Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/94/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200600 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200600.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu: JUDr. Ľubomír Bundzel a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: JUDr. Igor Varga, správca konkurznej podstaty úpadcu DIOS Slovakia, s.r.o., IČO: 36 225 576, so sídlom Košice, Gemerská 3, zastúpeného advokátom: Mgr. Henrich Schindler, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná ulica 63, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1030601168/2016 zo dňa 26.7.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103061168/2016 zo dňa 26.7.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 7.10.2016 doručenou súdu dňa 11.10.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1030601168/2016 zo dňa 26.7.2016, ktorým tento druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Trnava č. 102520392/2016 zo dňa 9.2.2016 a nevyhovel odvolaniu žalobcu, ktoré podal proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2012 rozdiel dane v sume 637.095,72 Eur na dani z pridanej hodnoty. 2. Uznesením č. k. 20S/94/2016-48 zo dňa 21.11.2016 správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 3. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu vo vzťahu k dĺžke trvania daňového konania (len konštatácia, že nález Ústavného súdu SR III. ÚS 24/2010 je skutkovo a právne odlišný od prejednávanej veci). Má za to, že došlo i podstatnému porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na to, že daňová kontrola bola prerušená od 11.6.2013 do 10.7.2015, pričom lehoty podľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 z 7.10.2010 (žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiaci po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac) sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať a slovné spojenie podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku (pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo) je potrebné vykladať v kontexte uvedeného nariadenia. Prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom a nemôže slúžiť na umelé a neúčelné predlžovanie daňovej kontroly. Ak limity výkony daňovej kontroly (s poukazom aj na § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.) nie sú zo strany správcu dane dodržané, protokol o daňovej kontrole má charakter nezákonne získaného prostriedku a nemôže byť použitý ako dôkaz vo vyrubovacom konaní. Má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, prečo rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 nie je možné aplikovať na tento predmet sporu. Poukázal na rozsudok ESD C-80/11 a C-142/11 Mahagébenkft a Peter Dávid, ktoré je možné aplikovať na tento spor. Žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, keď zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. 4. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný preveroval oprávnenosť nároku na odpočítanie dane od dodávateľa MC GOLD, spol. s r.o., ktorý podľa odpovede Daňového úradu Bratislava zo dňa 7.8.2013 (č. 9104406/5/3736303/13) nespolupracuje, na adrese sídla zapísaného v Obchodnom registri reálne nesídli a písomnosti nepreberá, čo správca dane vyhodnotil v neprospech žalobcu. Pričom zamestnanci správcu dane Daňového úradu Bratislava sa opakovane dostavili na ulici Glejova 1, Pezinok za účelom miestneho zisťovania a fyzickej obhliadky sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o., avšak nie je zrejmé kedy vykonali obhliadku a nie je uvedené číslo zápisnice miestneho zisťovania. Poukázal na výpis z listu vlastníctva č. XXXX, keď na adrese G. X, H. sa nachádza bytový dom a nie tri malé chatky vinohradníckeho typu (nachádzajú sa na adrese (G. 2, H.). Správca dane neskúmal kto dal súhlas na umiestnenie spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adrese Glejovka 1, Pezinok, neuviedol či táto spoločnosť má prevádzky, kde sa nachádzajú, či mala v kontrolovanom zdaňovacom období zamestnancov, nevypočul konateľa Emila Cigáneka, nezisťoval kto podal daňové priznanie za túto spoločnosť. Správca spolupracoval s H. R., ktorý však podľa jeho domnienok prestal so správcom dane komunikovať. Správca dane zákonné nástroje podľa § 154 ods. 1 písm. j) a § 155 ods. 1 písm. e) a ods. 14 Daňového poriadku nepoužil. Hoci správca dane poukázal na odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie č. 9104406/5/1830687/2013 od Regionálnej veterinárnej a potravinárskej správy Senec č. 1051/2013-270, podľa ktorej MC GOLD, spol. s r.o. nebol nikdy zaregistrovaný na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Senec (január - december 2012), nepreveril či takáto registrácia bola v čase uskutočniteľného zdaniteľného plnenia obligatórnou náležitosťou, keďže MC GOLD, spol. s r.o. nevykonávala spracovanie jatočných ošípaných, ale len ich prepravu. Ďalej nie je zrejmé prečo správca dane ako dôkaz nepoužil výpisy z bankových účtov spoločnosti o realizácii platieb za predmetné faktúry. Správca dane preveroval dodávku tovaru do iného členského štátu, na základe ktorej si v daňovom priznaní uplatniť žalobca oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH na základe vystavených faktúr pre daňový subjekt HALMI BUILDING TRADE Kft a z odpovede zo dňa 13.6.2014 (žiadosť č. 9211401/5/2000306/2013Raj zo dňa 17.5.2013) je zrejmé, že dokumenty maďarského daňového subjektu obsahujú osem potvrdení o prijatí s názvom dodací list č. majúcich pečiatku žalobcu, čo správca dane nevyhodnotil v prospech žalobcu, ale striktne sa držal výpovede konateľa maďarského daňového subjektu (ktorý tvrdil, že nemá vedomosť o obchodných kontaktoch so žalobcom). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, 6Sžf 81/2013. 5. Na záver žalobca konštatoval, že správca dane preveroval oprávnenosť nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. A2012181 vo výške 2.268,98 Eur vystavenej dodávateľom EUROCOOP spotrebné družstvo za dodávku bravčových polovíc, pričom z odpovede Daňového úradu Bratislava zo dňa 12.9.2013 (č.9104406/5/4181818/2013/Fil) je zrejmé, že spomínané družstvo predmetnú faktúru vystavilo pre žalobcu, eviduje ju vo svojom účtovníctve, daň z pridanej hodnoty priznalo a odviedlo do štátneho rozpočtu, predmetný tovar nadobudlo od spoločnosti DAGGLO- MÄSOPRODUKT s.r.o. V rámci preverovania DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o. bolo Daňovým úradom Bratislava zaslané predvolanie na výsluch svedka bývalého konateľa tejto spoločnosti E. P., o výsluchu ktorého spísal dňa 4.9.2013 zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9104406/5/4036739/2013/Fil., keď nie je zrejmé prečo nespísal zápisnicu o výsluchu svedka. Ak EUROCOOP spotrebné družstvo a žalobca nebol oboznámený o výsluchu svedka a nemohol mu klásť otázky, nemôžu byť zistené skutočnosti počas výsluchu použité ako dôkaz v daňovej kontrole. Správca dane teda porušil § 25 ods. 4 Daňového poriadku. 6. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 7.11.2016 vyplýva, že žalobu navrhuje zamietnuť. K namietaného výkladu § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok v kontexte nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 poukázal na čl. 11 a čl. 12 (tohto nariadenia) ako na skutočnosť, že nezískanie informácií podľa čl. 10 nariadenia nebolo spôsobené nečinnosťou správcu dane, čoho dôkazom sú urgencie zo dňa 7.10.2013, 21.3.2014 a 2.10.2014 zaslané žiadanému orgánu. Kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 9211401/5/2550751/2013/Raj zo dňa 6.6.2013 z dôvodu podania šiestich žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií (č. 9211401/5/2000209/2013/ Raj zo dňa 17.5.2013, č.9211401/5/1897467/2013/Raj zo dňa 14.5.2013, č. 9211401/5/2000260/2013/ Raj zo dňa 17.5.2013, č.9211401/5/2000306/2013/Raj zo dňa 21.5.2013,č. 9211401/5/2000316/2013/ Raj zo dňa 14.5.2013, č. 9211401/5/2000291/2013/Raj zo dňa 17.5.2013) od 11.6.2013 do doručenia poslednej odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (poslednú odpoveď na predmetné žiadosti správca dane obdržal dňa 10.7.2015). V danom prípade lehota na vykonanie daňovej kontroly bola podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku dodržaná (daňová kontrola začala dňa 19.11.2012, prerušená bola od 11.6.2013 do 10.7.2015 a ukončená dňa 27.11.2015) a prerušenie kontroly bolo v súlade v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) a § 61 ods. 5 Daňového poriadku. Protokol z predmetnej daňovej kontroly nebol získaný v rozpore so zákonom, a preto mohol byť použitý ako dôkaz vo vyrubovacom konaní. Nález ÚS SR III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.6.2010 sa na prejednávanú vec nevzťahuje, keďže sa týka skutkovo i právne odlišného prípadu, v ktorom lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola dodržaná. 7. Odvolaciu námietku, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou ohľadne aktuálnej a platnej judikatúry NS SR, konkrétne nevzal do úvahy rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012, považuje za nedôvodnú, keďže preskúmal odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 102520392/2016 zo dňa 9.2.2016 v rozsahu odvolacích námietok, v ktorých sa žalobca na citovaný rozsudok neodvolával. Citovaný rozsudok je skutkovo a právne odlišný, týka sa nepriznania práva na odpočítanie DPH, pričom v prejednávanej veci žalobca deklaroval oslobodenie predmetných dodávok od DPH z dôvodu ich dodania do iného členského štátu EÚ spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft. Žalobca nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od DPH a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporných dodávok bola spoločnosť HALMI BUILDING TRADE Kft (uvedená ako odberateľ v sporných faktúrach). Vzhľadom na zistenia správca dane spochybňujúce fyzickú prepravu sporného tovaru do Maďarska deklarovanému nadobúdateľovi (HALMI BUILDING TRADE Kft), žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, a preto aj odvolávanie sa na rozsudky ESD č. C-439/04 a C-354/03 považuje za neopodstatnené. 8. Aj odvolaciu námietku, že ohľadom spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. bolo zistenie skutkového stavu žalovaným nepostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov považuje za neopodstatnenú. Reálne dodanie zdaniteľných obchodov spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o., deklarovaných spornými dodávateľskými faktúrami a vznik daňovej povinnosti spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. sa nepreukázalo vykonaným zisťovaním správcu dane a žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti dodanie predmetných zdaniteľných obchodov spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o., odpočítanie DPH zo sporných dodávateľských faktúr v sume 421.706.71 Eur správca dane žalobcovi nepriznal. Námietku ohľadne sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adrese Glejovka 1, Pezinok (od 5.9.2013 zmena sídla na Kollárova 7, Pezinok) považuje žalovaný za nedôvodnú, keďže zásielky miestne príslušného správcu dane zasielané na adresu Glejovka 1, Pezinok sa vracali s poznámkou doručovateľa adresát neznámy, zásielky z adresy Kollárova 7, Pezinok sa vracali s poznámkou doručovateľa neprevzaté v odbernej lehote a miestne zisťovania vykonané na adrese Kollárova 7, Pezinok (vykonané v súvislosti s iným konaním) potvrdili, že ani na adrese Kollárova 7, Pezinok sa reálne nikto z tejto spoločnosti nenachádza. Na uvedenom nemení nič ani prípadné pochybenie správcu dane ohľadne adresy Glejovka 1 a Glejovka 2 (úradný záznam č. 9104406/5/1775595/13 zo dňa 7.5.2013, podľa ktorého na adrese Glejovka 1 mali byť tri malé chatky vinohradníckeho typu) nemá vplyv na zákonnom rozhodnutia správcu dane. Ani námietky žalobcu ako zistenie osoby, ktorá dala súhlas na umiestnenie sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adresu Glejovka 1, Pezinok, zisťovanie osoby, ktorá podávala za túto spoločnosť daňové priznanie v kontrolovanom období, zisťovanie počtu zamestnancov (podľa údajov u príslušného správcu dane nemala v zdaňovacích obdobiach január až december 2012 žiadnych zamestnancov), vyžiadanie si výpisov z bankových účtov od príslušnej banky, či informácie ohľadom prevádzok tejto spoločnosti nepovažuje žalovaný za dôvodné vo vzťahu k preukázaniu reálneho dodania sporného tovaru, deklarovaného spornými faktúrami žalobcovi. Námietka o nevypočutí vtedajšieho konateľa spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. L. B. je zavádzajúca, keď tento bol vypočutý miestne príslušným správcom dane ako svedok v súvislosti s iným konaním a v odvolacom konaní žalovaný uložil správcovi dane doplniť daňové konanie opätovným vypočutím L. B., ktoré bolo vykonané aj za prítomnosti Mgr. I. E. poverenej splnomocneným zástupcom žalobcu advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103251222/2016 zo dňa 1.6.2016). Avšak ani jeho opätovné vypočutie neodstránilo pochybnosti správcu dane ohľadne dodania tovaru spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o., keďže L. B. nemal žiadne vedomosti ohľadne dodávateľa, nákupu, prepravy, skladovania predmetného tovaru, jeho dodania žalobcovi, ani ohľadne osôb, ktoré sa mali na týchto transakciách zúčastniť. Neobstojí ani námietka žalobcu, že spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období mala uskutočňovať len prepravu, keďže všetky sporné faktúry (v sume 418.881,74 Eur) deklarovali predaj ošípaných, okrem spornej faktúry č. 10120476 (v sume 2.825,- Eur), ktorá bola za prepravu. Žalovaný poukázal na § 6 ods. 2 písm. x) zákona č. 