Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/69/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200196 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200196.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu PRIMA STEEL, s. r. o., Cintorínska 936, Galanta, IČO: 35 860 138, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1700401/102927/2017 zo dňa 3.5.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1700401/102927/2017 zo dňa 3.5.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 1700401/102927/2017 zo dňa 3.5.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolania a potvrdil odvolaniami napadnuté rozhodnutia Colného úradu Trnava č. 1724258/2016 a 1724209/2016 zo dňa 24.11.2016 o neprepustení tovaru navrhnutého na prepustenie do režimu voľný obeh písomnými colnými vyhláseniami ev. č. 0587110510884 a ev. č. 0587110510888 zo dňa 4.11.2015 z dôvodu nesplnenia podmienky poskytnutia záruky na zabezpečenie colného dlhu v súlade s čl. 195 ods. 1 Colného kódexu Únie. 2. Namietal, že arbitrárnymi rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového orgánu a ich svojvoľným postupom bol ukrátený na svojich právach, keď mu nebol do ním navrhovaného colného režimu prepustený tovar nadobudnutý v Kambodži po požadovaní zabezpečenia antidumpingového cla, ktoré na dovozy z Kambodže nebolo zavedené a ktoré bolo stanovené len voči čínskym vývozcom na výrobky s pôvodom v Číne. Zo strany colných orgánov pritom nebol predložený žiaden dôkaz potvrdzujúci, že do režimu voľného obehu neprepustený tovar má pôvod v Číne, ich závery sú založené iba na správe OLAF-u, ktorá dôkazom o čínskom pôvode tovaru nie je a vyplýva z nej iba to, že nebol preukázaný jeho kambodžský pôvod. 3. Poukazoval na to, že žalovaný síce uznal za dôvodnú jeho námietku k návrhu na zrušenie colného vyhlásenia, avšak s poukazom na zásadu hospodárnosti a efektívnosti konania prijal (podľa žalobcu nesprávny) záver, že neprepustením tovaru vznikla rovnaká právna situácia, aká by nastala v prípade vyhovenia návrhu na zrušenie colného vyhlásenia. Podľa žalobcu práve opačný postup by bol efektívny a v súlade so zákonom, nakoľko zrušenie colného vyhlásenia vylučuje konanie o neprepustení tovaru z dôvodu, že zanikol dôvod konať o podanom návrhu. Ako vyplýva zo správy OLAF-u, osvedčenie o pôvode tovaru vydal príslušný kambodžský orgán, pričom až následne sa zistilo, že tento orgán pochybil. Jeho pochybenia podľa žalobcu nemôžu byť posudzované v neprospech žalobcu, ktorý by inak tovar nedoviezol a nenavrhol jeho prepustenie do režimu voľného obehu. Osvedčenie vyvolalo u žalobcu omyl, ktorý odôvodňuje jeho žiadosť o zrušenie colného vyhlásenia, a na takýto postup boli splnené podmienky čl. 66 colného kódexu (nariadenie 2193/1992). 4. Žalobca odmietol zložiť zábezpeku vo výške, ktorá by mala zahŕňať aj antidumpingové clo jednak z dôvodu, že antidumpingová sadzba na dovozy z Kambodže nebola zavedená a tiež z toho dôvodu, že aj z predloženej výzvy colného úradu vyplývalo, že predmetom overovania majú byť osvedčenia o preferenčnom pôvode. Takto vymedzený dôvod oprávňoval colné orgány v zmysle čl. 192 colného kódexu (Nariadenie ES 2913/1992) účinného v deň požadovania zabezpečenia, požadovať zabezpečenie v maximálnej výške do 3,7%. Rozhodnutie o neprepustení tovaru nemá právny základ. 5. Poukazoval na to, že článkom 1 ods. 1 nariadenia č. 2015/1934 bolo uložené konečné antidumpingové clo na dovozy z Číny, pričom bodmi 121, 122 a 123 tohto nariadenia bola antidumpingová sadzba rozšírená aj na dovozy z krajín, ktoré sú v nich uvedené a medzi ktorými nie je Kambodža, v ktorej žalobca tovar nadobudol. V tejto súvislosti poukazoval aj na Nariadenia (ES) č. 964/2003, č. 2052/2004, č. 2053/2004 a č. 655/2006, ktorými boli antidumpingové clá rozšírené na ďalšie krajiny po tom, čo sa zistilo, že čínsky vývozcovia a výrobcovia exportujú tovar cez tieto krajiny, z čoho vyplýva, že voči krajine, voči ktorej takéto clo zavedené nebolo, nie je možné antidumpingovú sadzbu cla použiť a pred zaradením tohto cla musí prebehnúť konanie v zmysle nariadenia 1225/2009. 