Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/47/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200210 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200210.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela , v právnej veci žalobcu: Mesto Trnava, so sídlom Ulica Hlavná 1, 917 71 Trnava, IČO : 00 313 114, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Ing. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu U.. Z. XXXX/XX, XXX XX M., 2/ MUDr. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu P. Y. XX, XXX XX M., právne zastúpená: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., advokát, so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 08820/2017/SV/23295 z 15. mája 2017 takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím č. 08820/2017/SV/23295 z 15. mája 2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) zrušil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“ alebo „okresný úrad“) č. OU-TT-OVBP2-2016/008301/P1 z 15. novembra 2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím okresný úrad, v konaní o návrhu mesta Trnava, na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) v spojení s § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „cestný zákon“ alebo „zákon č. 135/1961 Zb.“) vyvlastnil spoluvlastnícke právo Ing. U. Y., bytom U.. Z. XX, XXX XX M. a MUDr. Y. T., bytom P. Y. XXXX/XX, XXX XX M. k pozemku, parcela registra „C“ č. 4021/561 o výmere 78 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie : M. za náhradu za vlastnenie spolu celkom vo výške 2 985,84 eur (každému spoluvlastníkovi za podiel vo výške 1 - ica 1 492,92 eur). 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolanie Ing. U. Y. a MUDr. Y. T.. Ing. U. Y. namietal najmä, že na dotknutom pozemku má vybudované parkovacie miesto a nakoľko je občan so závažným telesným postihnutím, toto miesto je nevyhnutné pre parkovanie auta, ktoré je dôležité pre jeho pohyb. Ďalej poukázal na to, že na susedné pozemky je možný prístup aj bez vybudovania komunikácie, pre ktorú sa vyvlastňuje a rovnako namietal výšku náhrady za vyvlastnenie. MUDr. Y. T. v odvolaní namietala platnosť a právoplatnosť územného rozhodnutia, výšku náhrady za vyvlastnenie, neexistenciu skutočností preukazujúcich bezvýslednosť dohody v zmysle § 112 ods. 4 stavebného zákona, nesplnenie podmienok vyvlastnenia podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona vzhľadom na to, že navrhovateľ (mesto Trnava) nerokoval s právnymi nástupcami poručiteľky (zomrelej spoluvlastníčky dotknutého pozemku) a absenciu verejného záujmu. 3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolávajúc sa na § 108 ods. 1, ods. 2 písm. f), § 109 ods. 2, § 110 ods. 1, 2, 3, § 111 ods. 1 a 2, § 112 ods. 2 § 115 ods. 1 stavebného zákona a na § 2 ods. 3 veta tretia, § 3d ods. 3, § 4b ods. 1 a § 22 cestného zákona, poukázal na to, že jednou zo základných podmienok pre vyvlastnenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je skúmanie otázky existencie verejného záujmu, ako základnej podmienky pre začatie samotného vyvlastňovacieho konania, ktorá musí byť vo vyvlastňovacom konaní preukázaná, dodajúc, že verejný záujem sa musí posudzovať v konkrétnej situácii a v konkrétnom mieste a čase a tento musí prevážiť nad záujmom vlastníka nehnuteľností vyvlastňovaných za účelom realizácie stavby. 4. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z predloženého spisového materiálu zistil, že rozhodnutie o umiestnení stavby č. OSaŽP/24222-15305/08/Jč zo dňa 20.03.2008, pre ktorú okresný úrad vyvlastnil dotknuté pozemky, bolo vydané v prospech fyzickej osoby Ing. M. L. a X. L., obaja bytom J.Q. XXX, XXX XX, pričom za účelom zistenia stavu staveného konania prerušil odvolacie konanie a požiadal mesto Trnava, odbor stavebný a životného prostredia, špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie o súčinnosť s tým výsledkom, že Ing. M. L. a manželka X. L., Mgr. T. J., JUDr. C. F., Ing. M. L. ml. a manželka Bc. Y. L. a MUDr. T. L. podali žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Miestna komunikácia - Cesta „B“MOK 3,75/30“ na pozemkoch parc. č. 4021/561, 4021/83, 4021/497, 4021/166, 4021/533, 4021/534, 4031/177 v kat. území M., avšak vzhľadom na to, že predložená žiadosť o stavebné povolenie spolu s prílohami neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, mesto Trnava stavebné konanie prerušilo rozhodnutím č. OSaŽP/37115-24560/2012/Jč zo dňa 17.05.2012 a súčasne žiadateľov vyzvalo, aby okrem iného preukázali vlastnícke alebo iné právo k pozemkom č. 4021/561, 4021/83. