a ostatnými vlastníkmi pozemkov ako prenajímateľmi. Žalobca je toho názoru, že žalovaný využitie nájomnej zmluvy uplatňuje bez toho, aby nájomná zmluva uvádzala v jej predmete možnosť ukladania odpadu na pozemky. Žalobca ďalej poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný a ani prvostupňový orgán nie sú oprávnení podľa banského zákona a ani podľa iného právneho predpisu rozhodovať o likvidácii časti lomu, ale výlučne o likvidácii lomu ako celku. Zároveň podľa žalobcu v konaní nedošlo k vyriešeniu stretu záujmov, nakoľko organizácia JIVA - TRADE, s.r.o. nedisponuje a v konaní nepredložila akýkoľvek súhlas vlastníkov pozemku s likvidáciou podľa Plánu likvidácie a navyše i nájomná zmluva zanikla dňa 06.04.2016. Podľa spomínanej nájomnej zmluvy bez ohľadu na jej prípadnú neplatnosť je účelom nájmu výhradne vykonávanie banskej činnosti pri prevádzkovaní podniku organizácie JIVA - TRADE, s.r.o. na predmete nájmu, preto nie je organizácia podľa nájomnej zmluvy oprávnená využívať predmet nájmu na skládkovanie odpadu alebo prevádzkovanie skládky odpadov. Navyše dňa 06.04.2016 nadobudlo účinnosť odstúpenie od nájomnej zmluvy, ktoré bolo za členov Pozemkového spoločenstva (t. j. vlastníkov pozemkov) uskutočnené Pozemkovým spoločenstvom. Žalobca ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko činnosť uvedená v doplnenej žiadosti nie je likvidáciou lomu, ale činnosťou, ktorá nesúvisí s banskou činnosťou, a to zriadením inžinierskej stavby - skládky odpadov v chránenom ložiskovom území. Vybudovanie alebo prevádzkovanie skládky odpadov nie je banskou činnosťou - likvidácia lomu a rovnako tak nejde ani o inú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, ale podľa žalobcu ide o činnosť, resp. zámer vykonávania inej činnosti v chránenom ložiskovom území. Činnosť súvisiaca s prípravou plochy pre budúcu návažku odpadu, t. j. prípravná činnosť pre skládkovanie odpadu a následne pre vybudovanie a prevádzkovanie skládky odpadu je možná až po splnení všetkých podmienok a získaní všetkých súhlasov potrebných na prevádzkovanie skládky odpadov, t. j. súhlasy a povolenia podľa zákona o odpadoch, Stavebného zákona a banského zákona. Taktiež podľa žalobcu je zistenie skutkového stavu žalovaným nedostačujúce na posúdenie veci, nakoľko v konaní nedošlo k predloženiu vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy vo vzťahu k činnosti, ktoré je uvedená v doplnenej žiadosti a na ktorú organizácia JIVA - TRADE, s.r.o. žiada vydať povolenie. Súčasne nebola uskutočnená miestna obhliadka pri doplňujúcom pojednávaní, čím došlo ku skutočnosti, že nebolo možné dodatočne zistiť skutkový stav veci. 3. Žalobca súčasne požiadal súd o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia č. 219-729/2016 zo dňa 11.04.2016 a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Uznesením č. k. 20S/64/2016 - 121 zo dňa 15.03.2017 súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/64/2016. Mal za to, že okamžitým výkonom rozhodnutia, ktorým bola povolená banská činnosť - likvidácia časti lomu, hrozí žalobcovi a dotknutým vlastníkom pozemkov ujma spočívajúca v ukladaní odsúhlasených druhov inertných odpadov do vydobytých priestorov v DP Dechtice. Podaním osobne podaným na tunajšom súde dňa 13.04.2017 ďalší účastník konania JIVA-TRADE, s.r.o. podal návrh na zrušenie uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/64/2016 - 121 zo dňa 15.03.2017, z dôvodu, že na priznanie odkladného účinku neboli dané zákonné dôvody. Uviedol, že v rámci prebiehajúceho správneho konania na Okresnom úrade v Trnave pod č. OU-TT-OSZP3-2016/005136/ŠSOH/Du vo veci podaného podnetu na preverenie nelegálneho umiestnenia odpadu v dobývacom priestore Dechtice, ktorým žalobca odôvodnil svoje tvrdenie o navážaní odpadu, nebolo zistené žiadne nelegálne umiestňovanie odpadu v dobývacom priestore Dechtice a navyše sa ani netýka užívania dobývacieho priestoru Dechtice, ale týka sa pozemkov mimo dobývacieho priestoru, a preto s napadnutými rozhodnutiami a týmto súdnym konaním nesúvisí. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.05.2017 k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím bola povolená banská činnosť - likvidácia časti lomu, nebol vydaný súhlas na prevádzku skládky inertného odpadu. Predmetom povoľovania banskej činnosti rovnako nebolo ani zaoberanie sa a skúmanie nelegálneho umiestnenia odpadu v dobývacom priestore Dechtice. Dôvod uvedený žalobcom o prebiehajúcom správnom konaní vo veci nelegálneho umiestnenia odpadu v dobývacom priestore Dechtice, ktoré prebieha na Okresnom úrade v Trnave, vôbec nesúvisí s konaním o povolenie banskej činnosti - likvidácie časti lomu v DP Dechtice. Ďalej uviedol, že priznaním odkladného účinku účastník konania JIVA-TRADE s.r.o. nesmie vykonávať banskú činnosť - likvidáciu časti lomu. Počas nevykonávania banskej činnosti si nemôže plniť povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, nemôže bezodkladne odstrániť prípadné nebezpečné stavy, ktoré môžu v lome nastať (napr. zosuv skalného masívu) a následne týmto nekonaním môže byť ohrozený celospoločenský záujem, najmä bezpečnosť života a zdravie ľudí. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uznesením č.k. 20S/64/2016 - 163 zo dňa 17.05.2017 uznesenie vydané Krajským súdom v Trnave sp. zn. 20S/64/2016 - 121 zo dňa 15.03.2017 zrušil. 