6. Podľa žalobcu žalovanému aj colnému úradu muselo byť známe, že neexistoval právom predpokladaný dôvod na to, aby požadovali zabezpečenie vo výške 75%, muselo im byť známe, že voči vývozcom z Kambodže neboli zavedené antidumpingové sadzby cla. Požadované zabezpečenia nielen čo do výšky, ale aj čo do dôvodov, nebolo žalobcom poskytnuté z toho dôvodu, že colný úrad požadoval zabezpečiť výšku, ktorá bola vyššia, akú mohol požadovať, pretože ani keby sa zistilo (do dnešného dňa nebol preukázaný čínsky pôvod), že dovezený tovar, ktorý žalobca nadobudol v Kambodži, má čínsky pôvod, nemôže byť takýto dovoz zaťažený antidumpingovou sadzbou cla, pretože v čase jeho dovozu nebola antidumpingová sadzba cla zavedená a ani nebolo v zmysle čl. 14 ods. 5 nariadenia 1225/2009 colným orgánom nariadené vykonanie registrácie takýchto dovozov. 7. Žalobca bol vyzvaný listom č. 1630401/2015 zo dňa 1.11.2015, aby zabezpečil colný dlh v celkovej výške 47 005,70 Eur. Colný úrad sa na uvedenú výzvu odvoláva v obidvoch rozhodnutiach. Podľa výrokovej časti rozhodnutí colného úradu, výška požadovaného zabezpečenia je v celkovej výške 47 548,96 Eur. (22 253,96 +25 295,00). Na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o omyl pri určovaní výšky zabezpečenia, čo ale omylom nie je, ale ide o zjavný zámer a manipuláciu. Podľa rozhodnutí o neprepustení, voči ktorým smeruje žaloba, malo byť požadované zabezpečenie pripadajúce na antidumpingové clo vo výške 29 167,02 Eur (13 628,99 + 15 538,03), podľa výzvy 37 329,81 Eur. Podľa rozhodnutí mala byť požadovaná výška zabezpečenia pripadajúca na DPH 16 540,34 (8 775,90 + 7 764,44), podľa výzvy 7 834,29 Eur. Z uvedeného vyplýva, že vo výzve uvedená a požadovaná výška zabezpečenia sa netýkala colných vyhlásení, ktoré žalobca podal t.j. tovaru, ktorý bol dovezený. Tento záver potvrdzuje aj ďalšia skutočnosť uvedená vo výzve a to je číslo colného vyhlásenia, pri ktorom mali byť priložené certifikáty o pôvode. Číslo colného vyhlásenia 061650517087 je číslo, pod ktorým je evidovaný iný dovoz a na inom colnom úrade. Toto colného vyhlásenie je evidované na Colnom úrad Nitra, ktorého evidenčné číslo je 6165. 8. S námietkou žalobcu, že sa výzva netýkala zabezpečenia colného dlhu na predmetný tovar, sa žalovaný nevysporiadal, resp. tento nedostatok nepovažoval za relevantný, s tým, že zjavne došlo iba ku chybe v písaní, resp. inej zrejmej nesprávnosti, ktorá nemá vplyv na správnosť postupu colného úradu pri požadovaní zabezpečenia. S takýmto záverom žalobca nesúhlasí, nakoľko v prípade zjavnej nesprávnosti by colník uviedol dve nesprávne čísla, pretože zabezpečenie sa týkalo dvoch dovozov s dvomi colnými vyhláseniami, pričom vo výzve a v rozhodnutiach o neprepustení tovaru nie sú uvedené zhodné údaje o celkovom zabezpečení, o výške DPH, ani o výške antidumpingového cla. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že pre potreby určenia zabezpečenia bola použitá najvyššia sadzba antidumpingového cla zavedená na tovar s rovnakým nomenklatúrnym zatriedením, t.j. 75% podľa nariadenia č. 1283/2014 z 2.12.2014, nakoľko v takom prípade by požadovaná výška zabezpečenia bola v oboch prípadoch cca o 19% vyššia. Žalovaný podľa žalobcu chcel odôvodniť oprávnenosť zabezpečenia do výšky 75% uvedenej vo výzve, avšak bez povšimnutia nechal výšku zabezpečenia uvedenú v rozhodnutiach o nepripustení tovaru, ktorá sadzbe 75% nezodpovedala. 