Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/81/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200449 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200449.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Vladimíra Flídera, Trhová 1, Zvolen, správcu úpadcu SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION, s.r.o. „v konkurze", Rudohorská 33, Banská Bystrica 974 11, IČO: 46 356 495 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102863597/2016 zo dňa 4.4.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 102863597/2016 zo dňa 4.4.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobca (pôvodne obchodná spoločnosť SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION, s.r.o.) sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 102863597/2016 zo dňa 4.4.2016, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 21484796/2015 zo dňa 17.12.2015 určujúce žalobcovi rozdiel dane v sume 38 010 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 s nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 36 456,79 eur a vyrubením vlastnej daňovej povinnosti v sume 1 553,21 eur. 2.V žalobných dôvodoch namietal procesný postup správcu dane pri vykonaní daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 a považoval ju za nezákonnú, ktorou boli porušené práva žalobcu. Mal za to, že si oprávnene ako kupujúci uplatnil odpočet dane na základe kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Malookočská 356/11, 930 28 Okoč, IČO: 44 646 097 predmetom ktorej boli hnuteľné veci (osobné automobily, motocykle a nákladné prívesy), pričom celková kúpna cena predstavovala sumu 190 050 eur bez DPH. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že kúpna zmluva nie je relevantným dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil, pretože tieto motorové vozidlá užíval a od roku 2014 za ne platil daň z motorových vozidiel. Znamená to, že ak by ich nepovažoval za vlastné, tak by si túto povinnosť nesplnil. Poukázal tiež na to, že každý rok za tieto vozidlá platil povinné zákonné poistenie podľa zák.č. 381/2002 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré uzatvoril so spoločnosťou Komunálna poisťovňa, a.s., WIENNA INSURANCE GROUP. V súvislosti s konštatovaním žalovaného, že nepredložil žiadne doklady potvrdzujúce zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlá tak poukázal na to, že konateľ spoločnosti S. W. sa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe, naviac bol maďarským štátnym občanom, ktorý neovládal slovenský jazyk, a preto ani nemohol predložiť správcom dane požadované doklady v súvislosti s dodaním týchto hnuteľných vecí. Poukázal ďalej na to, že o tejto skutočnosti bol správca dane informovaný, ktorý mal vedomosť aj o tom, že všetky doklady boli zabavené pri domovej prehliadke vykonanej príslušníkmi policajného zboru vrátane počítačov, ďalšej elektroniky a nosičov dát, v ktorých sa nachádzali aj účtovnícke dáta týkajúce sa spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION, s.r.o.. Táto skutočnosť bola správcovi dane viackrát oznámená s upozornením, že tieto doklady sa nachádzajú na Prezídiu policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, Národnej jednotke finančnej polície, expozitúra stred, Banská Bystrica, ČVS: PPZ-128/NKA-FT-ST-2014. Taktiež mal správca dane vedomosť o tom, že konateľka spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. vystupujúca v kúpnej zmluve ako predávajúci, X. G. sa nachádzala vo väzbe a taktiež konateľ daňového subjektu S. W. nemal prístup k dokladom daňového subjektu. Takto realizovaný postup správcu dane v rámci tejto daňovej kontroly považoval za rozporný so zákonom, porušujúci práva žalobcu, keď správca dane preniesol celé dôkazné bremeno na žalobcu a to aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že daňový subjekt nemá k dispozícii listinné dôkazy, pričom požadované dokumenty si mohol zabezpečiť správca dane sám. 3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.1.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko neboli splnené zákonom stanovené podmienky na uznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z predmetnej kúpnej zmluvy. Uviedol, že žalobcom uvedené námietky (políciou realizovaný prepis predmetných vozidiel, platenie dane z motorových vozidiel ako aj ich skutočné užívanie) nie sú relevantné z pohľadu zákona o DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V tejto súvislosti poukázal na to, že kúpna zmluva požadované náležitosti, pokiaľ ide o fakturáciu neobsahuje. Náležitosti faktúry sú upravené v § 74 zákona o DPH, pričom faktúrou podľa § 71 tohto zákona je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúce vyhotovenie faktúry. Takýmto dokladom môže byť aj kúpna zmluva, pokiaľ má všetky náležitosti faktúry, ktoré sú stanovené v § 74 zákona o DPH. V predmetnej kúpnej zmluve však požadované náležitosti absentovali, a to poradové číslo faktúry podľa § 74 ods. 1 písm. c), základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy, rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene podľa písm. g), uplatnená sadzba dane alebo oslobodenie od dane podľa písm. h), výška dane podľa spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66 podľa písm. i). Z dôvodu chýbajúcich zákonných náležitostí nie je možné kúpnu zmluvu považovať za faktúru podľa zákona o DPH, čím nebola naplnená podmienka stanovená v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a preto žalobca nemal právo uplatniť odpočítanie dane na základe predmetnej kúpnej zmluvy. Súčasne nebola splnená ani ďalšia podmienka uplatnenia práva na odpočítanie dane stanovená v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorej platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Ďalej poukázal na to, že spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. v daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie január 2014 vykázala základ dane z dodania tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona o DPH nižší ako je celková suma uvedená v kúpnej zmluve, t.j. 190 050 eur a vykázaná daň z dodania tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona o DPH je nižšia ako daň prislúchajúca celkovej hodnote dodaného tovaru podľa kúpnej zmluvy. Znamená to, že dodávateľ nepriznal dodanie tovaru pre žalobcu na základe kúpnej zmluvy, daň nepriznal a neodviedol, čím nebola naplnená podmienka na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Taktiež pokiaľ ide o ďalšie žalobné dôvody vznesené zo strany žalobcu (zrealizovaný prepis týchto vozidiel v zodpovedajúcom registri príslušným orgánom) ešte nezakladá právo na odpočítanie dane zo strany daňového subjektu. Taktiež neznalosť štátneho jazyka konateľa žalobcu je na jeho ťarchu, keď tento si mohol ustanoviť splnomocneného zástupcu, zabezpečiť tlmočníka alebo prekladateľa alebo požiadať o predĺženie lehôt v dôsledku tejto prekážky. To, že bol v tomto smere nečinný pri uplatňovaní svojich zákonných práv nemôže zakladať nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu. Ďalej zdôraznil, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pri svojej činnosti postupovali v zmysle príslušných ustanovení daňového poriadku (Správny poriadok sa v rámci daňovej kontroly neuplatňuje), pričom pokiaľ ide o dôkazné bremeno, tak prvostupňový správny orgán ho na žalobcu preniesol len v rozsahu, ktorý mu vyplýva z daňového poriadku. 4.Na základe výsledkov daňovej kontroly vykonanej u žalobcu ako platiteľa DPH za zdaňovacie obdobie január 2014 bolo vydané Daňovým úradom Trnava, pobočka Dunajská Streda ako príslušným správcom dane rozhodnutie č. 21484796/2015 zo dňa 17.12.2015, ktorým bol prvostupňovým správnym orgánom podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 38 010 eur, ďalej nepriznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2014 v sume 36 456,79 eur a vyrubená vlastná daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 1 553,21 eur. Kontrolou bolo zistené, že žalobca ako daňový subjekt si uplatnil odpočet dane na základe kúpnej zmluvy uzavretej podľa ust. § 588 a nasl. Obč. zákonníka zo dňa 30.12.2013, pričom kúpna zmluva bola uzavretá s predávajúcim - obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o., pričom predmetom kúpy boli osobné motorové vozidlá, motocykle a nákladné prívesy v celkovej výške 190 050 eur bez DPH. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že po zhodnotení všetkých zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie hnuteľných vecí bolo realizované tak, ako to deklaruje sporná kúpna zmluva a že pri týchto dodávkach vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane, čím nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň, uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalej bolo v rozhodnutí správnych orgánov uvedené, že iba formálna existencia dokladov nie je dôkazom, že tovar bol skutočne nadobudnutý od deklarovaného dodávateľa uvedeného v kúpnej zmluve, pričom práve žalobca ako daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve od osoby uvedenej v kúpnej zmluve. V danom prípade žalobca ako daňový subjekt nepredložil žiadne doklady o úhrade motorových vozidiel, ktoré by potvrdzovali ich nákup, pričom kúpna zmluva nie je relevantným dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil, že k dodaniu hnuteľných vecí uvedených na predmetnej kúpnej zmluve v skutočnosti došlo, a že u dodávateľa spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Za tohto stavu správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie hnuteľných vecí bolo realizované tak ako to deklaruje sporná kúpna zmluva a že pri týchto dodávkach vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane, čím nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. . 5. Podľa § 3 zák. č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. (7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 27 ods. 1 daňového poriadku ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom, určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) vyššie uvedeného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 6.Daňový poriadok definuje základné zásady daňového konania, ktoré vychádzajú z princípov právneho štátu, Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnej legislatívny pri aproximácii daňového práva SR a krajín Európskej únie. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Daňový poriadok je procesným predpisom upravujúcim postupy pomocou ktorých správcovia daní realizujú úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi) a je zárukou zákonného postupu pri splnení úloh správcu dane ako aj zárukou zákonnej ochrany práva a právom chránených záujmov daňových subjektov. Medzi podstatné princípy daňového poriadku patrí zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku). V zmysle zásady súčinnosti (ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, uvedená v ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z Daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom všetky skutočnosti ktoré majú vplyv na správne určenie dane preukazuje daňový subjekt, ak bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov ktoré je povinný viesť (ust. § 24 ods.1 Daňového poriadku). Pri realizovaní tejto činnosti daňové orgány vychádzajú zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ust. § 24 ods.2 Daňového poriadku), pričom využíva prostriedky, ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti pre posúdenie či predmetná dodávka tovaru je alebo nie je oslobodená od dane a tieto vo svojom podmieňujú správnosť určenia dane. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 7.Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu. 8.Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach podľa takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí osobitne, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi, v danom prípade na kontrolovanom daňovom subjekte. Aby bola zachovaná v daňovom konaní rovnosť zbraní, resp. rovnováha medzi povinnosťou správcu dane čo najúplnejšie zistiť skutkový stav potrebný na preverenie a určenie dane. 9.Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, vypočul povereného zástupcu žalovaného, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom vyjadrení vo veci a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 10.Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný pochybili v tom, že za okolností a situácie, ktorá nastala v danom prípade, nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi ako daňovému subjektu (§ 24 ods. 1 daňového poriadku), napriek tomu, že v predmetnej veci išlo aj o posudzovanie vzťahov, ktoré sa týkali iného subjektu, a to obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. , ktorá predávala predmetné hnuteľné veci. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že výber druhu dôkazného prostriedku je síce na správcovi dane a závisí od otázky, ktorú treba objasniť, tiež je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je viazaný len návrhmi daňových subjektov, avšak práve v závislosti od objasňovanej skutočnosti, od jej spôsobilosti vyvrátiť podstatné tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu ako i miery ovplyvniť rozhodnutie vo veci, sa zvyšuje miera potrebnej presvedčivosti dôvodov uvádzaných správcom dane ohľadne vykonania alebo nevykonania navrhovaného dôkazu, prípadne voľby druhu dôkazného prostriedku. Správcovi dane, resp. žalovanému je potrebné vytknúť, že v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti žalobcovi nevykonal úkony smerujúce k zisteniu, či požadované listinné doklady, týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia január 2014, nie sú súčasťou vyšetrovacieho spisu Národnej kriminálnej agentúry číslo ČVS: PPZ-128/ NKA-FR-ST-2014, napriek tomu, že správca dane mal vedomosť z písomných vyjadrení žalobcu o tom, že tieto doklady sa mali vo vyšetrovacom spise nachádzať. Tieto skutočnosti bolo potrebné zisťovať najmä za stavu, ak konateľ žalobcu ako aj konateľka predávajúcej spoločnosti sa nachádzali vo vyšetrovacej väzbe. Správnemu súdu sa nejaví logickým ani postup správcu dane realizovaný v súvislosti so zisťovaním, kde sa predané hnuteľné veci na základe vyššie spomínanej kúpnej zmluvy nachádzajú, keď existenciu vecí zisťoval dňa 6.11.2014 nezmyselne v prevádzke predávajúcej spoločnosti (SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. ). Za tohto stavu preto možno konštatovať, že ak daňové orgány nezistili v náležitom rozsahu skutkový stav veci, je záver žalovaného, že žalobca nemal nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty predčasný a takéto nedostatočné zistenie skutkového stavu veci je dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sž 198/00 z 30.5.2001). Ak mal správca dane pochybnosti o realizácii zdaniteľného obchodu bolo takéto konštatovanie nutné podporiť relevantnými dôkazmi a za týmto účelom nevyhnutné vykonať aj ďalšie zisťovania (napr. dopyt na príslušnú Národnú kriminálnu agentúru, ktorá údajne mala zhabať listinné doklady ako aj iné hnuteľné veci požadované správcom dane od žalobcu). Takýmto postupom mohlo byť zistené, či v danom prípade došlo k realizácii sporného prevodu hnuteľných vecí, keď materiálne plnenie zrejme existovalo, pretože zo strany OR PZ v Dunajskej Strede došlo k prevodu držby vozidiel na žalobcu, čo vyplýva z jednotlivých evidenčných kariet toho ktorého vozidla, ktoré boli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2013 odpredané. Tiež je potrebné konštatovať, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by v kúpnej zmluve mali byť uvedené všetky náležitosti týkajúce sa tej ktorej faktúry, ktoré sú stanovené v ust.§ 74 zákona o DPH. 11.Pokiaľ ide o námietky žalobcu vznesené v súvislosti s jeho tvrdením, že konateľ žalobcu, resp. konateľka predávajúcej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. sa počas daňového konania nachádzali vo väzbe, tak táto skutočnosť nepochybne znevýhodňuje daňový subjekt pri priamej komunikácii s daňovými orgánmi a vykonaní procesných úkonov, žiadnym spôsobom však neobmedzuje právo, a v súvislosti s účasťou na prerokovaní pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku dokonca povinnosť daňového subjektu určiť si na tento účel zástupcu spôsobilého na komunikáciu so správcom dane. Pokiaľ žalobca toto právo z vlastnej vôle (bez ohľadu na to, že zastúpenie považuje za neefektívne alebo kontraproduktívne) nevyužil a zákonom stanovenú povinnosť nesplnil, nebol ukrátený na svojich právach postupom správneho orgánu, ktorý by bolo možné označiť za odporujúci zákonu a ktorý by odôvodňoval zrušenie preskúmavaného rozhodnutia na základe týchto námietok daňového subjektu. 12.Za danej situácie má správny súd za to, že v novom konaní je potrebné doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu v naznačenom smere a po doplnení dokazovania bude vo veci znovu rozhodnuté s tým, že rozhodnutie bude náležite odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, správny orgán sa riadne vysporiada a náležite odôvodní akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Keďže daňové orgány nezistili v náležitom rozsahu skutkový stav veci, je záver žalovaného, že žalobca nemal nárok na odpočet DPH predčasný. Za tohto stavu (nedostatočné zistenie skutkového stavu a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov) správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. 13.O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 167 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.