4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.10.2016 uviedol, že rozhodnutie MŽP č. 3462/05-1.6/gn z 08.02.2016, že navrhovaná činnosť „Dobývací priestor Dechtice: ťažba stavebného kameňa“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 127/1994 Z. z. bolo vydané k zámeru, otvárka, príprava a dobývanie ložiska v DP Dechtice s predpokladaným objemom ťažby do 200 000 ton za rok na ploche do 10 ha. Záväzné stanovisko MŽP č. 4018/2015-3.4jm z 19.05.2016 je vydané k projektovej dokumentácii na činnosť Plán likvidácie lomu - vyťaženého priestoru v dobývacom priestore Dechtice. Ide o dve rôzne konania - jedno správne konanie bolo k povoleniu banskej činnosti - otvárky prípravy a dobývania ložiska v DP Dechtice pre organizáciu OKAMEA, s.r.o. Dechtice a druhé správne konanie (napadnuté žalobcom) je povolenie banskej činnosti - likvidácie časti lomu v DP Dechtice organizácii JIVA - TRADE, s.r.o.. Podľa žalovaného likvidácia lomu sa neposudzuje podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a preto žalovaný zastáva názor, že záväzné stanovisko MŽP č. 4018/2015-3.4jm z 19.05.2016 je vydané nad rámec zákona č. 24/2006 Z. z.. Prvostupňové rozhodnutie je povolenie likvidácie časti lomu v DP Dechtice - príprava a úprava terénu na vymedzenej ploche pre následné zakladanie tohto vydobytého priestoru inertným odpadom, pričom podľa žalovaného prvostupňovým rozhodnutím sa nevydáva súhlas na prevádzku skládky inertného odpadu. Preto žalovaný považuje záväzné stanovisko MŽP za zle adresované, nakoľko malo byť adresované príslušným orgánom na úseku odpadového hospodárstva, ktoré budú v inom správnom konaní podľa zákona č. 79/2015 Z. z. dávať súhlas na prevádzkovanie zariadenia alebo na prevádzkovanie skládky odpadu a posudzovať vplyv ukladania odpadu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí bolo jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrené, že v prípade likvidácie lomu v DP Dechtice (ale aj likvidácie časti lomu, v ktorom sa ukončila alebo trvalo zastavila prevádzka v DP Dechtice) orgány štátnej banskej správy nepovoľujú ukladanie odpadu. Na to nemajú v zákone č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov splnomocnenie. Súhlas na prevádzkovanie zariadenia alebo na prevádzkovanie skládky odpadu vydávajú štátne orgány na úseku odpadového hospodárstva podľa zákona č. 79/2015 Z. z.. Čiže predmetom povoľovania likvidácie časti lomu v DP Dechtice nebolo povolenie ukladania odpadu, ale boli povolené práce na technickej príprave a úprave terénu na vymedzenej ploche pre následné zakladanie tohto vydobytého priestoru inertným odpadom, pričom prvostupňovým rozhodnutím sa nevydáva súhlas na prevádzku skládky inertného odpadu. Spôsob postupnej - čiastočnej likvidácie lomov sa v praxi v súčasnosti úspešne realizuje a nie sú s tým podľa žalovaného doposiaľ spojené žiadne problémy, ako aj to, že pokiaľ organizácia, ktorá má zákonnú povinnosť riešiť likvidáciu lomu, v prípade, že túto povinnosť je ochotná naplniť, bolo by absolútne nelogické jej v tom brániť tak, ako si to predstavuje žalobca, že by túto povinnosť mal riešiť až po úplnom ukončení banskej činnosti v DP. Podľa žalovaného ak obvodný banský úrad povolí banskú činnosť podľa plánu otvárky, prípravy a dobývania, ktorý je vypracovaný len na určitú, ucelenú časť výhradného ložiska, potom nemôže byť v rozpore so zákonom, ak povolí likvidáciu lomu len na tejto vydobytej ucelenej časti výhradného ložiska. Žalovaný uviedol, že uvedené pozemky podľa výpisu z LV, ako aj podľa kópie katastrálnej mapy sú označené ako ostatná plocha a teda nejde o poľnohospodársku pôdu alebo lesné pozemky. Žalovaný opakovane zdôraznil, že povolenie likvidácie lomu v DP Dechtice umožňuje len likvidáciu lomu a nie ukladanie odpadu v lome. Zároveň uviedol, že vlastníci pozemkov zmluvne prenajali organizácii JIVA - TRADE, s.r.o. pozemky do užívania. Nájomná zmluva je platná a podanie žaloby o určenie jej neplatnosti na Okresný súd Trnava nespôsobilo jej neplatnosť, nakoľko o tejto žalobe musí rozhodnúť Okresný súd Trnava. Žalovaný taktiež podotkol, že žiadosť o povolenie banskej činnosti - likvidácia časti lomu v DP Dechtice je vypracovaná podľa § 6 vyhlášky SBÚ č. 89/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a k žiadosti je pripojená dokumentácia - plán likvidácie lomu z novembra 2015 vypracovaný podľa prílohy č. 6 k vyhláške. Činnosť, na ktorú žalobca upozorňuje, že nie je banskou činnosťou, je vypracovaná v súlade s bodom 1.4.2. prílohy č. 6 k cit. vyhláške. Žalovaný tiež poukázal na to, že na stranách 4 až 9 prvostupňového rozhodnutia sú uvedené všetky relevantné vyjadrenia dotknutých orgánov a účastníkov konania k navrhovanej banskej činnosti. Prvostupňový orgán sa s námietkami účastníkov riadne vysporiadal a vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia námietky zamietol a v odôvodnení toto zamietnutia riadne zdôvodnil. Vzhľadom na uvedené, žiadal žalovaný, aby súd žalobu odmietol alebo zamietol. 5. Postupom podľa § 33 Správneho súdneho poriadku súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to JIVA - TRADE, s.r.o., Obec Dechtice, Pozemkové spoločenstvo - lesný a pasienkový urbár Dechtice, C. R., I. R., I. C., N. N., V. I., N. G., M. Y. a N. Y., nakoľko ich práva a povinnosti by mohli byť zrušením rozhodnutia žalovaného správneho orgánu dotknuté, a to uznesením správneho súdu č. k. 20S/64/2016 - 74 zo dňa 15.12.2016. 