9. Žalovaný aj colný úrad porušili právo žalobcu neprepustením tovaru do režimu voľného obehu, aj keď boli splnené všetky právnymi predpismi predpokladané podmienky na jeho prepustenie. Žalovaný a aj colný úrad, zamieňajú právne dôsledky, ku ktorým dochádza v prípadoch, ak osvedčenie o pôvode tovaru, ktoré príslušné orgány krajiny vývozu vydali, nepreukazujú pôvod tovaru s právnymi dôsledkami spojenými s oprávnením colných orgánov vymerať antidumpingové clo. Právnym dôsledkom nepreukázania preferenčného pôvodu je oprávnenie colných orgánov nepriznať preferenciu na dovážaný tovar a vymerať clo podľa colného sadzobníka. V danom prípade bolo možné vymerať clo za použitia zmluvnej colnej sadzby 3,7 %, ustanovenej colným sadzobníkom. Len v prípade, ak by bolo na dovozy z Kambodže zavedené resp. rozšírené antidumpingové clo, bolo by možné okrem zmluvného cla vymerať aj antidumpingové clo a do tejto výška by bol colný úrad oprávnený požadovať aj poskytnutie zabezpečenia. Navyše odvodzovať čínsky pôvod tovaru od skutočnosti, že nebol preukázaný pôvod kambodžský je dedukciou a nie dôkazom o pôvode a tiež z toho dôvodu, že na obchody medzi čínskymi subjektmi a kambodžskými subjektmi sa právne predpisy EÚ nevzťahujú. Skutočnosť, že kambodžský subjekt nadobudol tovar od čínskeho subjektu, nie je dôkazom o pôvode tovaru. Táto skutočnosť preukazuje len to, že medzi týmito dvoma subjektmi došlo k obchodu podľa príslušných predpisov, avšak nie predpisov EÚ. Colný úrad konal v rozpore s či. 192 colného kódexu 2913/1992, keď podmienil vydať rozhodnutie o prepustení len v prípade, ak bude žalobcom poskytnuté zabezpečenie aj antidumpingového cla. Colný úrad však nevyzval žalobcu na poskytnutie zabezpečenia, ktoré sa týkali dovozov uskutočnených žalobcom, ale zaslal mu listinu, ktorá sa týkala iného dovozu uskutočneného na inom colnom úrade. Neexistoval právne relevantný dôvod na to, aby za použitia čl. 195 ods. 1 colného kódexu (nariadenie 952/2013) rozhodol o neprepustení, pretože colný úrad vo výroku uviedol jeden druh výrobku, aj keď zásielka obsahovala aj iný tovar a tak je zjavný rozpor medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením. Colný úrad je oprávnený neprepustiť tovar do režimu voľného obehu len v prípade, ak by žalobca odmietol zložiť sumu cla, ktorého výška zodpovedá colnému dlhu. Žalobca neodmietol ani zaplatiť ani zabezpečiť sumu cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu. 10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že zotrváva na právnom názore uvedenom v jeho rozhodnutí zo dňa 3.5.2017. 11. K návrhu žalobcu na zrušenie colných vyhlásení sa colný úrad podľa žalovaného vyjadril len v odôvodneniach rozhodnutí o neprepustení tovaru v tom zmysle, že predmetný návrh zamieta, keďže bol podaný podľa neúčinného právneho predpisu. Tento postup colného úradu namieta žalobca v podaných odvolaniach proti rozhodnutiam o neprepustení tovaru. Žalovaný zastáva právny názor, že colný úrad mal posúdiť návrh účastníka konania na zrušenie colného vyhlásenia podľa obsahu, t.z. ako návrh na zrušenie platnosti colného vyhlásenia podľa čl. 174 Colného kódexu Únie a rozhodnúť o tomto návrhu. Zároveň však bol ako odvolací orgán povinný v súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania prihliadnuť na skutočnosť, že colný úrad vydaním rozhodnutí o neprepustení tovaru spôsobil rovnakú právnu situáciu, aká by nastala v prípade, ak by v plnom rozsahu vyhovel návrhu účastníka konania a predmetné colné vyhlásenia zrušil; čiže v prípade, ak by colný úrad vyhovel žiadosti žalobcu a zrušil podané colné vyhlásenia, dostali by sa konania do rovnakého štádia, ako pri vydaní rozhodnutí o neprepustení tovaru. Keďže žalovaný ako odvolací orgán posudzoval komplexne prvostupňové konania v štádiu po vydaní rozhodnutí o neprepustení tovaru, považoval za neefektívne a nehospodárne zrušiť rozhodnutia o neprepustení tovaru a uložil colnému úradu povinnosť vydať ďalšie rozhodnutia vo veci zrušení colných vyhlásení, zvlášť v prípade, ak by colný úrad žiadostiam