Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/98/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200618 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2016200618.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu Barnabáš Kováts - ŠTRKOPIESKY - KOBA - GABČÍKOVO, Bažantia 1126/7, Gabčíkovo, IČO 36894001, zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103754344/2016 zo dňa 18.08.2016 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 103754344/2016 zo dňa 18.08.2016, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 103161484/2016 zo dňa 17.05.2016 určujúce mu za zdaňovacie obdobia máj 2013 rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 97.439,76 eur. 2. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Poukazoval na to, že v oboch rozhodnutiach daňových orgánov bol označený iba menom a priezviskom, hoci ide o fyzickú osobu - podnikateľa. Označenie daňového subjektu neobsahuje dodatok jeho obchodného mena, ani miesto podnikania (iba adresu trvalého bydliska), preto rozhodnutie nespĺňa ani základnú, formálnu náležitosť, ktorou je správne označenie daňového subjektu. 3. Správca dane mu neuznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr dodávateľov repky olejnej - STEPHANUS, s.r.o., GAZDA SLOVAKIA, s.r.o., CALYPSO INVEST, s.r.o. a IFRAM EDUCATION, s.r.o., pričom požadoval dokladovanie pôvodu tovaru, predloženie certifikátu alebo iného dokladu o pôvode a kvalite tovaru, vysvetlenie spôsobu realizácie obchodu, predloženie telefonického alebo e-mailového kontaktu na dodávateľov, identifikačných údajov osôb, s ktorými bol pri deklarovaných obchodoch v kontakte, informácie o skladových priestoroch dodávateľov, identifikácie dopravcov a označenie miesta nakládky a vykládky. Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 však takéto dokumenty pri obchodovaní s repkou olejnou nevyžaduje a nakoľko žalobca tovar nakúpil na území Slovenskej republiky za účelom jej dodania do iného členského štátu, registrácia na území SR sa podľa § 3 ods. 3 písm. d) nariadenia vlády SR č. 50/2007 Z.z. nevyžaduje. Žalobca preto správcom požadované doklady nemal k dispozícii, tieto nepatria medzi účtovné alebo daňové doklady a správca ich vyžadovaním prekročil svoje zákonné právomoci. Žalobca nebol povinný predložiť správcovi kontakt na svojich dodávateľov, tieto informácie si správca mal a mohol sám vyhľadať, žalobca nie je oprávnený disponovať s identifikačnými údajmi osôb, s ktorými bol v kontakte, a tieto niekomu poskytovať. Správcovi uviedol, že jeho dodávatelia nemajú skladovacie priestory, dôveryhodne sa však môže vyjadrovať iba k vlastným skladovacím priestorom, uviedol tiež, že dopravu tovaru nezabezpečoval, pričom skutočnosť, že vykonal úhradu za dopravu, správca vyhodnotil ako nelogickú s tým, že je nepravdepodobné vykonanie platby za niečo, o čom žalobca nemá vedomosť. Správca tak podľa žalobcu postupoval v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 daňového poriadku iba na základe pravdepodobnosti, resp. svojich úvah. 4. Správca dane vykonal preverovanie dodávateľov žalobcu, pričom zistil, že spoločnosť STEPHANUS s.r.o. zanikla bez likvidácie dňa 26.06. 2013, čo vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť, u dodávateľa GAZDA SLOVAKIA, s.r.o. konštatoval, že ide o subjekt personálne prepojený so žalobcom, a že ďalší z reťazca dodávateľov - Chino, s.r.o. je zmiznutým obchodníkom. Nepreukázanie deklarovaného obchodu pri spoločnostiach CALYPSO INVEST, s.r.o. a IFRAM EDUCATION, s.r.o. vyvodzoval z toho, že ide o spoločnosť, ktorá so správcom nekomunikuje, resp. v sídle nevykonáva ekonomickú činnosť. Správca nedôvodne spochybnil aj dodanie tovaru do iných členských štátov. 