6. Ďalší účastník v 1. rade JIVA - TRADE, s.r.o. vo svojom vyjadrení zo dňa 04.01.2017 uviedol, že tvrdenie žalobcu, že v danom prípade bolo potrebné pred vydaním napadnutých rozhodnutí uskutočniť posudzovanie vplyvov povoľovanej banskej činnosti - likvidácie časti lomu v dobývacom priestore Dechtice podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon o EIA“), je nesprávne. Povolená banská činnosť - likvidácia časti lomu spôsobom povrchovej úpravy terénu za použitia inertného odpadu nie je činnosťou, ktorú je potrebné posudzovať podľa zákona o EIA. Predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona o EIA je len taká navrhovaná činnosť, ktorá je uvedená v ust. § 18 zákona o EIA, resp. činnosť, ktorá je uvedená v prílohe č. 8 zákona o EIA (s výnimkou činností, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných havárií). Banská činnosť - likvidácia časti lomu nie je v prílohe č. 8 zákona o EIA uvedená. Ide o činnosť, na ktorej povolenie nie je potrebné uskutočňovať posudzovanie podľa zákona o EIA, nakoľko samotná likvidácia lomu nepredstavuje zásah do prírodného prostredia alebo krajiny, ale smeruje k zahladeniu následkov dobývania a navráteniu územia do uspokojivého stavu približujúceho sa pôvodnému stavu priestoru. Žalobca totiž prehliada fakt, že na uskutočnenie likvidácie lomu uvedeným spôsobom nepostačuje oprávnenej osobe (účastníkovi konania) samotné rozhodnutie o povolení likvidácie časti lomu, ale v zmysle zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (ďalej len „zákon o odpadoch") je potrebné, aby oprávnená osoba následne získala aj súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Až v konaní o vydanie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch sa pritom vyžaduje, aby došlo k posudzovaniu vplyvov (resp. zisťovaciemu konaniu) podľa zákona o EIA, nakoľko až využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu je činnosťou, ktorá môže byť predmetom posudzovania podľa zákona o EIA (takáto činnosť sa nachádza aj v prílohe č. 8 zákona o EIA, a teda patrí medzi činnosti, na ktoré sa vzťahuje zákon o EIA). Podľa ďalšieho účastníka v 1. rade je nepochybné, že pokiaľ sa posudzovanie vplyvov podľa zákona o EIA má v zmysle zákona o odpadoch a vyhlášky k zákonu o odpadoch uskutočniť až v konaní o vydanie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, nie je posudzovanie vplyvov potrebné uskutočňovať v konaní o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu. Ďalší účastník v 1. rade následne poukázal na skutočnosť, že to, že organizácia je po ukončení alebo trvalom zastavení prevádzky v lome povinná uskutočniť jeho likvidáciu, žiadnym spôsobom nebráni tomu, aby organizácia uskutočnila banskú činnosť - likvidáciu lomu alebo jeho časti aj dobrovoľne ešte predtým, ako jej vznikne táto zákonná povinnosť. To, že organizácií ešte nevznikla zo zákona povinnosť uskutočniť likvidáciu lomu, v žiadnom prípade neznamená, že organizácia nemôže túto banskú činnosť uskutočniť dobrovoľne. Podľa ďalšieho účastníka v 1. rade je čiastočná likvidácia lomov bežnou banskou praxou, kedy organizácia vykonávajúca banskú činnosť v určitom lome postupne likviduje vydobyté časti lomu, v ktorých už neprebieha dobývacia činnosť. Takáto prax je pritom plne v súlade so zákonom. Ak má obvodný banský úrad zo zákona oprávnenie povoliť organizácii likvidáciu celého lomu, neexistuje dôvod, pre ktorý by nemal byť oprávnený povoliť organizácii likvidáciu jeho časti (pri ktorej už došlo k ukončeniu dobývacej činnosti). Je absolútne nelogické, aby obvodný banský úrad na jednej strane mohol povoliť likvidáciu celého lomu (t.j. banskú činnosť vo väčšom rozsahu) a na druhej strane nemohol povoliť likvidáciu časti lomu (t.j. rovnakú banskú činnosť v menšom rozsahu). V tejto súvislosti ďalší účastník v 1. rade poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/16/2013 zo dňa 27.06.2014. Podľa ďalšieho účastníka v 1. rade banský zákon výslovne uvádza, že likvidáciu lomu je organizácia povinná uskutočniť aj v prípade, ak sa organizácia s dotknutými vlastníkmi nedohodne, t.j. aj v prípade, ak vlastníci s likvidáciou lomu nesúhlasia. V zmysle ust. § 31 ods. 4 banského zákona totiž platí, že organizácia je povinná uskutočniť likvidáciu, ak sa organizácia a vlastník nehnuteľností, na ktorej je hlavné banské dielo alebo lom postavený, nedohodnú inak. Preto v prípade, ak nedôjde medzi organizáciou a vlastníkom k inej dohode (napr. dohode o tom, že likvidácia lomu sa vôbec neuskutoční), je organizácia povinná vykonať likvidáciu lomu zo zákona, a to bez ohľadu na to, či vlastník s likvidáciou súhlasí alebo nesúhlasí. Likvidácia lomu je, rovnako ako napr. samotné dobývacie práce v lome riadnou banskou činnosťou (§ 2 zákona o banskej činnosti). Spôsob uskutočnenia likvidácie tak určuje organizácia, ktorá predmetnú banskú činnosť vykonáva, pričom prirodzene táto činnosť podlieha schváleniu príslušným obvodným banským úradom. Vlastníci dotknutých pozemkov nemajú zo zákona právo rozhodovať o spôsobe uskutočnenia povoľovaných banských činností v dobývacom priestore. Rovnako ako vlastníci nemôžu určovať, akým spôsobom budú uskutočňované samotné dobývacie