Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sa/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200005 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200005.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1. / L. T., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX H. T., 2./ RNDr. L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom M.R.R. XXX/XX, XXX XX H. T., 3./ Ing. D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom U. A. XXX, XXX XX U. A., všetci žalobcovia v konaní zastúpení advokátkou JUDr. Evou Pravdíkovou Bučkovou, PhD., Sputnikova 18, 821 02 Bratislava proti žalovanému Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, Regionálny odbor Trnava so sídlom Vajanského námestie 22, 917 01 Trnava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto r o z h o d o l : I. Súd ukladá žalovanému - Slovenskému pozemkovému fondu, Regionálnemu odboru Trnava, aby v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia tohto rozhodnutia rozhodol o žiadosti žalobcov na poskytnutie reštitučnej náhrady podľa zák.č. 229/1991 Zb. vo veci ich reštitučného konania, vedenom žalovaným pod číslom: SPFZ/2016/036112, SPFS/2014/06123. II. Žalobcom v 1. až 3. rade sa p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 10.1.2017 sa žalobcovia v 1. až 3. rade domáhali, aby žalovanému bola uložená povinnosť v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia tohto rozhodnutia rozhodnúť o ich žiadosti na poskytnutie reštitučnej náhrady podľa zák.č. 229/1991 Zb. v rámci reštitučného konania vedenom žalovaným pod číslom konania: SPFZ/2016/036112, SPFS/2014/06123. Poukázali na to, že v roku 1992 si uplatnili reštitučný nárok vo vzťahu k parcele č. 4540 o výmere 23 756 m2 ornej pôdy zapísanej na pozemkovoknižnej vložke č. 904 pre kat. územie H. (ďalej len nehnuteľnosť), pričom o tomto ich nároku príslušný Obvodný pozemkový úrad v Trnave rozhodol dňa 14.9.2011, a to rozhodnutím č. 2011/00061 tak, že nehnuteľnosť nevydal a postúpil žiadosť žalobcov o vydanie reštitučnej náhrady žalovanému na konanie podaním zo dňa 11.10.2011. Ďalej uviedli, že žalovanému poskytli potrebnú súčinnosť, keď žalovanému včas predložili všetky požadované dokumenty. Dňa 12.2.2012 došlo na základe výzvy zo strany žalovaného k uzatvoreniu dohody o spôsobe náhrady v zmysle § 16 ods. 5 zák.č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len zákon o pôde). Uviedli, že prvá ponuka náhradného pozemku bola žalovaným predložená listom zo dňa 14.3.2012, ktorá bola žalobcami odmietnutá s protinávrhom zo dňa 16.4.2012. Následne sa žalovaný k tomuto protinávrhu žalobcov vyjadril podaním zo dňa 4.5.2012 bez vznesenia novej ponuky náhradného pozemku, pričom na toto podanie žalobcovia reagovali listom zo dňa 24.8.2012, na ktorý zasa žalovaný odpovedal vyjadrením zo dňa 20.9.2012. Vzhľadom k tomu, že od tejto doby žalovaný ostal nečinným, tak žalobcovia listom zo dňa 3.9.2013 vzniesli novú žiadosť o vydanie náhradného pozemku, na ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Následne bol žalovaný zo strany žalobcov urgovaný podaním zo dňa 3.1.2014, pričom žalovaný vo svojom stanovisku zaslanom dňa 10.2.2014 uviedol, že návrh žalobcov odmieta bez vznesenia novej ponuky náhradného pozemku. V nadväznosti na túto situáciu žalobcovia vzniesli novú žiadosť zo dňa 14.4.2014, na ktorú žalovaný odpovedal listom zo dňa 19.5.2014, ktorým opäť žiadosť žalobcov odmietol, avšak bez vznesenia novej ponuky náhradného pozemku. S poukazom na to, že žalovaný si nesplnil svoju primárnu povinnosť ponúknuť vhodný náhradný pozemok za reštituovanú nehnuteľnosť, žalobcovia listom zo dňa 16.6.2014 podali prvú sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola zo strany žalovaného vybavená tak, že bola listom zo dňa 15.7.2014 odložená s tým, že žalobcom bolo uvedené, že „v predmetnej veci bude Regionálny odbor Slovenského pozemkového fondu Trnava postupovať v zmysle usmernenia vecne príslušného organizačného útvaru Generálneho riaditeľstva SPF“ a súčasne im bolo odporučené, aby sa opäť obrátili na príslušný regionálny odbor. Žalovaný k riešeniu vydania náhradného pozemku nepristúpil, preto bol vyzvaný na konanie podaním zo dňa 2.3.2015 a vzhľadom k tomu, že žalovaný ani na túto výzvu nereagoval, podaním zo dňa 16.4.2015 bola zo strany žalobcov podaná prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne druhá sťažnosť na nečinnosť. Následne bola žalobcom dňa 17.4.2016 doručená reakcia žalovaného, ktorá spočívala v stručnom oznámení, že sa údajne preveruje vhodnosť vydania náhradných pozemkov. Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti bolo žalobcom doručené dňa 19.5.2015, pričom žalovaný konštatoval údajnú neopodstatnenosť sťažnosti. Ďalším podaním zo dňa 3.8.2015 žalobcovia opakovane vyzvali žalovaného na konanie vo veci vydania náhradného pozemku. Na túto výzvu žalovaný reagoval tak, že listom pozval žalobcov na prerokovanie druhej ponuky náhradných pozemkov na termín 11.9.2015. Na predmetnom prerokovaní bol žalobcami vznesený protinávrh na vydanie náhradných pozemkov a vzhľadom k tomu, že na tento protinávrh žalovaný nereagoval, žalobcovia ho listom zo dňa 4.1.2016 požiadali o vyjadrenie k výberu. Vo svojej reakcii zo dňa 10.2.2016 žalovaný uviedol, že údajne preveruje vhodnosť vydania náhradných pozemkov, pričom ďalšie odpovede boli vždy rovnaké z hľadiska obsahu s odôvodnením, že sa stále čaká na bližšie nešpecifikované podklady. Vzhľadom k tomu, že ku dňu podania žaloby táto nečinnosť žalovaného pretrváva viac ako 15 mesiacov, je potrebné, aby žalovaný vo veci reštitučného nároku žalobcov konal a rozhodol. V tejto súvislosti poukázal na to, že táto nečinnosť žalovaného trvá od decembra 2011 a doposiaľ, o ich reštitučnom nároku nebolo zo strany žalovaného rozhodnuté. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, a to podaním zo dňa 29.3.2017, doručeným tunajšiemu súdu 30.3.2017. Poukázal na to, že reštitučný nárok bol žalobcom priznaný na základe rozhodnutia bývalého Obvodného pozemkového úradu v Trnave č.j. 2011/00061 zo dňa 14.9.2011, keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2011, v zmysle ktorého nebolo žalobcom ako oprávneným osobám pre zákonné prekážky možné navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. území H., okres Piešťany. Vo svojom podaní ďalej podrobne popísal postup a priebeh úkonov, ktoré v predmetnej veci vykonal. Poukázal na to, že v súlade s príslušnými ustanoveniami Nariadenia č. 237/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov v znení neskorších predpisov, je povinnosťou SPF zisťovať, či je možné navrhnutý pozemok vydať. Súčasne SPF je povinný zisťovať, či pozemok, ktorý má byť vydaný ako náhradný pozemok je v primeranej výmere, bonite a kvalite vo vzťahu k pôvodnému pozemku. Na preverenie uvedených skutočností SPF dopytuje príslušné subjekty - okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, okresný úrad - katastrálny odbor ako aj príslušnú obec. Uviedol, že zo spisovej dokumentácie vyplýva, že SPF v predmetnej veci konal týmto postupom, keď opakovane zisťoval skutočnosť, či na pozemky navrhnuté žalobcami nebol uplatnený reštitučný nárok, resp. či je možné ich vydať vzhľadom na ich plánované využitie, identifikoval uvedené pozemky identifikáciou, resp. spätnou identifikáciou parciel a tiež zisťoval skutočnosti nevyhnutné pre určenie hodnoty týchto pozemkov, a to na základe BPEJ, ako územnoplánovacej informácie. V tejto súvislosti poukázal na to, že dĺžku vybavovania žiadosti u uvedených subjektov ako aj správnosť poskytnutých informácií SPF nie je spôsobilý ovplyvniť, pričom v predmetnej veci došlo nad rámec obvyklého času vybavovania dopytov k doručeniu nesprávnej identifikácie parciel, pričom odstránenia tejto chyby sa SPF následne domáhal. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade odmietla už prvú ponuku SPF, nakoľko táto úplne nezodpovedala špecifickým vlastnostiam ňou požadovaného náhradného pozemku v zmysle listu zo dňa 7.11.2011, na ktorých naďalej trvala a ktoré znížili možnosť uspokojivého riešenia vo veci zo strany SPF. Následne došlo zo strany žalobcov k odmietnutiu aj druhej ponuky zo strany SPF, prerokovanej dňa 11.9.2015. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že by žalovaný v predmetnej veci nekonal, z jednotlivých úkonov je zrejmé, že SPF pokračoval vo vykonávaní úkonov smerujúcich k zabezpečeniu podkladov nevyhnutných pre preverenie možnosti vydania ako aj vhodnosti navrhnutých pozemkov. Ďalej uviedol, že dňa 7.3.2017 sa konalo prerokovanie návrhu č. 3 náhradných pozemkov v kat. území H., pričom v zmysle záverov rokovania bolo dohodnuté: „oprávnené osoby si uplatňujú plnenie reštitučného nároku na náhradnom pozemku parc.č. 3395 (stav EKN) vedenej na LV č. XXXXX k.ú. H.. Z uvedeného náhradného pozemku bude geometrickým plánom odčlenená časť zodpovedajúca výške reštitučného nároku oprávnených osôb a zároveň bude odčlenená časť, ktorá je v KN vedená ako zastavaná plocha a teda nie je ju možné vydať do vlastníctva v zmysle § 11 ods. 1 a ods. 3 zák.č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Oprávnené osoby si žiadajú vymerať náhradný pozemok v časti, ktorá je takmer celá zahrnutá podľa kódu BPEJ/01/18003, čo zodpovedá cene 9,95 SK/m2 tak, ako je to zakreslené v náčrte, ktorý je nevyhnutnou súčasťou tejto zápisnice“. Znamená to, že medzi žalovaným a právnou zástupkyňou žalobcov došlo k dohode ohľadom spôsobu plnenia reštitučného nároku, a to plnením prostredníctvom vytvorenia náhradného pozemku z parc.č. 3395 (stav EKN) vedenej na LV č. XXXXX k.ú. H.. Poukázal preto na ust. § 248 SSP, v ktorom je ustanovené, že ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Žalovaný tiež namietal, že Slovenský pozemkový fond nemá v danom prípade postavenie správneho orgánu v zmysle zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) a podľa tohto predpisu sa pri poskytovaní náhrad vo forme náhradných pozemkov nepostupuje. Tiež poukázal na to, že žalovaný nemá postavenie orgánu verejnej správy, nie je preto pasívne legitimovaný v tomto súdnom konaní. Ďalej uviedol, že SPF o žiadosti žalobcov na vydanie reštitučnej náhrady nie je oprávnený v zmysle platnej právnej úpravy rozhodovať, a teda petit žaloby považuje za nevykonateľný. Žiadal preto konanie zastaviť, resp. žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 3. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol postupom podľa § 23 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 250 ods. 1 SSP (zák.č. 162/2015 Z.z.) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že správna žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy bola zo strany žalobcov podaná dôvodne. 4. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 5. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 6. Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. 7. Podľa § 251 ods. 1 SSP ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. 8. Podľa § 251 ods. 2 SSP ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví. 9. Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie z rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 10. Podľa § 16 ods. 4 zákona o pôde, náhrada sa poskytne oprávnenej osobe do 6 mesiacov odo dňa doručenia výzvy. Náhrada spočíva vo veciach, ktoré osoba povinná na poskytnutie náhrady vlastní, prípadne v podiele na imanií tejto osoby, a to až do výšky hodnoty pôvodných nehnuteľností a trvalých porastov, ak sa účastníci nedohodnú inak. Ak sa náhrada poskytne prevodom nehnuteľností, postupuje sa podľa osobitných predpisov; dane a poplatky súvisiace s takýmto prevodom sa nevyrubujú. 11. Podľa § 16 ods. 5 zákona o pôde, spôsob náhrady sa musí dohodnúť do 60 dní od podania písomnej výzvy oprávnenou osobou, ak nárok nebol uspokojený skôr. So súhlasom oprávnenej osoby možno záväzky voči nej vyporiadať aj po tomto termíne. Ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, nárok oprávnenej osoby na náhradu nemožno previesť na tretiu osobu. 12. V ustanoveniach § 242 až 251 SSP je upravený osobitný druh konania v správnom súdnictve, a to konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Táto nečinnosť správneho orgánu predstavuje nezákonný jav správneho orgánu a nastáva v okamihu, keď správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, hoci v zmysle zákona je povinný konať. Nečinnosť správneho orgánu je v rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. 13. Uvedené konanie začína na základe žaloby, ktorej obligatórnou náležitosťou je tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným osobitným právnym predpisom. Za nečinnosť orgánu verejnej správy treba v podstate považovať jeho pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Táto nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. 14. Účelom zákona č. 229/1991 Zb. je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd z obdobia rokov 1948 až 1990, obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a úprava niektorých vlastníckych vzťahov v uvedených súvislostiach. Pri výklade ustanovenia § 1 tohto zákona o rozsahu pôsobnosti tohto zákona, je potrebné mať na zreteli záujem oprávnených osôb, pokiaľ uplatnili výzvou nárok na vydanie veci, pôdy, budov a stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, ak sa obrátili na organizácie, o ktorých podľa objektívnych hľadísk boli presvedčené, že ich majetok držia, a to v lehotách uvedených v zákone č. 229/1991 Zb. . Štát a jeho orgány ako aj obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, že zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, že odstránenie všetkých krívd nie je reálne a že sa musí uspokojiť len s nápravou krívd niektorých. 15. Zo zisteného a popísaného skutkového stavu v predmetnej veci správny súd vyvodil, že nesporne bolo snahou žalovaného napraviť, resp. zmierniť majetkové krivdy, ku ktorým došlo v rozhodnom období voči žalobcom. Z jednotlivých úkonov žalovaného ako aj realizovanej komunikácie medzi žalobcami a žalovaným vyplýva, že zo strany žalovaného bolo v prevažnej miere odpovedané na písomné listy a podnety žalobcov, realizovali sa ústne prerokovania reštitučnej náhrady vo forme náhradného pozemku, keď žalobcom boli ponúkané viaceré návrhy na uzatvorenie dohody o poskytnutí náhrady za pôvodné pozemky. Ako už bolo vyššie spomínané táto nečinnosť správneho orgánu môže spočívať aj v zbytočných prieťahoch, čo je aj prípad žalovaného, ktorý doposiaľ meritórne v predmetnej veci nerozhodol. Tak ako už bolo vyššie uvedené, účelom zák.