Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/56/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200482 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200482.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomír Bundzel a sudcov: JUDr. Róbert Foltán a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcov: 1. B. T., narodený XX.X.XXXX, bytom L. XXX, 2. W. T., narodená X.X.XXXX, bytom L. XXX, obaja právne zastúpení: Mgr. Peter Kupka, advokát, so sídlom Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. W. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 2. N. L., narodená XX.X.XXXX, bytom L. XXX, 3. Obec Radošovce, Spoločný obecný úrad, so sídlom Kollárova 8, Trnava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2016/005328/Pl zo dňa 19.5.2016, takto r o z h o d o l : I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-TT-OVBP2-2016/005328/Pl zo dňa 19.5.2016 a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy Obce Radošovce, Spoločný obecný úrad, č. Výst. RAD-53/2015/Tá-63 zo dňa 5.11.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcom právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. III. Správny súd ďalším účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 19.7.2016 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava, č. OU-TT- OVBP2-2016/005328/Pl zo dňa 19.5.2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie B. T. a W. T. a potvrdené rozhodnutie Obce Radošovce, Spoločný obecný úrad č. Výst. RAD-53/2015/Tá-63 zo dňa 5.11.2015, ktorým bolo vydané podľa § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, stavebné povolenie na stavu „Potraviny + spevnená plocha“ na pozemkoch register „C“ parc. č. 26/1 - objekt potravín + spevnená plocha, 24/1 - vykurovacie potrubia, v katastrálnom území L., v obci L., na umiestnenie ktorej bolo vydané Obcou Radošovce územné rozhodnutie pod č. Výst.RAD-36/2015/Tá-43 zo dňa 20.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.8.2015. 2. Žalobcovia v žalobe uvádzali, že žiadajú zrušiť rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-TT-OVBP2-2016/005328/Pl zo dňa 19.5.2016 podľa § 191 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) SSP a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy Obce Radošovce, Spoločný obecný úrad, č. Výst. RAD-53/2015/Tá-63 zo dňa 5.11.2015 podľa § 191 ods. 3 SSP. Stavebné povolenie i napadnuté rozhodnutie sú nezákonné a vecne nesprávne, neefektívne, nekoncepčné a nespravodlivé. Žalobcovia sa od počiatku správneho konania domáhali už na prvostupňovom správnom orgáne, aby vo svojom rozhodovaní prihliadal aj k požiadavkám kladeným na zachovanie pohody bývania ako legálneho pojmu a právnym predpisom stanoveného kritéria pre stanovenie prípustného vzájomného odstupu viacpodlažných stavieb. Správne orgány oboch stupňov riadne neskúmali to, či povolená stavba svojimi účinkami na okolie zásadne neznižuje pohodu bývania na nehnuteľnosti žalobcov, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti stavby. V týchto rozhodnutiach chýba správna úvaha prvostupňového správneho orgánu a tento nedostatok neodstránil ani žalovaný. Správne orgány oboch stupňov subjektívne ani objektívne neskúmali hľadisko narušenia pohody bývania žalobcov a nijako z úradnej povinnosti nevyvrátili ich pochybnosti, že by mali nimi uvádzané obmedzenia povolením stavby znášať. Z vydaného stavebného povolenia, ani z napadnutého rozhodnutia, nemožno zistiť, ako sa správne orgány vysporiadali s argumentáciou žalobcov ohľadom negatívneho vplyvu stavby na ich nehnuteľnosti, pričom stavba bude narúšať ich súkromie, nie je navrhnutá spôsobom, ktorý by spĺňal uspokojivé podmienky pohody pre spánok, oddych a pracovné činnosti. Na uspokojivé vyhodnotenie tejto otázky mali správne orgány obstarať ďalšie podklady na vecne správne rozhodnutie (najmä znalecký posudok). Majú za to, že stavebné povolenie a napadnuté rozhodnutie sú v rozpore s požiadavkou na hladinu hluku zo stavby v danom území vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Správny orgán si mal vzhľadom na špecifický prípad vzdialenosti stavby a nehnuteľnosti (1 m od ľavej hranice pozemku), ako aj špecifické určenie stavby (predajňa a sklad), obstarať stanoviská od príslušných orgánov zamerané konkrétne na túto otázku, prípadne riešiť otázku znaleckým dokazovaním. Žalobcov by nepochybne obťažoval hluk pri skladaní a vykladaní tovaru v rámci zásobovania potravín. Vzhľadom na určené parkovacie miesta