práce v lome, nemôžu rozhodovať ani o tom, akým spôsobom bude uskutočnená likvidácia vyťaženého lomu alebo jeho časti. Ďalší účastník v 1. rade taktiež uviedol, že počas celej doby nájmu užíva predmet nájmu v súlade s dohodnutým účelom (vykonávanie banskej činnosti) tak, ako je to dohodnuté v čl. IV. nájomnej zmluvy, a ako to vyplýva z právoplatných rozhodnutí, na základe ktorých je účastník konania v 1. rade držiteľom banského oprávnenia s určeným dobývacím priestorom Dechtice a ktorými bol ďalšiemu účastníkovi konania povolený výkon banskej činnosti, vrátane likvidácie lomu. Podľa ďalšieho účastníka v 1. rade sa likvidáciou lomu rozumie činnosť spočívajúca v postupnom zasypávaní vydobytého lomu (resp. jeho vydobytej časti) zákonom povoleným spôsobom v súlade s príslušným povolením udeleným zo strany príslušného orgánu štátnej banskej správy (príslušného obvodného banského úradu). Účelom likvidácie lomu je zarovnanie (zasypanie) vyhĺbeného priestoru lomu tak, aby mohlo dôjsť k jeho následnej rekultivácii - t. j. k činnosti spočívajúcej v úprave predmetného priestoru tak, aby oblasť bola navrátená do uspokojivého stavu približujúceho sa pôvodnému stavu priestoru. Uskutočnenie likvidácie lomu je pritom povinnosťou (nie právom) každej organizácie vykonávajúcej banskú činnosť, a to v zmysle ust. § 10 ods. 5 zákona o banskej činnosti, podľa ktorého je každá takáto organizácia povinná uskutočniť po ukončení alebo trvalom zastavení prevádzky lomu (resp. jeho časti) jeho likvidáciu (okrem prípadov zákonom taxatívne uvedených výnimiek). Jedným z povolených a zákonom priamo predpokladaných spôsobov uskutočnenia likvidácie lomu je likvidácia s použitím inertného odpadu tak, že inertný odpad sa použije na povrchovú úpravu terénu vydobytého lomu. Inak povedané, banskú činnosť - likvidáciu lomu je možné uskutočniť aj s použitím inertného odpadu na povrchovú úpravu terénu. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo zo zákona o odpadoch ako aj z vykonávacej vyhlášky k zákonu o odpadoch. I v prípade takéhoto spôsobu likvidácie vydobytého lomu, resp. jeho časti ide o banskú činnosť, nie o skládkovanie odpadu. Podľa ďalšieho účastníka v 1. rade je zrejmé, že pri využívaní inertného odpadu pri povrchovej úprave terénu v rámci likvidácie lomu ide o zhodnocovanie odpadu, keďže takéto využitie odpadu je prospešné a jeho účelom je nahradenie iných materiálov používaných pri povrchových úpravách terénu s cieľom uskutočniť likvidáciu vydobytého lomu. Likvidáciou lomu formou povrchových úprav terénu s použitím inertného odpadu tak nedochádza k skládkovaniu odpadu, resp. takto použitý odpad neprestavuje skládku odpadu. Ďalší účastník v 1. rade taktiež dodal, že predmetná nájomná zmluva uzatvorená medzi ním a vlastníkmi dotknutých pozemkov bola v čase vydania napadnutých rozhodnutí platná a účinná a rovnako je platná a účinná aj v súčasnosti. Skutočnosť, že žalobca sa spolu s niektorými ďalšími účastníkmi nájomnej zmluvy snaží účelovo spochybňovať jej platnosť, nemôže byť dôvodom, pre ktorý by žalovaný a Obvodný banský úrad nemohli vydať napadnuté rozhodnutia. Medzi účastníkom konania a niektorými vlastníkmi je v súčasnosti vedený súdny spor o určenie neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy. Keďže v čase vydania napadnutých rozhodnutí nebolo predmetné súdne konanie skončené, Obvodný banský úrad ako aj žalovaný si v súlade s ust. § 40 ods. 1 Správneho poriadku vyhodnotili predmetnú otázku platnosti nájomnej zmluvy tak, že nájomná zmluva je platná a že žalobca v konaní nepreukázal opak. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal ďalší účastník v 1. rade žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 7. Vyjadrením k vyjadreniu ďalšieho účastníka v 1. rade k žalobe zo dňa 05.05.2017, došlým súdu dňa 12.05.2017, sa žalovaný stotožnil s argumentáciou ďalšieho účastníka v 1. rade. 8. Vyjadrením k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 12.05.2017, došlým súdu dňa 12.05.2017, ďalší účastník v 1. rade súhlasil s vyjadrením žalovaného k žalobe. 9. Krajský súd v Trnave prejedal vec na pojednávaní konanom dňa 12.07.2017 v zmysle § 107 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná. 10. Na nariadenom pojednávaní konanom dňa 12.07.2017 sa právny zástupca žalobcu pridržal žalobných dôvodov uvedených v žalobe a žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň súdu predložil fotodokumentáciu, ktorá sa týka vydobytého územia, na ktorom bola spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o. povolená likvidácia lomu. Touto fotodokumentáciou chcel žalobca preukázať nepravdivosť tvrdení spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o., že toto územie nie je zavážané odpadom, nakoľko spoločnosť JIVA - TRADE, s.r.o. zaváža do priestoru výkopovú zeminu - stavebný odpad, čo podľa žalobcu znamená, že to nie je odpad z činnosti, ktorá je spoločnosti banským úradom povolená. 11. Poverený zástupca žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava tvrdení a argumentácie, ktoré žalovaný uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.10.2016 a zo dňa 05.05.2017. Zároveň uviedol, že nie je pravda, že by žalovaný povolil ukladanie odpadu, nakoľko k tomuto nemá ani oprávnenie a takýto súhlas na prevádzkovanie skládky odpadu vydávajú príslušné štátne orgány na úseku odpadového hospodárstva. Okrem toho poukázal na to, že príslušné orgány životného prostredia môžu podať podnet, resp. preveriť žalobcom tvrdené skutočnosti. 