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že predmetné konanie o vydanie stavebného povolenia nie je ukončené, nakoľko je rozhodnutím mesta Trnava č. OSaŽP/1581-15724/2013Jč zo dňa 25.03.2013 prerušené „do doby predloženia konečného právne nenapadnuteľného rozhodnutia o vyvlastnení pozemkov parc. č. 4021/561 a 4021/83, v katastrálnom území M., na ktorých bude realizovaná požadovaná stavba...“. 5. Záverom žalovaný uzavrel, že na základe predloženého spisového materiálu, navrhovateľ vyvlastnenia (mesto Trnava) vo vyvlastňovacom konaní nepreukázal účel vyvlastnenia (§ 112 ods. 2 stavebného zákona), nakoľko na základe predložených dokladov (rozhodnutie o umiestnení stavby a žiadosť o stavebné povolenie) nie je subjektom, ktorý bude realizovať stavbu, pre ktorú sa majú pozemky vyvlastniť, doplniac, že navrhovateľ vyvlastnenia nemôže na základe vyvlastnenia nadobudnúť vlastnícke práva k pozemkom a následne ich previesť na iný subjekt, ktorý bude stavbu realizovať, tak ako to vyplýva z predložených dokladov a taktiež navrhovateľ nemôže podať návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva v prospech iného subjektu. Preto skonštatoval, že v danom prípade by vlastnícke práva prešli vyvlastnením na navrhovateľa, ktorý však nie je subjektom oprávneným z predmetného územného rozhodnutia na danú stavbu a ani stavebníkom uvedenej stavby. Žalovaný súčasne uviedol, že ostatné námietky odvolateľov sú irelevantné a preto sa nimi nezaoberal. II. Rozsah a dôvody žaloby 6. Včas podanou správnou žalobou žalobca napadol rozhodnutie žalovaného označiac ho za formalistické, arbitrárne, nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a zmätočné pre nedostatok dôvodov. Žalobca mal za to, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, vec nesprávne právne posúdil a ďalej, že v napadnutom rozhodnutí absentuje dostatočné odôvodnenie a vysporiadanie sa so základnými námietkami, ktoré sú pre rozhodnutie v danej veci relevantné. Ako dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia označil § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP. 7. Vychádzajúc z ustanovenia § 112 ods. 2 stavebného zákona žalobca uviedol, že návrh na vyvlastnenie môže podať len ten, kto bude využívať nehnuteľnosť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Preto v súlade s uvedeným ustanovením podal Okresnému úradu Trnava návrh č. OPaM/26041-85753/2015/Klm zo dňa 02.02.2016 na vyvlastnenie pozemku parcely registra „C“ č. 4021/561 - orná pôda vo výmere 78 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. M. za navrhovanú náhradu vychádzajúcu zo sumy 27,41 eura/m2, t. j. spolu 2 137,98 eura, ktorá cena bola stanovená v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona znaleckým posudkom č.18/2013 vypracovaným Ing. Erikou Nemčekovou, znalkyňou pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností (evidenčné číslo znalca: 912483) za účelom vybudovania miestnej komunikácie „Miestna komunikácia - Cesta „B“ MOK 3,75/30“, ktorá bude prechádzať cez nehnuteľnosť, o umiestnení ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím príslušného stavebného úradu č. OSaŽP/24222-15305/08/Jč zo dňa 20.03.2008 súčasne poukazujúc na § 2 ods. 3 tretia veta cestného zákona, podľa ktorého „plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce“ a § 3d ods. 3 cestného zákona, podľa ktorého „miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí“. 8. Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo 29/2014 z 26. mája 2015 uviedol, že v danom prípade je nepochybné, že je navrhovateľom na vyvlastnenie predmetnej nehnuteľnosti na účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, t.j. uskutočnenie stavby „Miestna komunikácia - cesta „B“ MOK 3,75/30“ a preto pokiaľ žalovaný uzavrel, že „navrhovateľ vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní nepreukázal účel vyvlastnenia, nakoľko na základe predložených dokladov (rozhodnutie o umiestnení stavby a žiadosť o stavebné povolenie) nie je subjektom, ktorý bude realizovať stavbu, pre ktorú sa majú pozemky vyvlastniť“ dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu posúdeniu veci. V tejto súvislosti žalobca ďalej dôvodil, že na účely vyvlastňovacieho konania sa nevyžaduje, aby navrhovateľ bol aj stavebníkom v konaní o vydanie stavebného povolenia a/alebo, aby podal návrh o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a ďalej poukázal na to, že účel vyvlastnenia a verejný záujem vyplýva zo schváleného územného plánu mesta Trnava a územného rozhodnutia č. OSaŽP/24222-15305/08/Jč zo dňa 20.03.2008 o umiestnenie stavby „Miestna komunikácia - cesta „B“ MOK 3,75/30“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 05.05.2008 a ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011 ponechal v platnosti. Za dôvodné považoval žalobca poznamenať, že ak nadobudne vlastnícke právo k vyvlastňovanému pozemku, zostane vlastníkom pozemku tak, ako to ukladá zákon, keďže podľa §3d ods. 3 cestného zákona vlastníkom miestnych komunikácií je obec, pričom mu nie je známe, na základe čoho žalovaný usudzuje inak. 9. Žalobca zopakoval, že v súlade s § 2 ods. 3 veta tretia cestného zákona zabezpečuje plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií, tzn. miestnej komunikácie označenej ako „Miestna komunikácia - cesta „B“ MOK 3,75/30“ a že vybudovaná miestna obslužná komunikácia bude slúžiť tomuto účelu doplniac, že nikdy nezamýšľal, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k vyvlastňovanému pozemku by vlastníctvo previedol na iný subjekt (stavebníkov), práve naopak, po nadobudnutí vlastníckeho práva k vyvlastňovanému pozemku sa bude usilovať o vstup do stavebného konania tak, aby sa stal jedným zo stavebníkov alebo aby došlo k zmene na strane stavebníkov tak, aby bol stavebníkom len žalobca. 10. Žalobca poukázal na to, že z podkladov pre vydanie rozhodnutia vo vyvlastňovacom konaní je zrejmé, že splnil všetky zákonom stanovené, kumulatívne podmienky na vyvlastnenie : 1) je oprávneným na podanie návrhu na vyvlastnenie, 2) vyvlastnenie sa uskutočňuje len v nevyhnutnom rozsahu, 3) vyvlastnenie sa uskutočňuje vo verejnom záujme, 4) vyvlastnenie sa uskutočňuje na základe zákona, 5) vyvlastnenie sa uskutočňuje za primeranú náhradu. 11. Žalobca tiež poukázal na to, že preukázal bezvýslednosť pokusu o získanie práva k pozemku, pretože doručil vtedajším vlastníkom, pani Ing. U. Y. a pánovi Ing. U. Y. písomnú ofertu, označenú ako návrh na uzavretie kúpnej zmluvy č. OPaM/26041-20536/2015/Klm zo dňa 05.05.2015, pričom písomnú ofertu treba považovať za výzvu na uzavretie dohody podľa § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom manželia Y. ofertu neakceptovali. V tejto súvislosti poukázal na to, že z dikcie § 112 ods. 4 stavebného zákona nemožno dôvodiť, že za bezúspešnosť dohody sa považuje len odmietnutie dohody, pričom na splnenie podmienky vyvlastňovacieho konania postačuje akákoľvek bezúspešnosť dohody. 12. Žalobca mal ďalej za to, že v danom prípade došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, konkrétne mal za to, že žalovaný nepostupoval v súlade so stavebným zákonom, cestným zákonom, správnym poriadkom, porušil ustanovenia § 3, ods. 1,2,4,5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 34, § 46 ako aj § 47 ods. 2 a 3 správneho poriadku, ustanovenie § 112 stavebného zákona a ustanovenie § 2 ods. 3 veta tretia a § 3d ods. 3 cestného zákona. 