5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný vec posudzoval prísne formalisticky, opomenul materiálu stránku veci a dopustil sa tak porušenia zásady ochrany práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. V jeho neprospech bola v konaní založená zodpovednosť za konanie subjektov, s ktorými žalobca nebol v obchodnom vzťahu (najmä spoločnosti Tribano, s.r.o. a Chino, s.r.o.), bolo na neho prenesené dôkazné bremeno a daňová povinnosť tretích osôb. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že všetky obchodné transakcie boli vykonané za účelom dosiahnutia primeraného zisku, mali ekonomické a hospodárske opodstatnenie, pričom žalobca si nebol vedomý toho, že by bol súčasťou reťazca, ktorého účelom by mohlo byť zabezpečenie daňovej výhody. Správca dane a následne aj žalovaný však na tieto skutočnosti a žalobcom predložené listinné dôkazy neprihliadli. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie C-80/11 a C-142/11, týkajúci sa nemožnosti trestania osoby, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že plnenie bolo súčasťou daňového podvodu dodávateľa alebo že iné plnenie v rámci dodávateľského reťazca bolo súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty. Žalobca nenesie zodpovednosť za konanie svojho dodávateľa, najmä v čase, keď už postavenie dodávateľa nemal, napriek čomu v jeho neprospech ako priťažujúce okolnosti boli pričítané aj také skutočnosti, ako následný zánik spoločnosti STEPHANUS, s.r.o., nekomunikáciu spoločnosti CALYPSO INVEST, s.r.o., či nevykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosťou IFRAM EDUCATION, s.r.o.. U dodávateľa GAZDA SLOVAKIA, s.r.o. správca dane preveroval celý reťazec dodávateľov tejto spoločnosti a na zodpovednosť žalobcovi pričítal aj skutočnosti týkajúce sa spoločností Tribano, s.r.o. a Chino, s.r.o., o ktorých žalobca nemohol vedieť. 7. V súvislosti s rozsahom dôkazného bremena daňového subjektu žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Sžf/1/2011 a Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. 5 Afs/131/2004. Uvádzal, že k daňovej kontrole predložil všetky účtovné doklady týkajúce sa predmetných zdaniteľných obchodov, a to faktúry, doklady o úhrade faktúr, tiež účtovnú evidenciu vrátane počítačových výstupov, čím preukázal reálnosť prijatia tovaru - repky na sklad na hospodárskom dvore Čierny les. Žalobca preukázal, a to kúpnymi zmluvami uzatvorenými medzi ním a dodávateľmi, že zmluvné strany v čase realizácie obchodu prejavili slobodnú vôľu zrealizovať obchod - nákup a predaj repky. Naplnenie zmluvnej dohody je následne potvrdené ďalšími dokladmi, ako sú faktúry, dodacie listy a pod.. K prevodu vlastníckeho práva ako aj k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník (ekonomické vlastníctvo) prešlo na žalobcu odovzdaním tovaru a jeho fyzickým prevzatím a umiestnením v sklade, ktorý žalobca na tento účel zabezpečil, čoho dôkazom sú samotné účtovné knihy, v ktorých sú zachytené účtované prípade jasne preukazujúce, že repka bola majetkom žalobcu, s ktorým následne vo svojom mene a na vlastný účet nakladal. Na základe vyššie uvedených a správcovi dane k daňovej kontrole predložených dôkazov vrátane dôkazov vykonaných správcom dane jednoznačne vyplýva, že na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom (repkou) ako vlastník, a to dňom uvedeným na predložených predmetných faktúrach. Keďže bola naplnená táto zákonná podmienka, tak zároveň je preukázané, že dodávateľom žalobcu vznikla daňová povinnosť. 8. Správca dane žalobcovi neuznal intrakomunitárne dodanie tovaru a oslobodenie od dane podľa § 45 zákona o DPH len z dôvodu, že odberateľ žalobcu neuniesol dôkazné bremeno, pričom žalobca nemohol vedieť, že spoločnosti v obchodnom reťazci, resp. prepravné spoločnosti sa budú v budúcnosti vyhýbať komunikácii so správcom dane, resp. nebudú plniť svoje daňové povinnosti. On tovar nakúpil a riadne zaň zaplatil, následne ho dodal do iného členského štátu, napriek čomu sú mu nepriznaním nadmerného odpočtu zadržiavané finančné prostriedky a vzniká mu škoda. 