12. Právny zástupca ďalšieho účastníka v 1. rade, spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o. uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvádzaných v písomných vyjadreniach a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Tiež poukázal na to, že na Okresnom úrade Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie spoločnosť JIVA - TRADE, s.r.o. podala žiadosť o udelenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, pričom konanie bolo zo strany Okresného úradu Trnava do 31.10.2017 prerušené. Okrem toho uviedol, že ohľadom týchto priestorov bola zrealizovaná Slovenskou inšpekciou životného prostredia operatívna kontrola obdobia od 01.01.2016 do 21.04.2017, pričom záver z tejto kontroly bol taký, že neboli zistené nedostatky u kontrolovaného subjektu - spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o. podľa zákona o odpadoch. Ďalší účastník v 1. rade zdôraznil, že z ich strany nie je vykonávané žiadne nelegálne umiestňovanie odpadu vo vydobytom priestore. 13. Ďalší účastník v 2. rade zastúpený starostom obce Dechtice uviedol, že si je vedomý toho, že spoločnosť JIVA - TRADE, s.r.o. vykonáva na predmetných priestoroch likvidáciu lomu, ktorá bola banským úradom povolená a že si vykonáva na tomto území svoj biznis, avšak ako zástupca obce Dechtice chce poukázať na to, že orgány štátnej správy sú povinné aj túto činnosť kontrolovať, čo podľa jeho názoru nie je dostatočne realizované. Táto kontrola je podľa jeho názoru veľmi dôležitá, nakoľko v týchto priestoroch sú strategické zásoby pitnej vody, ktorou je zásobovaná tak Trnava ako aj okolité obce. Ďalšiemu účastníkovi v 2. rade ide o to, aby banská činnosť spoločnosti JIVA - TRADE, s.r.o. bola vykonávaná v súlade so zákonom. 14. Ďalší účastníci v 3. až 11. rade sa na pojednávaní konanom dňa 12.07.2017 nezúčastnili, všetci mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané, preto súd pojednával v ich neprítomnosti. 15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (1). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (2). 17. Podľa 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 18. Podľa § 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, účelom tohto zákona je ustanoviť podmienky vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom najmä z hľadiska racionálneho využívania ložísk nerastov, bezpečnosti práce a prevádzky, ochrany pracovného prostredia, ako aj podmienky používania výbušnín a upraviť organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy. 19. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, banskou činnosťou sa podľa tohto zákona rozumie zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov. 20. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, zabezpečenie banských diel a lomov a likvidáciu hlavných banských diel a lomov povoľuje obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia plán ich zabezpečenia alebo likvidácie. 21. Podľa § 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 9 až 13 s predpísanou dokumentáciou a dokladmi predkladá organizácia najneskôr 3 mesiace pred plánovaným začatím prác obvodnému banskému úradu (1). Ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov (2). Obvodný banský úrad rozhodne o žiadosti najneskôr do 2 mesiacov od jej podania, prípadne od jej doplnenia podľa odseku 3 (4). 22. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti sú žiadateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením dotknuté, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, a obec, v územnom obvode ktorej sa má banská činnosť vykonávať. 23. Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, obvodný banský úrad v konaní o povolenie banskej činnosti podľa § 17 preskúma najmä vyriešenie stretov záujmov. 24. Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), po ukončení alebo trvalom zastavení prevádzky v hlavných banských dielach a lomoch, ak nie je možné ich akékoľvek iné využitie podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo nemôže dôjsť k ohrozeniu alebo poškodeniu záujmov chránených osobitným predpisom je organizácia povinná vykonať ich likvidáciu podľa § 32 a uskutočniť rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov dotknutých banskou činnosťou podľa osobitného predpisu, ak sa organizácia a vlastník nehnuteľnosti, na ktorej je hlavné banské dielo alebo lom postavený, nedohodnú inak. 25. Podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 520/1991 Zb. o podmienkach využívania ložísk nevyhradených nerastov, pred zastavením dobývania ložiska je organizácia povinná vypracovať plán zabezpečenia alebo plán likvidácie banských diel a lomov, napríklad kameňolomov, štrkovísk, ílovísk, hlinísk (ďalej len "lom") (1). Likvidácia lomu sa vykonáva pri trvalom zastavení dobývania ložiska. Likvidáciou lomu sa sleduje zahladenie následkov dobývania a navrátenie územia na ďalšie využívanie (3). 