stavby pri zásobovaní, by sa zásobovacie auto pohybovalo v tesnej blízkosti pri spálni žalobcov, čím by bol narušený ich odpočinok. Stavebné povolenie a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, odôvodnenie je nepresvedčivé, nespĺňajúce kritéria riadnej správnej úvahy. Neobstojí odkaz správnych orgánov na riešenie tejto otázky v občianskoprávnom konaní, pretože ide o otázku, ktorá mala byť riešená v predmetnom administratívnom konaní. Správne konanie sa neopieralo o zásadu materiálnej pravdy, keďže neboli dôsledne zistené podklady pre stavebné povolenie a napadnuté rozhodnutie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcom ako účastníkom stavebného konania bolo oznámené začatie stavebného konania zo dňa 21.9.2015 č. Výst.RaAD-53/2015/Tá-55 vydaného Obcou Radošovce, Spoločný stavebný úrad, Kollárova 8, Trnava, v spise sa nachádzajú len obálky s písomnosťami „Výst.RaAD-53/2015/Tá Ozn“ určené ako adresátom žalobcom, pričom z nich vyplýva, že neboli prevzaté v odbernej lehote. Ak by chcel správny orgán použiť fikciu doručenia podľa § 24 Správneho poriadku, musel by zistiť, či sa žalobcovia v rozhodnom čase zdržiavali v mieste doručovania, čo však správny orgán žiadnym spôsobom nezisťoval. Poukazujú na to, že rozhodnutie vydal starosta Obce Radošovce - W. L., malo by ísť o spoluvlastníka parcele č. 26/1 a 24/1, teda účastníka predmetného konania. Sú toho názoru, že malo byť analogicky použité ustanovenie § 11 ods. 1 Správneho poriadku o vylúčení menovaného z konania a rozhodovania, a to z dôvodu právnej istoty ako základu právneho štátu. Z hľadiska účelu zákona - Správneho poriadku by nedávalo zmysel, ak by sa § 11 ods. 1 vzťahoval iba na zamestnancov a nebolo by ho možné analogicky použiť na osobu starostu. Vyššie uvedené nedostatky neodstránil ani odvolací orgán svojim postupom, čím bol porušený odvolacím orgánom aj § 59 ods. 2 Správneho poriadku. 3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 20.9.2016. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný a stavebný úrad prvého stupňa postupovali konaní v súlade s ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku. Žalovaný ako odvolací orgán po preskúmaní spisového materiálu zistil, že sa v ňom nenachádza stanovisko Technickej inšpekcie, a.s., ktorá ako dotknutý orgán chráni záujmy uvedené v § 126 ods. 1 Stavebného zákona. Dotknuté orgány, ktoré chránia záujmy spoločnosti podľa osobitných predpisov, nevzniesli k povoleniu stavby záporné stanoviská. K umiestneniu stavby Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave vydal kladné stanovisko, vo vyjadrení neuviedol žiadnu podmienku potreby merania hluku. Vo veci budúceho možného zvýšeného hluku zo zásobovania prevádzky obchodu je možné dať hluk zamerať po uvedení stavby do prevádzky a v prípade potreby bude stavebník povinný vykonať opatrenia na jeho zníženie. Pohoda bývania je stav ideálny. Pri posudzovaní otázok zachovania pohody bývania, ktoré sú nad rozsah uvedených požiadaviek a sú spravidla občianskoprávneho charakteru, je potrebné danú vec riešiť v občianskoprávnom konaní. Rodinný dom odvolateľov a stavba potravín nie sú umiestnené vedľa seba, ale sú navzájom polohovo posunuté. Rodinný dom odvolateľov nemá v stene orientovanej smerom k nehnuteľnosti stavebníkov žiadne okná z obytných miestností. Vzhľadom k výške povoľovanej stavby potravín, orientácie k svetovým stranám a umiestneniu okien z obytných miestností na rodinnom dome odvolateľov, nie je dôvod, aby stavebník dokazoval tienenie na susednú stavbu a pozemok. Svetlotechnický posudok sa vypracuje len v odôvodnených prípadoch tienenia povoľovanej stavby na obytné miestnosti. Stavený úrad nie je kompetentný na zisťovanie, či sa účastník konania v čase doručovania v mieste bydliska zdržiaval. Vzhľadom na to, že odvolatelia ani v odvolaní neuviedli, že v čase doručovania zásielky - oznámenia o začatí konania, sa v mieste doručovania nezdržiavali, stavebný úrad nemal dôvod nepostupovať v zmysle ust. § 24 Správneho poriadku. Žalovaný žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a rozhodnutie č. OU-TT-OVBP2-2016/005328/Pl zo dňa 19.5.2016 potvrdiť. 