vyhovel, čím by došlo k rovnakej právnej situácii, aká nastala po vydaní rozhodnutí o neprepustení tovaru. V tejto súvislosti žalovaný považuje za potrebné uviesť, že žalobca vlastne podaním žiadosti o zrušenie colných vyhlásení vyjadril svoju vôľu, aby predmetný tovar nebol prepustený do navrhovaného režimu. Avšak v takomto postavení je aj v prípade, kedy o neprepustení tovaru do navrhovaného režimu rozhodol colný úrad. Z uvedeného dôvodu vlastne colný úrad vydaním rozhodnutí o neprepustení tovaru rozhodol v súlade s vôľou žalobcu, prejavenou podaním žiadostí o zrušenie colných vyhlásení. Žalobca má po neprepustení tovaru do pôvodného ním navrhovaného režimu možnosť v zmysle čl. 150 Colného kódexu Únie vybrať colný režim, do ktorého má byť tovar prepustený, za podmienok pre tento colný režim. Rovnakú možnosť by mal žalobca aj v prípade zrušenia colných vyhlásení. Vydaním rozhodnutí o neprepustení tovaru tak nebolo dotknuté jeho právo podať návrh na nápravu postavenia tovaru v zmysle platných právnych predpisov. V tomto prípade colný úrad v rámci vykonanej colnej kontroly a analýzy rizika dospel k záveru, že je potrebné vykonať následnú verifikáciu dokladov o preferenčnom pôvode tovaru, predloženého účastníkom konania v colnom konaní. Predmetná verifikácia nebola začatá len za účelom preverenia skutočnosti, že tento tovar má pôvod v Kambodži, ale aj za účelom zistenia, či predmetný tovar nie je pôvodný (úplne získaný alebo spracovaný) v inej krajine, napr. v Číne, čím by došlo k obchádzaniu vymerania antidumpingového cla na tento dovezený tovar. Z uvedeného dôvodu postupoval pri určení výšky zabezpečenia v súlade s článkom 192 ods. 1 druhá odrážka Colného kódexu Spoločenstva a požadoval v zmysle článku 248 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia zabezpečenie colného dlhu v najvyššej možnej výške, ktorá by mohla vzniknúť t.z. vo výške zahŕňajúcej sumu antidumpingového cla. 12. Podľa žalovaného je irelevantné, že v prípade nepreukázania preferenčného pôvodu predmetného tovaru v Kambodži sa v zmysle čl. 20 ods. 3 písm. c) Colného kódexu uplatňuje na tovar zmluvná colná sadzba 3,7% a colný úrad je oprávnený prepustiť predmetný tovar s touto zmluvnou colnou sadzbou, keďže zároveň je colný úrad oprávnený v zmysle čl. 192 ods. 1 druhá odrážka Colného kódexu Spoločenstva (s účinnosťou od 1.5.2017 čl. 244 Vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447) požadovať zabezpečenie aj antidumpingového cla v najvyššej výške odhadnutej colnými orgánmi (prepustenie tovaru je podmienené poskytnutím záruky dostatočnej na pokrytie rozdielu medzi sumou podľa údajov colného vyhlásenia a sumou, ktorá môže byť v konečnom dôsledku splatná) a je oprávnený podmieniť prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh požadovaním tohto zabezpečenia. 13. Na základe základného procesného nariadenia č. 1225/2009 bolo vydané aj antidumpingové nariadenie č. 2015/1934, v článku 1 ktorého je stanovený rozsah tohto nariadenia, pričom je zrejmé, že ním ustanovené antidumpingové clo sa vzťahuje na tovar s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, bez ohľadu na to, z ktorej krajiny bol tento tovar na územie Spoločenstva dovezený. 14. Preverovanie pôvodu rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele bolo vykonávané na základe dôvodných pochybností o skutočnom pôvode tohto materiálu. Tým nie je dotknuté právo Európskej Únie v zmysle základného nariadenia č. 1225/2009 začať antidumpingové konanie aj voči Kambodži; ide však len o jednu zo zákonných možností zamedzenia obchádzania už zavedených antidumpingových opatrení. Vzhľadom na závažnosť podozrení z porušovania pravidiel pôvodu sa Európska komisia (OLAF) rozhodla v predmetnom prípade využiť ďalšie zákonné možnosti, nespoliehať len na výsledky preverovania kambodžských orgánov, ale vykonať aj vlastné zisťovanie