Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/57/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115206885 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115206885.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R. E., nar. XX.XX.XXXX a L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti matky: W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. B. XXX, Q., zastúpená: prom. práv. Iveta Orlíková, advokátka, so sídlom Kapitulská č. 6, Trnava a otca: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. B. XXX, Q., zastúpený: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19P/26/2015-177 zo dňa 14.11.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 19P/26/2015-182 zo dňa 14.11.2016 v časti úpravy styku otca s maloletými, výživného a zročného výživného, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Maloletá R. E., nar. XX.XX.XXXX a maloletá L. E., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. II. Otec je povinný s účinnosťou od 27.03.2015 do 30.04.2016 prispievať na výživu maloletej R. sumou 150,- Eur mesačne a maloletej L. sumou 130,- Eur mesačne a s účinnosťou od 01.05.2016 na výživu maloletej R. sumou 120,- Eur mesačne a maloletej L. sumou 100,- Eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. III. Dlžné výživné za obdobie od 27.03.2015 do 14.11.2016 voči maloletej R. vo výške 2.214,18 Eur a voči maloletej L. vo výške 1.830,96 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 60,- Eur voči maloletej R. a vo výške 50,- Eur voči maloletej L., splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou R. a maloletou L. každý párny týždeň v roku v piatok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod., v sobotu v čase od 9.30 hod. do 19.30 hod. a v nedeľu v čase od 9.30 hod. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., vo veľkonočnú nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť, obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi a to najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. VI. Matka a otec sú povinní zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu každý vo výške 306,58 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, § 65 ods. 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, keď rodičia maloletých detí od januára 2015 nežijú v spoločnej domácnosti. Matka žiadala maloleté deti zveriť do svojej starostlivosti a otca zaviazať platiť na výživu maloletej R. sumou 250,- Eur mesačne a na výživu maloletej L. sumou 200,- Eur mesačne. Otec žiadal zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti, s čím matka nesúhlasila. Vzhľadom na uvedené súd vykonal znalecké dokazovanie zo záveru ktorého vyplýva, že v záujme maloletých detí nie je ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Na základe zistenia znalca otec napokon súhlasil so zverením oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matke. Keďže deti odvtedy ako rodičia spolu nežijú žijú s matkou, v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. 3. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, súd vyživovaciu povinnosť otcovi určil s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine odo dňa začatia konania, keď nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne od 01.01.2015, matka nepreukázala existenciu žiadnych objektívnych dôvodov, ktoré by jej bránili podať návrh na úpravu práv a povinností skôr. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že obe maloleté deti navštevujú základnú školu v mieste bydliska, maloletá R. v súčasnosti navštevuje 6. ročník a maloletá L. 4. ročník, s obidvomi deťmi sú bežné výdavky, a to vo výške približne 332,- Eur mesačne na maloletú R. a 312,- Eur mesačne na maloletú L., v čom sú zahrnuté výdavky na stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby a výdavky súvisiace so vzdelávaním. Od tohto školského roka začali obe deti navštevovať tanečnú školu, s čím je výdavok 25,- Eur mesačne na každé dieťa, obe deti sú zdravé, majú potreby primerané ich veku. Matka od 07.12.2014 pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti S. Q., s. r. o. až do júla 2015. Jej priemerná čistá mesačná mzda za obdobie február 2015 až júl 2015 bola 305,33 Eur. Od 27.07.2015 do 31.01.2016 bola matka zamestnaná v spoločnosti J. H., s. r. o. T., kde jej čistá mesačná mzda v mesiaci júl 2015 bola 106,76 Eur a priemerná čistá mesačná mzda v období august 2015 až január 2016 bola 584,66 Eur. Od 01.02.2016 je matka zamestnaná v spoločnosti M., s. r. o. J., kde jej priemerná čistá mesačná mzda v období február 2016 až apríl 2016 bola 646,90 Eur, v mesiaci máj 2016 jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 951,08 Eur, v mesiaci jún 2016 1.039,65 Eur, v mesiaci júl 2016 vo výške 1.030,88 Eur, v mesiaci august 2016 vo výške 1.175,86 Eur. Otec je zamestnaný v spoločnosti O., s. r. o., ktorej je zároveň jediným spoločníkom a konateľom, v roku 2015 spoločnosť vykázala stratu 391,- Eur, poberá mzdu vo výške 395,39 Eur mesačne (t.j. na úrovni minimálnej mzdy), výdavky na domácnosť vrátane spotreby energií má 120,- Eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca podnikanie v spoločnosti O., s. r. o. je dlhšiu dobu stratové. Podľa jeho vyjadrenia podniká preto, aby zabezpečil svoju rodinu. Otec ani matka inú vyživovaciu povinnosť nemajú. 4. Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. 5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi s účinnosťou od podania návrhu do 30.04.2016 na maloletú R. vo výške 150,- Eur a na maloletú L. vo výške 130,- Eur mesačne a s účinnosťou od 01.05.2016 kedy sa matke podstatne zvýšil príjem súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletej R. sumou 120,- Eur mesačne a voči maloletej L. sumou 100,- Eur mesačne, keď bol toho názoru, že takto určená výška výživného zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletých detí, ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov, keď súd s poukazom na citované ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine u otca vychádzal zo skutočnosti, že je zdravý, nič mu nebráni, aby sa zamestnal na trvalý pracovný pomer a mal zabezpečený stály príjem pričom priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR v roku 2015 bola v 883,- Eur, v prvom štvrťroku 2016 vo výške 867,- Eur, v druhom štvrťroku bola 901,- Eur, v treťom štvrťroku 2016 889,- Eur, v Trnavskom kraji pri zaradení vodič kamiónu (t.j. práca, ktorú vykonáva otec) je priemerná mzda vo výške 1.190,- Eur mesačne (Štatistický úrad SR). Možno teda konštatovať, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku. 6. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že neuveril tvrdeniam otca o jeho príjmoch, keď otec na jednej strane tvrdí, že spoločnosť O., s. r. o., ktorej je spoločníkom je stratová, pričom však spoločnosť zakúpila motorku za 13.000,- Eur, na ktorú si spoločnosť zobrala úver, ktorý spláca vo výške 200,- Eur mesačne. Vzhľadom na dlhodobú stratovosť spoločnosti je potom otázna opodstatnenosť takýchto výdavkov spoločnosti a to i s poukazom na možnosť využitia motorky pri podnikaní. 7. Nakoľko výživné bolo v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine určené spätne odo dňa začatia konania (návrhu podaného matkou dňa 27.03.2015), otcovi vniklo dlžné výživné voči maloletej R. vo výške 2.214,18 Eur (pomerná časť za mesiac marec 2015, t.j. 150,- Eur deleno 31 dní v mesiaci krát 5 dní = 24,19 Eur + apríl 2015 až apríl 2016, t.j. 150,- Eur krát 13 mesiacov = 1.950,- Eur + máj 2016 až október 2016, t.j. 120,- Eur krát 6 mesiacov = 720,- Eur) a voči maloletej L. vo výške 1.830,96 Eur (pomerná časť za mesiac marec 2015, t.j. 130,- Eur deleno 31 dní v mesiaci krát 5 dní = 20,97 Eur + apríl 2015 až apríl 2016, t.j. 130,- Eur krát 13 mesiacov = 1.690,- Eur + máj 2016 až október 2016, t.j. 100,- Eur krát 6 mesiacov = 600,- Eur). Vzhľadom na výšku dlžného výživného, výšku určeného bežného výživného, súd otcovi povolil dlžné výživné splácať v splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. 