39/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov (štátna veterinárna a potravinová správa vydáva a zrušuje rozhodnutie o povolení prepravcov zvierat), keď register prepravcov zvierat je zverejnený na stránke štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR www.svps.sk <http://www.svps.sk>, sekcia živé zvieratá, register prepravcov zvierat, kde je uvedené registračné číslo, názov spoločnosti, platnosť registrácie (od - do), typ registrácie a stav (platná, pozastavená), spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. sa však v zozname registrovaných prepravcov nenachádza. V kontrolovanom zdaňovacom období MC GOLD, spol. s r.o. podľa údajov z obchodného registra nemala v predmete činnosti žiadnu činnosť, ktorá by súvisela s chovom, prípadne nákupom a predajom hospodárskych zvierat, dňa 15.7.2013 sa jediným konateľom a majiteľom spoločnosti stal Mitkov Stefanov (Bulharská republika) a podľa výpisu zo živnostenského registra od 15.4.2015 spoločnosť pozastavila svoju činnosť vo všetkých predmetom podnikania. 9. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane nevyhodnotil v prospech žalobcu 8 ks dokumentov s názvom „dodací list“ majúcich pečiatku žalobcu, získaných maďarskou finančnou správou žalovaný uviedol, že vzhľadom na zistenia maďarskej finančnej správy o tom, že spoločnosť HALMI BUILDING TRADE Kft nikdy nenadobudla sporný tovar od žalobcu a jej jedinou úlohou znížiť daňovú povinnosť skutočných odberateľov, že nikdy nepriznala a nezaplatia DPH po intrakomunitárnom nadobudnutí, existencia ôsmich dokladov s názvom „dodací list“ nie je dôkazom o dodaní sporného tovaru deklarovaného spornými odberateľskými faktúrami (v počte 44 ks) deklarovanému odberateľovi, spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft. Z predmetných dokladov nie je zrejmé, či bola preprava vykonaná, či prepravu zabezpečoval dodávateľ, odberateľ alebo iná spoločnosť, pričom správcom dane požadované doklady, dôkazy, vysvetlenia žalobca nepredložil. V danom prípade podľa žalovaného žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, vzhľadom na zistenia správcu dane spochybňujúce fyzickú prepravu sporného tovaru do Maďarska deklarovanému nadobúdateľovi spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft. Odvolávanie sa žalobcu na rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžf1/2011, 6Sžf/81/2013 považuje žalovaný za neopodstatnené, keďže tieto riešia právo na odpočítanie DPH a nie splnenie podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru od DPH a ohľadom hodnotenia dôkazov sa nemožno v prejednávanej veci stotožnil s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 8Afs/74/2009, keďže žalobca v stanovenej lehote počas kontroly, vo vyrubovacom ani v odvolacom konaní nepredložil správcovi dane (výzva na predloženie dôkazov č.9211401/5/1868267/2013/Raj zo dňa 13.5.2013) požadované dôkazy a vyjadrenia ohľadom skladovania, prepravy, nákupu, úhrady a ako i identifikácie osôb, ktoré sa mali zúčastniť na predmetných obchodoch. 10. Správca dane ďalej zistil, že žalobca si odpočítal DPH (zdaňovacie obdobie august 2012) aj na základe dodávateľskej faktúry od dodávateľa EUROCOOP spotrebné družstvo č. A2012181 s dátumom dodania 29.8.2012 (predmetom zdaniteľného obchodu boli bravčové polky s hlavou v sume 2.268,68 Eur), ktorého predseda predstavenstva T. P. a podpredseda O. R. príslušnému správcovi dane (ústne pojednávanie dňa 30.1.2013) uviedli, že predmetný tovar nadobudli od spoločnosti DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o., ktorej konateľ (v kontrolovanom období) Michal Kača (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9104406/5/4036739/2013/Fil zo dňa 4.9.2013) vypočutý ako svedok uviedol, že konateľom sa stal podvodom, nepodpisoval žiadne doklady ani tým nikoho nepoveril, obchodné transakcie s dodávkou mäsa pre EUROCOOP spotrebné družstvo v zdaňovacom období august 2012 nezabezpečoval. O výsluchu Michala Kaču boli osoby oprávnené konať za EUROCOOP spotrebné družstvo upovedomené, avšak vypočutia sa osobne nezúčastnili, preto je táto odvolacia námietka zavádzajúca. Aby k odpočítaniu DPH mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, ale v prvom rade musí prísť k dodaniu tovaru a z toho titulu k vzniku daňovej povinnosti. V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru sa neuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne § 71 ods. 6 zákona o DPH, ale právo na odpočítanie DPH nevzniká. V konaní nebolo preukázané, že tovar deklarovaný spornou faktúrou bol EUROCOOP spotrebné družstvo reálne dodaný spoločnosťou DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o., a tým reálne dodaný žalobcovi, keď správca dane za účelom získania objektívnej pravdy bol povinný šetriť celý mu známy obchodný reťazec. 11. Žalobca nebol ukrátený na svojich právach a neoznačil skutočnosť, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, preto je táto odvolacia námietka nedôvodná. 12. Z vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 3.4.2017 vyplýva, že zotrváva na žalobe zo dňa 26.7.2016 a aj na skutočnostiach v nej uvedených. 13. Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 102520392/2016 zo dňa 9.2.2016 krajský súd zistil, že správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 637.095,72 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august v sume 436.729,30 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 200.366,42 Eur. 14. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie zo dňa 26.2.2016, v ktorom uviedol v podstate rovnaké skutočnosti, ako v podanej žalobe (naviac namietal, že správca dane sa nevysporiadal s námietkami a pripomienkami daňového subjektu zo dňa 2.11.2015 v zmysle vyjadrenia ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole a tiež s vyjadrením k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 11.12.2015) a rozhodnutie správcu dane navrhol zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. 