Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/245/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218676 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117218676.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Martiny Valentovej v právnej veci žalobkyne: L. B., nar. XX. R. XXXX, bytom F. XXXX/X, Z., zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Koleničová, Paulínska 20, Trnava, proti žalovanému: P. C., nar. XX. Y. XXXX, bytom X. N. XXX, Z., zastúpeného advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Nám. SNP 2, Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 11. augusta 2017 č. k. 22C/69/2017-21, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. Z., obec Z., okres Trnava ako stavba - rodinný dom s. č. XXXX postavený na parc. č. 5193/1 a pozemky - parcely registra „C“ parc. č. 5193/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 341 m2, parc. č. 5194/1 - záhrady o výmere 158 m2 a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej; druhým výrokom uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať proti žalovanému žalobu vo veci samej týkajúcu sa záložného práva žalovaného na nehnuteľnostiach opísaných v bode I. výroku. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, § 336 ods. 1 a 2, § 340 ods. 1 a § 343 ods. 1 CSP (z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). Vecne dôvodil, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dôvodný, keď žalobkyňa spochybňuje oprávnenie žalovaného na výkon záložného práva, ktoré aktuálne viazne v jeho prospech na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. Z. a poukazuje na to, že výkon tohto záložného práva by mal byť podľa skutkových okolností opísaných v návrhu v rozpore s dobrými mravmi, pričom sa mieni v krátkom čase domáhať súdnej ochrany podaním žaloby na súde. Aktuálne však žalovaný začal s výkonom záložného práva, keď táto skutočnosť je vyznačená v katastri nehnuteľností a začatie výkonu záložného práva žalovaný oznámil žalobkyni listom. Taktiež žalobkyňa poukázala na to, že medzi stranami je sporná výška pohľadávky, pre ktorú chce žalovaný viesť výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, pričom pri takomto mimosúdnom spôsobe výkonu záložného práva nie je možnosť preskúmať oprávnenosť výšky pohľadávky žalovaného. Súd prvej inštancie mal za to, že za stavu, keď sa chce žalobkyňa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podaním žaloby na súde, ktorého výsledkom by bol zákaz výkonu záložného práva pre žalovaného, ktorý podľa listu zaslaného žalobkyni mieni pristúpiť k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti a žalobkyňa v tomto štádiu dostatočne osvedčila dôvodnosť svojho nároku je návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. V prípade, ak by bola žalobkyňa totiž v spore vo veci samej úspešná, predajom zálohu by mohlo dôjsť k nedôvodnému zásahu do jej vlastníckeho práva, k zhoršeniu jej postavenia v sporovom konaní, ktoré mieni iniciovať. V záujme nerušeného judikovania súdu vo veci samej súd návrhu žalobkyne vyhovel s tým, že nariadením nedokladaného opatrenia nedochádza ku konečnej úprave pomerov a preto súd dobu trvania neodkladného opatrenia obmedzil do doby právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie vyvodil, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprichádza do úvahy, lebo by sa ním nedosiahol sledovaný účel, keď žalovaný ani nie je dlžníkom žalobkyne. Zároveň uložil druhým výrokom žalobkyni podať žalobu vo veci samej. 2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že rozhodnutie považuje za úplne nesprávne, nezákonné a protiústavné. Poukázal na článok 2 ods. 3 z. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, § 127 ods. 1 O.z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Dodal, že na súde prvej inštancie už prebehlo prakticky identické konanie pod sp. zn. 13C/276/2013 a vo veci bol vynesený dňa 4.10.2016 rozsudok, ktorý bol následne rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.5.2017 sp. zn. 23Co/495/2016 potvrdený. Namietal, že situácia sa opakuje ako cez kopírak, keďže i vo vyššie uvedenom konaní sa začínalo návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, keď súd prvej inštancie uznesením i nariadil predbežné opatrenie, ktoré odvolací súd uznesením zo dňa 10.7.2013 č. k. 24Co/265/2013-130 i potvrdil. Mal za to, že