8. Čo sa týka úpravy styku súd upravil styk spôsobom tak ako to navrhli obaja rodičia. Otec žiadal upraviť styk aj počas jarných a letných prázdnin a to tak, aby boli deti s ním počas tohto obdobia viac ako na jeden deň. Vzhľadom na záver znaleckého posudku a tiež na vyjadrenie oboch maloletých detí, ktoré boli vypočuté pred súdom dňa 31.10.2016 v konaní vo veci rozvodu manželstva súd tomuto návrhu otca nevyhovel, keď z vyjadrenia detí vyplýva, že odmietajú v domácnosti otca spávať a za žiadnych okolností s ním nechcú ísť ani na viacej dní na dovolenku. 9. Podľa Čl. 3 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (ods. 1) Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (ods. 2) 10. Zároveň súd v súlade s citovaným Čl. 3 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, uložil rodičom povinnosť zaplatiť náhradu trov, ktoré štátu vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním, keď uznesením okresného súdu č.k. 19P/26/2015-115 zo dňa 16.06.2016 bolo súdnemu znalcovi priznané znalečné vo výške 913,15 Eur, ktoré bolo poukázané nasledovne: suma 150,- Eur z preddavku zloženého otcom, suma 150,- Eur z preddavku zloženého matkou a suma 613,15 Eur zo štátnych prostriedkov. Súd zaviazal rodičov zaplatiť sumu 613,15 Eur rovnakým dielom, t.j. každého vo výške 306,58 Eur. 11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 12. Následne opravným uznesením, rozhodol, že opravuje sa rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19P/26/2015-177 zo dňa 14.11.2016 vo výrokovej časti označenej III. tak, že znie: Dlžné výživné za obdobie od 27.03.2015 do 14.11.2016 voči maloletej R. vo výške 2.214,18 Eur a voči maloletej L. vo výške 1.830,96 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 60,- Eur voči maloletej R. a vo výške 50,- Eur voči maloletej L., splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že súd zistil, že pri výpočte dlžného výživného došlo k chybe v počítaní, keď správne je dlžné výživné voči maloletým deťom vo výške tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, čo vyplýva z výpočtu uvedeného v odôvodnení rozsudku č.k. 19P/26/2015-177 zo dňa 14.11.2016. 13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to s poukazom na § 24 ods. 4 Zákona o rodine a § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Poukázal na znalecký posudok, v ktorom znalec konštatuje, že matka negatívne ovplyvňuje vzťah detí k otcovi. Napriek tomu, že súd mal vedomosť o tom, že matka znehodnocuje vzťah detí k otcovi, určil otcovi styk s deťmi vo veľmi obmedzenej miere, bez možnosti prespávania, bez možnosti vziať si deti na viacdňový výlet, či dovolenku. Otec tak reálne nemá priestor si budovať s deťmi kvalitnejší vzťah, nakoľko mu nie je umožnené tráviť s deťmi dlhší časový priestor. Za týchto okolností je porušené právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Zdôraznil, že matka býva s deťmi v bezprostrednom susedstve otca, deti posiela k otcovi v domácom oblečení, šľapkách. Otec tak nemôže vziať deti na výlet bez toho, aby sa u matky neprezliekli a prípadný výlet jej neohlásili. Styk detí je tak pod kontrolou matky, ktorá však ako sa vyjadril aj znalec, by sa mala usilovať o to, aby maloleté deti boli viac slobodnejšie v budovaní vzťahu k otcovi. Značne negatívne vplývanie matky na vzťah medzi otcom a deťmi sa potom prejavuje aj v odmietaní otca deťmi. Vzhľadom na uvedené trvá na určení styku s deťmi aj počas jarných a letných prázdnin a to v takej miere, aby otec mohol zobrať deti aj mimo svojho domu a na dlhší čas aspoň počas prázdnin a vymaniť sa spod neustálej kontroly matky. Nie je zrejmé ako si môže otec budovať vzťah s deťmi, keď skoro všetok svoj čas trávia v prostredí, ktoré je podľa názoru znalca orientované proti vzťahu otca s deťmi. V ďalšom poukázal na to, že predložil súdu potvrdenie o