v súlade s ustanoveniami čl. 97t ods. 6 Vykonávacieho nariadenia (s účinnosťou od 1.5.2016 podľa čl. 110 ods. 6 Vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447). Toto zisťovanie vykonávajú zástupcovia Komisie priamo v Kambodži, pričom boli preverené nielen postupy príslušných kambodžských orgánov pri vydávaní osvedčení o preferenčnom pôvode tovaru, ale sú vykonávané aj zistenia týkajúce sa skutočného nepreferenčného pôvodu tovaru. Skutočnosť, že na tovar s pôvodom v Kambodži nebolo zavedené antidumpingové clo ani voči tejto krajine nebolo začaté antidumpingové konanie, nie je dôvodom na akceptovanie možného obchádzania už zavedených antidumpingových opatrení voči iným krajinám a táto skutočnosť taktiež neznemožňuje využitie ďalších zákonných možností na vykonanie následnej verifikácie predložených osvedčení o pôvode a prípadné zistenie skutočného pôvodu tovaru. Uvedený postup je v súlade so všeobecnými právnymi zásadami, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Únie. 15. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nepreukázanie kambodžského pôvodu tovaru nie je dôkazom o čínskom pôvode tovaru, žalovaný uvádzal, že colný úrad postupoval v čase prijatia colných vyhlásení v súlade s postupmi ustanovenými na tento druh tovaru, ktorý bol dovezený z jednej z tretích krajín, u ktorých vzniká podozrenie z obchádzania antidumpingových opatrení. Na základe rizikového profilu bolo nutné vykonať preverenie preferenčného pôvodu tovaru, keďže vzniklo podozrenie, že dovezený tovar nie je kambodžského pôvodu (bol úplne získaný v krajine, na ktorú boli uvalené antidumpingové opatrenia) alebo je nedostatočne opracovaný (zušľachtený alebo prepracovaný) v Kambodži, na základe čoho nie je možné uznať kambodžský pôvod tovaru v zmysle prílohy 13a Vykonávacieho nariadenia. Za tým účelom boli vykonané v krajine vývozu dve následné verifikácie o osvedčení o pôvode tovaru Certificate of origin. Na základe týchto pochybností bol žalobca oprávnene vyzvaný na zabezpečenie colného dlhu v najvyššej možnej výške odhadnutej colným úradom zahŕňajúcej aj antidumpingové clo. Ak by sa na základe vedeného vyšetrovania preukázal iný ako deklarovaný kambodžský pôvod (čínsky alebo pôvod inej krajiny, na ktorú bolo zavedené antidumpingové clo), došlo by k navýšeniu sumy cla o antidumpingové clo, a bol by daný zákonný dôvod na dodatočné vymeranie colného dlhu. O výške zábezpeky rozhoduje colný úrad na základe vlastnej úvahy, pričom jediným kritériom v zmysle čl. 192 ods. 1 druhá odrážka Colného kódexu Spoločenstva je to, aby sa stanovená výška zábezpeky rovnala najvyššej možnej výške daného colného dlhu alebo colných dlhov, ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť, odhadnutej colnými orgánmi. Obdobná právna úprava zabezpečenia je ustanovená aj v právnych predpisoch účinných po 1.5.2016 (čl. 244 Vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447). Určenie výšky zábezpeky v zmysle uvedených ustanovení nie je spojené s krajinou pôvodu, ktorá bola deklarovaná v colných vyhláseniach. Výška zábezpeky taktiež nemusí vo všetkých prípadoch zodpovedať všeobecnej zmluvnej sadzbe, t.z. sadzbe, ktorá by prislúchala tovaru bez priznania preferencie, ale v prípade, ak daný tovar podlieha antidumpingovému clu, je možné určiť výšku zabezpečenia v najvyššej sadzbe antidumpingového cla, ktorá sa vzťahuje k danému tovaru podľa príslušného nomenklatúrneho zatriedenia. Colný úrad v napadnutých rozhodnutiach netvrdí, že predmetný tovar má čínsky pôvod. Presné zistenie pôvodu predmetného tovaru nie je na účely určenia výšky zábezpeky v zmysle čl. 192 ods. 1 druhá odrážka Colného kódexu Spoločenstva potrebné. Pre potreby určenia výšky zábezpeky v zmysle čl. 192 ods. 1 druhá odrážka Colného kódexu Spoločenstva bola použitá najvyššia sadzba antidumpingového cla, zavedená na tovar s rovnakým