15. Žalovaný (napadnutým) rozhodnutím č. 103601168/2016 zo dňa 26.7.2016 nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pričom uzavrel, že podmienky pre oslobodenie dodávok tovaru do iného členského štátu, deklarovaných spornými odberateľskými faktúrami neboli splnené, keď nebolo možné zistiť, či bol sporný tovar skutočne prepravený do iného členského štátu, ani to kto mal prepravu vykonať, keďže na príslušných dodacích boli uvedené iba EČ vozidla a priezvisko osoby, nebolo však zrejmé, či ide o vodiča, aký má vzťah k daňového subjektu, či prepravu zabezpečoval dodávateľ, odberateľ alebo iná spoločnosť a správcom dane požadované doklady, dôkazy, vysvetlenia daňový subjekt nepredložil, a ním predložené odberateľské faktúry a príslušné dodacie listy nepreukazujú ním prezentované skutočnosti. Výsledky šetrenia maďarskej daňovej správy nepotvrdili reálnosť intrakomunitárneho dodania sporného tovaru spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft, keďže táto nadobudnutie sporného tovaru nepriznala ani nezaplatila, predmetom činnosti tejto spoločnosti bola výstavba bytových a nebytových budov. Keďže ani po doručení výzvy správcom dane žalobcovi, tento požadované doklady, dôkazy nepredložil, žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil so závermi správcu dane, že na základe vykonaného dokazovania neboli daňovým subjektom splnené podmienky pre oslobodenie predmetného dodania sporného tovaru z tuzemska do iného členského štátu od DPH podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, správca dane postupoval v súlade s ust. § 13 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 1 písm. a), § 69 ods. 1 zákona o DPH, keď pristúpil k zdaneniu dodania sporného tovaru. Existencia 8 ks dokumentov s názvom „dodací list“ majúcich pečiatku žalobcu vzhľadom na zistenia maďarskej finančnej správy o tom, že spoločnosť HALMI BUILDING TRADE Kft nikdy nenadobudla sporný tovar od daňového subjektu, že jej jedinou úlohou bolo znížiť daňovú povinnosť skutočných odberateľov, že nikdy nepriznala a nezaplatila DPH po intrakomunitárnom nadobudnutí, nie je dôkazom o dodaní sporného tovaru deklarovaného spornými faktúrami (v počte 44 ks) a preto tieto doklady (v počte 8 ks) nemožno považovať za doklady, ktoré by jednoznačne preukazovali prepravu konkrétneho tovaru konkrétnemu odberateľovi do iného členského štátu. Odvolávanie sa daňového subjektu na rozsudky ESD C-439/04 a C-354/03 považuje žalovaný za neopodstatnené, keďže daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Ani dodanie sporného tovaru deklarovaného spornými faktúrami spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. sa nepreukázalo, keď reálne dodanie sporného tovaru u deklarovaného dodávateľa sa nepodarilo preveriť, keďže spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. so správcom dane nespolupracuje. Táto skutočnosť nebola pripočítaná na ťarchu daňového subjektu, bolo však na ňom, aby preukázal reálne dodanie sporného tovaru tejto spoločnosti, avšak daňový subjekt ani na výzvu správcu dane požadované doklady, dôkazy, vysvetlenia nepredložil. Daňový subjekt nepreukázal, že sporné zdaniteľné obchody boli dodané spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o. na základe sporných faktúr, a že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť z dôvodu dodania sporného tovaru. Námietku ohľadne reálneho sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adrese Glejovka 1, Pezinok (od 5.9.2013 zmena sídla na Kollárova 7, Pezinok) považuje žalovaný za nedôvodnú, keďže zásielky miestne príslušného správcu dane zasielané na adresu Glejovka 1, Pezinok sa vracali s poznámkou doručovateľa adresát neznámy, zásielky z adresy Kollárova 7, Pezinok sa vracali s poznámkou doručovateľa neprevzaté v odbernej lehote a miestne zisťovania vykonané na adrese Kollárova 7, Pezinok (vykonané v súvislosti s iným konaním) potvrdili, že ani na adrese Kollárova 7, Pezinok sa reálne nikto z tejto spoločnosti nenachádza. Na uvedenom nemení nič ani prípadné pochybenie správcu dane ohľadne adresy Glejovka 1 a Glejovka 2 (úradný záznam č. 9104406/5/1775595/13 zo dňa 7.5.2013, podľa ktorého na adrese Glejovka 1 mali byť tri malé chatky vinohradníckeho typu), čo nemá vplyv na zákonnom rozhodnutia správcu dane. Ani námietky žalobcu ako zisťovanie osoby, ktorá dala súhlas na umiestnenie sídla spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. na adresu Glejovka 1, Pezinok, zisťovanie osoby, ktorá podávala za túto spoločnosť daňové priznanie v kontrolovanom období, zisťovanie počtu zamestnancov (podľa údajov u príslušného správcu dane nemala v zdaňovacích obdobiach január až december 2012 žiadnych zamestnancov) nepovažuje za dôvodné. Námietka o nevypočutí vtedajšieho konateľa spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. L. B. je nedôvodná, keď tento bol vypočutý miestne príslušným správcom dane ako svedok v súvislosti s iným konaním a v odvolacom konaní žalovaný uložil správcovi dane doplniť daňové konanie opätovným vypočutím L. B., ktoré bolo vykonané aj za prítomnosti Mgr. I. E. ako osoby poverenej splnomocneným zástupcom žalobcu advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103251222/2016 zo dňa 1.6.2016. Avšak ani jeho opätovné vypočutie neodstránilo pochybnosti správcu dane ohľadne dodania tovaru spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o., keďže L. B. nemal žiadne vedomosti ohľadne dodávateľa, nákupu, prepravy, skladovania predmetného tovaru, jeho dodania žalobcovi, ani ohľadne osôb, ktoré sa mali na týchto transakciách zúčastniť. Neobstojí ani námietka žalobcu, že spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období mala uskutočňovať len prepravu, keďže všetky sporné faktúry (v sume 418.881,74 Eur) deklarovali predaj ošípaných, okrem spornej faktúry č. 10120476 (v sume 2.825,- Eur), ktorá bola za prepravu. S poukazom na § 6 ods. 2 písm. x) zákona č. 39/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov (štátna veterinárna a potravinová správa vydáva a zrušuje rozhodnutie o povolení prepravcov zvierat), keď register prepravcov zvierat je zverejnený na stránke štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR www.svps.sk <., sekcia živé zvieratá, register prepravcov zvierat, kde je uvedené registračné číslo, názov spoločnosti, platnosť registrácie (od - do), typ registrácie a stav (platná, pozastavená), spoločnosť MC GOLD, spol. s r.o. sa však v zozname registrovaných prepravcov nenachádza. V kontrolovanom zdaňovacom období MC GOLD, spol. s r.o. podľa údajov z obchodného registra nemala v predmete činnosti žiadnu činnosť, ktorá by súvisela s chovom, prípadne nákupom a predajom hospodárskych zvierat, dňa 15.7.2013 sa jediným konateľom a majiteľom spoločnosti stal Mitkov Stefanov (Bulharská republika) a podľa výpisu zo živnostenského registra od 15.4.2015 spoločnosť pozastavila svoju činnosť vo všetkých predmetom podnikania. K namietaného výkladu § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok v kontexte nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 žalovaný uviedol s poukazom na čl. 11 a čl. 12 tohto nariadenia ako na skutočnosť, že nezískanie informácií podľa čl. 10 nariadenia nebolo spôsobené nečinnosťou správcu dane, čoho dôkazom sú urgencie zo dňa 7.10.2013, 21.3.2014 a 2.10.2014 zaslané žiadanému orgánu. Kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 9211401/5/2550751/2013/Raj zo dňa 6.6.2013 z dôvodu podania šiestich žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií do obdržania poslednej konečnej odpovede dňa 10.7.2015. Predmetná daňová kontrola bola začatá dňa 19.11.2012, prerušená bola