Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/13/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201088 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117201088.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. A., narodený XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka S. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. XXG, H., právne zastúpená: JUDr. Pavel Hagyari, advokát, so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava 1, a otec O. T., narodený XX.X.XXXX, bytom D. X, H., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu navrhovateľov: 1. M. R., narodená X.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, H., 2. O. R., narodený X.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, H., obaja navrhovatelia právne zastúpení: Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokát, so sídlom Kapitulská 6, Trnava, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, so sídlom Vajanského 617/22, Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 16P/15/2017-243 zo dňa 5.1.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovatelia domáhali úpravy styku s maloletým každú sobotu od 14.00 hod. do 19.00 hod. v Detskom domove P., A. XX, dňa 25.12.2017 od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 18.00 hod.. 2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329, § 331 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že predmetom konania vo veci samej je úprava práv a povinností voči maloletému, keď uznesením tamojšieho súdu zo dňa 23.1.2016 č. k. 16PPOm/1/2017-11 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd prvej inštancie dočasne zveril maloletého do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, a to do Detského domova P., A. a zároveň bolo začaté konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. V priebehu konania navrhovatelia žiadali zveriť maloletého do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, keď poukázali na to, že matka s maloletým v ich domácnosti bývali po dobu asi 1 roka, k maloletému si vytvorili vzťah. Dňa 8.12.2017 doručili navrhovatelia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali upraviť styk s maloletým, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že si dali vypracovať posudky súdnym psychológom PhDr. G. R., maloletého nevideli už skoro 3 mesiace, veľmi im chýba, úprava styku neodkladným opatrením je dôležitá preto, aby nedošlo k pretrhnutiu citových väzieb. Navrhovatelia poukázali na Správu Detského domova v A. zo dňa 17.3.2017, v ktorej sa uvádza, že pozorovali vytvorenie citovej väzby medzi pánom R. a maloletým, pri odchode pána R. bolo nutné, aby upútala pozornosť maloletého profesionálna matka, nakoľko maloletý sa rozbehol za pánom R.. Ďalej navrhovatelia poukázali na to, že Znaleckým posudkom č. 43/2017 boli schopnosti navrhovateľa 2. posúdené vo vzťahu k starostlivosti a výchove maloletého dieťaťa tak, že ,,Motivácia k starostlivosti o dieťa je citová, menovaný je schopný stabilného vzťahu a verného rodičovského vzťahu k dieťaťu.“ a Znalecký posudok č. 42/2017 posúdil schopnosti navrhovateľky 1. vo vzťahu k starostlivosti o maloleté dieťa a k výchove maloletého záverom: ,,Mentálne schopnosti, integrita osobnosti, emocionalita ako i schopnosť vytvárať citové väzby sú primerané a dostatočné, pre výchovu a starostlivosť o dieťa. Menovaná je srdečná, citovo stimulujúca a empatizujúca prežívanie iných osôb. Má skúsenosti s výchovou a dokáže pri výchove spolupracovať i s inými osobami vrátane pedagogických a zdravotníckych personálov. Z psychologického hľadiska je schopná a vhodná pre výchovu dieťaťa.“ Navrhovatelia ďalej uviedli, že je nepochybné, že majú k maloletému vybudovaný silný citový vzťah, rozhodnutie matky maloletého zakázať styk s maloletým preto považujú za iracionálne. Vylúčením akéhokoľvek styku s maloletým až do meritórneho rozhodnutia súdu by mohlo viesť k nenapraviteľnej strate citových väzieb medzi maloletým a nimi. Podľa navrhovateľov existuje potreba úpravy styku s maloletým, keďže je to v záujme maloletého. Navrhovatelia sa už v predmetnom konaní domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude upravený ich styk s maloletým, keď súd prvej inštancie uznesením č. k. 16P/15/2017-135 zo dňa 6.6.2017 ich návrh zamietol návrh s odôvodnením, že nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. 