13. Rovnako žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vágne, nedostatočné, nenáležité, nezrozumiteľné a zmätočné pre nedostatok dôvodov dodajúc, že v odôvodnení rozhodnutia chýba uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že mu nie je jasné na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k vyvlastňovanému pozemku bude prevádzať vlastníctvo na iný subjekt. 14. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby správny súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozhodnutie žalovaného zrušil. Súčasne požiadal správny súd o nariadenie pojednávania. III. Vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie ďalších účastníkov konania, replika žalobcu, duplika žalovaného 15. Žalovaný zotrval na svojom názore, že na základe predloženého spisového materiálu navrhovateľ vyvlastnenia (žalobca) vo vyvlastňovacom konaní nepreukázal účel vyvlastnenia, nakoľko nie je subjektom, ktorý bude realizovať stavbu, pre ktorú sa má pozemok vyvlastniť. Poukázal na to, že mesto Trnava podalo dňa 9. februára 2016 návrh na vyvlastnenie za účelom vybudovania miestnej komunikácie Cesta „B“ MOK 3,75/30 (ďalej aj ako „cesta“), pričom dňa 20.3.2008 bolo rozhodnuté v prospech Ing. M. L. a X. L. (ďalej len ako „stavebníci“) o umiestnení cesty a to rozhodnutím č. OSaŽP/24222-15305/08Jč, čo znamená, že mesto Trnava nebolo stavebníkom miestnej komunikácie. V tejto súvislosti rovnako poukázal na to, že mesto Trnava predložilo aj Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy medzi mestom Trnava a stavebníkmi, na základe ktorej sa stavebníci ako budúci predávajúci zaviazali previesť na mesto Trnava ako budúceho kupujúceho dokončenú a skolaudovanú cestu a všetky pozemky, ktoré búdu vo vlastníctve stavebníkov. 16. S poukazom na § 112 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že žalobca verejný záujem vyvlastnenia odôvodnil § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, teda má ísť o „výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem“, avšak problematickou časťou je, že navrhovateľ vyvlastnenia nebude uskutočňovať výstavbu ciest, túto budú podľa rozhodnutia o umiestnení stavby uskutočňovať stavebníci, dodajúc, že pokiaľ žalobca zamýšľa celú stavbu v budúcnosti odkúpiť a vyvlastňované pozemky si ponechať vo vlastníctve, ide o otázku budúceho vývoja veci a činnosti nielen mesta Trnava, ale aj stavebníkov. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/20/2013 z 3. decembra 2013. 17. V súvislosti s otázkou preukázania verejného záujmu, vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/61/2016 z 20. júna 2017, uzavrel, že nakoľko stavebníkom nie je osoba, ktorá môže mať vo vlastníctve miestnu komunikáciu, nie je úplne preukázané, či sa stavba cesty uskutočňuje vo verejnom záujme alebo v súkromnom záujme. 18. Za nedôvodnú považoval námietku, že porušil ustanovenia § 3 ods. 1,2,4,5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 34, § 46, ako aj § 47 ods. 2 a 3 správneho poriadku, doplniac, že žalobca nijako nešpecifikuje, v čom konkrétne postupoval nedôsledne. 19. Zopakoval, že hlavným dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bolo, že na základe predloženého spisového materiálu zistil, že navrhovateľ vyvlastnenia nie je subjekt, ktorý bude realizovať stavbu, ktorá je účelom vyvlastnenia, doplniac, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a teda je v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. 20. Ďalší účastník konania 2/ vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia nebol nedostatok procesnej legitimácie, ako tvrdí žalobca, ale nepreukázanie účelu vyvlastnenia s poukazom na absenciu oprávnení navrhovateľa vyvlastnenia (žalobcu) na realizáciu stavbu. Súčasne poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nepopiera, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, len tvrdí, že nedisponuje podkladmi oprávňujúcimi ho domáhať sa vyvlastnenia (je to analogická situácia, ako keby žiadne územné rozhodnutie neexistovalo). K tvrdeniam žalobcu o možnej zmene stavebníka v stavebnom konaní uviedol, že je vylúčené, aby sa žalobca stal účastníkom (stavebníkom) v konaní vedenom pred ním samým ako stavebným úradom. Rovnako poukázal na to, že podkladom na vyvlastnenie je územné rozhodnutie, ktoré dávno stratilo svoju platnosť a žalobca z neho nikdy žiadne oprávnenia nenadobudol, že podkladom na vyvlastnenie je územný plán mesta Trnava, ktorý je v dotknutej územnej oblasti v priamom rozpore so skutočným právnym a faktickým stavom zapríčineným samotným žalobcom, že podkladom na vyvlastnenie má byť bezvýslednosť dohody s vlastníkmi, s ktorými sa nikdy nerokovalo, že podkladom na vyvlastnenie má byť znalecký posudok na pozemok, ktorý v čase výzvy bol už dva roky starý a teda zjavne neaktuálny, že žalobca ako budúci vlastník stavby miestnej komunikácie nemohol a nemôže rozhodovať ako správny orgán vo vlastnej veci z dôvodu celkom zjavnej kolízie záujmov a že návrhu na vyvlastnenie nepredchádza rozhodnutie o pripojení plánovanej miestnej komunikácie s účelovou komunikáciou na ulici P. Y., pričom bez pripojenia nie je možné novovybudovanú miestnu komunikáciu využívať, čím je spochybnený základný účel vyvlastnenia, dodajúc, že na pripojenie miestnej komunikácie a účelovej komunikácie na ulici P. Y. je pritom potrebný súhlas vlastníkov účelovej komunikácie, ktorý daný nebol. Z uvedených dôvodov preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súčasne požiadal o nariadenie pojednávanie vo veci samej. 21. Žalobca v replike uviedol len, že sa pridržiava svojich tvrdení uvedených v žalobe. 22. Z dôvodu nezaslania odôvodnenej repliky, táto nebola zasielaná žalovanému ani ďalším účastníkom konania na vyjadrenie. IV. Relevantná právna úprava 23. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. 24. Podľa § 2 ods. 3 vety tretej zákona č. 135/1961 Zb. plánovanie, prípravu a výstavbu ciest a miestnych komunikácií vo vlastníctve obcí zabezpečujú obce; pri účelových komunikáciách ich zabezpečujú vlastníci a iné oprávnené osoby. 25. Podľa § 3d ods. 3 vety prvej zákona č. 135/1961 Zb. miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. 26. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. 27. Podľa § 17a zákona č. 135/1961 Zb. z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. 28. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). 29. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona vyvlastniť možne len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov. 30. Podľa § 108 ods. 3 stavebného zákona verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. 31. Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. 32. Podľa § 109 ods. 2 stavebného zákona vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. Vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí ustanovené inak; to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká. 33. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 34. Podľa § 110 ods. 2 vety prvej stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. 35. Podľa § 112 ods. 1 stavebného zákona vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. 36. Podľa § 112 ods. 2 stavebného zákona vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. 37. Podľa § 112 ods. 3 stavebného zákona návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [ § 143 písm. c)]. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil na prejednenie veci samej pojednávanie na deň 25. októbra 2018 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 39. Správny súd konal podľa § 114 SSP v neprítomnosti žalovaného a ďalších účastníkov konania, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní (§ 108 ods. 2 SSP). Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, ďalší účastník konania v 1. rade mal doručenie predvolania vykázané fikciou podľa § 111 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP a právny zástupca ďalšieho účastníka konania v 2. rade svoju neúčasť a rovnako aj neúčasť ďalšieho účastníka konania v 2. rade písomne ospravedlnil a súčasne súhlasil, aby sa konalo v ich neprítomnosti. 40. Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch správnej žaloby, pričom zdôraznil, že navrhovateľom vyvlastnenia môže byť v danom prípade iba mesto. Rovnako sa vyjadril k námietkam ďalšieho účastníka konania v 2. rade, že územné rozhodnutie, na základe ktorého bolo rozhodnuté o vyvlastnení, je doposiaľ účinné a platné. Taktiež za nedôvodnú považoval námietku týkajúcu sa nedostatku návrhu na dohodu účastníkov vyvlastnenia a to s poukázaním na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bol návrh na uzavretie dohody vlastníkov nehnuteľností odmietnutý. 41. Vychádzajúc z obsahu správnej žaloby a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia má správny súd uzavreté, že spornou právnou otázkou v danom prípade je, či žalobca ako navrhovateľ vyvlastnenia na ním vymedzený účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona skutočne preukázal vo vyvlastňovacom konaní samotný účel vyvlastnenia, ak nie je na základe prebiehajúceho stavebného konania stavebníkom miestnej komunikácie Cesta „B“ MOK 3,75/30, na výstavbu ktorej sa pozemok registra „C“ č. 4021/561 o výmere 78 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie: M., vyvlastňuje, pretože práve táto skutočnosť bola dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Na strane druhej žalobca v správnej žalobe s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/29/2014 z 26. februára 2015 tvrdil, že je aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na vyvlastnenie za účelom vybudovania miestnej komunikácie. Z výroku prvostupňového rozhodnutia súčasne vyplýva, že pozemok parcela registra „C“ č. 4021/561 o výmere 78 m2, katastrálne územie : M., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, sa vyvlastňuje vo verejnom záujme pre účel uskutočnenia stavby „Miesta komunikácia - cesta „B“ MOK 3,75/30“. 42. Správny súd v súvislosti s bodom 41 súčasne upozorňuje, že ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/20/2013 z 3. decembra 2013 otázka aktívnej žalobnej legitimácie subjektu na podanie návrhu na vyvlastnenie na účel výstavby miestnej komunikácie podľa § 108 ods. 1 písm. f) stavebného zákona bola ustálená v tom zmysle, že navrhovateľ vyvlastnenia musí byť aktívne legitimovanou osobou práve vo vzťahu k účelu vyvlastnenia, čo znamená, že súčasne musí byť osobou, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Uvedený právny záver je taktiež premietnutý a ďalej rozvinutý aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžo/29/2014 z 26.02.2015, v ktorom najvyšší súd naviac zastal názor, že prípravu výstavby miestnych komunikácii zabezpečuje obec aj tým, že v prípade potreby iniciuje vyvlastňovacie konanie, pričom nie je vylúčené, aby samotnú výstavbu miestnej komunikácie obec zabezpečila prostredníctvom súkromného sektora. 43. Je nesporné, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Najširšiu úpravu vyvlastnenia upravuje stavebný zákon (§ 108-§ 116), ktorý v § 108 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť vo verejnom záujme, pričom podľa písmena f) vyvlastniť vo verejnom záujme možno tiež na výstavbu miestnych komunikácií. Miestna komunikácia je pozemnou komunikáciou vo vlastníctve obce (§ 1 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 3d ods. 3 cestného zákona), ktorú tvorí cestné teleso a jej súčasti (§ 1 ods. 3 cestného zákona). 44. V danom prípade bol účel vyvlastnenia vymedzený ustanovením § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona na uskutočnenie stavby „Miestna komunikácia - cesta „B“ MOK 3,75/30“ (ďalej aj ako „stavba“), pričom je obsahom administratívneho spisu preukázané, že stavebné konanie sa začalo na návrh viacerých žiadateľov, medzi ktorými navrhovateľ vyvlastnenia (žalobca) nefiguruje a v priebehu vyvlastňovacieho konania bolo stavebné konanie vo veci vydania stavebného povolenia na uvedenú stavbu prerušené rozhodnutím mesta Trnava č. OSaŽP/1581-15724/2013/Jč z 25. marca 2013 do doby predloženia konečného právne nenapadnuteľného rozhodnutia o vyvlastnení pozemkov parc. č. 4021/561 a 4021/83, v katastrálnom území M., na ktorých má byť stavba realizovaná. Teda na základe stavebného povolenia sa má vybudovať na vyvlastňovanom pozemku cestné teleso - pozemná komunikácia, vo vzťahu ku ktorej má byť až následne po kolaudácii vlastnícke právo prevedené kúpnou zmluvou zo stavebníkov na žalobcu, za dohodnutú kúpnu cenu 1 eur a to s poukazom na zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, ktorá nadobudla účinnosť jej zverejnením dňa 28.08.2012. 