Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200375 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200375.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne: Ing. O. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX R., v konaní zastúpenej advokátkou Mgr. Katarínou Kuropkovou, Račianska 121, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1. V.V. Building s.r.o., Oblúková 32, 917 01 Trnava, IČO: 36 264 105, 2. Ing. D. M., bytom XXX XX Q. E. č. XX, zastúpeného advokátkou Mgr. Katarínou Kuropkovou, Račianska 121, 831 02 Bratislava, 3. E. H., XXX XX Q. E. č. XXX, 4. H. H., XXX XX Q. E. č. XXX, 5. G. H., XXX XX Q. E. č. XXX, 6. H. L., XXX XX Q. E. č. XXX, 7. Y. L., XXX XX Q. E. č. XXX, 8. F. L., N. č. XXX, 9. E. L., N. č. XXX, 10. G. L., XXX XX Q. E. č. XXX, 11. G. L., XXX XX Q. E. č. XXX, 12. G. R., XXX XX Q. E. č. XXX, 13. K. R., XXX XX Q. E. č. XXX, 14. G. L., XXX XX Q. E. č. XXX, 15. F. L., R. N. XXX/XXC, XXX XX T., 16. C. M., XXX XX Q. E. č. XXX, 17. C. M., XXX XX Q. E. č. XXX, 18. RaVOD Pata, Hlohovecká, 925 53 Pata, 19. Obec Zemianske Sady, 925 54 Zemianske Sady č. 42 a 20. Ing. arch. M. V., H. XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2016/014269/Ve zo dňa 11.4.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného - Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2016/014269/Ve zo dňa 11.4.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyňa a ďalší účastníci v 2., 16. a 17. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Ďalším účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.6.2016 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, stavebného úradu Obce Zemianske Sady č. 544/20517/ÚPaSP 1352/2015 zo dňa 3.2.2016, týkajúce sa dodatočného povolenia stavby „Obytná zóna Zemianske Sady“ na pozemkoch parc.č. 2/34, 2/40, 2/4, 2/15, 2/17, 2/19, 2/21, 2/23 nachádzajúcich sa v kat. území Q. E. pre stavebníka - obchodnú spoločnosť V.V. Building, s.r.o., Oblúková 32, 917 01 Trnava. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že námietky vznesené žalobkyňou neboli dôvodné, keď stavebník v konaní o dodatočnom povolení predmetnej stavby predložil všetky potrebné doklady podľa ust. § 58 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) a ust § 8 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorými preukázal, že predmetná stavba je v súlade s verejnými záujmami, a preto postupom podľa § 88a a § 71 stavebného zákona došlo k vydaniu dodatočného povolenia stavby „Obytná zóna Zemianske Sady“. 2. Žalobkyňa napadla rozhodnutie žalovaného správnou žalobou, pričom namietala, že dodatočné stavebné povolenie bolo vydané v rozpore so zákonom, keď z porovnania stavby povolenej podľa územného rozhodnutia a dodatočne povoľovanej stavby (konkrétne stavebného objektu SO 09) vyplýva, že územným rozhodnutím stavebný úrad povolil stavebníkovi vykonať v dotknutej lokalite len sadové úpravy. V tejto súvislosti poukázala na to, že dodatočným stavebným povolením bola stavebníkovi umožnená aj realizácia rozsiahlych terénnych úprav ako aj výstavba oporného múru, napriek tomu, že sa o tomto v územnom konaní neuvažovalo. Na základe týchto skutočností došlo zo strany stavebníka k zdvihnutiu terénu staveniska o 2,4 m a k vybudovaniu oporného múru o celkovej dĺžke cca 100 m. Uviedla, že umiestnenie stavby - oporného múru nebolo v územnom konaní prerokované a nebolo o jeho umiestnení rozhodnuté. V tejto súvislosti poukázala na to, že na vykonanie terénnych úprav je stavebný úrad povinný v stavebnom povolení určiť stavebníkovi záväzné podmienky uskutočňovania terénnych úprav, pričom súčasťou stavebného povolenia, ktorým sa povoľujú terénne úpravy má byť príslušná projektová dokumentácia. Namietala, že dodatočným stavebným povolením stavebný úrad povolil „terénne úpravy, ktorými sa v podstatne mení vzhľad prostredia a odtokové pomery“, pričom v dodatočnom stavebnom povolení a súvisiacej dokumentácii nie sú presne definované ani práce, ktoré má stavebník realizovať v rámci povolených terénnych úprav, a to ani ich rozsah ako aj to kde presne sa majú terénne úpravy realizovať, pričom za tohto stavu považovala takéto usmernenie za nezrozumiteľné a nejasné. Ďalej uviedla, že stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby otázku umiestnenia oporného múru s účastníkmi konania neprerokoval a o konkrétnom umiestnení oporného múru nerozhodol v súlade s § 32 a nasl. stavebného zákona. Okrem toho k tejto otázke umiestnenia oporného múru sa stavebný úrad nevyjadril a neuviedol prečo povoľuje stavebníkovi realizovať stavbu oporného múru na hranici s pozemkami vo vlastníctve žalobkyne. V tejto súvislosti ďalej poukázala na to, že posudok