Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoPom/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201088 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117201088.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. A., nar. XX.XX.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matky S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X, N., t.č. Krízové stredisko H.. A. XX, H., a otca O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X/XXXX, H., o zverenie maloletého do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodujúc o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23. januára 2017, č.k. 16PPOm/1/2017-11, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou súd dočasne zveril maloletého do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, do Detského domova P., A. XX, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie dočasne zveril maloletého do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, do Detského domova P., A. XX (výrok prvý), nariadil konanie o výkone tohto neodkladného opatrenia (výrok druhý), začal konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému (výrok tretí), ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého v tomto konaní (výrok štvrtý) a napokon rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( výrok piaty). 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 117, § 365 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 376 ods. 3, § 360 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 30 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, § 30 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 2 Zákona o rodine, § 69 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vecne svoje rozhodnutie zdôvodnil záverom o stotožnení sa s dôvodmi uvedenými v návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava podanom na okresný súd dňa 23.01.2017, ktorým žiadal neodkladným opatrením zveriť dočasne maloletého do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov z dôvodu obavy o život maloletého V.. V návrhu uviedol, že matka s maloletým je sledovaná oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately od narodenia maloletého, keď najskôr matka požiadala pri pôrode dieťaťa o utajenie svojej osoby, neskôr svoje rozhodnutie prehodnotila a svoju osobu odtajnila, následne po prepustení z nemocnice sa spolu s maloletým ubytovala v Krízovom stredisku v H., keďže rodina matky vzhľadom na konfliktné vzťahy v rodine jej odmietala pomôcť a biologický otec v súčasnosti tiež o dieťa nejaví záujem. Dňa 04.12.2015 sa spoločne s maloletým z Krízového strediska v H. presťahovala do domácnosti svojho nového partnera O. R., ktorého opustila dňa 12.12.2016 a s maloletým sa nasťahovala k svojmu novému priateľovi A. T.. Na základe anonymných podaní doručených navrhovateľovi dňa 19.01.2017, bolo obratom v rodine maloletého vykonané šetrenie na adrese N. X, N., keďže podľa anonymných podaní matka necháva dieťa v noci samé a vyhráža sa zabitím seba aj maloletého. V čase šetrenia matka dieťaťa a jej súčasný partner A. T. potvrdili, že sa matka vyhrážala partnerovi, že ak ju opustí, urobí niečo sebe aj maloletému V. a svojmu partnerovi poslala obrazovú správu, kde demonštrovala, že si chce podrezať žily. Súčasný partner matky sa vyjadril, že vzťah s matkou chcel ukončiť už v decembri 2016, ale neurobil tak s ohľadom na maloletého. Dňa 23.01.2017 matkin partner potvrdil, že nechce aby sa matka s maloletým vrátili do jeho domácnosti, nakoľko s ňou neplánuje spoločnú budúcnosť. Z uvedeného vyplýva reálna hrozba, že matka svoje vyhrážky uskutoční a ukončí život sebe aj dieťaťu. Je tu teda dôvodná obava o život maloletého, preto za účelom zabezpečenia ochrany života, zdravia a priaznivého vývoja dieťaťa, ktorý je nepredvídateľným konaním svojej matky vážne narušený a ohrozený, je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu. 3. Proti tomuto uzneseniu iba v časti dočasného zverenia maloletého do starostlivosti Detského domova P., A. XX, podala včas odvolanie matka, s návrhom na zrušenie uznesenia v tejto časti a vrátenie maloletého do jej osobnej starostlivosti. Dôvodila, že súd by mal vziať do úvahy nové skutočnosti a síce to, že jej partnerský vzťah a spolužitie s Ing. A. T. naďalej pretrváva a v súčasnosti ako aj blízkej budúcnosti by chceli tvoriť kompletnú rodinu v záujme priaznivého vývoja maloletého V. ( k čomu matka doložila čestné vyhlásenie menovaného zo dňa 29.01.2017). Kontaktovala aj svojho otca O. A., ktorý jej prisľúbil, že v prípade núdze jej pomôže pri výchove maloletého, o čom doložila k odvolaniu aj čestné vyhlásenie jej otca. Odvolateľka uviedla, že nekonzumuje žiadne tvrdé drogy, netrpí žiadnou závislosťou z oblasti toxikománie a alkoholizmu, a je ochotná podstúpiť psychologické vyšetrenie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave disponoval v čase podania návrhu len výňatkom z jej komunikácie zo sociálnej siete, išlo o časť účelovo vybratú tak, aby vedome boli porušené práva matky na ochranu osobnosti a súkromia, preto žiadala nebrať uvedenú komunikáciu pri rozhodovaní o maloletom do úvahy. K anonymnému oznámeniu, v ktorom si matka mala zobrať život a podrezať žily odvolateľka uviedla, že fotografiu s poranenou rukou poslala cez sociálne siete priateľke I. T. a svojmu priateľovi a to z dôvodu, že sa bála ukončenia ich vzťahu s priateľom, jej obava však bola neodôvodnená. Zranenie, ktoré bolo na fotografii, si matka stiahla cez internet a použila ho v internetovej komunikácii, ale v skutočnosti si žiadne zranenie nespôsobila. Je si vedomá toho, že konala na hraniciach slušnosti, bolo to jej skratové konanie, ale jednoducho chcela vedieť, či to jej súčasný priateľ myslí s ňou vážne a či sa môže na neho do budúcna spoľahnúť. U súčasného priateľa býva od 12.01.2016, stará sa o chod domácnosti, venuje sa synovi, stará sa, aby bolo navarené, poupratované, aby bol priateľ spokojný a najmä aby mohli fungovať ako plnohodnotná rodina. Svojho syna nadovšetko miluje a nikdy by ho neohrozila a neopustila a je ochotná splniť všetky požiadavky, ktoré určí súd, aby dieťa mohlo byť vrátené do jej starostlivosti. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa, ktorá je účastníkom tohto konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 359 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech. 5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava na umiestnenie maloletého do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov - do Detského domova P., A. XX. 6. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. 7. Podľa § 365 ods. 1 CMP, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. 8. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. 9. Odvolací súd postupoval v uvedenom prípade aplikujúc na vec jednak osobitnú úpravu podľa Civilného mimosporového poriadku, ako aj všeobecnú úpravu obsiahnutú v Civilnom sporovom poriadku a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolací súd ani po doplnení dokazovania na základe nových matkou tvrdených skutočností a predložených listín, nenachádza dôvod, pre ktorý by mal rozhodnúť inak ako to urobil súd prvej inštancie. 10. Z dokazovania vyplýva, že maloletý sa narodil mimo manželstva, pričom rodičia spolu nežijú a nehospodária. Otec sa o dieťa nezaujíma a o maloletého sa od narodenia stará jeho matka, ktorá pre nedostatok podpory zo strany svojej rodiny musela spočiatku bývať s dieťaťom v Krízovom stredisku v H., následne sa dňa 04.12.2015 nasťahovala s maloletým k novému partnerovi O. R., tohoto však dňa 12.12.2016 opustila a s maloletým sa nasťahovala k svojmu súčasnému priateľovi A. T.. S týmto novým partnerom podľa jej tvrdení uvedených v odvolaní a tiež podľa čestného vyhlásenia menovaného, tvoria pár a plánujú spoločný život. Svoju podporu matke vyjadril aj jej otec, ktorý sa čestným vyhlásením dňa 27.01.2017 zaviazal, že sa bude snažiť matke pomáhať pri výchove maloletého V. tak, aby bol zabezpečený jeho priaznivý vývoj osobnosti a to po sociálnej a materiálnej stránke. Otec matky i jej súčasný partner tiež písomne vyhlásili, že v prípade nepriaznivého vývoja a výchovy maloletého, budú o tom informovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Napriek uvedeným skutočnostiam a tiež bez ohľadu na matkou doplnené okolnosti jej správania pred podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd je toho názoru, že obava o život, resp. zdravie maloletého pri ponechaní dieťaťa v osobnej starostlivosti matky tu pretrváva a preto návrat maloletého k matke bez vykonania úplného dokazovania vo veci nie je možný, pričom dokazovanie, ktoré bude nutné vykonať presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Tento záver vyplýva odvolaciemu súdu z doterajšieho správania matky, poukazujúceho na jej aktuálnu emocionálnu nestabilitu, ktorá by maloletého mohla ohrozovať. Matka na sociálnych sieťach prezentovala svoj zámer podrezať si žily, pričom svoje konanie následne sama označila za skratové. Je irelevantné, aké dôvody ju k takémuto konaniu viedli ( matka tvrdí, že sa len chcela uistiť, či priateľ o ňu naozaj stojí), avšak takéto správanie indikuje súdu, že by pre maloletého mohla byť nebezpečnou. Matkin partner A. T. navyše ešte pred týždňom dňa 23.01.2017 na príslušnom oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prehlásil, že viac nechce s matkou bývať, a teda súd nemôže ani jeho čestné vyhlásenie zo dňa 29.01.2017, v ktorom tvrdí opak, považovať za záruku, že ich spolužitie bude pretrvávať a že matka v prípade ich rozchodu nebude konať tak, aby maloletého ohrozila. Hoci matka tvrdí, že maloletému by nikdy neublížila, v tomto štádiu konania nemá odvolací súd o tom žiadny presvedčivý dôkaz a v súčasnosti tak stále jestvuje obava, že by sa podobné skratové konanie u matky mohlo zopakovať. Úlohou súdu je chrániť najlepšie záujmy maloletého dieťaťa a aj v prejednávanej veci tak bol záujem maloletého V. najvyšším imperatívom. Bolo preto nutné dôsledne zvážiť, či porušenie prirodzenej väzby medzi matkou a dieťaťom dočasným odňatím maloletého z jej osobnej starostlivosti je v uvedenom prípade primeraným zásahom, pričom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel na základe zistených skutočností k záveru, že vzhľadom k nepredvídateľnému správaniu matky môže byť ponechanie maloletého v jej starostlivosti nebezpečné a preto sú tu dôvody na použitie takéhoto krajného prostriedku ( ultima ratio) na ochranu ohrozeného života, zdravia, resp. priaznivého vývoja maloletého s tým, že v konaní vo veci samej potom súd prvej inštancie vykoná úplné dokazovanie na preskúmanie spôsobilosti matky zabezpečovať maloletému starostlivosť, v prípade potreby aj jej psychologickým alebo psychiatrickým vyšetrením. 12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd posúdil odvolanie matky ako nedôvodné a preto uznesenie v napadnutom rozsahu ako vecne správne v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď dospel k záveru, že matka ani v odvolaní neuviedla také nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. 13. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.