26. Podľa § 6 ods. 1 až ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 520/1991 Zb. o podmienkach využívania ložísk nevyhradených nerastov, žiadosť o povolenie zabezpečenia alebo likvidácie lomu predkladá organizácia obvodnému banskému úradu vo dvoch vyhotoveniach (1). Organizácia priloží k žiadosti plán zabezpečenia alebo likvidácie lomu podľa prílohy č. 2, doklady o vyriešení stretov záujmov, ak sú zabezpečením alebo likvidáciou lomu ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov (2). Na konanie o povolenie zabezpečenia alebo likvidácie lomu sa vzťahujú primerane ustanovenia § 2 ods. 2, 4, 5 a 6 a § 3 a 4 (3). 27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje a) postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie (ďalej len "posudzovanie vplyvov") 1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením, 2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov, b) pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov, c) práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov. 28. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predmetom posudzovania vplyvov sú navrhované činnosti uvedené v prílohe č. 8. 29. Podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, „ZOZNAM NAVRHOVANÝCH ČINNOSTÍ PODLIEHAJÚCICH POSUDZOVANIU ICH VPLYVU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE“ bod 1, položka 11, časť B - Lomy a povrchová ťažba a úprava kameňa, ťažba štrkopiesku a piesku od 100 000 t/rok do 20 000 t/rok alebo od 5 ha do 10 ha záberu plochy - zisťovacie konanie. 30. Podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu. 31. Podľa § 99 ods. 1 písm. e) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgány štátnej správy odpadového hospodárstva sa vyjadrujú k dokumentácii alebo plánu likvidácie banských diel a lomov a k plánu likvidácie starých banských diel predkladaných v konaní o povolení banskej činnosti, ak sa pri likvidácii banských diel alebo starých banských diel plánuje použitie odpadu. 32. Podľa § 20 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, pri povrchovej úprave terénu, ktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banských diel a lomov, sa môže použiť výlučne inertný odpad, ktorý je vhodným spôsobom upravený na tento účel a spôsob jeho využitia musí zabezpečiť stabilitu takto uloženého inertného odpadu najmä s ohľadom na zabránenie zosuvov. 33. Podľa § 39 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, prílohou žiadosti podľa odseku 1 (t . j. žiadosť o súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu), ak ide o povrchovú úpravu terénu, ktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banského diela a lomu, je a) záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania k zámeru alebo k oznámeniu o zmene, ak sa na túto činnosť vyžaduje, b) výpis zo živnostenského registra alebo z obchodného registra nie starší ako 30 dní, z ktorého vyplýva oprávnenie na podnikanie pre činnosť a kategóriu odpadov, pre ktorú sa žiada o udelenie súhlasu. 34. V preskúmavanom prípade prvostupňový orgán Obvodný banský úrad v Bratislave povolil organizácii JIVA - TRADE, s.r.o. vykonávanie banskej činnosti, konkrétne likvidáciu časti lomu v dobývacom priestore Dechtice, určenom rozhodnutím Československého kameňopriemyslu, Generálne riaditeľstvo Praha zn. 0406/67 zo dňa 17.12.1968 v znení rozhodnutia Ministerstva stavebníctva SSR č. 2263/IO-BE/ Bá zo dňa 30.07.1980, na časti pozemkov s parc. č. 3162/1, 3163/1, 3160/3 o celkovej ploche 21.516,751 m2 v k. ú. Dechtice, a to na základe žiadosti organizácie. Žiadateľ so žiadosťou o povolenie likvidácie časti lomu predložil aj „Plán likvidácie lomu v juhovýchodnej vydobytej časti dobývacieho priestoru DECHTICE (na častiach pozemkov parc. KN-C 3162/1, 3163/1 a 3160/3 v kat. území S.“. Časová platnosť tohto povolenia bola určená do 31.12.2042. Organizácia JIVA - TRADE, s.r.o. je držiteľom banského oprávnenia vydaného rozhodnutím Obvodného banského úradu v Bratislave na výkon banskej činnosti v dobývacom priestore Dechtice. Nakoľko sa tento dobývací priestor nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodárenských zdrojov Dechtice a Dobrá Voda je možné do vyťaženého dobývacieho priestoru ukladať len inertný odpad, nakoľko inertný odpad nepodlieha žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologickým zmenám. Inertný odpad sa nerozpustí, nezhorí, ani nebude inak fyzikálne alebo chemicky reagovať, biologicky sa nerozloží, ani nepriamo neovplyvní látky, s ktorými prichádza do styku, takým spôsobom, ktorý by mohol viesť k znečisťovaniu životného prostredia alebo poškodzovaniu zdravia ľudí. 35. Správny súd sa zaoberal žalobnými dôvodmi žalobcu a pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, nakoľko bolo vydané v rozpore zo Záväzným stanoviskom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 19.05.2015 a jeho vydaniu nepredchádzalo posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré sa podľa Záväzného stanoviska malo vykonať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, správny súd uvádza, že banská činnosť - likvidácia (časti) lomu nie je uvedená v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z., a preto sa nevyžaduje na jej povolenie posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. V konaní o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu preto nie je potrebné predkladať stanovisko, resp. rozhodnutie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Ak sa likvidácia (časti) lomu má uskutočňovať spôsobom povrchovej úpravy terénu