Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sa/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200507 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200507.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobcu: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. A. XXX/XX, XXX XX S., právne zast.: JUDr. Roman Cibulka, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Hlavá 13, 917 00 Trnava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Prievozská 32, pošt.prieč.29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0610/99/2015 zo dňa 20.04.2016, takto r o z h o d o l : I.Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č.SK/0610/99/2015 zo dňa 20.04.2016 a rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. EN/0227/02/2015 zo dňa 11.08.2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II.Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.5.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.SK/0610/99/2015 zo dňa 20.04.2016, ktorým tento ako druhostupňový správny orgán zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. EN/0227/02/2015 zo dňa 11.8.2015 a to vo výrokovej časti, keď časť výroku: „účastník konania na odbernom mieste č.4100604170, adresa F. A. XXX/XX, S., v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do 26.02.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č.9560208-021-96 tým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby“ a nahradil ho znením že: „na odbernom mieste č. č.4100604170, adresa F. A. XXX/XX, S., v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do 26.02.2014 bol vykonaný neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č.9560208-021-96 tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený jeden zaisťovací prvok plomby“. Ostatná časť prvostupňového výroku správneho orgánu, vrátane uloženej sankcie vo výške 1.800,- Eur bola nezmenená. 2. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne interpretuje jednotlivé ustanovenia zákona o energetike. Žalobca uvádza, že žalovaný vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom v zmysle citovaného ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, pričom v zmysle citovaného ustanovenia však nemožno stotožňovať so zodpovednosťou odberateľa za tzv. správny delikt ako to nesprávne interpretuje žalovaný, tak i správny orgán prvého stupňa. Podľa názoru žalobcu v odôvodnení rozhodnutia žalovaný tvrdí, že vraj povinnosť správneho orgánu uložiť účastníkovi pokutu vyplýva priamo z ust. § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona o energetike. Domnieva sa, že zo znenia tohto ustanovenia takáto povinnosť nevyplýva, keďže uloženie pokuty je právom a nie povinnosťou správneho orgánu. Podmienkou zodpovednosti za správny delikt je tzv. deliktuálna spôsobilosť, t. j. spôsobilosť osoby protiprávne konať a niesť za to následky. Pri fyzickej osobe ako je žalobca, ktorá je naviac spotrebiteľom sa deliktuálna spôsobilosť zakladá na vôlovej a intelektuálnej zložke v čase spáchania správneho deliktu. S poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že k tomu, aby mohol byť zodpovedný za správny delikt, bolo potrebné preukázať to, že konal protiprávne a že takýmto protiprávnym konaním spôsobil následok predpokladaný zákonom (ohrozil alebo porušil záujem spoločnosti) a naviac, že takéto protiprávne konanie bolo zavinené. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.9.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne orgány sa zaoberali námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie náležite odôvodnili. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike pre ustálenie predmetného záveru je rozhodujúce, či boli splnené podmienky stanovené v danom ustanovení, ktorými sú odber plynu meraný určeným meradlom a porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalovaný má za to, že splnenie prvej z uvedených podmienok bolo nepochybne preukázané na základe výstupu z programu SAP a vyúčtovacích faktúr za spotrebu plynu na predmetnom odbernom mieste za jednotlivé obdobia od roku 2010 do roku 2014. Určeným meradlom bol v danom prípade plynomer č.9560208-021-96 od výrobcu MKM G6. Žalovaný má teda za preukázané, že žalobca v rozhodnom období odoberal plyn na odbernom mieste, na adrese F. A. XXX/XX S., prostredníctvom vyššie uvedeného plynomeru. Žalovaný tiež dodáva, že skutočnosť, že na danom odbernom mieste odoberal plyn meraný uvedeným určeným meradlom, žalobca nijakým relevantným spôsobom nespochybnil. Splnenie druhej z uvedených podmienok bolo preukázané na základe výsledkov znaleckého posudku, z ktorého vyplýva jednoznačný záver znalca, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby a tým potvrdil, že overovacia/zabezpečovacia značka je mechanicky poškodená, pričom ani toto zistenie žalobca nespochybnil relevantným spôsobom. Skutočnosť, či uvedený zásah do meradla bol vykonaný žalobcom nie je pre posúdenie toho či došlo k neoprávnenému odberu plynu relevantná. Na podporu tejto argumentácie odôvodňuje žalovaný svoje rozhodnutie objektívnou zodpovednosťou žalobcu, ktorá vyplýva aj z rozhodnutia NS SR č.3Cdo 99/2012 zo dňa 12. marca 2015. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii v danom prípade spočívalo v poškodení - odstránení jedného zaisťovacieho prvku plomby určeného meradla, čo bolo nepochybne preukázané znaleckým posudkom. Čo sa týka výšky uloženej pokuty, žalovaný uviedol, že postupoval v zmysle ust. § 91 ods. 5 zákona o energetike, keď pri jej výške prihliadal na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti, pričom jej výšku vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu považoval za primeranú. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave č. EN/0227/02/2015 zo dňa 11.08.2015 súd zistil, že tento prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.800,-Eur za neoprávnený odber plynu, zadokumentovaný v protokole o výsledku kontroly zo dňa 20.5.2015, nakoľko bol u odberateľa plynu v domácnosti zistený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák.č.251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže pri kontrole vykonanej dňa 20.5.2015 na Inšpektoráte SOI, so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj bolo pri prešetrovaní podnetu č.702/2014 zistené, že účastník konania na odbernom mieste č.4100604170, adresa F. A. XXX/XX, S., v presne nezistenom čase od 19.4.2013 do 26.2.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č.9560208-021-96 tým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby. Prvostupňový správny orgán skonštatoval, že neoprávnená manipulácia žalobcu s meradlom bola potvrdená znaleckým posudkom č.174/PL-2014 zo dňa 24.3.2014, v ktorom sa uvádza, že overovacia a zabezpečovacia značka plynomeru bola mechanicky poškodená. Z uvedeného záveru znalca je zrejmé, že bola naplnená skutková podstata ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, v zmysle ktorého neoprávneným odberom je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 26.8.2015 odvolanie, v ktorom uviedol v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré sú predmetom žaloby. 6. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že výrok:“ „účastník konania na odbernom mieste č.4100604170, adresa F. A. XXX/ XX, S., v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do 26.02.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č.9560208-021-96 tým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby“, nahradil znením: „na odbernom mieste č.4100604170, adresa F. A. XXX/XX, S., v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do 26.02.2014 bol vykonaný neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č.9560208-021-96 tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený jeden zaisťovací prvok plomby“. Ostatná časť výroku, vrátane uloženej sankcie, zostala nezmenená. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán zdôraznil vo svojom rozhodnutí, že za podstatné potrebuje uviesť, že predmetné ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike upravuje objektívnu zodpovednosť, t.j. bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), nakoľko v rozpore so zákonom (dikcia neoprávnení) je už samotný odber plynu na meradle, ktoré bolo porušené, bez ohľadu na to kto predmetné porušenie spôsobil. Túto správnu úvahu podporuje aj ust. § 71 ods. 2 písm. d) zákona o energetike, v zmysle ktorého odberateľ plynu v domácnosti je povinný dodržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Zákonodarca tak ustanovil zodpovednosť za udržiavanie technického stavu plynového zariadenia odberateľovi plynu v domácnosti. Vzhľadom na uvedené sa účastník konania nezbavuje svojej zodpovednosti tvrdením, že daný plynomer bol umiestnený na verejnom priestranstve pod elektrickým stĺpom a preto k nemu mal prístup v podstatne ktokoľvek. Za účelom dodržiavania povinností, ktoré účastníkovi konania ako odberateľovi plynu v domácnosti priamo vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia, bol teda povinný zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu odberného plynového zariadenia, bez ohľadu na jeho umiestnenie. 7. Krajský súd prejednal vec podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pričom zistil, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie rozhodnutie. 8. Podľa § 71 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je odberateľ plynu v domácnosti povinný udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je neoprávneným odberom plynu odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Podľa § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona o energetike Inšpekcia uloží pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe vo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinností podľa § 35 ods. 2 písm. b) až h), § 36 ods. 2 písm. a) až e), § 39, § 42, § 46, § 70 ods. 2 písm. b), d), e), § 71 ods. 2 písm. b), d), § 72, § 77 ods. 1,3, § 82, § 89 ods. 1 písm. e) a § 96 ods. 24 a 27 tohto zákona. 