45. Podľa názoru správneho súdu je však takýto spôsob zabezpečenia kogentného účelu vyvlastnenia nedostačujúci. Mesto Trnava, ako navrhovateľ vyvlastnenia, totiž nadobudne vlastnícke právo k pozemnej komunikácii, ktorej vybudovanie je účelom vyvlastnenia, až na základe kúpnej zmluvy, teda až účinnosťou tejto zmluvy nadobudne pozemná komunikácia povahu miestnej komunikácie. Vychádzajúc z uvedeného preto nie je možné s absolútnou určitosťou zaručiť, že cestné teleso, ktoré má byť vybudované na vyvlastnenom pozemku, bude mať v konečnom dôsledku povahu miestnej komunikácie. Táto skutočnosť, je podľa názoru správneho súdu tak závažného charakteru a to vzhľadom na výnimočné využitie inštitútu vyvlastnenia, že sama o sebe odôvodňuje zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. K zabezpečeniu účelu vyvlastnenia prostredníctvom zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy sa vyjadril najvyšší súd už citovanom rozsudku sp. zn. 3Sžp/20/20/2013, v ktorom skonštatoval, že nedostatok aktívnej legitimácie v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a to z dôvodu, že prevodné zmluvy sú už uzatvárané mimo procesu vyvlastnenia a zabezpečovanie ich vymožiteľnosti už nie je v právomoci správneho orgánu, ktorý vyvlastnenie uskutočňuje. Uvedený záver sa analogicky vzťahuje aj na danú situáciu, nie však k otázke aktívnej legitimácie žalobcu, ale k otázke preukázania splnenia účelu, na ktorý sa vyvlastňuje - uskutočnenie stavby, pretože aj v danom prípade žalovaný nemá právomoc dosiahnuť vymožiteľnosť samotnej zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. 46. Správny súd nespochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na vyvlastnenie na vybudovanie miestnej komunikácie (§ 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona). Na splnenie tohto účelu je však potrebné, aby žalobca bol súčasne stavebníkom miestnej komunikácie, pretože len tým je nespochybniteľný účel vyvlastnenia - výstavba miestnej komunikácie. Akým spôsobom bude jej výstavba realizovaná a financovaná je ponechané na dohode zúčastnených osôb. V tejto súvislosti správny súd tiež dodáva, že územné rozhodnutie vydané v súvislosti s výstavbou miestnej komunikácie sa vzťahuje aj na právnych nástupcov jeho navrhovateľa (§ 40 ods. 4 stavebného zákona). Uvedený spôsob riešenia tejto situácie si v podstate uvedomuje aj žalobca, pretože v správnej žalobe sám uviedol, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k vyvlastňovanému pozemku sa bude usilovať o vstup do stavebného konania tak, aby sa stal jedným zo stavebníkov alebo aby bol stavebníkom iba žalobca. Takéto riešenie však malo prebehnúť už v rámci vyvlastňovacieho konania, pričom práve začatie vyvlastňovacieho konania vo vzťahu k pozemku, na ktorom má byť miestna komunikácia vybudovaná, by bolo dôvodom prerušenia stavebného konania. Pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového a právneho stavu v čase jeho právoplatnosti (§ 135 ods. 1 SSP) a preto už absenciu žalobcu v postavení stavebníka nebolo možné v danom správnom súdnom konaní odstrániť. 47. K námietke, ktorou žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie je vo vzťahu k dôvodu zrušenia prvostupňového rozhodnutia preskúmateľné. Je pravdou, že žalovaný orgán verejnej správy sa po zistení primárneho dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia už nevenoval ďalším odvolacím námietkam, avšak tieto, už vzhľadom na dôvod zrušenia, posudzovať nebolo potrebné. Správny súd sa rovnako nevenoval posúdeniu ďalších žalobných bodov a to z dôvodu, že v prípade, ak mesto Trnava bude stavebníkom miestnej komunikácie, bude opätovne naštartovaný proces vyvlastnenia, ktorému bude musieť predchádzať neúspešnosť dohody s už aktuálnymi vlastníkmi predmetného pozemku a rovnako bude potrebné opätovne stanoviť jeho aktuálnu hodnotu. V súvislosti s prepojením miestnej komunikácie s účelovou komunikáciou správny súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/17/2015 zo 4. novembra 2015. 