s využitím odpadu, vyžaduje sa okrem rozhodnutia o povolení banskej činnosti - likvidácie časti lomu aj vydanie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch príslušným orgánom odpadového hospodárstva vo forme rozhodnutia v správnom konaní. Až konanie o vydanie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z. z. sa v zmysle § 39 ods. 2 Vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch vyžaduje predloženie záverečného stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania k zámeru alebo k oznámeniu o zmene, a to v prípade, ak sa na danú činnosť vyžaduje povinné hodnotenie, resp. zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. V tomto prípade je potrebné podotknúť, že prvostupňový správny orgán nepovolil organizácii JIVA - TRADE, s.r.o. ukladanie inertného odpadu vo vydobytej časti, resp. nevydal súhlas na prevádzkovanie skládky odpadu, na čo ani nemá oprávnenie, ale povolil organizácii banskú činnosť - likvidáciu časti lomu vo vydobytej časti dobývacieho priestoru. 36. Čo sa týka námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a zákonom č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (zákon o banskej činnosti), nakoľko banský úrad nie je oprávnený rozhodovať o likvidácii časti lomu, ale len o likvidácii lomu ako celku, a to až po úplnom ukončení alebo trvalom zastavení prevádzky v lome, pričom spôsob likvidácie má podľa žalobcu určiť vlastník pozemkov, na ktorých sa lom nachádza, správny súd má za to, že likvidácia (časti) lomu je banská činnosť, ktorú povoľuje banský úrad v zmysle § 10 ods. 6 zákona o banskej činnosti. Spôsob likvidácie lomu určuje plán likvidácie, nie vlastníci pozemkov, na ktorých sa lom nachádza, pričom náležitosti plánu likvidácie lomu určuje Vyhláška Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom, pričom banský úrad v konaní o povolení banskej činnosti, t. j. aj likvidácie lomu posudzuje úplnosť a správnosť plánu likvidácie lomu pred vydaním rozhodnutia v súlade s ust. § 18b ods. 2 zákona o banskej činnosti. Vlastníkom pozemkov, na ktorých sa lom nachádza, žiadny právny predpis nepriznáva právo určovať spôsob likvidácie lomu, resp. jeho časti. Čo sa týka povolenia likvidácie lomu len v jeho časti, obvodný banský úrad je zo zákona oprávnený povoliť likvidáciu celého lomu, a teda na základe logického výkladu je oprávnený povoliť aj likvidáciu len časti lomu. Čiastočná likvidácia lomu je bežnou banskou praxou, kedy organizácia vykonávajúca banskú činnosť v určitom lome postupne likviduje vydobyté časti lomu, v ktorých už neprebieha dobývacia činnosť, pričom takáto prax je plne v súlade so zákonom. Na tom podľa správneho súdu nič nemení ani ust. § 31 ods. 4 banského zákona, ktoré upravuje, kedy je organizácia povinná vykonať likvidáciu lomu (určuje kedy musí). Predmetné ustanovenie žiadnym spôsobom nebráni tomu, aby organizácia uskutočnila likvidáciu lomu alebo jeho časti aj predtým, ako jej vznikne táto povinnosť. Ust. § 31 ods. 4 banského zákona neobsahuje podmienky pre uskutočnenie likvidácie lomu, ale ustanovuje podmienky, pri ktorých vznikne organizácii povinnosť vykonať likvidáciu lomu. Pokiaľ ide o námietky (nesúhlas) vlastníkov pozemkov, banský úrad sa s nimi správne vysporiadal, nakoľko námietky nesmerovali proti likvidácii lomu, ale proti skládkovaniu odpadu, čo ale nebolo predmetom konania a rozhodnutia prvostupňového orgánu. Nesúhlas vlastníkov je subjektívny laický názor, ktorý nič nemení na existencii zákonnej povinnosti, resp. dobrovoľnej aktivite uskutočniť likvidáciu lomu, a preto v prípade, ak je v konaní predložená dokumentácia, ktorá je úplná a správna a je vyriešený stret záujmov, banský úrad povolí banskú činnosť v zmysle ust. § 18b ods. 2 zákona o banskej činnosti. Správny súd mal zároveň za preukázané, že banský úrad sa námietkami vlastníkov pozemkov zaoberal a o týchto námietkach rozhodol tak, že ich zamietol, pričom tento spôsob rozhodnutia je podľa názoru súdu s ohľadom na obsah námietok logický a správny. 37. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím sú nezákonné, nakoľko pred ich vydaním nebol vyriešený stret záujmov medzi vlastníkmi pozemkov a organizáciou. Banský úrad vyhodnotil stret záujmov ako vyriešený, a to uzatvorením nájomnej zmluvy zo dňa 20.11.2012, podľa ktorej vlastníci pozemkov v dobývacom priestore vyjadrili súhlas s vykonávaním banskej činnosti, vrátane likvidácie lomu. Ani v konaní pred prvostupňovým orgánom, žalovaným a ani v tomto konaní nebolo preukázané, že nájomná zmluva je neplatná alebo že zanikla, preto podľa súdu banský úrad v súlade s § 40 ods. 1 Správneho poriadku správne vyhodnotil otázku platnosti či trvania nájomnej zmluvy tak, že nájomná zmluva je platná a trvá. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie čl. IV písm. b) predmetnej nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého je účelom nájmu vykonávanie banskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, t. j. organizácie na predmete nájmu, najmä zriaďovanie, zabezpečenie, prevádzka, rekonštrukcia a likvidácia banských diel a lomov. Vzhľadom k tomu, považuje súd túto námietku žalobcu za irelevantnú. 