nomenklatúrnym zatriedením ako je nomenklatúrne zatriedenie predmetného tovaru, t.z. sadzba 75 %, ustanovená nariadením č. 1283/2014 z 2. decembra 2014, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii. Rozdiel v colnom dlhu stanovenom v rozhodnutiach a vo výzve na zabezpečenie č. 1630401/2015 vznikol pri jej stanovení ako rozdiel medzi DPH uvedenou na colných vyhláseniach pri uznaní preferencie a DPH pri nepreferenčnom pôvode tovaru z MY: 7834,29 Eur z dôvodu, že Pobočka CÚ Galanta predpokladala, že DPH s priznaním preferencie na Kambodžu deklarant zaplatí a následne zabezpečí dlžnú sumu cla v celkovej výške spolu: 47005,70 Eur. Vzhľadom na to, že v tom čase bolo spustené verifikačné konanie z titulu pochybností o pôvode tovaru a výsledok tohto konania nebol ešte známy, colný úrad požadoval v súlade s článkom 192 ods. 1 druhá odrážka Colného kódexu Spoločenstva zabezpečenie s najvyššou predpokladanou colnou sadzbou, ktorá v tom čase bola na pôvod tovaru z Malajzie (MY). Až po zaslaní správy z kontrolnej misie OLAF bola predbežne určená krajina pôvodu Čína, na základe ktorej boli nanovo vypočítané zabezpečenia colného dlhu na krajinu pôvodu Čína a z toho dôvodu vznikol rozdiel v antidumpingovom cle z MY - 75% na CN - 58,6 %. Colný úrad vo výzve uviedol, že požaduje zabezpečenie colného dlhu z dôvodu vykonania následnej verifikácie osvedčenia o pôvode tovaru Certificate of Origin FORM A č. KHSH1SK 153400674, č. KHSH1SK 153400708 a č. KHSH1SK 153400709. Doklad Certificate of Origin FORM A č. KHSH1SK 153400674 bol prílohou colného vyhlásenia ev.č. 0587110510888 a doklady Certificate of Origin FORM A č. KHSH1SK 153400708 a č. KHSH1SK 153400709 boli prílohou colného vyhlásenia ev.č. 0587110510884. Pri uvedení colného vyhlásenia ev. č. 0616510517087 v písomnej výzve zn. 1630401/2015 zo dňa 4.11.2015 tak zjavne došlo k chybe v písaní, resp. inej zrejmej nesprávnosti, nie k úmyselnému konaniu ani zneužitiu moci, ako sa splnomocnený zástupca snaží bez dôkazu argumentovať. Uvedená chyba však nemá vplyv na správnosť postupu colného úradu pri požadovaní zabezpečenia, keďže evidenčné čísla dokladov o pôvode tovaru sú uvedené správne a vzťahujú sa k colným vyhláseniam ev.č. 0587110510884 a ev.č. 0587110510888. Žalobca namieta voči výzve na zabezpečenie dodatočne, v čase jej doručenia tieto námietky neuplatňoval, nakoľko dôvodom jej nesplnenia z jeho strany nebola nesprávnosť v označeniach colných vyhlásení, ale nedostatok finančných prostriedkov na zloženie požadovanej sumy, o čom svedčí písomnosť žalobcu zo dňa 5.11.2015, s prideleným ev.č. 1632802/2015. Žalobca v tom čase nemal pochybnosť o tom, na ktoré colné vyhlásenia sa výzva vzťahuje. Z tohto dôvodu sú tieto dodatočné námietky v tomto smere účelové a v súčasnom čase neopodstatnené, nakoľko okolnosti tejto zrejmej chyby vzniknutej omylom colníkom organizačnej zložky colného úradu boli vyargumentované v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Žalobcom navrhované zrušenie colných vyhlásení pred vydaním prvostupňových rozhodnutí nemalo oporu v právnych predpisov, nakoľko v zmysle článku 174 ods. 1 Colného kódexu Únie, resp. článku 66 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva (do 1.5.2016) colné orgány môžu zrušiť colné vyhlásenie len za predpokladu, že sa preukázalo, že tovar bol navrhnutý do príslušného režimu omylom, alebo že vzhľadom ku zvláštnym okolnostiam tovar už nemôže byť naďalej prepustený do navrhovaného colného režimu. Avšak takéto skutkové okolnosti nenastali, nakoľko návrh deklaranta na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh bol správny, omyl nenastal, a ani také zvláštne okolnosti, ktoré by bránili uplatniť tento navrhovaný režim, pretože colný režim bol žalobcom zvolený v súlade so zámerom umiestniť tovar vo voľnom obehu spoločenstva. V podanom návrhu boli nedostatky v