4. Ďalší účastník konania 3. sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 5.9.2016 a podaním zo dňa 2.12.2016. Vo vyjadreniach uviedol, že žalobcovia neboli napadnutým rozhodnutím a stavebným povolením ukrátení na svojich právach, keďže námietky voči umiestneniu stavby boli riešené v územnom konaní, ktoré predchádzalo stavebnému konaniu a v stavebnom konaní sa ex lege na námietky, ktoré boli alebo mali byť predmetom územného konania, neprihliada, pričom posudzovanie pohody bývania v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z. z. je možné len v územnom konaní. Námietka údajného tienenia a údajného preslnenia nie je dôvodná, pretože stavbou nemôže byť ani teoreticky obmedzovaný rodinný dom žalobcov, ktorý v smere pozemku, na ktorom má byť stavba umiestnená, nemá orientované okná a stavba nemá mať takú výšku, ktorá by mohla tieniť aj bočné okná alebo vôbec rodinný dom žalobcov. Stavba nemá mať výšku, ktorá by mohla tieniť bočné okná, keďže na tej strane rodinného domu, z ktorej bude stavba postavená, sa ani okná nenachádzajú, či akokoľvek nad primeranú mieru tieniť rodinný dom, ornú pôdu, dvor, ani žiadne iné plochy žalobcov. Námietka údajného hluku nie je dôvodná, pretože samotná stavba nemôže spôsobovať hluk, pričom projekt stavby nadmerný hluk nepredpokladá, navyše správny orgán vychádzal v rozhodnutí zo záväzného stanoviska, ktoré vyššiu hladinu hluku, než je aktuálna hladina, nepredpokladá. Stavba bola navrhnutá tak, aby hluk, ktorí by mohli obyvatelia alebo ľudia nachádzajúci sa v blízkom okolí vnímať, je za daných podmienok udržiavaný na úrovni, ktoré nie je hrozbou pre ich zdravie a zároveň im umožňuje spánok, oddych a prácu v dostatočne primeraných podmienkach. Žalovaný zrejmým spôsobom objasnil svoju správnu úvahu, ktorá je v súlade so záväzným stanoviskom RÚVZ v predchádzajúcom územnom konaní a so stanoviskom Technickej inšpekcie, a.s., ktoré si žalovaný v odvolacom konaní vyžiadal. Žalobcovia sa v žalobe obmedzili len na všeobecné konštatovania o narušení pohody bývania, resp. nadmernom tienení a hluku, neosvedčili tak základný predpoklad všeobecnej správnej žaloby - ukrátenie na právach, resp. právom chránených záujmov. Žalobcovia tvrdia, že im údajne nebolo doručené oznámenie o začatí stavebného konania. Táto námietka žalobcov voči procesnému postupu v stavebnom konaní neobstojí, pretože nemohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože sa žalovaný námietkami žalobcov napriek ich neskorému uplatneniu v rozhodnutí riadne zaoberal. Postup správneho orgánu pri doručovaní oznámenia o začatí konania považuje za správny, žalobcovia nielenže o tejto skutočnosti nezmienili, ale ani neuviedli dôvod, pre ktorý sa nemali zdržiavať na svojej registrovanej adrese, aby mohli zásielku prevziať. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že malo byť analogicky použité ust. 11 ods. 1 Správneho poriadku o vylúčení zamestnanca z konania a rozhodovania v prvostupňovom správnom konaní z dôvodu, že stavebné povolenie podpísal starosta obce, ktorý je v predmetnom konaní aj jedným z navrhovateľov, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/37/2014 zo dňa 22.10.2015. Žiada, aby správny súd žalobu zamietol. 5. Z prvostupňového rozhodnutia Obce Radošovce, Spoločný obecný úrad, č. Výst.RAD-53/2015/ Tá-63 zo dňa 5.11.2015 správny súd zistil, že prvostupňový orgán verejnej správy v stavebnom konaní preskúmal podľa § 62 stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie, ktorú dňa 7.9.2015 podali W. L., narodený XX.XX.XXXX, L. XXX, N. L., narodená XX.X.XXXX, L. XXX a na základe tohto preskúmania vydal podľa § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, stavebné povolenie na stavbu „Potraviny + spevnená plocha“ na pozemkoch register „C“ parc. č. 26/1 - objekt potravín + spevnená plocha, 24/1 - vykurovacie potrubia, v katastrálnom území L., v obci L., na umiestnenie ktorej bolo vydané Obcou Radošovce územné rozhodnutie pod č. Výst.RAD-36/2015/Tá-43 zo dňa 20.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.8.2015, pričom objekt potravín je navrhnutý ako samostatne stojaca stavba v tvare obdĺžnika o max. pôdorysných rozmeroch 14,15 x 5,00 m, s hrebeňom strechy vo výške + 7,340 m, konštrukčne je riešený ako prízemný objekt bez podpivničenia, s neobytným podkrovím, zastrešený sedlovou strechou so sklonom 25°, s bočnými štítovými múrmi, na prízemí objektu je navrhnutá prevádzka potravín s príslušným hygienickým zázemím, v podkroví skladové priestory. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia sa uvádza, že stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania všetkým známym účastníkom konania, dotknutým orgánom a organizáciám, upustil podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, nakoľko pomery staveniska mu boli dobre známe a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre riadne a spoľahlivé posúdenie navrhovanej stavby. Stavebný úrad preskúmal predloženú žiadosť v správnom konaní a zistil, že realizáciou stavby alebo užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené stavebným zákonom, predpismi vydanými na jej uskutočnenie a osobitnými predpismi. Projektová dokumentácia stavby spĺňa všeobecné požiadavky na výstavbu, podmienky územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby a nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu stavebného povolenia stavby. 6. Proti rozhodnutiu Obce Radošovce, Spoločný obecný úrad, č. Výst. RAD-53/2015/Tá-63 zo dňa 5.11.2015 podali žalobcovia odvolanie. V odvolaní uviedli, že rozhodnutie je nezákonné, vecne nesprávne, neefektívne, nekoncepčné a nespravodlivé. Z rozhodnutia nemožno zistiť ako sa správny orgán vysporiadal s negatívnym vplyvom stavby na ich nehnuteľnosti s ohľadom možného využitia v budúcnosti. Stavba bude zjavne narúšať súkromie odvolateľov (ich pohodu bývania). Stavba nie je navrhnutá spôsobom, ktorý by spĺňal uspokojivé podmienky pre spánok, oddych a pracovné činnosti. Majú za to, že rozhodnutie je v rozpore s požiadavkou na hladinu hluku stavby v danom území vo vzťahu k nehnuteľnostiam odvolateľov. Správny orgán si mal vzhľadom na špecifický prípad vzdialenosti stavby a nehnuteľností odvolateľov, ako aj špecifické určenie stavby (predajňa a sklad), obstarať stanoviská príslušných orgánov zamerané konkrétne na túto otázku, prípadne riešiť otázku znaleckým dokazovaním. Odvolateľov by nepochybne obťažoval hluk pri skladaní a vykladaní tovaru v rámci zásobovania potravín. Vzhľadom na určené parkovacie miesta stavby pri zásobovaní predajne, by sa zásobovacie auto pohybovalo v tesnej blízkosti pri spálni odvolateľov, čím by bol rušený ich odpočinok. Správny orgán napriek tomu, že mu to vyhláška č. 532/2002 Z. z. ukladá, riadne neskúmal to, či stavba tak, ako jej umiestnenie má byť povolené, svojimi účinkami na okolie zásadne neznižuje pohodu bývania na nehnuteľnostiach odvolateľov, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie sa dostatočne presvedčivo nevysporiadalo s negatívnym vplyvom tienenia, hluku a celkovo narušenou pohodou bývania. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odvolateľom ako účastníkom stavebného konania bolo oznámené začatie stavebného konania zo dňa 21.9.2015 č. Výst.RaAD-53/2015/Tá-55 vydaného Obcou Radošovce, Spoločný stavebný úrad, Kollárova 8, Trnava, v spise sa nachádzajú len obálky s písomnosťami „Výst.RaAD-53/2015/Tá Ozn“ určené ako adresátom odvolateľom, pričom z nich vyplýva, že neboli prevzaté v odbernej lehote. Poukazujú na to, že rozhodnutie vydal starosta Obce Radošovce - W. L., malo by ísť o spoluvlastníka parcele č. 23/1 a 24/1, teda účastníka predmetného konania. Sú toho názoru, že malo byť analogicky použité ustanovenie § 11 ods. 1 Správneho poriadku o vylúčení menovaného z konania a rozhodovania, a to z dôvodu právnej istoty ako základu právneho štátu. Navrhli, aby odvolací orgán rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zrušil. 7. Žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy svojim rozhodnutím č. OU-TT- OVBP2-2016/005328/Pl zo dňa 19.5.2016 podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie B. T. a W. T., obaja bytom L. XXX, zamietol a rozhodnutie Obce Radošovce č. Výst.RAD-53/2015/ Tá-63 zo dňa 5.11.2015 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že stavba zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, ktorým neodporuje a ani životné prostredie neohrozuje a neznehodnotí susedné nehnuteľnosti. Povolením stavby „Potraviny + spevnená plocha“ na pozemku parc. č. 26/1, v kat. úz. L., nebudú dotknuté vlastnícke práva na susedných pozemkoch. K umiestneniu stavby Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave vydal kladné stanovisko a vo vyjadrení neuviedol žiadnu podmienku potreby merania hluku. Povoľovaná stavba, aj rodinný dom odvolateľov, sa nachádzajú pri ceste III/1302 a z uvedeného vyplýva, že významným zdrojom hluku v danej lokalite je celková doprava. Vo veci predpokladaného budúceho možného zvýšenia hluku zo zásobovania prevádzky obchodu sa môžu odvolatelia obrátiť na regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo na osobu, ktorá je odborne spôsobilá vykonávať meranie hluku. Rodinný dom odvolateľov a stavba potravín nie sú umiestnené vedľa seba, ale sú navzájom polohovo