od 11.6.2013 do 10.7.2015 a ukončená dňa 27.11.2015 z čoho je zrejmé, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná a prerušenie kontroly bolo v súlade v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) a § 61 ods. 5 daňového poriadku. V súvislosti so spornou faktúrou EUROCOOP spotrebné družstvo, síce táto spoločnosť daňové priznanie za zdaňovacie obdobie august 2012 podala a predmetnú faktúru eviduje vo svojom účtovníctve, DPH priznala a odviedla, však v konaní nebolo preukázané, že tovar ňou deklarovaný bol EUROCOOP spotrebné družstvo reálne dodaný spoločnosťou DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o., ako to tvrdili zástupcovia EUROCOOP spotrebné družstvo a tým aj reálne dodaný daňovému subjektu. V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru sa neuskutoční, daňová povinnosť síce dodávateľovi vznikne § 71 ods. 6 zákona o DPH, ale právo na odpočítanie DPH nevzniká. Správca dane za účelom získania objektívnej pravdy bol povinný šetriť celý mu známy obchodný reťazec a prvou známou spoločnosťou bola DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o., ktorej vtedajší konateľ E. P. nemal žiadne vedomosti o spoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo, nevystavoval a nepodpisoval žiadne doklady, teda reálne dodanie sporného tovaru od spoločnosti DAGGLO-MÄSOPRODUKT s.r.o. na materiálnej báze sa nepreukázalo a keďže daňový subjekt preukazoval dodanie toho istého sporného tovaru od EUROCOOP spotrebné družstvo len na základe listinných dokladov, je zrejmé, že ani reálne dodanie sporného tovaru od spoločnsoti EUROCOOP spotrebné družstvo nebolo vierohodne preukázané na materiálnej báze. Správca dane preto postupoval správne ak právo na odpočítanie DPH zo spornej faktúry EUROCOOP spotrebné družstvo nepriznal. Správca dane postupoval správne, keď oznámenie č. 21515224/2015 zo dňa 22.12.2015 doručil daňového subjektu a žalovaný považuje námietku daňového subjektu o tom, že nebol správcom dane o konaní vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov vyrozumený za nedôvodnú. 16. Správny súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 16.11.2017 v zmysle § 114 SSP (právny zástupca žalobcu a aj žalovaný neúčasť na pojednávaní ospravedlnili). 17. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. 18. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil nasledovný skutkový stav: Daňový úrad Trnava vykonal u žalobcu (platiteľa dane) v čase od 19.11.2012 do 27.11.2015 daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012 a vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 21281315/2015 zo dňa 23.11.2015, ktorý zaslal daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu zo dňa 24.11.2015, daňová kontrola bola ukončená dňa 27.11.2015. Žalobca sa podaním zo dňa 11.12.2015 vyjadril k protokolu z daňovej kontroly. Správca dane oznámil daňovému subjektu listom zo dňa 22.12.2015 deň (27.1.2016) prerokovanie pripomienok daňového subjektu - vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly. Podľa úradného záznamu správcu dane zo dňa 29.1.2016 č. 102459287/2016 sa žalobca prerokovania pripomienok dňa 27.1.2016 nezúčastnil. Výkon daňovej kontroly bol odo dňa 11.6.2013 prerušený rozhodnutím správcu dane č. 9211401/5/2550751/2013/Raj zo dňa 6.6.2013 a dňa 10.7.2015 správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly, čo oznámil žalobcovi oznámením č. 20517039/2015 zo dňa 15.7.2015. Dožiadaním č. 6211401/5/59364/2013/Raj zo dňa 7.1.2013 zaslal správca dane miestne príslušného Daňovému úradu Bratislava za účelom preverenia obchodných vzťahov daňového subjektu MC GOLD, spol. s r.o. so žalobcom a dňa 25.7.2013 Daňový úrad Bratislava zaslal odpoveď na dožiadanie č. 9104406/5/3577237/13 vrátane informácie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senec zo dňa 17.6.2013. Výzvou na predloženie dôkazov č. 9211401/5/1868267/2013/Raj zo dňa 13.5.2013 žiadal správca dane žalobcu predložiť dôkazy k uplatnenému odpočítaniu dane z predmetných faktúr, v ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť MC GOLD, predložiť dôkazy preukazujúce dodanie tovaru v zmysle predložených faktúr spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft spol. s r.o. Dožiadaním č. 6211401/5/57145/2013/Raj zo dňa 7.1.2013 zaslal správca dane miestne príslušného Daňovému úradu Bratislava za účelom preverenia obchodných vzťahov daňového subjektu EUROCOOP spotrebné družstvo a dňa 17.9.2013 Daňový úrad Bratislava zaslal odpoveď na dožiadanie č. 9104406/5/4181818/2013/Fil. zo dňa 12.9.2013 vrátane zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 4.9.2013 č. 9104406/5/4036739/Fil o výsluchu svedka E. P., keď daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo bol o výsluchu upovedomený (upovedomenie č. 9102406/5/3764317/2013/Fil. zo dňa 12.8.2013). Žiadosťou o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9211401/5/2000306/2013/Raj zo dňa 21.5.2013 požiadal správca dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcu sa obchodných vzťahov žalobcu s daňovým subjektom HALMI BUILDING TRADE Kft v zdaňovacom období august 2012 a žiadal predložiť dôkazy či maďarskému odberateľovi bol deklarovaný tovar zmysle faktúr v hodnote 1.278.720,- Eur skutočne dodaný, či priznal nadobudnutie v daňovom priznaní, v akej hodnote bol tovar nadobudnutý a tiež, či bola príslušná daň zaplatená a dňa 13.6.2014 bola doručená odpoveď na žiadosť. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9211401/5/2000291/2013/Raj zo dňa 17.5.2013 požiadal správca dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcu sa obchodných vzťahov žalobcu s daňovým subjektom MEAT-EXIMP Kft a dňa 6.11.2013 bola doručená odpoveď na žiadosť. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9211401/5/1897467/2013/Raj zo dňa 14.5.2013 požiadal správca dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcu sa obchodných vzťahov žalobcu s daňovým subjektom A. T. a dňa 21.10.2013 bola doručená odpoveď na žiadosť. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9211401/5/2000316/2013/Raj zo dňa 14.5.2013 požiadal správca dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcu sa obchodných vzťahov žalobcu s daňovým subjektom LAJA-GROUP Kft. a dňa 10.7.2015 bola doručená odpoveď na žiadosť (keď predtým správca urgoval dňa 7.10.2013, 21.3.2014, 2.10.2014 vybavenie žiadosti). Žiadosťou o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9211401/5/2000209/2013/Raj zo dňa 14.5.2013 požiadal správca dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcu sa obchodných vzťahov žalobcu s daňovým subjektom Ferrum Imperium Kft. a dňa 29.4.2014 bola doručená odpoveď na žiadosť. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9211401/5/2000260/2013/Raj zo dňa 14.5.2013 požiadal správca dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcu sa obchodných vzťahov žalobcu s daňovým subjektom LORINC FOOD Kft. a dňa 14.11.2013 bola doručená odpoveď na žiadosť. V rámci odvolacieho konania na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane uložil žalovaný správcovi dane vypočuť ako svedka Emila Cigáneka konateľa spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103251222/2016 Daňového úradu Trnava zo dňa 1.6.2016 o výsluchu svedka L. B. vyplýva, že výsluchu svedka bola prítomná Mgr. I. E., ktorú tým poveril Mgr. Henrich Schindler ako právny zástupca žalobcu. 19. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. 20. Podľa § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 21. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 22. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 23. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 24. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 25. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 26. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 27. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. 28. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 41) 29. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. 30. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 31. Podľa čl. 7 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len Nariadenie Rady) žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac. 32. Podľa čl. 11 Nariadenia Rady v niektorých osobitných kategóriách prípadov si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článkoch 10. 33. Podľa čl. 12 Nariadenia Rady pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. 34. V žalobe žalobca namietal i dĺžku trvania daňovej kontroly zo stranu správcu dane, ktorá podľa neho presiahla zákonom stanovenú dobu (1 rok), v dôsledku čoho dôkazy použité z nej ako samotné rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné. K tejto námietke odvolací súd konštatuje, že námietka nie je dôvodná, pretože z daňového spisu vyplýva, že správca dane postupoval v zmysle zákona (Daňového poriadku) a lehotu v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku na daňovú kontrolu aj podľa odvolacieho súdu dodržal, keďže v súlade § 61 ods. 1 písm. b) daňovú kontrolu, ktorá začala dňa 6.6.2013, prerušil z dôvodu podania šiestich žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií od 11.6.2013, pričom po doručení poslednej odpovede na žiadosť dňa 10.7.2015 v daňovej kontrole pokračoval, a následne bola táto ukončená dňa 27.11.2015, pričom počas prerušenia daňovej kontroly lehota podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku neplynula. Na rozdiel od žalobcu má odvolací súd za to, že správca dane dodržal aj § 61 ods. 4 Daňového poriadku a potom ako pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly (keď obdržal dňa 10.7.2015 aj poslednú odpoveď na medzinárodnú výmenu daňových informácií) v daňovej kontrole riadne pokračoval, o tom bol žalobca aj zo strany správnu dane informovaný (oznámenie č. 20517039/2015 zo dňa 15.7.2015). Z daňového spisu vyplýva aj tvrdenie žalovaného, že správca dane urgoval získanie informácií od žiadaného orgánu tak ako to uviedol vo svojom vyjadrení v žalobe. Na základe uvedené sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu, že správca vydal nezákonné rozhodnutie. 35. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o dani z pridanej hodnoty) oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 36. Podľa § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 37. Podľa § 49 zákona ods. 1 zákona o danej z pridanej hodnoty právo (ďalej len „zákon o DPH“) odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 38. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 40. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní (Daňový poriadok) preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stavené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Zákon o pridanej hodnote, ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveroval svojich obchodných partnerov, avšak musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky na vrátenie, resp. na uplatnenie nároku na oslobodenie od DPH vzťahom k tomu, že ide o verejné prostriedky daňových poplatníkov. 41. Podľa názoru súdu v preskúmavanom prípade (dodanie sporného tovaru spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft.) žalovaný správne uzavrel, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok § 43 ods. 1 a 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, keďže zisteniami správcu dane bola spochybnená fyzická preprava sporného tovaru do Maďarska deklarovanému nadobúdateľovi spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft, ktorá tento sporný tovar nikdy nenadobudla, nikdy nepriznala a nezaplatila DPH po intrakomunitárnom nadobudnutí, a jej jedinou úlohou bolo znížiť daňovú povinnosť skutočných odberateľov. Odvolací súd má za to, že medzi žalobcom a spoločnosťou HALMI BUILDING TRADE Kft musí ísť o vzťah dodávateľ - odberateľ, v ktorom dodávateľ musí byť identifikovaný pre DPH v krajine dodania tovaru a odberateľ v štáte nadobudnutia tovaru. Teda tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia tovaru a dodávateľ tovaru si uplatní oslobodenie od dane, lebo ide o cehraničné dodanie tovaru a platí princíp určenia, pričom však podľa zistení správcu dane spoločnosť HALMI BUILDING TRADE Kft daň zo žalobcom deklarovaných daňových obchodov nepriznala a neodviedla. Odvolací súd poukazuje na to, že niet pochýb o tom, že žalobca v daňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu, t. j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky, ktoré musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná. Podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty zákonodarca kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Preto nestačí iba formálne preukázanie (faktúra, CMR, zmluva a pod.), že tovar skutočne opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie ESD C-409/04 (Teleos), v ktorom je riešená práve otázka opustenia územia tovarom a bol vyslovený právny názor, že musia byť splnené podmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený titulom nadobudnutia v inom členskom štáte, t. j. u odberateľa. Keďže pri vnútro spoločenských (intrakomunitárnych) obchodoch prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je sledovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov. Preto nie je v rozpore s daňovým poriadkom, zákonom o dani z pridanej hodnoty ani s právom Európskej únie požadovať, aby sa daňový subjekt, ktorý vystupuje ako dodávateľ, uistil o dôveryhodnosti svojho partnera v tom zmysle, že zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov. Obchodné prípady, ktoré žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia, a ku ktorým predložil faktúry vzťahujúce sa na zdaniteľné obchodné prípady, aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňajú kritériá transakcií podľa ust. § 43 ods. 1 a 5 zákona o dani z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Tieto listiny by boli spôsobilé privodiť daňovému subjektu uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty len za podmienky, že by bolo preukázané v daňovom konaní, že tovar skutočne opustil územie SR a dodaný tovar bol zdanený odberateľovi (HALMI BUILDING TRADE Kft) ako daňovému subjektu v inom členskom štáte v rámci Európskej únie, čo preukázané nebolo, a to práve s poukazom na zistenia maďarskej finančnej správy (odpoveď zo dňa 13.6.2014), v zmysle ktorých dokumenty predložené maďarským daňovým subjektom neobsahovali žiadne faktúry, ktoré boli vystavené žalobcom v súvislosti s dodaním mäsových výrobkov, obsahovali 8 potvrdení o prijatí s názvom „Dodací list č.