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 10. Poukazoval na to, že identifikačné údaje daňového subjektu v rozhodnutí určuje ustanovenie § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku, náležitosti ktorého rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu obsahujú, s tým, že identifikačné údaje vyplývajúce z registrov vedených podľa iných právnych predpisov nie sú v tomto prípade relevantné. 11. Má za to, že od žalobcu neboli požadované žiadne nadštandardné dôkazy nad rámce oprávnení vyplývajúcich z daňového poriadku, vyzvaný bol na predloženie dôkazov, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane a ktorými nie sú len účtovné a daňové doklady, ale všetko, čo môže preukázať pravdivosť žalobcových tvrdení. Žalobca tiež nesprávne uvádzal, že dodanie tovaru spoločnosťami CALYPSO INVEST s.r.o. a IFRAM EDUCATION s.r.o. bolo správcovi známe z kontrolného výkazu oboch spoločností za zdaňovacie obdobie máj 2013, nakoľko povinnosť podávať kontrolný výkaz vznikla až v roku 2014. 12. Zo spisového materiálu je podľa žalovaného zrejmé, že správca dane preveroval reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako to žalobca deklaroval predloženými faktúrami. Vykonaným dokazovaním bola spochybnená práve materiálna stránka deklarovaných zdaniteľných obchodov, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili v zmysle listinných dôkazov, ktoré predložil. 13. Preverovaním prvostupňového orgánu boli zistené nasledovné skutočnosti: spoločnosť STEPHANUS, s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza. Ide o rodinný dom, kde sídlia viaceré zmiznuté spoločnosti. Vlastníci nehnuteľnosti sa vyjadrili, že nikdy neudelili súhlas na umiestnenie sídla žiadnej spoločnosti. Uvedená spoločnosť zanikla zlúčením a právnym nástupcom sa stala spoločnosť PEKAFROST s.r.o., ktorá zmenila názov na MCCE s.r.o. Nástupnícka spoločnosť so správcom dane nekomunikuje. Spoločnosť CALYPSO INVEST s.r.o. prestala so správcom dane komunikovať, na výzvu správcu dane nereagovala, na ústne pojednávanie sa nikto nedostavil ani nebola podaná žiadosť o zmenu termínu. Spoločnosť IFRAM EDUCATION s.r.o. má na adrese sídla len virtuálne sídlo, ekonomickú činnosť tam nevykonáva. Na výzvu na predloženie dokladov nereagovala, na ústne pojednávanie sa nikto nedostavil. Konateľom spoločnosti GAZDA SLOVAKIA, spol. s r.o. je žalobca. Konateľ Tribano s.r.o. p. F. sa pozná so synom žalobcu. Spoločnosť Tribano s.r.o. uviedla, že objednala tovar u spoločnosti Chino s.r.o., ktorá zabezpečovala aj prepravu tovaru a ten bol dodaný priamo do skladov v Gabčíkove. S tovarom neprichádzal priamo do kontaktu. Po odvážení tovaru u odberateľa mu bola zaslaná SMS, kde bola uvedená ŠPZ vozidla a skutočné množstvo dodaného tovaru. Nevedel odpovedať, kto konkrétne objednával prepravu, ani z akého skladu sa tovar prepravoval. Spoločnosť Tribano s.r.o. nedisponovala skladovými priestormi a tovar neevidovala na skladových kartách. Ďalším preverovaním prvostupňový orgán zistil, že spoločnosť Chino s.r.o. nepriznala žiadne zdaniteľné obchody za zdaňovacie obdobie máj 2013, so správcom dane nekomunikuje, poštové zásielky sa vracajú s označením „adresát neznámy". Spoločnosť Chino s.r.o. vystupuje aj ako odberateľ toho istého tovaru od spoločnosti HEMINGWAY INVESTMENTS Kft., ktorá bola odberateľom žalobcu. 14. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dodávatelia uvedení na sporných faktúrach boli nekontaktní, nedisponovali žiadnym materiálnym ani personálnym vybavením na zabezpečenie dodania tovaru, nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť. Nebolo teda preukázané, že tuzemskí dodávatelia v reťazci skutočne nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník, t.j. nevznikla u nich daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH a preto nemohli toto právo previesť na žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 49 a 51 zákona o DPH a preto mu nevzniklo právo odpočítať daň zo sporných faktúr. 