príjme, ktoré dokazujú, že jeho priemerná čistá mzda bez daňového bonusu a zamestnaneckej prémie je na úrovni približne 349,- Eur. Otcov príjem nedovoľuje platiť mesačné výživné v súdom stanovenej výške. Napriek tomu, že súd poukázal na to, že otec môže zmeniť zamestnanie a dosiahnuť vyššiu mzdu, zdôraznil fakt, že v prípade zamestnaneckého pomeru ako vodič kamiónu v inej spoločnosti je podmienkou odpracovať šesť týždňov nepretržite v rámci EÚ a následne má zamestnanec nárok na jeden týždeň voľna. Za takýchto okolností by však otec nemohol budovať žiadny vzťah so svojimi deťmi, preto je na zváženie, či by bola zmena zamestnania a zvýšená mzda otca v záujme detí, ak by nemali možnosť sa s otcom stretávať, nakoľko ako profesionálny vodič kamiónov pracujúci pre prepravu, si nebude môcť vybrať kedy bude môcť byť doma a kedy tráviť čas s deťmi. Práca vodiča kamiónu je časovo náročná a preto vykonávať ju pre tretiu osobu za vyššiu mzdu, ale aj za časovo náročnejších podmienok alebo pre vlastnú spoločnosť za nižšiu mzdu a za časovo priaznivejších podmienok je v záujme detí. Súd nevzal dostatočne do úvahy, že matka detí poberá mzdu vo výške 1.200,- Eur mesačne, čo zakladá značný nepomer medzi príjmami otca a príjmami matky. Deti by sa mali podieľať na životnej úrovni rodičov, teda v prvom rade by sa na vyživovacej povinnosti mala vo väčšej miere podieľať strana, ktorá má vyšší príjem. Otec je vďaka negatívnemu pôsobeniu matky na deti ochudobnený o spoločný život s deťmi a aj napriek tejto skutočnosti sa musí podieľať na vyživovacej povinnosti v nepomerne vyššej miere k výške svojho príjmu ako matka. Čo sa týka posúdenia priemernej mesačnej mzdy, zdôraznil, že pred vyhlásením rozsudku nebola čítaná ani žalovanému doručená žiadna listina, ktorá by obsahovala informáciu zo Štatistického úradu SR. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť tak k otázke priemernej mzdy otec nemohol v rámci pojednávania vyjadriť, čo pokladá za odňatie možnosti konať pred súdom. Informácie o priemernej mesačnej mzde boli základom rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške vyživovacej povinnosti otca, ako aj o výške zameškaného výživného. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník s tým, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu a odporúča odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 15. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyni a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. V prvom rade upozornila, že týmto konaním sa upravujú práva a povinnosti k maloletým deťom do rozvodu manželstva, pričom konanie o rozvod manželstva matky a otca je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37P/7/2015, ktoré dňom 07.12.2016 sa stalo právoplatné v časti rozvodu manželstva, zverenia detí do osobnej starostlivosti matky, zastupovania detí a spravovania ich majetku oboma rodičmi. V časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom, tzn. výživné a styk, otec detí podal odvolanie. V konaní o rozvod manželstva právny zástupca pred súdom navrhol úpravu styku s maloletými deťmi počas párneho týždňa v piatok v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod., v sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a žiadal úpravu styku počas vianočných a veľkonočných sviatok a takisto počas jarných a letných prázdnin každý druhý rok. Má za to, že v konaní do rozvodu manželstva ohľadne úpravy práv a povinností k deťom nemôže určiť širší rozsah styku ako v konaní o rozvod manželstva. Maloleté deti vo svojich výpovediach, keďže boli vypočuté v konaní o rozvod manželstva potvrdili, že ich matka posiela k otcovi, aj napriek tomu, že oni nechcú k nemu ísť. Otec detí si ich nikdy v bydlisku matky sám nevyzdvihol, vždy len čakal, kedy deti prídu k nemu. Otec detí sa dokonca snažil vyvolať konflikt medzi deťmi tým, že uprednostňoval mal. L.. Obdaroval ju pozornosťami a mal. R. bola len okrikovaná, bola smutná a pýtala sa