Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116211552 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116211552.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX a E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX, t.č. umiestnené v starostlivosti nahrádzajúcej rodičov v Detskom domove, A. XX, L., deti rodičov, matka: Q. L., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, otec: G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX, t.č. v ÚnVV a ÚnVTOS Leopoldov, za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 37P/22/2016 - 90 zo dňa 19. septembra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie prvým odsekom výroku konanie o zverení maloletých detí do náhradnej starostlivosti zastavil, druhým odsekom výroku zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava č. 37PPOm/2/2016-31 zo dňa 17.5.2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. 25CoPom/1/2016-52 zo dňa 22.6.2016, ktorým boli dočasne maloleté deti zverené do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, do Detského domova, A. XX, L., tretím odsekom výroku napomenul matku maloletých detí, aby upravila svoje správanie, hlavne nepožívala alkoholické nápoje, aby v budúcnosti neprišlo k ohrozeniu alebo narušeniu výchovy maloletých detí, štvrtým odsekom výroku súd nariadil nad výchovou oboch maloletých detí dohľad po dobu 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorý bude vykonávať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a piatym odsekom výroku súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok súd prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil § 44 ods. 1, 2, 3 písm. c) a ods. 4, § 54 ods. 2, § 37 ods. 2 písm. a) a b), ods. 7 a 8 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) a § 23 ods. 2 a § 363 Civilného mimosporového poriadku (CMP). Vecne rozsudok odôvodnil tým, že predmetom konania je starostlivosť súdu o maloleté deti a súd môže začať konanie (a uznesením č. 37PPOm/2/2016-61 zo dňa 17.8.2016 aj začal podľa § 23, ods. 2 CMP konanie o zverenie maloletých detí do náhradnej starostlivosti) aj bez návrhu. Je vecou súdu, či po zvážení okolností prípadu v ktoromkoľvek štádiu konania sa rozhodne, že nebude ďalej v konaní pokračovať, a konanie zastaví. V predmetnej veci mal súd preukázané, že odpadol dôvod pre ktorý konanie začal, nakoľko matka v dobe začatia konania upravila svoje pomery tak, že je spôsobilá zvládnuť riadnu starostlivosť o maloleté deti, deti a matka majú vytvorené silné citové väzby (viď vyjadrenie detského domova), matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletých detí (viď vyjadrenie ÚPSVaR Trnava), pre deti má zabezpečené umiestnenie v materskej škôlke, resp. na základnej škole, preto súd konanie o zverení maloletých detí do náhradnej starostlivosti zastavil. Súd v tomto konaní nie je viazaný dispozičnou zásadou a takéto rozhodnutie sa neprieči ani záujmu maloletých detí (naopak je v prospech maloletých detí, ak budú vyrastať v rodinnom prostredí). Vzhľadom ku skutočnosti, že súd neodkladným (predbežným) opatrením (uznesením č. 37PPOm/2/2016-31 zo dňa 17.5.2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. 25CoPom/1/2016-52 zo dňa 22.6.2016) dočasne zveril maloleté deti do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Detského domova L., bolo potrebné neodkladné opatrenie zrušiť (bez jeho zrušenia by pretrvával právny dôvod umiestnenia detí v náhradnej starostlivosti). S prihliadnutím na predchádzajúce problémy matky pri výchove maloletých detí súd matku podľa § 37, ods. 2, písm. a) ZoR napomenul, aby upravila svoje správanie, hlavne nepožívala alkoholické nápoje, aby v budúcnosti neprišlo k ohrozeniu alebo narušeniu výchovy maloletých detí. 2. Súd z rovnakého dôvodu podľa § 37, ods. 2, písm. b) ZoR nariadil nad výchovou maloletých