15. Žalobca poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-80/11 Mahagében, v ktorom je stanovené, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť zdaniteľnej osobe zamietnutý iba v prípade, ak by s ohľadom na objektívne skutočnosti bolo preukázané, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočítanie, vedela alebo mohla vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu a zdôrazňuje, že prvostupňový orgán neviedol dokazovanie k zisťovaniu, či žalobca vedel, alebo mohol vedieť o prípadnom daňovom podvode na inom stupni reťazca. 16. Predmetná námietka žalobcu je neopodstatnená, a to z dôvodu, že rozpory zistené vykonaným dokazovaním sa týkajú zdaniteľných obchodov, ktorých zúčastnenou stranou je samotný žalobca. Nie je preto možné, aby o prípadnom podvode nevedel. Vykonaným zisťovaním prvostupňového orgánu bolo preukázané, že žalobcovi chýbali základné znalosti týkajúce sa pôvodu tovaru, nedisponoval žiadnym kontaktom na svojich dodávateľov, ani si ich s riadnou starostlivosťou nepreveril. 17. Nakoľko dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku leží na daňovom subjekte, ktorý si nárok na odpočítanie DPH uplatnil, bolo jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatnil dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Správca dane na žalobcu nepreniesol dôkazné bremeno týkajúce sa iných subjektov, ale len to, ktoré žalobcovi vyplýva z daňového poriadku a bolo potvrdené judikatúrou Najvyššieho súdu SR. 18. V prípade zdaniteľného obchodu so spoločnosťou Modem Logistic s.r.o. žalobca deklaroval, že mal byť tovar prepravený do Českej republiky. Preverovaním prvostupňového orgánu bolo zistené, že tovar nikdy prepravený do Českej republiky nebol. Jeden zo šoférov prepravnej spoločnosti vypovedal, že tovar nikdy do Českej republiky nedodal, ale prepravoval repku alebo kukuricu z obce Tényo v Maďarsku do Leopoldova na Slovensku. 19. Dodanie tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu pre spoločnosť HEMINGWAY INVESTMENTS Kft. bolo zo strany odberateľa formálne potvrdené, ale ďalším preverovaním sa tieto vyjadrenia ukázali byť nepravdivými. Podľa predložených dokladov mal byť tovar nakladaný v Gabčíkove a vyložený v obci Pér, v Maďarsku a následne mal byť dodaný spoločnosti Chino s.r.o.. Avšak podľa vyjadrenia prepravcu Q. C., nebol tovar naložený v Gabčíkove, ako deklaroval žalobca, ale v obci Pataš na Slovensku. Taktiež je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že tovar, ktorý spoločnosť HEMINGWAY INVESTMENTS Kft. mala nadobudnúť od žalobcu, bol ďalej dodaný spoločnosti Chino s.r.o., ktorá je jedným zo subdodávateľov žalobcu. Ide teda o dodanie toho istého tovaru, v ktorom vystupuje nekontaktná spoločnosť - Chino s.r.o., ktorá nepriznáva žiadne nadobudnutia a dodania tovaru a neodvádza daňovú povinnosť (typ „kolotoč"). 20. Z uvedených zistení vyplýva, že neboli splnené podmienky oslobodenia od dane za dodanie tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH a z tohto dôvodu si žalobca uplatnil oslobodenie od dane neoprávnene. 21. Žalobca nepostupoval s náležitou obozretnosťou - nepreveril svojich dodávateľov, nemal na nich žiadny kontakt, nepreveril si pôvod tovaru, jeho vyjadrenia a predložené doklady sú v rozpore s ostatnými zistenými skutočnosťami. Dodávatelia žalobcu sú nekontaktné subjekty, ktoré sa na adrese sídla nenachádzajú, nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť, nemajú žiadne prostriedky na zabezpečenie dodania tovaru. Všetky tieto skutočnosti preukazujú, že tovar - repku olejnú žalobca nenadobudol od spoločností uvedených na sporných faktúrach. U odberateľov sa nepreukázalo, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu tak, ako to deklarujú predložené doklady a teda neboli splnené podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH. 22. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného správneho orgánu, vypočul žalobcu, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom podaní, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 23. Žalobca v konaní uviedol, že v danom prípade boli splnené podmienky pre odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pričom správca dane dokazovanie neviedol v tom smere, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. Má za to, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a na základe nesprávneho posúdenia veci, ako aj nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. 24. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.08.2016 žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Trnava, ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2013 bol určený rozdiel dane v sume 97.439,76 eur na dani z pridanej hodnoty a znížený nadmerný odpočet z uplatnenej sumy 102.758,63 eur na 5.318,87 eur. 25. Správca dane v obsahu svojho rozhodnutia vyhodnotil vykonané dôkazy nasledovne: - V priebehu výkonu daňovej kontroly daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienky pre uplatnenie práva podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Reálnosť obchodných transakcií nebola potvrdená preverovaním cez dožiadania. - Povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu bolo, aby objasnil správcovi dane pôvod tovaru. V prípade reálneho obchodu s repkou olejnou kontrolovaný daňový subjekt by mal vedieť uviesť krajinu pôvodu a prvotného výrobcu repky olejnej, predložiť certifikát alebo iný dokument preukazujúci jej pôvod. Vyjadrenia typu nemám vedomosti o pôvode tovaru vyvolávajú pochybnosti o reálnosti obchodných prípadov. - Daňový subjekt nepredložil žiadne doklady ani dôkazy, ktoré by preukazovali, že tovar bol skutočne dodaný dodávateľskými spoločnosťami. Daňový subjekt tvrdí, že prepravu nezabezpečoval. Pokiaľ prepravu tovaru by zabezpečoval dodávateľ, kontrolovaný daňový subjekt by mal logicky vedieť preukázať písomnou korešpondenciou s dodávateľmi identifikáciu osôb - ktoré tovar doviezli, ŠPZ vozidiel zabezpečujúcich prepravu tovaru do skladu Čierny les, ako sa tovar preberal, kto bol konkrétne prítomný pri preberaní tovaru a pod.. Kontrolovaný daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Ak sa v procese daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania preukáže, že takéto evidencie sú potrebné pre náležité objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, v prípade ich nepredloženia znáša riziko neunesenia dôkazného bremena daňový subjekt. - Deklarovaná dodávateľská spoločnosť STEPHANUS s.r.o. je zmiznutým obchodníkom, zanikla v 06/2013, právnym nástupcom sa stala spoločnosť, ktorá vznikla zlúčením ďalších 15-tých spoločností, pričom adresa sídla spoločnosti je uvedená na adrese bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. - Preverovaním reťazca dodávateľských spoločností GAZDA SLOVAKIA s.r.o. - Tribano s.r.o. - Chino s.r.o., kde daňový subjekt Chino s.r.o. nepriznal žiadne dodanie tovaru v tuzemsku ani nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, je nekontaktný a so správcom dane nekomunikuje je dôkazom existencie článku reťazca bez ekonomického opodstatnenia. - Deklarovaní dodávatelia CALYPSO INVEST s.r.o. a IFRAM EDUCATION s.r.o. na výzvy správcu dane nereagovali, nepredložili doklady, dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť údajov uvedených na faktúrach predložených kontrolovaným daňovým subjektom. Nepreukázanie, že dodávateľ priznal a odviedol DPH štátu majú vplyv na uplatnenie si DPH zaplatenej na vstupe zo strany odberateľa. - Na výzvu správcu dane odpovedal kontrolovaný subjekt v písomnej forme, v ktorej poskytol pri jednotlivých dodávateľoch rovnaké, jednoduché a nekonkrétne odpovede, bez predloženia konkrétnych dôkazov, ktorými by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že si odpočítanie dane z jednotlivých faktúr uplatnil oprávnene. - Kontrolovaný daňový subjekt neviedol žiadnu korešpondenciu