Ing. N. V. sa otázkou umiestnenia stavby oporného múru vôbec nezaoberal, čo bolo taktiež v rozpore s § 32 a nasl. stavebného zákona ako aj v rozpore s rozhodnutím Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVBP2-2015/036054/Ta zo dňa 24.11.2015. Taktiež správne orgány vo svojich rozhodnutiach žiadnym spôsobom nevymedzili, či predmetná stavba je v rozpore s verejným záujmom, čo znamená, že takýto postup bol v rozpore s ust. § 88a stavebného zákona a za tohto stavu preto je potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné. V neposlednom rade poukázala tiež na to, že dodatočné stavebné povolenie povolilo stavbu oporného múru na hranici pozemkov bez existencie súhlasu žalobkyne a bez opory v územnom rozhodnutí. Namietala, že správne orgány sa nezaoberali tým, či výstavbou oporného múru na hranici s pozemkami v jej vlastníctve nebude trvalo obmedzené užívanie pozemkov žalobkyne. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.10.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že stavebník v konaní o dodatočnom povolení predmetnej stavby predložil všetky potrebné doklady podľa ust. § 58 stavebného zákona a ust. § 8 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorými preukázal, že predmetná stavba je v súlade s verejnými záujmami. Poukázal ďalej na to, že stavby, ktoré sú povolené dodatočným stavebným povolením sa už územným rozhodnutím neumiestňujú. Uviedol, že súčasťou spisového materiálu je dokumentácia „sadové úpravy, oporný múr“, keď oporný múr bude vybudovaný v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorú vypracoval autorizovaný stavebný inžinier z odboru statika stavieb. Pokiaľ ide o umiestnenie opornej steny, tak táto bude na strane pozemku vo vlastníctve stavebníka, čím bude chránený aj pozemok žalobkyne voči zosuvu pôdy na jej pozemok. Vzhľadom k tomu, že stavba oporného múru je umiestnená na pozemku, ktorý je vo vlastníctve stavebníka, súhlas žalobkyne s jeho výstavbou preto nie je potrebný. Mal za to, že stavebný úrad postupoval v súlade s ust. § 88 a § 88a stavebného zákona a stavbu oporného múru, keďže už bola začatá neumiestňoval. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že pozemky v jej vlastníctve budú mať menej slnečného svetla, tak túto považoval za neakceptovateľnú, nakoľko súčasná právna legislatíva chráni pred zatieneným iba obytné miestnosti a nie pozemky. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že v danej lokalite je vysoká hladina spodnej vody, tak táto skutočnosť nie je dôvodom na nepovolenie ďalšej výstavby v tejto lokalite ani na nariadenie geologického prieskumu. V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na projektovú dokumentáciu vypracovanú Ing. arch. M. V., ktorý je v zmysle § 45 stavebného zákona na to oprávnený a odborne spôsobilý a tento zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania projektovej dokumentácie podľa § 45 ods. 2 stavebného zákona a zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. 4. Postupom podľa § 32 ods. 1 v spojení s § 32 ods. 3 písm. a) SSP súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to uznesením tunajšieho súdu č.k. 20S/60/2016-26 zo dňa 17.3.2017. 5. Stavebník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.4.2017 uviedol, že územným rozhodnutím č. 53/1599/ÚPaSP 59/2015 zo dňa 23.3.2015 bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Obytná zóna Zemianske Sady“, bola vypracovaná projektová dokumentácia, ktorá sa musela prepracovať, pretože pri výkopových prácach sa narazilo na skládku komunálneho odpadu, v dôsledku čoho bolo potrebné navýšiť základy a upraviť terén do maximálne možnej roviny, čo nik nepredpokladal. Poukázal ďalej na to, že bolo prihliadnuté na námietky žalobkyne, stavba bola zrealizovaná v súlade s platnou dokumentáciou a jej realizáciou neboli dotknuté záujmy žalobkyne. Ďalej uviedol, že všetky opatrenia práve smerovali k tomu, aby sa odtokové pomery zmenili k lepšiemu a aby okolité pozemky nemali zvýšenú hladinu spodnej vody. 6. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na dôvody uvedené v žalobe. Uviedla, že postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bol v rozpore so zákonom, keď stavebný úrad žiadnym spôsobom nechránil ostatných účastníkov a ani sa nezaoberal tým, či realizáciou dodatočného povolenia stavby nedošlo k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv susediacich pozemkov. Poukázala predovšetkým na to, že stavba 14 bytových jednotiek bola realizovaná bez stavebného povolenia, stavenisko bolo neoplotené, v projektovej dokumentácii bolo uvedené, že východiskový terén je rovinatý, čo sa však nezakladalo na pravde, pretože stavba sa nachádza v svahovitom teréne. Zdôraznila, že stavebník svojvoľne postavil na hranici pozemkov so žalobkyňou oporný múr bez toho, aby bol dodržaný odstup od hranice pozemkov so žalobkyňou v rozsahu dvoch metrov. Žalobkyňa všetky tieto nedostatky ako aj postup stavebného úradu namietala vo svojich písomných podaniach a tiež v rámci odvolacieho správneho konania, pričom žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa touto jej argumentáciou dostatočným spôsobom nezaoberal, žiadnym spôsobom jej námietky nevyhodnotil, a to najmä v súvislosti s tým do akej miery sú obmedzené vlastnícke práva žalobkyne.. Uviedla, že z oporného múru, ktorý bol vybudovaný bez stavebného povolenia vyteká odtoková voda na pozemok žalobkyne, pričom tento oporný múr je v jednej časti prasknutý a v podstate rozpoltený, a teda nie je dostatočným spôsobom zabezpečený. Ďalej poukázala na to, že navýšením terénnych úprav o 2,4 m a tiež výstavbou oporného múru došlo k znehodnoteniu pozemkov žalobkyne. Tiež poukázala na to, že stavba je umiestnená v lokalite s vysokou hladinou vody, čo znamená, že v budúcnosti môže dôjsť aj k zosuvu pôdy. Namietala, že žalovaný sa náležitým spôsobom nezaoberal týmito námietkami žalobkyne, zo strany žalovaného došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci a rozhodnutie žalovaného tiež nemožno považovať za dostatočne odôvodnené. 7. V konaní vypočutá žalobkyňa poukázala na to, že výstavby obytnej zóny je realizovaná na pozemku, ktorého rozloha je 7 262 m2, a preto je zvláštne, že stavebník nevie akceptovať jej požiadavku, ktorá vyplýva aj zo zákona, aby odstup od hranice pozemkov bol dva metre. 8. Právna zástupkyňa ďalšieho účastníka Ing. D. M. ďalej uviedla, že stavebný úrad týmto rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby v podstate zmaril výkon svojho pôvodného rozhodnutia, ktoré požadoval realizovať Ing. M., ktorému bola povolená tzv. drobná stavba, a to oplotenie pozemku formou ohlásenia. K realizácii tejto drobnej stavby - oplotenia nemohlo dôjsť, a to vzhľadom k tomu, že na hranici pozemkov bola navezená suť a vyvážal sa tam odpad. 9. Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázala na argumentáciu uvedenú vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.10.2016. 10. Pribratý účastník v 16. rade C. M. uviedol, že oporný múr bol postavený bez stavebného povolenia v svahovitom teréne. Betonáž, ktorá bola urobená ako základ pre tento oporný múr nebola robená v celku, ale postupne a zrejme aj v dôsledku týchto nesprávnych stavebných postupov dochádza k vzniku trhlín na opornom múre. Potvrdil, že oporný múr sa nachádza v svahovitom teréne a tiež aj skutočnosť, že ide o lokalitu, kde je vysoká hladina spodnej vody. 11. V konaní vypočutý účastník v 4. rade H. H. uviedol, aby v budúcnosti stavebný úrad v tejto lokalite zvýšil pozornosť pre prípadné povolenie výstavby ďalších stavieb, a to najmä v súvislosti s existenciou vysokej hladiny spodnej vody v tejto lokalite. 12. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. 13. Podľa § 88a stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona sa na konanie o dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona, t.j. ustanovenia týkajúce sa stavebného konania. Podľa § 60 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa podmienky územného rozhodnutia. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. (5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. Podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 14. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je v tomto prípade dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami, STN a pod. Takéto posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad, ktorý musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, pričom samotné posúdenie je potrebné realizovať tak z pohľadu ochrany zložiek životného prostredia ako aj iných osobitných záujmov, v danom prípade najmä z pohľadu, aby bola zachovaná u vlastníkov susediacich pozemkov pohoda bývania, ktorá sa vždy musí skúmať autonómne v zmysle § 6 Vyhl.č. 532/2002 Z.z.. Je dôležité pritom prihliadať na zásadu proporcionality medzi oprávneným záujmom stavebníka a záujmom vlastníkov susedných pozemkov. Zmyslom tohto princípu proporcionality je napomáhať, hľadať spravodlivú rovnováhu medzi verejným a súkromným záujmom tak, aby zásah do subjektívneho práva alebo slobody súkromnej osoby nebol neprimeraný, aby bola dodržaná náležitá vyváženosť medzi negatívnymi účinkami, ktoré majú rozhodnutia verejnej správy vo vzťahu k právam a záujmom súkromných osôb a účelom sledovaným týmto konaním. V predmetnej veci tak správne orgány nepostupovali, v podstate žiadnym spôsobom sa nevysporiadali s argumentáciou, resp. s námietkami žalobkyne a názor správnych orgánov, že pre dodatočné povolenie predmetnej stavby boli splnené zákonné podmienky, je potrebné považovať za predčasný, nakoľko si preň nezadovážili dostatok skutkových podkladov, a to najmä v súvislosti s otázkou, či predmetná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a či jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne. Konštatovanie žalovaného, že stavebník v konaní o dodatočnom povolení predmetnej stavby predložil všetky potrebné doklady podľa § 58 stavebného zákona a ust. § 8 Vyhl.