matky, prečo ju otec nemá rád. Otec detí si do dnešného dňa k deťom nevie nájsť cestu. Deti aj dnes nemajú záujem u neho prespávať a stráviť s ním viacej času ako 2 až 3 hodiny. Otec sa s nimi nerozpráva, nezaujímajú ho ich pocity, nemajú spoločné záujmy, nehľadá spoločné témy a hry, hľadá len zámienku ako môže na matku útočiť a využíva k tomu práve deti. Má za to, že keby sa správanie otca zmenilo, deti by s ním radi trávili čas, ale opak je pravdou. Styk s maloletými deťmi na základe ich osobnej výpovede bol zo strany súdu v konaní 37P/7/2015 vyhodnotení správne. V tejto časti preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Čo sa týka výšky výživného, tiež navrhla rozsudok potvrdiť. Otec detí síce predložil potvrdenie o príjme od zamestnávateľa, kde sám vykonáva pôsobnosť jediného spoločníka a tak si môže výšku mzdy upraviť a určiť sám, rovnako predložil doklady týkajúce sa spoločnosti, ktorá podľa predložených dokladov vykazuje minimálny zisk. Matka s otcom maloletými deťmi žila v spoločnej domácnosti od uzavretia manželstva až do januára 2015. Matka počas spoločného manželského spolužitia s otcom nepracovala, pretože takto si to otec želal a chcel, aby bolo o deti postarané, aby bolo navarené, upratané a aby sa jeho žena venovala jemu a tak otec zabezpečoval všetky potreby rodiny vo svojej réžii. Náklady na takúto domácnosť určite nepokryla jeho mzda ako vykazuje otec detí vo výške 409,47 Eur. Ako uvádza sám otec jeho náklady s bývaním predstavujú 150,- Eur, náklady s potrebami detí predstavovali sumu v čase spoločnej domácnosti 50,- Eur len obedy v škole, čo je spolu 200,- Eur. Otec pritom splácal úver, bolo potrebné nakúpiť do domácnosti základné potreby, ktoré určite predstavovali pre 4-člennú rodinu viac ako 300,- Eur vrátane oblečenia detí, dovolenky a určite by oficiálne deklarovaná mzda zo strany otca detí nepostačovala na tieto náklady. Otec zakúpil v rámci podnikateľskej činnosti spoločnosti, kde je jediným spoločníkom motorku, na zakúpenie ktorej si spoločnosť zobrala úver, pričom spoločnosť vykazuje minimálny zisk v predchádzajúcom roku 2014 stratu, aj napriek tomu je schopná splácať túto hnuteľnú vec vo výške 200,- Eur mesačne. Odôvodnenie otca, že ju využíva na kuriérske služby sa nezakladá na pravde, pretože spoločnosť O., s. r. o. takúto činnosť nemá vo svojom predmete podnikania. Pokiaľ otec tiež tvrdil, že motorku využíva na premiestňovanie sa z miesta bydliska do miesta, kde parkuje kamión a tak šetrí pohonné hmoty na osobné motorové vozidlo, nemôže byť reč o žiadnom šetrení. Spoločnosť má vo svojom majetku osobné motorové vozidlo, za ktoré musí platiť zákonné poistenie. Tým, že má otec k dispozícii motorku na prepravu stáva sa toto vozidlo zbytočné a vzhľadom na náklady i stratové. Otec detí si zrejme motorku kúpil za účelom svojich osobných potrieb a to s ohľadom i na predmet činnosti spoločnosti. Rodinný dom č. XXXX/XXX, v ktorom matka, otec a ich deti spoločne bývali, je vo výlučnom vlastníctve otca detí. Počas ich spoločného spolužitia v roku 2007 ho prerábali, v roku 2012 až 2014 vybavili novým nábytkom v celkovej sume približne 10.000,- Eur. Domácnosť bola vybavená rôznymi najnovšími elektrickými zariadeniami (kávovar, televízor, práčka, sušička, chladnička), ktorých zakúpenie zabezpečoval otec z prostriedkov, ktoré zarobil vo svojej spoločnosti. Otec detí od momentu opustenia spoločnej domácnosti matkou mimo sumy, ktorú si určil sám, tzn. 40,- Eur na každé dieťa neprispel žiadnou inou čiastkou. Je síce pravda, že matka má mzdu 1.200,- Eur, avšak zabezpečuje všetky potreby detí v celom rozsahu, obedy v škole, potreby do školy, krúžky, oblečenie, voľný čas a má za to, že jej príjem by nemal byť na jej ťarchu, pretože zabezpečuje všetky potreby troch ľudí - seba a maloletých detí. Považuje teda za správne, ak prvoinštančný súd pri určení výšky výživného vychádzal z priemerného platu v národnom hospodárstve za rok 2016 zaradenie vodič kamiónu v Trnavskom kraji vo výške 1.190,- Eur, pretože príjem deklarovaný zo strany otca je zavádzajúci a nereálny. Navrhla preto, aby aj v časti výživného odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 16. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len C.m.p.) účinného od 01.07.2016. Podľa § 395 ods. 1 a 2 C.m.p., ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 17. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 362 ods. 1 C.s.p. a § 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.) vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.), keď postupom podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správny. 19. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (3). 20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvolených spôsobov rozhodnutia. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú dostatočne jasné a objektívne presvedčivé, zásadne preto postačuje len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p. - prvá časť). Odvolací súd pre potrebu vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 3 a druhá časť § 387 ods. 2 C.s.p.) dopĺňa: 22. Dohovor o právach dieťaťa (Oznámenie FMZV č. 104/1991 Zb.) ako najvýznamnejší dokument medzinárodnej ochrany práv detí ukladá štátom, ktorý sú jeho signatármi, aby vydali maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. 23. Odvolací súd z úradnej činnosti zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 31.10.2016 č.k. 37P/7/2015-178 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/27/2017-209 zo dňa 12.04.2017 bolo manželstvo rodičov detí právoplatne rozvedené. Súd zveril maloletú R. E., nar. XX.XX.XXXX, a maloletú L. E., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky W. E., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej R. na čas po rozvode výživným vo výške 120,- Eur mesačne, a na výživu maloletej L. na čas po rozvode výživným vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky. 24. Odvolací súd citovaný rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 31.10.2016 č.k. 37P/7/2015-178, v časti úpravy styku otca s maloletými, ktorým rozhodol, že: „Otec je s maloletými deťmi oprávnený stretávať sa každý párny týždeň v piatok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod., v sobotu v čase od 9.30 hod. do 19.30 hod. a v nedeľu v čase od 9.30 hod. do 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., vo Veľkonočnú nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Matka je povinná v čase určenom ako začiatok styku pred svojim bytom maloleté deti riadne pripravené odovzdať otcovi, otec je povinný v čase určenom ako koniec styku pred bytom matky maloleté deti riadne odovzdať matke. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi a to najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku“, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z obsahu rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 31.10.2016 sa právny zástupca otca vyjadril tak, že súhlasia s tým, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, súčasne žiadal upraviť styk tak, že maloleté deti by boli u otca každý párny týždeň v piatok v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod., v sobotu od 9.00 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a žiadal tiež upraviť styk počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov a takisto počas jarných a letných prázdnin každý druhý rok, pričom právna zástupkyňa uviedla, že s navrhnutou úpravou styku súhlasia, pričom žiadali v piatok styk od 15.30 hod., v sobotu a v nedeľu od 10.30 hod. s tým, že môže styk trvať dlhšie. Z uvedeného vyplýva, že rodičia detí sa dohodli na konkrétnej úprave tzv. bežného styku, pričom úprava styku počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov a počas jarných a letných prázdnin už konkrétna nebola. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom okrem bežného styku upravil styk aj počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov avšak bez bližšieho odôvodnenia a neupravil styk otca s deťmi počas jarných a letných prázdnin, keď s takouto úpravou bez jej konkretizovania súhlasili obaja rodičia, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti žiadnym spôsobom neodôvodnil. Súd prvej inštancie si teda nezabezpečil dostatok podkladov pre posúdenie vhodnosti a rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi, pričom svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 25. Čo sa týka odvolacích dôvodov v danej prejednávanej veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva rodičov, týkajúcich sa výšky výživného, tieto neboli spôsobilé na to, aby dokázali zvrátiť názor súdu vyslovený v prvoinštančnom rozhodnutí. Odvolací súd súhlasí s myšlienkovým postupom súdu prvej inštancie a tiež záverom o schopnosti otca dosahovať príjem vyšší než preukazuje a to vo výške, ktorá je zistiteľná zo štatistickej ročenky s prihliadnutím na vzdelanie a prax otca. Okrem toho správne je prihliadnuť aj na životnú úroveň otca prezentovanú spôsobom života a majetkom, ktorý vlastní. Na životnej úrovni rodičov sa nesporne majú právo podieľať ich maloleté deti. Otec u neho zistený majetok nenamieta a jeho dôvody, pre ktoré sa rozhodol nepracovať pre iného zamestnávateľa, ale zamestnáva sám seba aj za cenu nižšieho zárobku nie je dôvod, ktorý by súd mohol akceptovať aj napriek presvedčeniu otca o správnosti jeho rozhodnutia a okrem toho životná úroveň a majetkové pomery otca nesporne svedčia o vyššom príjme, než ktorý preukazuje. 26. Súdom prvej inštancie stanovené výživné je spravodlivé a vychádzajúce zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí, zohľadniac mieru osobnej starostlivosti matky o ne, ako aj berúc do úvahy skutočnosť, že výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Rozsah stanoveného výživného 150,- Eur, resp. 130,- Eur na mal. R. a 120,- Eur, resp. 100,- Eur na mal. L. predstavuje výživné cca 5,- Eur, resp. 4,33 Eur denne na mal. R. a 4,- Eur, resp. 3,3 Eur denne na mal. L.. Odvolací súd považoval za správne a spravodlivé i rozhodnutie súdu prvej inštancie o stanovení výživného otca v takejto výške vychádzajúc zo zárobku otca podľa sumy určenej Štatistickým úradom SR, keď rozhodnutie v tomto smere súd prvej inštancie riadne odôvodnil a otec vecne správne a spravodlivé dôvody v odvolaní nevyvrátil. 27. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, rodičia alebo zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, právom dieťaťa oddeleného od jedného alebo dvoch rodičov je udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. V danej veci je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi maloletých detí sú vážne narušené, čo napokon i viedlo k rozvodu ich manželstva, avšak aj napriek rozpadu vzťahu zostávajú rodičmi a rodičovské vzťahy k dieťaťu treba zachovať, keď rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Je predovšetkým rodičovskou zodpovednosťou napĺňať potreby dieťaťa aj po rozvode manželstva. Obnovenie komunikácie medzi rodičmi navzájom je nutné pre primeraný výkon rodičovskej role, ktorá rozvodom neskončila. Dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a obaja rodičia majú povinnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa a to i v prípade, že s ním nežijú v jednej domácnosti. Dieťa má právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Z hľadiska uspokojovania potrieb dieťaťa je osobitne významná bezpodmienečná starostlivosť a výchova dieťaťa oboma rodičmi. Je potrebné, aby rodičia rozlíšili rodičovskú a partnerskú rovinu svojho vzťahu a aby si boli vedomí neprimeraných následkov ak jeden z rodičov bude v budúcnosti v roli rodiča chýbať alebo dieťa bude vystavené obmedzovaniu alebo bráneniu styku. Spolupráca, komunikácia v rodine, v starostlivosti o dieťa a výchovných stratégií vzhľadom na potreby dieťaťa je nutná. Situácia po rozvode nemôže zvádzať k zneužívaniu svojho