4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že od psychologického posúdenia navrhovateľov na základe ich žiadosti od rozhodnutia súdu prvej inštancie č. k. 16P/15/2017-135 zo dňa 6.6.2017 nedošlo k žiadnym novým skutkovým okolnostiam. Dôvodom, prečo súd prvej inštancie prvému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, bola najmä skutočnosť, že až po vykonaní dokazovania v konaní vo veci samej bude možné určiť a rozhodnúť, aká úprava práv a povinností k maloletému je v jeho najlepšom záujme, či a ktorému z návrhov bude vyhovené. Od uvedeného rozhodnutia č. k. 16P/15/2017-135 zo dňa 6.6.2017 nebolo vykonané také dokazovanie, ktoré by vyriešilo túto otázku. V konaní vo veci samej súd prvej inštancie bude primárne skúmať schopnosť matky zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého a až keď sa preukáže, že matka nie je schopná postarať sa o dieťa a prichádzalo by do úvahy rozhodnutie o zverení maloletého na náhradnej starostlivosti, bude sa zaoberať dôvodnosťou návrhu navrhovateľov na zverenie maloletého do ich spoločnej náhradnej starostlivosti. Vzhľadom na to, že starostlivosť a výchova dieťaťa primárne prináleží rodičom, je potrebné rešpektovať názor matky ohľadom toho, s kým sa dieťa bude stretávať. I v prípade, že bude maloletý zverený matke, matka má právo rozhodnúť o tom, s kým sa bude dieťa stretávať. V tomto štádiu konania teda vôbec nie je osvedčená existencia zákonných podmienok pre zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, preto nie je ani osvedčený najlepší záujem maloletého na upevňovaní vzťahu s navrhovateľmi. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali odvolanie navrhovatelia prostredníctvom ich právneho zástupcu. V odvolaní uviedli, že nesúhlasia s argumentáciou súdu prvej inštancie, že nie je osvedčená existencia zákonných podmienok pre zverenie maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti, preto nie je ani osvedčený najlepší záujem maloletého na upevňovaní vzťahu s navrhovateľmi. Z listinných dôkazov zadovážených v spise, ako aj z konania/správania matky možno vyvodiť záver, že neprejavuje záujem o maloleté dieťa. Per contra u navrhovateľov existuje reálny záujem stretávať sa s maloletým, dokonca majú záujem o zverenie maloletého do ich osobnej starostlivosti, o čom svedčí aj podanie návrhu na zverenie maloletého do ich osobnej starostlivosti. Maloleté dieťa vyrastalo s navrhovateľmi v spoločnej domácnosti, pričom medzi maloletým dieťaťom a navrhovateľmi existuje silná citová väzba. Rozhodnutie matky zakázať styk navrhovateľom s maloletým sa javí ako iracionálne. Zákaz styku zo strany matky voči navrhovateľom má negatívny dopad nielen na navrhovateľov, ale hlavne na maloleté dieťa. Z toho dôvodu majú za to, že zachovanie väzieb navrhovateľov k maloletému dieťaťu je v jeho najlepšom záujme. Vylúčením akéhokoľvek styku s maloletým až do meritórneho rozhodnutia súdu by mohlo viesť k nenapraviteľnej strate citových väzieb medzi maloletým a navrhovateľmi, ktorí chcú zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Zotrvávajú na tom, že existuje nevyhnutná potreba úpravy styku navrhovateľov s maloletým. V záujme zachovania a prehĺbenia väzieb medzi navrhovateľmi a maloletým považujú za potrebné upraviť styk s maloletým, nakoľko úprava styku je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Matka starostlivosť o maloletého nezvládla a z tohto dôvodu bol umiestnený do detského domova. Zo správania matky je možné konštatovať, že nemá úprimný záujem o blaho maloletého. Uvádzajú, že kľúčovým pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí by mal byť záujem dieťaťa. Správanie matky potvrdzuje, že o maloletého nejaví úprimný záujem, účelovo predlžuje konanie nedostavením sa k znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku. Naopak navrhovateľom ako osobám, ktorí ako jediní prejavujú úprimný záujem o maloleté dieťa, je styk zakázaný. Navrhujú, aby odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadi Detskému domovu P., A. XX, umožniť im styk s maloletým každú sobotu v čase od 14.00 hod. do 19.00 hod. v Detskom domove P., A. XX, dňa 25. decembra 2017 od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý Veľkonočný pondelok od 9.00 - 18.00 hod. alebo alternatívne uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na opätovné konanie. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektmi - účastníkmi (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateľov predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením upraviť styk navrhovateľov s maloletým v rozsahu, ako to navrhujú navrhovatelia a či takáto úprava styku zodpovedá najlepším záujmom maloletého. 8. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 10. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. V zmysle Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. 13. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 14. V zmysle § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. 15. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. 16. V danom prípade odvolací súd vychádzal zo skutkových okolností tak, ako ich zistil súd prvej inštancie a zhrnul v preskúmavanom uznesení, ako sú popísané vyššie. K zmene skutkových okolností do rozhodnutia odvolacieho súdu neprišlo, naviac v zmysle vyššie citovaného ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 16PPOm/1/2017-11 zo dňa 23.1.2017 bolo do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zveril maloletého do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Detského domova P., A. XX, nariadené konanie o výkone tohto neodkladného opatrenia, začaté konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého v tomto konaní. Na súde prvej inštancie prebieha konanie vo veci samej pod spisovou značkou 16P/15/2017, v ktorom konaní matka žiada o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a navrhovatelia žiadajú o zverenie maloletého do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Dňa 24.5.2017 navrhovateľ 2. podal na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk s maloletým jedenkrát týždenne na základe denného režimu maloletého po dohode s profi matkou a jednu nedeľu v mesiaci od 9.00 hod. do 18.00 hod.. Tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uznesením č. k. 16P/15/2017-135 zo dňa 6.6.2017 zamietol. Dňa 8.12.2017 navrhovatelia podali na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali upraviť styk s maloletým každú sobotu v čase od 14.00 hod. do 19.00 hod. v Detskom domove P., A. XX, dňa 25. decembra 2017 od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý Veľkonočný pondelok od 9.00 - 18.00 hod., pričom k návrhu predložili znalecké posudky majúce preukázať ich schopnosti starať a vychovávať dieťa. 17. Odvolací súd sa plne zhoduje s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že navrhovatelia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov neodkladným opatrením, ktoré žiadali nariadiť, pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľov s maloletým. Je síce pravdou, že maloletý spolu s matkou žili s navrhovateľmi v spoločnej domácnosti od októbra 2015 do decembra 2016, že po uvedenú dobu sa navrhovateľ 2. podieľal na starostlivosti o maloletého, niet pochybností o tom, že navrhovatelia si vytvorili k maloletému silné citové väzby. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že matka s maloletým opustila spoločnú domácnosť pred pätnástimi mesiacmi (v decembri 2016), nadviazala novú známosť s pánom T. a maloletý je od 23.1.2017 umiestnený v detskom domove. Navrhovatelia si podali návrh na zverenie maloletého do ich spoločnej náhradnej osobnosti starostlivosti, s čím matka nesúhlasí a sama taktiež v konaní vo veci samej žiada zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, pričom matka zakázala navrhovateľom stýkať sa s maloletým. Na jednej strane zo Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 17.5.2017 vyplýva, že navrhovatelia nadviazali spoluprácu s referátom poradensko-psychologických služieb so zameraním na motiváciu pre náhradnú osobnú starostlivosť a psychologickú diagnostiku osobnostných predpokladov pre zvládnutie záťaže súvisiacej s náhradnou osobnou starostlivosťou a na základe realizovanej psychodiagnostiky sú vnímané viaceré rizikové faktory zvyšujúce možnosť zlyhania pri dlhodobej záťaži a frustrácii a na druhej strane so Znaleckých posudkov č. 42/2017 a č. 43/2017 vypracovaných na žiadosť navrhovateľov Mgr. Karlom Zabákom, znalcom pre odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí vyplýva, že navrhovateľka 1. je z psychologického hľadiska schopná a vhodná pre výchovu dieťaťa a navrhovateľ 2. je schopný stabilného a verného rodičovského vzťahu k dieťaťu. 18. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe zistených skutočností. Účelom neodkladného opatrenia je však len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady citovaných procesných noriem na to, aby bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov dočasnou úpravou styku navrhovateľov s maloletým. Návrhom navrhovateľov, ani z obsahu spisu, nemá odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) osvedčené, že by situácia vyžadovala vo vzťahu k maloletému okamžitý zásah súdu formou navrhovateľmi navrhovaného neodkladného opatrenia. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritným záujmom (majúcim sa ochrániť) vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie, podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Súd prvej inštancie sa nesporne pri rozhodovaní riadil i záujmom maloletého a prihliadol naň, keď dospel záveru, že ani záujem maloletého nariadenie navrhovateľmi navrhovaného neodkladného opatrenia nevyžaduje. Správne preto súd prvej inštancie uviedol, že primárne je potrebné skúmať schopnosť matky zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého a až keď sa preukáže opak, bude do úvahy prichádzať rozhodnutie o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a posudzovať dôvodnosť návrhu navrhovateľov vo veci samej a v nadväznosti na to aj záujem maloletého na pravidelnom styku s navrhovateľmi. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa títo domáhali úpravy styku s maloletým (vzhľadom na ich blízky vzťah k maloletému) dôvodiac, že pre takýto záver je nevyhnutné vykonať dôkladné podrobné dokazovanie, ktoré presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa plne s jeho názorom identifikuje. Tak súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd, v najmenšom nespochybňujú právo na styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Avšak až výsledky dokazovania v základnom konaní budú spôsobilé k záveru, či navrhovateľmi tvrdené skutočnosti s ohľadom na všetky zákonné kritériá pre zverenie maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti, že je v záujme maloletého stýkať sa s navrhovateľmi, kedy primárne bude potrebné sa vysporiadať s tým, či sú vôbec splnené podmienky na rozhodnutie o zverení maloletého do spoločnej náhradnej osobnej práve navrhovateľom. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, obaja navrhovatelia budú môcť dostatočne prezentovať svoje dôvody na zverenie maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť sledujúc pritom primárne záujem maloletého. 19. Je pritom pravdou a odvolací súd ani nepopiera, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv Európskej únie aj Dohovoru o právach dieťaťa najlepší záujem dieťaťa zostáva prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to Civilný sporový poriadok výslovne v ustanovení § 324 a nasl. neuvádza. Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neodcitoval znenie Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a znenie Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa obsahu odôvodnenia je zrejmé, že záujmom maloletého sa pri rozhodovaní nesporne riadil a prihliadal naň, avšak dospel k záveru, že ani záujem maloletého dieťaťa nariadenie navrhovateľmi navrhovaného neodkladného opatrenia (úpravou styku navrhovateľov s maloletým) nevyžaduje. Z doposiaľ vykonaného dokazovania totiž nevyplynuli skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že maloletý trpí absenciou stretnutí s navrhovateľmi a citovo stráda tak, že je naliehavo potrebné zabezpečiť jeho kontakt s navrhovateľmi formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade aktuálne, najmä na obsah doposiaľ vykonaného dokazovania, nie je opodstatneným vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 20. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti prípadu a zistené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie vyslovenými v uznesení napadnutom odvolaním a zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady citovaných procesných noriem na bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania spočívajúcu v úprave styku navrhovateľov s maloletým. Bolo teda dôvodným návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 21. Tu je potrebné poukázať ešte i na to, ako už bolo konštatované zhora, že krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľmi neodkladného opatrenia predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Vyhodnotiac potom všetky relevantné listinné dôkazy a okolnosti daného prípadu, sledujúc pritom v prvom rade najlepší záujem maloletého, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vo výroku vecne správne potvrdil. 22. O prípadnej náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku). 23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).