č. 229/1991 Zb. je odčiniť majetkové krivdy z obdobia rokov 1948 až 1990, obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a úprava niektorých vlastníckych vzťahov v uvedených súvislostiach, a teda v súlade s účelom tohto zákona by mal postupovať aj štát pri reálnom odškodňovaní oprávnených osôb. Tým, že navrátenie pôvodného stavu často krát nie je možné, poskytované náhrady by o to viac mali spôsobené krivdy v dostatočnej miere a kvalite odstrániť, resp. zmierniť. Z tohto dôvodu je nevyhnutné vynaložiť preto čo najvyššie úsilie pri snahe poskytnúť adekvátnu náhradu za nehnuteľnosti, ku ktorým nie je možné navrátiť vlastnícke právo. Jednotlivé ponuky zo strany žalovaného, ktoré boli ponúkané žalobcom nemožno považovať, podľa názoru správneho súdu, za dostatočne preskúmateľné v tom zmysle, že z týchto ponúk je možné len veľmi obtiažne, ak vôbec, vyvodiť reálnu hodnotu, účel či využiteľnosť ponúkaných pozemkov, a tým pádom nie je možné objektívne zhodnotiť, či ponúkané pozemky sú svojou výmerou a hlavne kvalitou primerané pôvodným pozemkom. V predmetnej veci je však možno jednoznačne konštatovať (napriek vyvíjanej snahe žalovaného poskytnúť žalobcom náhradu za odobraté pozemky), že celkové konanie nemožno považovať za efektívne, ale také, na základe ktorého dochádza k prieťahom v konaní. 16. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam správny súd konštatuje, že konanie žalovaného je potrebné vyhodnotiť ako nečinnosť orgánu verejnej správy, a preto správny súd uložil žalovanému povinnosť konať vo veci poskytnutia náhrady žalobcom podľa zák.č. 229/1991 Zb. vo veci ich reštitučného konania, vedenom žalovaným pod číslom: SPFZ/2016/036112, SPFS/2014/06123 tak, aby v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia tohto rozhodnutia rozhodol o ich žiadosti na poskytnutie reštitučnej náhrady, tak aby poskytnutá náhrada pozemkov za pôvodné pozemky zodpovedala podmienkam stanoveným ustanovením § 11 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. Z ponuky žalovaného musí byť zrejmá výmera pozemkov, kvalita pozemkov, účel a využiteľnosť pozemkov, cena pozemkov tak, aby bolo možné jednoznačne a určito posúdiť, či je výmera a kvalita ponúknutých pozemkov primeraná výmere a kvalite pôvodných pozemkov žalobcov. 17. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že tento nemá postavenie orgánu verejnej správy a nie je v predmetnej veci pasívne legitimovaný, správny súd uvádza, že SPF má v oblasti reštitúcií postavenie inej právnickej osoby, ktorá koná vo verejnom záujme a pri tejto činnosti vystupuje ako orgán verejnej moci. Vyplýva to z uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžo/296/2008 zo dňa 10.8.2009, v ktorom bolo konštatované, že „kompetencia SPF na bezplatný prevod náhradných pozemkov oprávneným osobám, ak im nemožno podľa reštitučného zákona vydať pôvodné pozemky a s tým súvisiace uzatváranie zmlúv je zakotvená v zák.č. 330/1991 Zb.“ . Za tohto stavu akty, ktorými SPF rozhoduje o vydaní náhradných pozemkov, resp. o priznaní finančnej náhrady, je potrebné považovať za tzv. iné rozhodnutia, ktoré sú preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva. SPF je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 330/1991 Zb. (§ 34 ods. 1), pričom je povinný vykonávať svoju činnosť vo verejnom záujme. Hmotnoprávne však SPF postupuje podľa ustanovení zák.č. 229/1991 Zb. - § 11 ods. 2, jeho činnosť nadväzuje na právoplatné rozhodnutie pozemkového úradu o reštitúcii - priznania práva na náhradu za pozemky, u ktorých existuje prekážka ich vrátenia oprávneným osobám podľa § 6 ods. 1 tohto zákona, t.j. medzi právoplatným rozhodnutím pozemkového úradu a konaním žalovaného existuje príčinná súvislosť. 18. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 167 SSP, keď v konaní úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.