postavenia najmä toho rodiča, ktorému súd zveril dieťa do opatery. Pri úprave styku je potrebné mať na zreteli predovšetkým zdravý a pokojný vývoj detí. Stretávanie sa s otcom nemá byť pre deti traumou, keď dieťa potrebuje oboch rodičov, potrebuje pocit, že ho rodičia milujú a že ho neopustili, nech sa už medzi nimi stalo čokoľvek. Dieťa sa nesmie cítiť previnilo a najoptimálnejšou formou styku po rozvode je voľné pokračovanie rodinného vzťahu. Keďže i v danom prípade takáto dohoda možná nebola medzi rodičmi bolo potrebné styk upraviť. Rodičia si musia uvedomiť, že nie sú rozhodujúce ich záujmy, potreby a ciele, ale záujem maloletých detí. Pokračujúce nepriateľstvo rodičov vyvoláva v deťoch silné vnútorné napätie, ktoré môže vyústiť až do neurotických problémov a porúch správania. Ak rodičia prehlasujú, že im ide predovšetkým o dobro dieťaťa, mali by nato myslieť a dokázať to. 28. V danom prípade mal. R. a aj mal. L. vedia prejaviť svoj názor na stretávanie sa s otcom. Súd pri svojom rozhodovaní už prihliadol na záver znaleckého posudku vypracovaný znalcom v konaní o rozvod manželstva rodičov. Zo znaleckého posudku 136/2015 vypracovaného PhDr. Andrejom Benkovičom, znalcom z odboru psychológia odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých vypracovaného dňa 05.04.2016 súd zistil, že úlohou znalca bolo vypracovať znalecký posudok, ktorým zodpovie aký vzťah majú maloleté deti k matke a otcovi; aký vzťah majú matka a otec k maloletým deťom; aký je vývin a vývoj v momentálnom výchovnom prostredí; aký je doterajší vplyv rodičov na maloleté deti; ktorý z rodičov má lepšie intelektuálne, citové, morálne predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti; či je v záujme maloletých detí ich zverenie do striedavej starostlivosti; aký je najvhodnejší spôsob úpravy styku s druhým rodičom v prípade zverenia detí do starostlivosti jedného z rodičov. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že obidve maloleté deti majú bližší vzťah s matkou, u detí znalec nezistil žiadne poruchy detského vývinu, nezistil žiadnu závažnejšiu psychopatológiu, v záujme maloletých detí nie je ich zverenie od striedavej osobnej starostlivosti, v súčasnosti je najvhodnejší spôsob úpravy styku maloletých detí s otcom každý druhý víkend, v sobotu a v nedeľu bez prespania od rána od 9.00 hodiny do včera do 18.00 hodiny, počas týždňa, keď maloleté deti nebudú u otca navrhol znalec upraviť styk s otcom v stredu po vyučovaní od 15.00 hodiny do 18.30 hodiny. 29. Konanie o rozvod manželstva v časti úpravy styku pokračuje a je predpoklad, že v krátkej dobe po doplnení podkladov a opätovnom výsluchu rodičov k možnej dohode aj o styku na čas po rozvode bude opätovne súdom rozhodnuté. Do tej doby podľa názoru odvolacieho súd je styk upravený v tomto konaní napadnutým rozsudkom dostatočný a primeraný pomerom účastníkov. Deti žijú s matkou v susedstve otca, ktorá skutočnosť nemôže byť opomenuteľná, tzn. že nie je vylúčený bežný styk medzi otcom a deťmi a je na vôle detí koľko času chcú s otcom stráviť. V prípade nedohody rodičov je styk otca s deťmi upravený dostatočne a v krátkej dobe bude rozhodnuté súdom aj o styku na čas po rozvode manželstva rodičov. 30. Odvolací súd vzhľadom na stotožnenie sa v plnom rozsahu s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach a to ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke využíva možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd má povinnosť vzhľadom na dodržanie práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený čl. 46 ods. 1 Ústavy odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania. 31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom, zročnom výživnom a o úprave styku otca s maloletými deťmi po vyporiadaní sa s odvolacími dôvodmi otca, ako vecne správny podľa § 387 potvrdil. 32. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 CMP. 33. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).