“ majúce pečiatku žalobcu (na ktoré aj v odvolaní poukazuje žalobca), avšak súvisiace faktúry neboli medzi predloženými dokladmi. Iba existencia uvedených 8 dokladov (dodacích listov) nie je aj podľa odvolacieho súdu dôkazom o dodaní sporného tovaru deklarovaného spornými odberateľskými faktúrami (v počte 44 ks) deklarovanému odberateľovi (HALMI BUILDING TRADE Kft.). 42. Žalobca v odvolaní poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EU") v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 (Mahagében kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél- dunántúli Regionális Adó Fóigazgatósága a Peter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alfoldi Regionális Adó Fóigazgatósága), avšak neuvádza, akým spôsobom by tieto mohli ovplyvniť právny názor, ktorému dospel žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, z ktorého odcitoval nasledujúce: Bod 47 rozsudku uvádza, že naopak v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v danej smernici, ako je uvedený v bodoch 37 až 40 tohto rozsudku, nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (pozri v tomto zmysle rozsudky Optigen a i., už citovaný, body 52 a 55, ako aj Kittel a Recolta Recycling, už citovaný, body 45, 46 a 60). Podľa bodu 48 rozsudku založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. mája 2006, Federation of Technological Industries a i., C-384/04, Zb. s. 1-4191, bod 32, ako aj z 21. februára 2008, Netto Supermarkt, C-271/06, Zb. s. 1-771, bod 23). Odvolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že v rozsudku vo veci Mahagében (C-80/11 a C-142/11) SD EU v prvom rade pripomenul boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ES (bod 41). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. V predmetnej veci položené prejudiciálne otázky vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet dane, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a že faktúra obsahuje všetky údaje požadované smernicou 2006/112/ES (bod 44). V preskúmavanej veci však nebolo preukázané, že by sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, nakoľko žalobca nevedel preukázať, že tovar vôbec opustil územie Slovenskej republiky a už vôbec nepreukázal, že sa tento dostal do dispozície ním označeného odberateľa (HALMI BUILDING TRADE Kft), keď nebola splnená jedna z podmienok, za ktorých došlo k položeniu prejudiciálnej otázky vo veci Mahagében; zároveň v preskúmavanej veci nebolo preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112/ES. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že z judikatúry SD EU vyplýva, že členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (medzi inými pozri rozsudky SD EU zo 17. júla 2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s. I-7639, bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-C-80/11, C 142/11, body 63, 64). Každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie DPH a jej kontrolu daňovým orgánom. Určenie opatrení, ktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok SD EU vo veci Mahagében nemožno aplikovať v predmetnej právnej veci spôsobom, aký mal pravdepodobne na mysli žalobca, t. j. v jeho prospech. Zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Pre odpočet DPH je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne materiálne preukázané. Navyše, v prejednávanom prípade, keďže žalobca si nadmerný odpočet DPH uplatňoval v súvislosti s oslobodením od platenia dane podľa § 43 zákona o DPH, bolo predpokladom takéhoto postupu aj preukázanie, že nadobudnutý tovar bol v Maďarsku aj zdanený, čo sa však nepreukázalo (medzi inými rozsudok SD EU C-409/04 vo veci Teleos). K splneniu zákonných podmienok na odpočet DPH bol preto žalobca povinný predložiť doklad o uskutočnenom obchode - dodanie tovaru spoločnosti HALMI BUILDING TRADE Kft, Namiesto toho žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe predložených faktúr z obchodu, ktorý reálne neuskutočnil. Odvolací súd zhodne so záverom daňových orgánov konštatuje, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. 43. Námietka žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, prečo rozsudok NS SR 6Sžf/10/2012 nie je možné aplikovať na danú vec, je nedôvodná, keďže žalobca sa na citovaný rozsudok v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane (č. 102520392/2016 zo dňa 9.2.2016) neodvolal. Ohľadom uvedeného odvolací súd poukazuje na vyjadrenie sa žalovaného k tejto skutočnosti v odseku 6 (v zmysle vyjadrenia žalovaného k žalobe), s ktorým sa odvolací súd stotožnil. 44. Ďalej odvolací súd konštatuje, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvoláva na niektoré rozsudky SD EU, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov SD EU a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Avšak aj napriek tejto skutočnosti, tvrdenie žalobcu, že z uvedených rozsudkov vyplýva záver SD EU, že nie je možné pričítať na ťarchu daňového subjektu, že si jeho obchodný partner (dodávateľ alebo odberateľ) neplní svoje daňové povinnosti, alebo sa dopustí podvodu na DPH nie je podložené, nakoľko takéto konštatovanie sa v predmetných rozsudkoch nenachádza. Naopak, z rozhodnutí SD EU z 3. marca 2004, Transport Service, C-395/02, Zb. s. 1-1991, bod 26; z 12. januára 2006, Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Zb. s. 1-483, bod 54, ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 49 vyplýva, že právo platiteľa DPH, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenia, na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Avšak, tento prípad sa týka plnení, ktoré samé osebe nie sú poznačené podvodom. V danom prípade jadrom problému je, že podvodom je poznačené priamo plnenie, ktoré mal uskutočniť žalobca, t. j. nie plnenie, ktoré tomuto plneniu predchádzalo, alebo nasledovalo v reťazi dodávok. A preto okrem vyššie uvedeného aj z tohto dôvodu nie je možné použiť tieto rozsudky na daný prípad. 45. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 46. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 47. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 48. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 49. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 50. Námietky žalobcu ohľadom preverovania oprávnenosti nároku na odpočítanie dane od dodávateľa MC GOLD, spol. s r.o. uvedené v odseku 4 až na poukázanie na nepoužitie zákonných nástrojov podľa § 154 ods. 1 písm. j) a § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku v súvislosti s H. R., ktorý nebol v daňovom konaní vypočutý, hoci podľa obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103251222/2016 Daňového úradu Trnava zo dňa 1.6.2016 o výsluchu svedka L. B. (konateľ spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o.), tento uviedol, že H. R. splnomocnil asi od konca roku 2010 na zastupovanie spoločnosti, ktorá obchodovala so žalobcom, a vybavoval to H. R., považuje súd za nedôvodné. 51. Podľa odvolacieho súdu sa správca dane pri dokazovaní neobjasnil zjavné nezrovnalosti v právnych vzťahoch žalobcu a spoločnosti MC GOLD, spol. s r.o., svedčí to o tom, že v skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie, keď v konaní nebol vypočutý H. R. pričom správca dane má k dispozícii inštitúty upravené v ust. § 20 Daňového poriadku, ktoré však v danom prípade zostali z jeho strany nepovšimnuté. Námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave zo strany žalovaného, resp. správcu dane vo vzťahu k spoločnosti MC GOLD spol. s.r.o. je teda dôvodná, najmä v súvislosti s výpoveďou svedka Emila Cigáneka zo dňa 1.6.2016, ktorý ako konateľ tejto spoločnosti síce podľa žalovaného neodstránil pochybnosti správcu dane ohľadne dodania tovaru spoločnosťou MC GOLD spol. s.r.o., avšak tento potvrdil, že H. R., ktorého splnomocnil na zastupovanie spoločnosti MC GOLD spol. s.r.o., a ktorý vybavoval skontaktovanie so žalobcom (aj v súvislosti s predmetnými faktúrami spoločnosti MC GOLD spol. s.r.o., ktoré obsahujú aj pečiatku tejto spoločnosti a podpis neidentifikovateľnej osoby), keďže konateľ Emil Cigánek nevedel identifikovať podpisujúcu osobu. Ak mal správca dane pochybnosti, tieto bolo nutné podporiť relevantnými dôkazmi a za týmto účelom preto bolo nevyhnutné vykonať aj ďalšie náležité zisťovania (výsluch H. R.), ktoré by vyústili k preukázaniu skutočností, a ktoré by odôvodňovali závery žalovaného ako aj správcu dane o tom, či sporný tovar bol skutočne dodaný žalobcovi touto spoločnosťou. 52. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn 3Sžf 1/2011, z ktorého vyplýva, že skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa na jeho dodávateľa a dodávateľských subjektov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu, ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojení s prípadom C 354/03 (Optigen), C - 355/03 (Fulcrumelektronics) AC-484/03 (Bondhouse), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami podrobným položkovitým opisom druhu a ceny a dodaných tovarov a služieb od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastne dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forézneho dokazovania. 53. Konštantnosť tejto judikatúry potvrdzuje aj napr. aktuálny rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf 92/2014 z 30.4.2015, v ktorom Najvyšší súd potvrdil argumentáciu Krajského súdu v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 7S 42/2014 zdôrazňujúc, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt žalobcu, avšak nie absolútne. V tomto rozsahu Najvyšší súd poukázal taktiež na skutočnosť, že v zmysle konštantnej judikatúry „hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné“. Z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Dôkazné bremeno subjektu tvoria skutočnosti vymedzené ust. § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zák.č.222/2004 Z.z. O výklade daňových noriem daňovými orgánmi sa výstižne vyjadril aj Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. I. ÚS 241/07 ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaním a rešpektovaním práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. 54. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 55. Odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu k preverovaniu oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry vystavenej EUROCOOP spotrebné družstvo, že správca dane porušil § 25 ods. 4 Daňového poriadku tým, že EUROCOOP spotrebné družstvo a žalobca neboli oboznámený o výsluchu svedka E. P. a teda zistené skutočnosti počas výsluchu nemôžu byť použité ako dôkaz v daňovej kontrole, odvolací súd považuje za dôvodnú a to s poukazom na obsah spisu, konkrétne na Odpoveď Daňového úradu Bratislava na dožiadanie zo dňa 12.9.2013, ktorého súčasťou je aj zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9101106/5/4036739/2013/Fil. (zo dňa 4.9.2013), ktorá obsahuje výsluch E. P. (bývalého konateľa spoločnosti DAGGLO MASOPRODUKT s.r.o.), z ktorej vyplýva, že daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo, u ktorého bola vykonávaná daňová kontrola, bol o vypočutí svedka upovedomený podaním zo dňa 12.8.2013, avšak vypočutia sa nezúčastnilo. Zo spisového materiálu však už nevyplýva, že by bol žalobca upovedomený o výsluchu svedka E. P., tým nemohol žalobca využiť svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, klásť otázky svedkovi na ústnom pojednávaní. A týmto postupom bolo porušené jeho procesné právo. 56. Správny súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že je preukázaný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu v súvislosti so závermi žalovaného vo vzťahu k spoločnosti MC GOLD spol. s r.o. nevypočutím svedka H. R. a zároveň z dôvodu porušenia procesných práv žalobcu vo vzťahu k výsluchu svedka E. P.. 57. Za danej situácie má správny súd za to, že v novom konaní bude doplnené dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu v naznačenom smere (odsek 51 a odsek 55) a po doplnení dokazovania (opätovným výsluchom svedka E. P. za účasti žalobcu, vypočutím svedka H. R.) bude vo veci znovu rozhodnuté s tým, že rozhodnutie bude náležite odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, správny orgán sa riadne vysporiada a náležite odôvodní akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Pri ďalšom postupe daňových orgánov je samozrejme nevyhnutné dôsledne dodržiavať procesné práva daňového subjektu v nadväznosti na základné ústavnoprávne princípy. 58. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 167 SSP tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 59. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 175 ods. 2 SSP). 60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.