vedúcou ideou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo klamlivé tvrdenie navrhovateľky, že sa odporca dopustil neúnosného psychického nátlaku na navrhovateľke a jej rodine. Uviedol, že nikdy nevykonal žiadne právne kroky smerujúce k výkonu záložného práva, žalobkyňa podala najprv 6.6.2013 na súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.6.2013 a neskôr svoju žalobu zmenila na návrh o neexistencii záložného práva a na takomto návrhu i zotrvala. Aktuálnym návrhom sa žalobkyňa domáha na základe identických návrhov zo dňa 15.4.2013 a zo dňa 1.8.2017 (návrh je prekopírovaný i s nesprávnym uvedením, že LV je evidované na Správe katastra Trnava namiesto na Okresnom úrade Trnava, katastrálnom odbore a i z hľadiska zdôvodnenia sú oba návrhy v podstate rovnaké, len v niektorých bodoch sú mierne štylistické zmenené). Dodal, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku zo dňa 4.10.2016 č. k. 13C/276/2013-527 logicky muselo dôjsť k oceneniu negatívneho prístupu žalobkyne ku konaniu a ku žalovanému, pričom veľmi na žalovaného doľahlo, že žalobkyňa z neho robí človeka, ktorý ju chce poškodiť a vyhodiť z rodinného domu, pričom to bol práve on, žalovaný, ktorý žalobkyni pomáhal. Uviedol, že bol zúfalý, keď žalobkyňa naňho podala trestné oznámenie pre trestný čin podvodu a jeho vzali do väzby a žalobkyňa žiadala od polície, aby pre ňu zabezpečila dôkazy potrebné pre civilné konanie, pre takéto správanie žalobkyne sa rozhodol žalobkyňu umravniť a jej konanie dať do súladu s dobrými mravmi, nakoľko súdom sa to nepodarilo. Za jediný spôsob ako žalobkyňu umravniť považoval dôsledné uplatnenie práva a preto i listom zo dňa 31.7.2017 oznámil začatie výkonu záložného práva a v tomto liste vypočítal aj dlžnú sumu v celkovej výške 113.737,87 eur, ktorá dlžná suma vychádza z úverovej zmluvy zo dňa 21.9.1993, o ktorej žalobkyňa už v roku 2003 vedela. Namietal, že návrh na urgentné nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 1.8.2017 je neprípustný, nakoľko je vo veci prekážka právoplatne rozhodnutej veci, keď žalobkyňa žiada presne to, o čom už bolo rozhodnuté. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal mu náhradu trov konania. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila i žalobkyňa, ktorá uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, zákonné a ústavné. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by vo veci sp. zn. 13C/276/2013 išlo o identické konanie. Toto konanie bolo právoplatne skončené, čo uviedla i vo svojom návrhu a napadnuté neodkladné oparenie bolo nariadené dôvodne, pričom vo veci samej sa mieni domáhať, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu predmetného záložného práva, nakoľko jeho výkon by bol v rozpore s dobrými mravmi, ide teda o dve diametrálne rozličné konania. Dodala, že v danej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď preukázala, že jej reálne bola zaslaná listina o začatí výkonu záložného práva vrátane oznámenia spôsobu vykonania záložného práva a to formou dražby. Namietala, že žalovaný priamo ohrozuje obydlie jej žalobkyni a jej najbližšej rodiny, nevynímajúc rodinu žalovaného, takýto výkon záložného práva je v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že by bolo nepodložené a predčasné tvrdiť, že jej nárok uplatnený žalobou vo veci samej o určenie povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu predmetného záložného práva je očividne vylúčený a v danom prípade existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobkyne, čo bolo nielen osvedčené, ale aj preukázané listinnými dôkazmi. Poukázala na čl. 19 ods. 2, čl. 21 ods. 3 Ústavy SR a § 3 ods. 1 O.z. a dodala, že žalovanému v danom prípade svedčí záložné právo k nehnuteľnosti, v ktorej má žalobkyňa so svojou rodinou a matkou obydlie a ktorej je spoluvlastníčkou i jej sestra a neter, žalovaný si je vedomý svojho záložného práva a zdôrazňuje, že sa jedná o jeho nespochybniteľné právo. Rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie len žalobkyni a jej rodine poskytol dočasnú ochranu pred stratou ich obydlia. Nariadením neodkladným opatrením sa dočasne do rozhodnutia súdu vo veci samej odloží možný výkon záložného práva žalovaného a nevytvorí sa nenávratný a nenapraviteľný stav právnych vzťahov. Uviedla, že samotné odvolanie pôsobí voči nej až osočujúco a šikanózne, pričom vyjadrenia, ktoré sa v texte odvolania nachádzajú nepatria k vyjadrovaniu sa pred súdom a už vôbec nie voči strane konania, nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len z toho dôvodu, že raz už bolo nariadené predbežné opatrenie, pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný z iných dôvodov ako tomu bolo pri nariadenom predbežnom opatrení v roku 2013 a aj samotná žaloba bude odôvodnená inými skutkovými a právnymi okolnosťami a dôvodmi a žalobkyňa sa bude vo veci samej domáhať iného rozhodnutia ako tomu bolo v roku 2013. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.), v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.). 5. Odvolací súd nezistil (napriek opačnému názoru odvolateľa) žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd však z dôvodu vyporiadania sa s podstatnými tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.) a aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p. in fine) dopĺňa nasledovné: 6. V zmysle § 324 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 7. V zmysle § 325 ods. 1 a 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (1). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (2). 8. V zmysle § 328 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ods. 1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3). 9. V zmysle § 329 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2). 10. V zmysle § 330 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2). 11. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 12. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak strana osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a ak sú aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. 13. Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ktorý správne vychádzal zo skutočnosti bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, že predmetom konania vo veci samej má byť žaloba týkajúca sa uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva a predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorého sa žalobkyňa mieni domáhať vo veci samej, je očividne vylúčený, nedôvodný. Žalobkyňa svojou argumentáciou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podoprela svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobkyne uplatňovaného žalobou, je daný. 14. Vo veciach neodkladných opatrení navrhovaných v sporoch týkajúcich sa ochrany vlastníckych alebo im obdobných práv k nehnuteľnostiam, resp. i v štádiu pred začatím takýchto konaní, možno uzavrieť, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (v konaní o určenie vlastníctva, o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolností veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov) potreba neodkladnej úpravy pomerov strán vyplýva už z potreby zachovania stavu existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania o veci, teda do právoplatného vyriešenia otázky existencie či neexistencie tvrdeného vlastníckeho či obdobného práva strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Vyššie uvedená potreba je daná predovšetkým nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby (osôb), voči ktorej (ktorým) uplatnená požiadavka smeruje, v dôsledku ktorých by už prípadný úspech požiadavky uplatnenej v žalobe vo veci samej nemal zmysel. 15. Rozhodujúcim (z hľadiska možnosti nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia) bolo práve to, že požiadavka vo veci samej bude podľa tvrdení žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Skutočnosti uvádzané v návrhu (najmä oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 31.7.2017) na nariadenie neodkladného opatrenia boli aj podľa odvolacieho súdu skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom navrhovaným žalobkyňou. V prípade realizácie záložného práva by bol zmarený zmysel súdneho konania vo veci samej, ak by bola prípadne žalobkyňa vo veci samej úspešná. 16. Podľa odvolacieho súdu je naplnený aj druhý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán, keď ochrana ohrozených práv strán si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu tak, ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie. Navyše žalobkyňa sa neodkladným opatrením domáha ochrany svojho obydlia a obydlia svojich blízkych. 17. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 18. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).