38. Ku skutočnosti tvrdenej žalobcom, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko činnosť, ktorá bolo predmetom povoľovania nie je banskou činnosťou - likvidáciou lomu ale inou činnosťou - zriadením skládky odpadov v chránenom ložiskovom území súd uvádza, že likvidácia lomu povrchovou úpravou terénu s využitím odpadu je banskou činnosťou, pričom z hľadiska nakladania s odpadmi ide o činnosť zhodnocovania odpadu, a teda nejde o zneškodňovanie odpadu ani o skládkovanie odpadu. Súd opakovane poukazuje na to, že orgánom príslušným na povolenie likvidácie lomu, bez ohľadu na spôsob likvidácie, je banský úrad. Pokiaľ sa likvidácia vykonáva spôsobom povrchovej úpravy terénu s využitím odpadu, vzťahujú sa na túto činnosť predpisy odpadového hospodárstva. V zmysle ust. § 99 ods. 1 písm. e) zákona o odpadoch orgány štátnej správy odpadového hospodárstva sa vyjadrujú k plánu likvidácie lomov predkladaných v konaní o povolení banskej činnosti, ak sa pri likvidácii lomov plánuje použitie odpadu, pričom takéto vyjadrenie bolo v konaní pred banským úradom doložené. Podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch sa vyžaduje súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, pričom o takýto súhlas organizácia požiadala žiadosťou zo dňa 28.06.2017. Súd má za preukázané, že napadnuté rozhodnutie neoprávňuje organizáciu JIVA - TRADE, s.r.o. na skládkovanie odpadu, nakoľko to ani nie je predmetom konania, ale povoľuje tejto organizácii likvidáciu lomu. V tejto súvislosti súd uvádza, že je potrebné odčleniť správne konanie týkajúce sa povolenia banskej činnosti - likvidácie časti lomu v dobývacom priestore Dechtice a konanie vo veci nelegálneho umiestnenia odpadu v tomto dobývacom priestore. Podľa názoru súdu tým, že zo strany organizácie JIVA - TRADE, s.r.o. sa vykonávajú práce na prípravu a úpravu terénu na vymedzenej ploche pre následné zakladanie tohto vydobytého priestoru inertným odpadom, to neznamená, že by bol tejto organizácii daný súhlas na prevádzku skládky inertného odpadu. Je potrebné zdôrazniť, že orgány štátnej banskej správy takéto oprávnenie nemajú a ani zo zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe im takéto oprávnenie nevyplýva. Žalovaný, resp. prvostupňový orgán Obvodný banský úrad sa skúmaním nelegálneho umiestnenia odpadu v dobývacom priestore Dechtice ani nezaoberal, nakoľko to je predmetom konania na Okresnom úrade Trnava pod č. OU-TT-OSZP3-2016/005136/ŠSOH/Du. Je dôležité zdôrazniť, že napadnutým rozhodnutím bola povolená likvidácia časti lomu v súlade s banským zákonom a zákonom o banskej činnosti, ako aj uzatvorenou nájomnou zmluvou. 39. Súd má z predloženého spisového materiálu žalovaným za preukázané i to, že pred vydaním napadnutých rozhodnutí boli zo strany banského úradu vyžiadané všetky relevantné vyjadrenia dotknutých orgánov a tieto vyjadrenia boli zo strany predmetných orgánov do konania aj riadne doložené. 40. Súd sa zaoberal i námietkou žalobcu, že pred vydaním rozhodnutia nebola pri doplňujúcom pojednávaní uskutočnená miestna obhliadka, v dôsledku čoho nebolo možné dostatočne zistiť skutkový stav veci. Správny súd je toho názoru, že zákon nevyžaduje, aby každé ústne pojednávanie bolo vždy spojení s miestnou obhliadkou, nakoľko v zmysle banského zákona je banský úrad povinný uskutočniť len jedno obligatórne ústne pojednávanie a jednu obligatórnu miestnu obhliadku, pričom akékoľvek ďalšie (dodatočne) pojednávanie a ohliadku vykonáva úrad nad rámec svojich zákonných povinností (§ 18 ods. 4 zákona o banskej činnosti). 41. Súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalovaný v súlade § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom zo dňa 17.03.2016 žalobcovi oznámil, že pred vydaním rozhodnutia má možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, a to v úradných hodinách v sídle žalovaného. Žalovaný zároveň oznámil žalobcovi, že pred vydaním rozhodnutia má žalobca možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Za týmto účelom žalovaný stanovil žalobcovi v súlade s ust. § 27 ods. 1 Správneho poriadku lehotu v trvaní 7 pracovných dní od doručenia predmetného listu zo dňa 17.03.2016. Žalobca sa dňa 29.03.2016 dostavil do sídla žalovaného a nahliadol do spisového materiálu, čím sa oboznámil s podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich zistenia, avšak k podkladom rozhodnutia sa nevyjadril, ani nepožiadal o ich doplnenie, hoci takúto možnosť mal. Následne napriek tomu, že bol o lehote na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia riadne oboznámený, túto lehotu nedodržal a vyjadrenie doručil žalovanému po uplynutí tejto lehoty. Podľa súdu tak postup banského úradu nebol v rozpore so Správnym poriadkom. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu zamietol postupom v zmysle ust. podľa § 190 SSP. 43. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol súd podľa § 168 SSP a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. 44. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka v 1. rade rozhodol súd podľa § 169 SSP a priznal účastníkovi v 1. rade voči žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko účastníkovi v 1. rade vznikli tieto trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. 45. O náhrade trov konania ďalších účastníkov v 2. až 11. rade rozhodol súd podľa § 169 SSP a náhradu trov konania im nepriznal, nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnili. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.