posunuté. Rodinný dom odvolateľov nemá v stene orientovanej smerom k nehnuteľnosti stavebníkov žiadne okná z obytných miestností. Vzhľadom k výške povoľovanej stavby potravín, orientácie k svetovým stranám a umiestneniu okien z obytných miestností na rodinnom dome odvolateľov, nie je dôvod, aby stavebník dokazoval tienenie na susednú stavbu a pozemok. Svetlotechnický posudok sa vypracuje len v odôvodnených prípadoch tienenia povoľovanej stavby na obytné miestnosti. K tieneniu stavby na dvor neexistuje predpis, ktorý by požadoval preukázanie vplyvu povoľovanej stavby na ornú pôdu, dvor, ostatné plochy. Nakoľko nie sú stanovené príslušné kritéria, podľa ktorých by bolo možné zhodnotiť zatienenie dvora, vplyvom realizácie predmetnej stavby, nie je možné ani vyhodnotiť mieru zatienenia. Oznámenie o začatí stavebného konania bolo účastníkom doručované do vlastných rúk v súlade s ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Pošta vrátila stavebnému úradu neprevzaté zásielky, zásielky boli uložené na pošte dňa 25.9.2015 a podľa vyznačenia pošty na obálkach, odvolatelia oznámenie o začatí konania neprevzali v odbernej lehote. Odvolatelia ani v odvolaní neuviedli, že v čase doručovania zásielky, sa v mieste doručovania nezdržiavali. Starosta obce je volená funkcia, nie je zamestnancom obce a v správnom konaní môže byť v súlade so správnym poriadkom vylúčený len konkrétny zamestnanec, nie starosta. Druhostupňový orgán verejnej správy nenašiel taký dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 8. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20S/99/2015 správny súd zistil, že rozsudkom č. k. 20S/99/2015-68 zo dňa 9.2.2017 bolo rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OÚ-TT-OVBP2-2015/023955/Pl zo dňa 28.7.2015 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. 9. Správny súd na základe súhlasu účastníkov konania vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, oboznámil sa s celým obsahom spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 20S/99/2015, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 10. Žalobcovia v žalobe namietajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného poukazujúc na to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného chýba širšia úvaha správneho orgánu, odôvodnenie je nepresvedčivé a nespĺňajúce kritéria správnej úvahy. 11. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“), ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 12. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 13. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom stanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Je nepochybné, že na rozhodnutie podľa stavebného zákona sa vzťahuje správny poriadok s poukazom na ustanovenie § 140 stavebného zákona, samozrejme aj na rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne. Podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia správneho orgánu je jeho odôvodnenie, ktoré musí presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Správny poriadok výslovne ustanovuje, že v odôvodnení sa uvedú skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ďalej spôsob, akým sa zhodnotili vykonané dôkazy a ostatné podklady, a aj úvahy, ktoré viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec. V odôvodnení rozhodnutia sa musí správny orgán vysporiadať so skutkovými okolnosťami a správnym posúdením veci. Medzi týmito okruhmi musí byť vzájomná previazanosť, pričom právne posúdenie musí vždy obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvádza všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a analyzuje svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Ak aplikoval aj správnu úvahu, to znamená, že vybral jednu z viacerých zákonných možností, je nutné starostlivo zdôvodniť, prečo považoval zvolenú možnosť za najvýhodnejšiu. Odôvodnenie tak slúži na to, aby adresátov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a správny orgán vydal správne a zákonné rozhodnutie. 14. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcov týkajúcimi sa požiadavky preslnenia v dôsledku tienenia zo strany povolenej stavby na ich nehnuteľnosť konštatoval, že vzhľadom k výške povolenej stavby, orientácie k svetovým stranám a umiestneniu okien z obytných miestností na susednú stavbu a pozemok, nie je dôvod, aby stavebník dokazoval tienenie na susednú stavbu a pozemok a nakoľko nie sú kritéria, podľa ktorých by bolo možné zhodnotiť zatienenie dvora vplyvom realizácie predmetnej stavby, nie je možné vyhodnotiť mieru zatienenia. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcov týkajúcimi sa požiadavky na hladinu hluku z povolenej stavby vo vzťahu k ich nehnuteľnosti vzhľadom na špecifický prípad vzdialenosti povolenej stavby a nehnuteľnosti žalobcov (1 m od ľavej hranice pozemku), ako aj špecifické určenie povolenej stavby (predajňa a skla), žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave vydal kladné stanovisko a neuviedol žiadnu podmienky potreby merania hluku a vo veci predpokladaného budúceho možného zvýšeného hluku zo zásobovania prevádzky obchodu, sa môžu žalobcovia obrátiť na regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo na osobu, ktorá je odborne spôsobilá vykonávať meranie hluku. 15. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť také, aby každý, kto ho dostane k dispozícii, si mohol utvoriť z jeho odôvodnenia obraz o prejednávanej veci a vydanom rozhodnutí. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku skutkových dôvodov a je takou vadou, ktorá bráni súdu vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia. Nespochybniteľným právom účastníka v prípade vydania stavebného povolenia je rozhodnutie, ktoré bude dostatočným spôsobom odôvodnené v nadväznosti na argumenty účastníkov, ktorými vyjadrili nesúhlas s povolením stavby. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k požiadavkám žalobcov na pohodu bývania (požiadavka preslnenia, požiadavka tienenia), je nepostačujúce, keďže sa žalovaný nevysporiadal s argumentmi žalobcov predostretými v odvolaní. Z obsahu odvolania žalobcov vyplýva, že v ňom predostreli rozsiahlu nesúhlasnú argumentáciu týkajúcu sa ich pohody bývania vo vzťahu k povolenej stavby poukazujúc na technickú normu STN 73 4301 a ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (najmä vzdialenosť povolenej stavby od ich nehnuteľnosti, špecifické určenie povolenej stavby, obťažovanie hlukom pri skladaní a vykladaní tovaru v rámci zásobovania, pohybovanie zásobovacieho vozidla v tesnej blízkosti spálne žalobcov, tienenia povolenej stavby a pod.). Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu svojho odlišného stanoviska pri posudzovaní pohody bývania žalobcov. Správny súd zdôrazňuje, že správny orgán nemôže argumentáciu účastníka odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty správneho orgánu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie správneho orgánu, že argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci a hoci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je rozsiahle, žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne reagoval na námietky žalobcov uvedené v odvolaní a neposkytol im presvedčivú repliku na nimi predostreté nesúhlasné argumenty s povolením stavby. Za týchto okolností napadnuté rozhodnutie nie je vyhotovené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže žalovaný svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a tým bola naplnená dôvodnosť argumentácie žalobcov o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. 16. Ďalej žalobcovia namietali, že im nebolo doručené oznámenie o začatí stavebného konania a mali za to, že nebolo naplnené ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku. 17. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Oznámenie o začatí stavebného konania č. Výst. RAD-53ú2015/Tá-55 zo dňa 21.9.2015 (ďalej len „oznámenie o začatí stavebného konania“) bolo žalobcom doručované do vlastných rúk na adresu ich bydliska L. XXX, pričom zásielky boli uložené dňa 25.9.2015 na pošte a následne sa vrátili prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 14.10.2015 s oznámením pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Dňa 5.11.2015 vydal prvostupňový orgán verejnej správy Stavebné povolenie č. Výst. RAD-53/2015/Tá-63 zo dňa 5.11.2015 na stavbu „Potraviny + spevnená plocha“ na pozemkoch register „C“ parc. č. 26/1 - objekt potravín + spevnená plocha, 24/1 - vykurovacie potrubie, v katastrálnom území L., v obci L. (ďalej len „stavebné povolenie“). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že spôsob doručenia zásielok v zmysle ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku považuje za správny a žalobcovia ani v odvolaní neuviedli, že v čase doručenia oznámenia o začatí stavebného konania sa v mieste doručovania nezdržiavali. 18. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 19. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 20. Inštitút doručovania patrí ku kľúčovým inštitútom v správnom konaní. V zmysle správneho poriadku sa do vlastných rúk doručujú všetky dôležité písomnosti vyhotovené správnym orgánom v priebehu správneho konania. Ak sa písomnosť doručuje do vlastných rúk, je možné odovzdať ju výlučne adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže písomným plnomocenstvom na preberanie zásielok. Ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku upravuje tzv. náhradné doručenie, resp. fikciu doručenia písomnosti, čo znamená, že písomnosť sa považuje za doručenú aj v prípade, že to tak v skutočnosti nie je a adresát sa o písomnosti nedozvedel. Aby mohla nastať fikcia doručenia písomnosti do vlastných rúk, musia byť splnené nasledovné predpoklady: adresát v mieste doručenia nebol zastihnutý, adresát sa v mieste doručenia zdržiaval, doručovateľ adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu, nový pokus o doručenie zostal bezvýsledný, písomnosť doručovateľ uložil na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomil. Ak nie je splnená, čo i len jedna z uvedených podmienok, nemôže nastať fikcia doručenia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v správnom konaní pri doručovaní oznámenia o začatí stavebného konania, nebola splnená podmienka, že doručovateľ po prvom neúspešnom pokuse o doručenie adresátov vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde doručiť znova s uvedením konkrétneho dňa a hodiny, kedy sa o to pokúsi. Doručovateľ hneď pri prvom pokuse o doručenie dňa 25.9.2015 uložil písomnosti pre žalobcov na pošte a následne dňa 14.10.2015 vrátil písomnosti prvostupňovému orgánu verejnej správy. Podľa ustálenej judikatúry totiž nemôže dôjsť k platnému doručeniu a fikcia doručenia nemôže nastať, ak doručovateľ opomenul písomnosť doručiť opakovane a už po prvom pokuse o doručenie písomnosť uložil na pošte. Keďže poštový doručovateľ písomnosť doručovanú do vlastných rúk žalobcom uložil hneď po prvom bezúspešnom pokuse na pošte, hoci sa mal pokúsiť znova ju doručiť, nemohlo sa ani uplatniť tzv. náhradné doručenie podľa ust. 24 ods. 2 správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že nemohla nastať fikcia doručenia oznámenia o začatí stavebného konania žalobcom. Oznámenie o začatí konania tak nebolo v súlade so zákonom doručené žalobcom, v dôsledku čoho žalobcovia v správnom konaní utrpeli ujmu na svojich právach, keď im prvostupňovým orgánom verejnej správy nebolo umožnené realizovať ich základné právo - podať námietky proti povoleniu posudzovanej stavby a je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy nepostupoval v súlade so zákonom, keď nerešpektoval ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku. Možno tak konštatovať, že v tomto prípade boli porušené všeobecné zásady správneho konania, keď v priebehu správneho konania nemali žalobcovia možnosť oboznámiť sa žiadosťou o stavebné povolenie stavby s prílohami, vyjadriť sa k nej a vzniesť prípadné námietky a preto treba hodnotiť postup orgánov verejnej správy ako postup, ktorý je v rozopre so zákonom. 21. Žalobcovia ďalej v žalobe poukazovali i na to, že napadnuté rozhodnutie vydal starosta obce Radošovce - W. L. a malo by ísť o spoluvlastníka predmetných parciel č. 26/1 a 24/1, teda účastníka predmetného konania. V takom prípade sú toho názoru, že malo byť analogicky použité ust. § 11 ods. 1 správneho poriadku o vylúčení menovaného z konania a rozhodovania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že starosta obce je volená funkcia, nie je zamestnancom obce a v správnom konaní môže byť vylúčený len konkrétny zamestnanec, nie starosta. 22. Podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. 23. Podľa § 10 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce (ďalej len "starosta"). 24. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. 25. Pretože podľa ust. § 117 ods. 1 stavebného zákona stavebným úradom je obec, starosta je podľa ust. § 13 ods. 5 uvedeného zákona v administratívnych vzťahoch správnym orgánom a nevystupuje v pozícii pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu. Správny poriadok v žiadnom z jeho ustanovení neumožňuje, aby bol vylúčený z konania vecne príslušný správny orgán. Správny poriadok hovorí len o možnom vylúčení pracovníka správneho orgánu, nie o vylúčení štatutára - starostu obce, ktorý však nie je pracovníkom, ale je správnym orgánom. Preto nemôže byť z konania vylúčený ani starosta obce, ktorý je vecne príslušným správnym orgánom v stavebnom konaní, nakoľko nie je zamestnancom, ani členom správneho orgánu a rovnako neexistuje žiaden správny orgán, ktorý by bol oprávnený o prípadnej nezaujatosti starostu obce rozhodnúť. V konaní sa teda nevyskytla žalobcami namietaná vada, ktorá by mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 26. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20S/99/2015 správny súd zistil, že v právnej veci žalobcov: B. T. a W. T., obaja L. XXX, proti žalovanému: Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, za účasti účastníkov správneho konania: W. L. a N. L., obaja L. XXX, bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 20S/99/2015-68 zo dňa 9.2.2017 zrušené rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-TT-OVBP2-2015/023955/Pl zo dňa 28.7.2015 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Žalobcovia sa v konaní sp. zn. 20S/99/2015 domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT-OVBP2-2015/023955/Pl zo dňa 28.7.2015, ktorým Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol ich odvolanie a potvrdil rozhodnutie Obce Radošovce o umiestnení stavby „Potraviny“ č. Výst. RAD-36/2015/Tá-43 zo dňa 20.5.2015. Z obsahu Stavebného povolenia č. Výst.RAD-53/2015/Tá-63 zo dňa 5.11.2015 (ďalej len „stavebné povolenie“), ktoré odvolaním napadli žalobcovia v administratívnom konaní a o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, vyplýva, že predmetné stavebné povolenie bolo vydané na stavbu „Potraviny + spevnená plocha“ na pozemkoch register „C“ parc. č. 26/1 - objekt potravín + spevnená plocha, 24/1 - vykurovacie potrubie, v katastrálnom území L., v obci L., na umiestnenie ktorej bolo vydané Obcou Radošovce územné rozhodnutie pod č. Výst. RAD-36/2015/Tá-43 zo dňa 20.5.2015 (ďalej len „územné rozhodnutie“). 27. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 28. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. 29. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 30. Územné konanie musí vždy predchádzať stavebnému konaniu, pokiaľ nebude rozhodnuté, že obe tieto konania budú spojené. Územné konanie vykonáva príslušný stavebný úrad, s ktorým potom budú účastníci v styku pri povoľovaní stavby a schvaľovaní stavby. Pre účastníkov budúcej stavby je dôležité, že schválená územnoplánovacia dokumentácia je vždy záväzným alebo smerným podkladom nielen pre územné rozhodnutie, ale aj pre vypracovanie dokumentácie stavieb a stavebné povolenie. Aj keď to stavebný zákon priamo nerieši, bez územného rozhodnutia nie je možné vydať stavebné povolenie. Ak bola podaná žiadosť o stavebné povolenie a nebolo vydané územné rozhodnutie, stavebný úrad by konanie zastavil a poučil stavebníka o správnom postupe. Z uvedeného nesporne vyplýva, že územné rozhodnutie a stavebné povolenie spolu veľmi úzko súvisia. Hoci zrušením územného rozhodnutia nestráca stavebné povolenie platnosť priamo zo zákona a vady oboch rozhodnutí treba posudzovať samostatne, je zrejmé, že bez právoplatného územného rozhodnutia nie je možné stavebné povolenie realizovať. Za týchto okolností, že územné rozhodnutie predchádzajúce stavebnému povoleniu bolo zrušené (v konaní sp. zn. 20S/99/2015), je namieste v súlade s princípom právnej istoty ako aj zásadou hospodárnosti konania a záujmom jednotnosti súdneho rozhodovania, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného a aj stavebné povolenie prvostupňového orgánu verejnej správy boli zrušené. 31. S poukazom na vyššie uvedené správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), g) Správneho súdneho poriadku zrušil a podľa ust. 191 ods. 3, písm. a) a ods. 4 Správneho súdneho poriadku zrušil aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 32. O náhrade trov konania žalobcov a žalovaného rozhodol správny súd v zmysle ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, pričom v konaní plne úspešným žalobcom priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 33. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd v zmysle ust. 169 Správneho súdneho poriadku, pričom ďalším účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže im nebola správnym súdom uložená žiadna povinnosť, s ktorou by bol spojený vznik trov a neboli ani zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie práva na náhradu ďalších trov konania. 34. Senát správneho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) Správnym súdnym poriadkom,) je žalovaným Centrum právnej pomoci.