s dodávateľmi, s odberateľmi, neviedol evidenciu vozidiel, ktoré prichádzajú do skladu, resp. odchádzajú zo skladu, neviedol evidenciu telefonických hovorov, e-mailov kontaktov, nevie predložiť dokument, ktorý by identifikoval osoby zúčastnené na deklarovaných obchodoch s repkou olejnou. - Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. - Správca dane formou medzinárodnej výmeny informácií preveroval dodanie tovaru od kontrolovaného daňového subjektu pre Modern Logistic s.r.o., deklarovaný tovar - repka olejná do Českej republiky nebol dovezený. - Pri preverovaní dodania tovaru do Maďarska, spoločnosť HEMINGWAY INVESTMENTS Kft. potvrdila dodávky tovaru zo Slovenska do Maďarska no následne na tovar vystavil faktúry, ktorými mal byť tovar dodaný späť na Slovensko spoločnosti Chino s.r.o.. - Pri preverovaní maďarského odberateľa ABITO-AGRO Kft., nebolo priznané dodanie tovaru. - Kontrolovaný daňový subjekt uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, že prepravu si zabezpečoval v každom prípade odberateľ, čo sa ukázalo ako nepravdivé tvrdenie, nakoľko podľa vyjadrenia dopravcu Q. C. vozil repku z obce Pataš na Slovensku do obce Pér v Maďarsku, vystavenú faktúru za prepravu v sume 1.045,66 eur pre Kováts Barnabáš odovzdal jeho syn Q. D., faktúra bola zaplatená v hotovosti, dopravca PINTÉR SZÁLLÍTMÁNYOZÓ Kft sa vyjadril, že prepravu objednala slovenská spoločnosť PINTER Szállítmányozó s.r.o. Veľký Meder SK2021931472, ktorý uhradil náklady spojené s prepravou. - Ani jeden z prepravcov preverovaných v Maďarsku nepotvrdil, že tovar prepravoval z hospodárskeho dvora Čierny les. - Správca dane na základe zistení dospel k názoru, že napriek pohybu nejakého tovaru, zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcií deklarovaných vo faktúrach predložených daňovým subjektom Barnabáš Kováts, ako aj zúčastnených daňových subjektov ako dodávateľov a odberateľov v reťazci obchodníkov s repkou olejnou, s cieľom získať daňový výhodu, uplatniť právo na odpočítanie dane z takýchto nereálnych plnení a čerpať nadmerné odpočty. 26. Podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom. 27. Pokiaľ žalobca vo svojom podaní ako nedostatok rozhodnutí daňových orgánov vo veci posudzoval jeho označenie menom, priezviskom a adresou bydliska (žalobca opomenul uviesť, že označenie daňového subjektu obsahovalo i ďalšie jeho identifikačné údaje - IČO, DIČ, IČ DPH) je v súlade s právnym názorom žalovaného potrebné konštatovať nedôvodnosť tejto námietky vzhľadom na skutočnosť, že toto označenie zjavne napĺňa požiadavky vyššie uvádzaného zákonného ustanovenia upravujúceho náležitosti rozhodnutia daňového orgánu. 28. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 29. Žalobcom namietanou výzvou zo dňa 12.03.2014 bol žalobca správcom dane vyzvaný na splnenie povinnosti podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a naplnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Zákon v ustanovení § 24 ods. 4 iba príkladmo vypočítava dôkazy použiteľné v daňovom konaní, za ktoré inak označuje všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane vyzval žalobcu na oznámenie údajov, poznatkov a okolností priebehu deklarovaných obchodných prípadov, ktorými by podľa úvahy správcu žalobca ako účastník obchodných vzťahov mal alebo mohol disponovať, resp. o ktorých by mal mať alebo mohol mať vedomosť. Iniciatíva správcu dane v tomto smere nie je procesným predpisom, ktorý nestanovuje dôkaznú hodnotu jednotlivých dôkazov, obmedzená a podľa obsahu výzvy neprekračuje z hľadiska relevantnosti na žalobcu vznesených požiadaviek vo vzťahu k preukazovaným tvrdeniam ani rámec logického uvažovania. 30. Požiadavkami obsiahnutými vo výzve správca dane neprekročil právomoci vyplývajúce mu zo zákona, pričom nezodpovedanie, či iba čiastočné zodpovedanie výzvy žalobcom nemá za následok namietané nepriznanie uplatneného odpočítania dane, hoci nepochybne predstavuje poznatok daňového orgánu zohľadňovaný pri vyhodnocovaní dôkazov a prijímaní jeho záverov. 