obhájiteľnosti pôvodu tovaru spojené s nedostatočným zabezpečením colného dlhu. 16. Súd prejednal vec za prítomnosti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 17. Podľa obsahu spisového materiálu preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 3.5.2017 žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolania žalobcu a potvrdil odvolaniami napadnuté rozhodnutia Colného úradu Trnava č. 1724258/2016 a č. 1724209/2016, obe zo dňa 24.11.2016, o neprepustení tovaru navrhnutého na prepustenie do režimu voľný obeh colnými vyhláseniami ev. č. 0587110510888 a ev. č. 0587110510884 z dôvodu nesplnenia podmienky poskytnutia záruky na zabezpečenie colného dlhu v súlade s čl. 195 ods. 1 Colného kódexu v celkovej výške 22 253,96 Eur pozostávajúcej zo sumy cla na priemyselné výrobky vo výške 860,53 Eur, antidumpingového cla vo výške 13 628,99 Eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7 764,44 Eur, resp. záruky vo výške 25 295,00 Eur, pozostávajúcej zo sumy cla na priemyselné výrobky vo výške 981,07 Eur, antidumpingového cla vo výške 15 538,03 Eur a dane z pridanej hodnoty. 18. Podľa obsahu odôvodnení žalovaným potvrdených rozhodnutí Colného úradu Trnava deklarant neposkytol záruku na zabezpečenie colného dlhu požadovanú colným úradom v zmysle článku 244 Vykonávacieho nariadenia vo výške 22 253,96 Eur, resp. 25 295,00 Eur, pričom deklarant bol na zabezpečenie colného dlhu vyzvaný listom č. 163041/2015 zo dňa 4.11.2015. 19. Podľa obsahu predloženého administratívneho spisu bol žalobca výzvou na zabezpečenie colného dlhu č. 1630401/2015 (v rozhodnutiach colného úradu nesprávne udávané č. 163041/2015) zo dňa 4.11.2015 vyzvaný na poskytnutie zabezpečenia colného dlhu, ktorého výška bola určená podľa článku 192 Colného kódexu nasledovne: Clo: 1 841,60 Eur (A00 = 3,7%) Antidumping: 37 329,81 Eur (A30 = 75%) DPH: 7 834,29 Eur (B00 = 20%) Spolu: 47 005,70 Eur pričom zabezpečenie malo byť požadované z dôvodu vykonania následnej verifikácie osvedčenia o pôvode tovaru Certifikate of Origin FORM A č. KHSH1SK 153400674, KHSH1SK 153400708 a KHSH1SK 153400709 (príloha k colnému vyhláseniu č. 0616510517087). 20. Z vyššie uvádzaného možno konštatovať, v súlade so stanoviskom žalovaného, že poskytnutie zabezpečenia colného dlhu v danom prípade nebolo požadované z dôvodu zistenia čínskeho pôvodu tovaru, ale z dôvodu pochybností o deklarovanom preferenčnom pôvode Kambodža, ktorá skutočnosť v zmysle článkov 189 ods. 1 a 192 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, a článku 248 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia č. 2454/93 správnemu orgánu umožňuje požadovať zloženie zábezpeky v najvyššej možnej výške colného dlhu alebo dlhov, ktoré podľa odhadu colných úradov vznikli alebo by mohlo vzniknúť. Oporu v právnych predpisoch v tejto súvislosti nemá v systéme antidumpingových opatrení vychádzajúcich nie len zo zistení štátu, v ktorom bol tovar nadobudnutý, ale aj štátu pôvodu tovaru, tvrdenie žalobcu, že najvyšším možným clom v tomto prípade je clo, ktorým je možné zaťažiť tovar dovezený z Kambodže, na ktorú antidumpingové opatrenia neboli rozšírené. 21. Na strane druhej je nepochybné, že obe rozhodnutia Colného úradu Trnava obsahujú nepravdivý údaj o požadovaní záruky vo výške 22 253,96 Eur a 25 295 Eur, súčet ktorých zjavne nie je súladný s konečnou sumou zabezpečenia požadovaného vo výzve zo dňa 4.11.2015 - 47 005,70 Eur. Nezrovnalosť v tomto smere colný úrad v obsahu odôvodnení svojich rozhodnutí nevysvetlil ani nespomenul, rovnako ako žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Tento nedostatok odôvodnení rozhodnutí nemôže napraviť písomné vyjadrenie žalovaného v súdnom spore (neobsahujúce konkrétny prepočet ozrejmujúci konštatovanú nezrovnalosť), podľa ktorého dôvodom uvádzaných číselných rozdielov bol nový výpočet colného dlhu s priaznivejšou