48. Správny súd má vedomosť o rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa problematiky výstavby miestnych komunikácii v danej lokalite, konkrétne sa jedná o „Miestnu líniovú komunikáciu - Cesta „A“ MOK 3,75/30“ a „Miestnu komunikáciu - cesta „B“ MOK 3,75/30“, pričom vyvlastnenia pozemkov na účely ich výstavby sa týkali práve vyššie citované rozsudky najvyššieho súdu a to rozsudok sp. zn. 3Sžp/20/2013 vo vzťahu k stavbe - Miestna líniová komunikácia - Cesta „A“ MOK 3,75/30“ a rozsudok sp. zn. 7Sžo/29/2014 vo vzťahu k stavbe - „Miestna komunikácia - cesta „B“ MOK 3,75/30“. V obidvoch prípadoch podali návrh na vyvlastnenie fyzické osoby na účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, teda na výstavbu miestnej komunikácie, pričom tieto fyzické osoby boli súčasne aj žiadateľmi o vydanie stavebného povolenia. V obidvoch prípadoch najvyšší súd uzavrel, že aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na vyvlastnenie na účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona je obec a to z dôvodu, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce. 49. V súvislosti s konaniami uvedenými v bode 48 tohto rozsudku správny súd, vzhľadom na nutnosť vyriešenia dlhotrvajúcej spornej situácie týkajúcej sa výstavby miestnej komunikácie, považuje za potrebné na záver odcitovať z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 3Sžo/20/2013 z 3. decembra 2013, v ktorom najvyšší súd uviedol, že: „Pokiaľ ide o existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pre účely miestnej komunikácie je nevyhnutné zdôrazniť, že verejný záujem vyplýva zo schváleného územného plánu, podľa ktorého výstavbou tejto miestnej komunikácie malo byť zabezpečené prepojenie ulice Pavla Mudroňa s ulicou M. Hella spôsobom určeným v územnom pláne. Schválený územný plán je záväzný i pre mesto Trnava a mesto Trnava je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastnenia. V konaní bolo potvrdené, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kupovali predmetný pozemok s vedomím, že je určený pre výstavbu miestnej komunikácie. Nedodržaním územného plánu pri výstavbe nových sídelných útvarov, ako je tento môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej činnosti, ktorá nie je vo verejnom záujme. Rovnako nesystémové, parciálne zmeny územného plánu môžu narušiť jeho funkčnosť a komplexnosť, čo je v rozpore s verejným záujmom. Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite. Vyvlastnenie je krajným spôsobom riešenia situácie, ktorá vznikla tým, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kúpili a nadobudli do vlastníctva pozemok, ktorý bol územným plánom určený ako prístupová komunikácia k stavebným pozemkom žalobcov 1/ a 2/. Keďže mesto nebolo vlastníkom tohto pozemku je zrejmé, že na dosiahnutie súladu s územným plánom bol určený na vyvlastnenie. Žalobcovia 1/ a 2/ sa nachádzajúc v situácii, kedy napojenie plánovanej cesty na svoj pozemok objektívne potrebujú.“ 50. S poukazom na dôvody uvedené v bodoch 45 až 47 tohto rozsudku správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 51. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno náhradu trov konania priznať iba výnimočne a naviac z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy konania vznikli. Ďalším účastníkom konania správny súd náhradu trov konania nepriznal a to s poukazom na § 169 SSP, nakoľko im nevznikli trovy v súvislosti s uložením povinnosti zo strany správneho súdu, doplniac, že dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie trov konania neboli zo strany správneho súdu zistené. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.