9. V súvislosti s jednotlivými námietkami žalobcu krajský súd v prvom rade konštatuje, že ust. § 82 zákona o energetike konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom podľa § 82 zákona o energetike treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty (z viacerých možných) neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja porušenie povinnosti, keďže prichádza do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm.c) zákona o energetike ( neoprávnený zásah „odberateľa“ do meradla) ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike (odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). Ak prvostupňový správny orgán tvrdil porušenie povinnosti žalobcom alebo treťou osobou (vyplýva to z výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu) bolo potrebné uvedené porušenie spoľahlivo preukázať, resp. k tomu vykonať riadne dokazovanie, čo v danom prípade nebolo zrealizované. Z ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo v neprospech účastníka. V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisiu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanovuje platný zákon. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že správnym deliktom nemôže byť akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí byť protiprávne konanie, a to aj vtedy, keď zákon nevyžaduje zavinenie, ale predpokladá objektívnu zodpovednosť. 10. Vo vzťahu k formulovanému skutku tak ako to konštatoval prvostupňový správny orgán, keď...“sám alebo za pomoci iných osôb vykonal žalobca zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru tým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby“, tento skutok predpokladá, že žalobca buď sám alebo prostredníctvom iných osôb poškodil resp. znehodnotil tento overovací prvok. Z tohto skutku vyplýva zavinenie konanie žalobcu resp. tretích osôb, ktoré však nevyplýva zo spisu, ktorý mal k dispozícii prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný. Prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom nepreukázal toto zavinenie a pokiaľ sa odvoláva na objektívnu zodpovednosť žalobcu, nemohol byť skutok formulovaný tak, že žalobca sám alebo za pomoci tretej osoby poškodil - odstránil zaisťovací prvok plomby, čím došlo k neoprávnenému odberu plynu. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán síce zmenil skutkovú vetu, keď vypustil slová, že neoprávnený zásah vykonal žalobca alebo žalobca za pomoci iných osôb a tento nahradil slovami, že bol vykonaný neoprávnený zásah. V danom prípade ide o príliš nekonkrétny skutok vo vzťahu k určeniu osoby, ktorá mala spôsobiť neoprávnený zásah do zaisťovacieho prvku plomby, teoreticky skutková veta tak ako ju upravil žalovaný môže predpokladať, že k poškodeniu tohto prvku plomby mohlo dôjsť aj zo strany pracovníkov, ktorí kontrolovali daný plynomer, resp. vplyvom počasia ( tzv. vis major). V tomto prípade by bola však vylúčená akákoľvek objektívna zodpovednosť žalobcu ako ju definuje žalovaný. 11. Krajský súd ďalej musí konštatovať, že pokiaľ ide o objektívnu zodpovednosť, na ktorú poukazuje prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný a od ktorej odvádza zodpovednosť žalobcu za neoprávnený odber plynu, objektívna zodpovednosť platí vo vzťahu k neoprávnenému odberu plynu a nie vo vzťahu k zásahu do zabezpečovacej resp. overovacej značky plynomeru, tak ako to vyplýva zo skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia. 12. Skutková veta tak ako ju upravil žalovaný je vo vzťahu k objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu zo strany žalobcu absolútne nelogická. 13. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, treba ho považovať za nepreskúmateľné tiež v časti výšky uloženej pokuty. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že nespochybniteľným právom účastníka je v prípade uloženia pokuty v správnom konaní dostať rozhodnutie, ktoré bude aj v časti určenej jej výšky dostatočným spôsobom odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby z odôvodnenia bolo zrejmé v rámci akých mantinelov sa pri svojom rozhodovaní správny orgán pohyboval, ktoré skutočnosti zohľadnil. Nie je totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie. V danom prípade rozhodnutie takéto skutočnosti neobsahuje, samotné konštatovanie, že žalovaný pri určení výšky pokuty prihliadal najmä na rozsah, závažnosť a spôsob protiprávneho konania a pokutu uložil primeranú k zistenému skutkovému stavu, je daný dôvod, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné zrušil pre nedostatok dôvodov. Pri uložení pokuty žalovaný resp. prvostupňový správny orgán odôvodnil, že žalobca nedodržal zákaz neoprávneného odberu plynu, nie je však zrejmé, čo mal žalobca v danom prípade vykonať, aké úkony, aby nedošlo k protiprávnemu konaniu z jeho strany, keďže z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že uvedený plynomer sa nachádzal na verejnom priestranstve. 14. Na záver krajský súd konštatuje, že odôvodnenie žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu, že pri posudzovaní otázky kto mohol spôsobiť poškodenie resp. odstránenie zaisťovacieho prvku plomby na plynomery, správny orgán nemohol tieto skutočnosti preverovať, vzhľadom na zložitosť dokazovania, krajský súd je toho názoru, že takáto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu a správne orgány sú povinné objektívne zistiť čo najlepšie skutkový stav, z ktorého potom vychádzajú pri vydávaní svojich rozhodnutí tak, aby boli presvedčivé a aby boli v súlade so zákonom. 15. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal v zmysle § 167 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko bol v konaní úspešný, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.