č. 453/2000 Z.z., ktorými preukázal, že predmetná stavba je v súlade s verejným záujmom nemožno považovať za dostatočné zdôvodnenie. Dodatočné povolenie stavby môže byť vydané až potom, keď sú splnené zákonné podmienky na jej povolenie. V tomto prípade v podstate žiadnym spôsobom nedošlo k vymedzeniu, či predmetná stavba je alebo nie je zrealizovaná v rozpore s verejným záujmom, pričom tento súlad sa zisťuje v konaní o dodatočnom povolení stavby, a to z vyjadrení a námietok účastníkov konania ako aj záväzných stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy. Konštatovanie žalovaného, že v danej lokalite je vysoká hladina spodnej vody , ktorá podľa žalovaného nie je dôvodom na nepovolenie ďalšej výstavby v tejto lokalite ako ani na nariadenie geologického prieskumu je prinajmenšom predčasné a nemá oporu v dokazovaní vykonanom správnym orgánom v súvislosti s čím zjavne nedôvodnou nie je námietka žalobkyne, s ktorou sa žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevysporiadali, že následkom stavebníkom realizovaných terénnych úprav môže dôjsť k zosuvu pôdy ako aj k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva žalobkyne nadmieru ustanovenú zákonom. Rovnako konštatovanie, že správny orgán, resp. žalovaný iba zadefinuje, čo sa považuje za verejný záujem chránený stavebným zákonom a osobitnými predpismi nemožno považovať za náležité zdôvodnenie v súvislosti s tým, či vybudovanie predmetnej stavby je v súlade s verejnými záujmami. Správny súd preto konštatuje, že žalobkyňou vznesené námietky je potrebné považovať za relevantné, ktorými sa správne orgány náležitým spôsobom nezaoberali, a teda postupovali v rozpore s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku. Za dôvodnú je taktiež potrebné považovať námietku žalobkyne vznesenú v súvislosti s nedodržaním štandardných odstupových vzdialeností stavieb (§ 6 ods. 3 Vyhl.č. 532/2002 Z.z.), keď aj v tejto časti je potrebné považovať rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za nedostatočne odôvodnené (správnemu súdu nie je zrejmé, prečo pri výstavbe obytnej zóny realizovanej na pozemku, ktorého rozloha je 7 262 m2 nie je akceptovaná požiadavka žalobkyne dodržať vzdialenosť medzi stavbami 7 m) nevysvetľujúce, prečo nebolo možné námietke žalobkyne vyhovieť. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, správny súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03, I. ÚS 167/2011). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne zakladá dôvera občanov ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánov verejnej moci (IV. ÚS 92/09). 15. Správny súd v predmetnej veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP pre jeho nepreskúmateľnosť ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného sa v danom prípade obmedzilo iba na všeobecné konštatovanie, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, iné skutočnosti vo vzťahu ku konkrétnej stavbe a konkrétnym okolnostiam jej postavenia sa v odôvodnení nenachádzajú. V tejto súvislosti súd ešte k veci dodáva, že správny orgán má možnosť rozhodnúť podľa vlastnej úvahy, nemôže však rozhodnúť automaticky bez toho, aby nemal k svojmu rozhodnutiu dostatočné podklady. Správny súd to najmä uvádza v súvislosti s tým, že správne orgány nepovažovali za potrebné nariaďovať v tejto lokalite geologický prieskum, napriek konštatovaniu správnych orgánov, že hladina spodnej vody je vysoká a spôsobuje zatopenie okolitých pivníc. Vzhľadom na to, že správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom, keď nerešpektovali ust. § 88a v spojení s § 62 ods. 4 stavebného zákona, § 6 Vyhl.č. 532/2002 Z.z. ako aj ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 16. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalobkyni a ďalším účastníkom konania v 2., 16. a 17. rade priznal v zmysle § 167 SSP v spojení s § 169 SSP nárok na náhradu trov konania, nakoľko títo boli procesne úspešní v predmetnom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 17. Pokiaľ ide o ďalších účastníkov konania, tak súd im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.