31. Hoci žalobca namietal, okrem iného, aj nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nekonkretizoval, ktorý ním navrhnutý dôkaz alebo dôkaz prichádzajúci do úvahy na vykonanie aj bez návrhu a súčasne spôsobilý ovplyvniť závery prijaté správcom dane, správca nevykonal, rovnako ako neozrejmil, v čom by mal spočívať nesúlad zisteného skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu. 32. Námietky žalobcu primárne smerujú voči spôsobu vyhodnocovania vykonaných dôkazov a zohľadneniu skutočností týkajúcich sa priamejšie tretích subjektov ako žalobcu. 33. V zmysle ustanovenia § 24 ods.4 daňového poriadku podľa ustálenej súdnej praxe i právnej teórie dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok na odpočítanie dane a teda aj reálneho uskutočnenia plnenia zakladajúceho takýto nárok v daňovom konaní deklarovaným spôsobom zaťažuje primárne daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom, vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu. 34. V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu. 35. Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu obchodných prípadov, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane a oslobodenie od dane, žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania a oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Možno pritom pripustiť, že tieto zistenia v značnej miere spočívajú v okolnostiach týkajúcich sa tretích subjektov a ich právnych vzťahov, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistenia správcu dane týkajúce sa dodávateľov, či odberateľov žalobcu, v rozpore s právnym názorom tohto účastníka, nie sú priťažujúcimi okolnosťami, ale okolnosťami, ku ktorým správca dane prihliada rovnako, ako k iným zisteniam v daňovom konaní, objektívne vyhodnotenie ktorých viedlo k prijatiu záveru o nepreukázaní deklarovaných plnení. 36. Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania nielen reálnosti ekonomického opodstatnenia deklarovaných obchodov, ale aj reálnosti samotného uskutočnenia plnení, ktoré / pochybnosti/ neboli tvrdeniami žalobcu a vykonanými dôkazmi odstránené, vyplývajú ako z nemožnosti preverenia tvrdených dodávok u časti dodávateľov a odberateľov žalobcu, z existencie okolností spochybňujúcich ich schopnosť tovar žalobcovi dodať, z nezrovnalostí týkajúcich sa prepravy tovaru / nepreukázanie jeho prepravy pri intrakomunitárnom dodaní do Českej republiky napriek údajom obsiahnutým v CMR/, miesta jeho nakládky a vykládky, či realizácie úhrad za prepravu, ale aj zo skutočnosti logicky naznačujúcej iný, ako legálny podnikateľský zámer zúčastnených subjektov, že žalobca je a v rozhodnom období bol štatutárnym predstaviteľom dodávateľskej spoločnosti GAZDA SLOVAKIA, spol.s r.o., ktorá mala tovar nakupovať od spoločnosti Tribano s.r.o. a ďalej odpredávať samotnému žalobcovi, odhliadnuc už od toho, že dodávateľom spoločnosti Tribano bola spoločnosť Chino s.r.o., ktorá na strane druhej mala byť odberateľom toho istého tovaru od spoločnosti v inom členskom štáte, ktorej mal tovar dodávať žalobca (!). 37. Závery prijaté správcom dane vychádzajúce nielen z týchto zistení zjavne nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane a oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti a reálnom uskutočnení obchodov mal priestor na zabezpečenie preukaznejších a hodnovernejších dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov. 38. Podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky, a pokiaľ dospeli v tomto smere k negatívnym zisteniam, ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. 39. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol. 40. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že sa v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. 41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.