výškou antidumpingového cla 58,6% pri predbežnom určení krajiny pôvodu tovaru Čína na základe správy kontrolnej misie OLAF-u a pôvodný predpoklad pobočky colného úradu, že žalobca uhradí DPH s priznaním preferencie na Kambodžu a následne zabezpečí dlžnú sumu cla v celkovej výške 47 005,70 Eur. 22. Dôvodným nie je ani zľahčovanie nedostatku týkajúceho sa nesprávneho číselného označenia súvisiaceho colného vyhlásenia vo výzve zo dňa 4.10.2015 (ktorá správne mala obsahovať číselné označenie dvoch colných vyhlásení) tým, že táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť postupu colného úradu pri požadovaní zabezpečenia, nakoľko evidenčné čísla dokladov o pôvode tovaru sú uvedené správne. 23. Naopak, pokiaľ nerešpektovanie výzvy na poskytnutie zabezpečenia colného dlhu vo forme zloženia peňažných prostriedkov má byť, a v danom prípade je, jediným dôvodom vydania rozhodnutia o neprepustení tovaru do colného režimu voľný obeh, musí ísť o úkon perfektný, ktorý atribút výzve Colného úradu Trnava, pobočka Galanta zo dňa 4.11.2015 bez pochybností priznať nemožno - výzva nielen že obsahuje nesprávne číslo colného vyhlásenia žalobcu (jedno, napriek dvom podaným colným vyhláseniam), ale, ako bolo potvrdené aj obsahom písomného vyjadrenie žalovaného, obsahuje aj nesprávnu výšku zabezpečenia vychádzajúcu z ničím nepodloženého (a v obsahu dokladu neozrejmeného) predpokladu colného úradu o čiastočnom „dobrovoľnom“ plnení žalobcu, čím súčasne znemožňuje povinnému subjektu identifikovať spôsob určenia výšky požadovaného zabezpečenia napriek správnosti v nej uvedených osvedčení o pôvode tovaru. 24. Priznanie dôvodnosti vyvodeniu negatívnych následkov z nerešpektovania takto zmätočne formulovanej výzvy by súčasne bolo pripustením ľubovôle správneho orgánu pri požadovaní zabezpečenia colného dlhu, ktorá je nezlučiteľná s jeho úlohami vyplývajúcimi zo zákona, pričom relevantným v tejto súvislosti nemôže byť, či žalobca v čase obdržania výzvy voči jej obsahovým nedostatkom namietal alebo nenamietal, resp. aký dôvod jej nerešpektovania colnému úradu oznámil. 25. V neposlednom rade vo veci rozhodujúce orgány vo vzťahu k návrhu žalobcu na zrušenie colného vyhlásenia zaujali tri navzájom si odporujúce stanoviská - podľa odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového orgánu colný úrad tento návrh zamietol z dôvodu nesprávneho označenia súvisiaceho právneho predpisu žalobcom, v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu bola námietka žalobcu voči tomuto postupu uznaná za dôvodnú, s tým, že návrh mal byť posúdený ako návrh na zrušenie platnosti colného vyhlásenia podľa čl. 174 Colného kódexu Únie a colný úrad o ňom mal rozhodnúť, avšak v konečnom dôsledku by tým nastala rovnaká situácia ako pri vydaní rozhodnutia o neprepustení tovaru (čím žalovaný logicky pripustil možnosť vyhovenia tomuto návrhu žalobcu), a v treťom prípade, v písomnom stanovisku vo veci žalovaný návrh na zrušenie colných vyhlásení pred vydaním prvostupňových rozhodnutí označil za nemajúci oporu v právnych predpisoch. 26. Takto rozdielny prístup k podaniu žalobcu iba zvýrazňuje zmätočnosť postupu správnych orgánov vo veci, ktorú súd v spojitosti s už vyššie uvádzanými obsahovými nedostatkami výzvy na zabezpečenie colného dlhu vyhodnotil ako podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a v tomto konaní primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 3.5.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere (odstránenie uvádzaných procesných nedostatkov, bez ktorého vysporadúvanie sa s ďalšími námietkami žalobcu nemá opodstatnenie), keď vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového orgánu z hľadiska naplnenia účelu tohto konania nepovažoval za potrebné zrušenie súvisiacich rozhodnutí Colného úradu Trnava. 27. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.