detí v dobe po ich návrate z ústavnej starostlivosti do domáceho prostredia matky dohľad, na základe ktorého bude výchova maloletých detí v rodinnom prostredí aj naďalej sledovaná, a to po dobu 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (dohľad bude vykonávať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava). Táto doba by mala byť dostatočne dlhá na preverenie schopnosti matky postarať sa o riadnu výchovu maloletých detí. Uvedené opatrenie považoval súd v súčasnej situácii za postačujúce, v prípade opätovných problémov pri výchove maloletých detí bude možné v prípadnom novom konaní využiť aj iné výchovné opatrenia uvedené v Zákone o rodine. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie Okresná prokuratúra Trnava, ktorá uviedla, že na Okresnú prokuratúru v Trnave bolo dňa 6.10.2016 doručené elektronické podanie ÚPSVaR Nové Zámky, pracovisko Šaľa, v ktorom žiadajú príslušného prokurátora o vstup do predmetného konania. ÚPSVaR okrem iného uviedol, že v spolupráci s ÚPSVaR Trnava rieši nepriaznivú situáciu maloletých detí L.. Zo strany Detského domova L., kde sú tieto deti umiestnené na podklade predbežného opatrenia Okresného súdu Trnava, im bolo oznámené, že disponujú informáciou, že na uvedenom súde už prebehlo konanie, na základe ktorého má byť údajne týmto maloletým deťom ukončená starostlivosť v zariadení a deti majú byť navrátené do domáceho prostredia. Následne zistili, že súd už neprávoplatne rozhodol rozsudkom, pričom v konaní súd neustanovil procesného opatrovníka. Úrad je toho názoru, že došlo k procesnému pochybeniu zo strany súdu, a to s poukazom na § 117 CMP. Vstup prokurátora žiadajú, pretože im v podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu bráni závažná prekážka spočívajúca v tom, že úrad nebol ustanovený za procesného opatrovníka maloletých detí, čím bolo úradu odobraté procesné dispozičné právo využiť možnosť podať opravný prostriedok. Vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo podanie podnetu, resp. návrhu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa zo dňa 16.5.2016. Súd uznesením č. k. 37PPOm/2/2016-31 zo dňa 17.5.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Detského domova L.. Krajský súd v Trnave na odvolanie matky proti uvedenému predbežnému opatreniu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Konanie vo veci samej bolo začaté uznesením č. k. 37PPOm/2/2016-61 zo dňa 17.8.2016 a na pojednávaní konanom dňa 19.9.2016 súd pojednávajúci v neprítomnosti otca po vypočutí matky maloletých detí rozhodol. Okresný súd v Trnave v danej veci rozhodol bez vypočutia otca maloletých detí, bez vypočutia zástupcu Detského domova L. a napokon aj bez účasti a vypočutia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako opatrovníka maloletých detí. Opatrovník maloletým deťom nebol ustanovený. Vyhlásený ako aj písomne vyhotovený rozsudok č. k. 37P/22/2016-90 zo dňa 19.9.2016 bol vydaný predčasne a je neúplný. Súd v ňom nezohľadnil aktuálne platnú právnu úpravu, a tiež v konečnom dôsledku v nedostatočnom rozsahu chránil záujmy maloletých detí. Okresná prokuratúra ďalej poukázala na § 73 ods. 2 písm. b) body 2. a 3. zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov, ďalej § 31 ZoR, a to ods. 1, 2 a 3, ust. § 111, § 117, § 365 CMP. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30.6.2016, t. j. podľa príslušných ustanovení OSP vo veciach výchovy maloletých, resp. starostlivosti súdu o maloletých, tento zákon ako i ZoR vyžadoval, aby boli maloleté deti v konaní pred súdom zastúpené tzv. kolíznym opatrovníkom v osobe zástupcu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. ZoR sa v týchto častiach prijatím nových civilných kódexov účinných od 1.7.2016 nezmenil. Napokon aj nová právna úprava v civilnom sporovom a mimosporovom poriadku prevzala úmysel zákonodarcu, aby maloleté dieťa v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých boli vždy zastúpené zákonným zástupcom, alebo procesným opatrovníkom. Je vždy nevyhnutné, aby záujmy maloletých detí boli v konaní pred súdom chránené nezaujatou blízkou osobou maloletého dieťaťa a keď takejto osoby niet, tak vždy opatrovníkom zo strany zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako príslušného súdom ustanoveného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V prejednávanom prípade nebol podaný návrh na ustanovenie blízkej osoby maloletého za opatrovníka, preto bolo povinnosťou súdu ustanoviť za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako procesného opatrovníka. Keď okresný súd neustanovil príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny za procesného opatrovníka maloletým deťom, nekonal v súlade s § 117 CMP. Týmto spôsobom došlo k obídeniu aj právnej úpravy v označenom zákonnom ustanovení Zákona o rodine. Došlo tým k porušeniu procesného postupu v konaní súdu, čo zakladá i nezákonnosť výsledku samotného rozhodovacieho procesu súdu. Nepribratím opatrovníka do konania súd súčasne odňal možnosť zúčastniť sa konania opatrovníkovi, vyjadriť sa vo veci a prípadne podať opravný prostriedok. V danej veci by vypočutím zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa súd zistil, že nie sú splnené podmienky na zastavenie konania, zrušenie predbežného opatrenia a nariadenie výchovného opatrenia iba vo forme úradného dohľadu nad výchovou maloletých detí ich matkou. Súd však vo veci už rozhodol, bez účasti a ustanovenia procesného opatrovníka, a preto sa dôvodne dotknuté orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately obrátili na príslušného prokurátora o vstup do konania a o ochranu záujmu mal. detí vo forme podania riadneho opravného prostriedku. Intervenujúci prokurátor sa v danom prípade stotožňuje s názorom pracoviska Šaľa ÚPSVaR Nové Zámky, aby v zmysle § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 36/2005 Z. z. súd nariadil výchovné opatrenie pobytovou formou najdlhšie na šesť mesiacov (kým si matka mal. detí neupraví rodinné a sociálne pomery do tej miery, aby mohla osobne zabezpečovať riadnu starostlivosť o mal. deti), ktorá sa bude naďalej vykonávať v Detskom domove L.. Prieskumom písomností prokurátor nevzhliadol takú priaznivú situáciu v rodine matky, aby t. č. mohli byť deti vrátené do jej osobnej starostlivosti. Treba zdôrazniť záver opomenutého opatrovníka spočívajúceho v tom, že sa nestotožňuje s riešením, aby sa deti aktuálne vrátili do domáceho prostredia matky, u ktorej t. č. nie sú záruky, že nedôjde k ohrozeniu výchovy maloletých detí. Okresná prokuratúra navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. K odvolaniu Okresnej prokuratúry Trnava sa vyjadrila matka maloletých. Uviedla, že okresný súd pri vydaní rozsudku mal za dostatočne preukázanú vhodnosť vytvorených rodinných podmienok matkou pre svoje mal. deti. Tieto skutočnosti potvrdzujú i správy a záznamy ÚPSVaR Trnava. Postup ÚPSVaR Nové Zámky, pracovisko Šaľa, ktoré cestou Okresnej prokuratúry v Trnave žiadajú o vstup do konania a ktoré až doteraz dávali v otázke vhodných podmienok pre výchovu a starostlivosti o maloleté deti kladné a podporné stanoviská, je zmätočný a zavádzajúci. Neobstojí a je neobjektívne vyjadrenie ÚPSVaR Nové Zámky, pracovisko Šaľa, že nie sú vytvorené dostačujúce rodinné a výchovné podmienky z dôvodu uzatvorenej pracovnej zmluvy na dobu určitú a práce na zmeny. Matka má priateľa, s ktorým býva v spoločnej domácnosti a ktorý má priateľský vzťah i k maloletým deťom. Snaží sa prispôsobiť svoje pracovné povinnosti tak, aby mohla vykonávať prácu iba v jednozmennej prevádzke a byť v neustálom vzťahu so svojimi maloletými deťmi. Matka si upravila rodinné a sociálne pomery do tej miery, aby mohla osobne zabezpečovať riadnu starostlivosť o svoje maloleté deti. V danej veci prokurátor nemôže tvrdiť, že sa nestotožňuje s riešením, aby sa deti aktuálne vrátili do domáceho prostredia matky, keďže nie je ničím podložené, nakoľko sa z jeho strany jedná iba o administratívne konštatovanie, ktoré je založené na zavádzajúcom a neobjektívnom podaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa. Matka poukázala na § 365 CMP a na to, že zvýšená ochranná funkcia tohto inštitútu je zdôraznená úpravou, kedy súd nemusí ustanovovať maloletému zástupcu, pretože ide o urgentnú potrebu zabezpečenia ochrany maloletých detí. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 5. K odvolaniu Okresnej prokuratúry Trnava sa odvolal otec maloletých detí. Vo vyjadrení uviedol, že on sa staral, aby mala rodina peniaze a manželka sa vždy starala o domácnosť, aby bolo upratané, uvarené a učila sa s deťmi. Dcéra U. s p. D. jeho i jeho manželku obvinili, že ju týrali, čo nebola pravda. Podarilo sa im zničiť rodinu z nenávisti k nemu. Vie, že jeho manželka sa o maloleté deti vie riadne postarať. Vždy sa dobre starala o celú domácnosť a jeho deti si nezaslúžili, aby boli odlúčené od mamy. Vie, že deti si prajú, aby boli s mamou. 6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP) účinného od 01.07.2016. Podľa § 395, ods. 1 a 2 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným osobou, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie Okresnej prokuratúry Trnava je dôvodné. 8. Predmetom konania na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37P/22/2016 bolo konanie o zverení maloletých detí G. a E. L. (oboch umiestnených v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov v Detskom domove L. predbežným opatrením) do náhradnej starostlivosti. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie maloletým deťom na ochranu ich práv neustanovil kolízneho opatrovníka. 9. Podľa § 31 ods. 2 ZoR, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“). 10. Podľa ustanovenia § 117 CMP ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 11. Podľa názoru odvolacieho súdu je odvolanie Okresnej prokuratúry Trnava, ktorá poukázala na procesné pochybenie súdu prvej inštancie neustanovením kolízneho opatrovníka maloletým deťom na konanie dôvodné. 12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 13. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces možno považovať aj postup súdu, ktorým bola strane odňatá možnosť konať pred súdom. 14. Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým strane znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu CMP priznáva, napríklad ak súd prejednal vec v neprítomnosti strany resp. jeho zástupcu, hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod. Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno považovať i to, že maloletým deťom nebol ustanovený kolízny opatrovník v zmysle § 117 CMP s poukazom na§ 31 ods. 2 ZoR, ktorého úlohou je chrániť najlepší záujem maloletého dieťaťa. 15. Kolízneho opatrovníka je potrebné ustanoviť vždy, ak by mohlo dôjsť k stretu záujmov maloletého dieťaťa a záujmov jeho zástupcov, prípadne k stretu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca. Najčastejšie ide o konania, v ktorých sa upravuje výkon rodičovských práv a povinností, teda v ktorých sa rozhoduje o rozvode manželstva a úprave rodičovských prvá a povinností na čas po rozvode manželstva, o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, do náhradnej osobnej starostlivosti atď.. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov), len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov maloletého (pozri rozhodnutie Ns SR 7Cdo/6/2011). 16. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že vo veci súd prvej inštancie uznesením pod č.k. 37PPOm/2/2016-61 zo dňa 17.8.2016 začal ex offo konanie o zverenie maloletých detí, v tom čase umiestnených v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov v Detskom domove L., do náhradnej starostlivosti. Súd vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 19.09.2016 bez toho, aby v rámci konania bol maloletým deťom ustanovený kolízny opatrovník v zmysle § 117 CMP s poukazom na § 31 ods. 2 ZoR. 17. Bolo preto možné dospieť k záveru, že súd prvej inštancie odňal maloletým deťom právo na spravodlivé súdne konanie tým, že im svojím procesným postupom, neustanovením procesného opatrovníka (chrániacim ich práva a záujmy) znemožnil, aby realizovali svoje procesné práva. V danej veci je preukázané, že existuje kolízia záujmov rodičov maloletých detí a maloletých detí. Práva detí má v konaní ochraňovať kolízny opatrovník, ktorý im však ustanovený nebol. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a CMP a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V konaní vo veci samej, v ktorej súd vo veci rozhodol rozsudkom, nejde o prípad podľa § 365 CMP (nariadenie neodkladného opatrenia v prípade, ak sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne narušený alebo ohrozený) na ktorý poukazovala matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu, preto súd nemohol konať a rozhodovať bez toho, aby boli maloleté deti počas konania riadne zastúpené tak, ako to predpokladá zákon. Uvedené ustanovenie CMP (zodpovedajúce § 75a OSP) umožňovalo súdu bez kolízneho opatrovníka rozhodnúť len o nariadenom predbežnom opatrení zo dňa 17.5.2016. 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP) a nové rozhodnutie. 19. V ďalšom konaní súd prvej inštancie maloletým deťom ustanoví kolízneho opatrovníka podľa § 117 CMP s poukazom na § 31 ods. 2 ZoR. Súd tiež doplní dokazovanie za účelom zisťovania podmienok a predpokladov matky na starostlivosť o maloleté deti, v konaní vypočuje zástupcu maloletých detí, prokurátora okresnej prokuratúry, ktorá vstúpila do konania. V konaní vykoná dokazovanie preukazujúce tvrdenia matky, že je schopná sa o deti postarať, bude zisťovať, či pracuje, s kým žije v spoločnej domácnosti, akým spôsobom života žije, v akom rozsahu požíva alkoholické nápoje. Úrad práce v návrhu, na základe ktorého súd prvej inštancie začal konanie vo veci samej uvádza, že matka maloletého G., po presťahovaní, doposiaľ neprihlásila G. do školy, maloleté deti doposiaľ nie sú prihlásené do starostlivosti žiadneho pediatra a doposiaľ nemajú vybavené preukazy poistencov. Maloletá E. nie je prihlásená na území SR k trvalému pobytu a doposiaľ jej nebol vystavený slovenský rodný list. Súd prvej inštancie bude v konaní zisťovať, ako sa zmenila situácia a či sa matka stará o svoje deti aj v tomto smere. Úrad práce k návrhu na začatie konania pripojil listinné dôkazy, uznesenie o vznesení obvinenia voči G. L. (otcovi maloletých detí) zo dňa 3.5.2016 (č.l. 6), zápisnicu o trestnom oznámení z 1.5.2016 (č.l. 11), uznesenie Okresného súdu v Ústí nad Orlicí zo 6.5.2015 (č.l.14) a ďalšie listinné dôkazy, v ktorých je opisované aj konkrétne konanie matky maloletých detí (aj ich otca) v rôznych iných situáciách. Súd prvej inštancie uvedené dôkazy vykoná a poskytne priestor matke maloletých detí, aby sa k týmto listinným dôkazom (a svojmu konaniu v nich opisovanom) vyjadrila. V danom prípade súd nie je viazaný len návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania, môže sám, iniciatívne vykonať dokazovanie tak, aby zistil skutočný stav veci a podľa výsledkov dokazovania vo veci opätovne rozhodne v najlepšom záujme maloletých detí. Rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP (za použitia § 34 CMP). 20. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (ktorým bol upravený styk s maloletým), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu prvej inštancie.