Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20Sa/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200300 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200300.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne MUDr. X. L., bytom E. XXXX/XX, U., zastúpenej advokátom JUDr. Matejom Marhavým, Šafárikovo námestie 4, Bratislava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 33023-2/2017-BA zo dňa 23.8.2017, t a k t o r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 33023-2/2017-BA zo dňa 23.8.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 33023-2/2017- BA zo dňa 23.8.2017, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta č. 700-0600047716-GC09/16 zo dňa 23.1.2017 vo veci zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia určujúce, že: „Samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. X. L. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.5.2008 “ . 2. Namietala, že žalovaný pri rozhodovaní o jej opravnom prostriedku neodstránil nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu, ale tento nezákonný stav ešte viac prehĺbil. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú podľa jej názoru v rozpore s ustanovením § 209 ods.1 druhá veta zákona o sociálnom poistení nakoľko nesprávne vykladajú a aplikujú ustanovenia zákona č. 578/2004 Z.z., pričom vo výrokoch rozhodnutí absentujú ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorého sa vo veci rozhodlo. Poukazovala na to, že lekár s licenciou Slovenskej lekárskej komory sa stáva poskytovateľom zdravotnej starostlivosti iba v rámci samostatnej zdravotníckej praxe, ktorú zákon definuje (§10 ods.1 zák.č.578/2004 Z.z.) ako pracovnoprávny pomer zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, teda licencia umožňuje fyzickej osobe zamestnať sa v zdravotníckom zariadení ako lekár, neoprávňuje ju však poskytovať zdravotnú starostlivosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Oprávnenie na výkon činnosti lekára ako SZČO podľa žalobkyne predstavuje povolenie samosprávneho kraja na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa súčasne argumentovala právnym názorom Najvyššieho súdu SR prezentovaným v rozhodnutí 8 Sžp 1/2010, podľa ktorého nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Výhrady vzniesla tiež voči postupu žalovaného, ktorý ako odvolací orgán nemohol odstrániť nedostatok prvostupňového rozhodnutia doplňujúcim tvrdením, že bolo rozhodnuté podľa § 178 ods.1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení, nakoľko výrok rozhodnutia mohol opraviť iba jeho zmenou podľa § 218 ods.2, pričom ustanovenie § 178 ods.1 písm. a) prvý bod zákona ani neumožňuje rozhodnúť o nezaniknutí poistenia.. Namietala aj skutočnosť, že sa žalovaný nezaoberal jej odvolacou námietkou týkajúcou sa posudzovania „nezaniknutia“ jej poistenia výlučne podľa ustanovenia § 21 ods.4 zákona o sociálnom poistení a nie aj podľa § 21 ods.1 zákona. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 status samostatnej zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či činnosť na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu vykonáva. Za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z., ktorý upravuje rôzne alternatívy výkonu zdravotníckeho povolania, ak by mal však zákonodarca v úmysle zakotviť, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe môže jej držiteľ vykonávať zdravotnícke povolanie len v pracovnoprávnom vzťahu alebo len v spojení s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, neupravil by osobitne v § 3 ods.4 zák. č. 578/2004 Z. z. v písmene c) možnosť vykonávať zdravotnícke povolanie na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Zákon upravuje 4 typy licencií, pričom za oprávnenie na výkon činnosti zakladajúcej takýto status samostatne zárobkovo činnej osoby považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ( L1A ) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobkyni bolo rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI.2006/106007 zo dňa 8.11.2006 udelené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore pediatria, ktoré povolenie bolo dňom 30.5.2008 na žiadosť žalobkyne zrušené rozhodnutím zo dňa 16.5.2008. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bola však aj držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár číslo L1A/NR/0710/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá licencia bola zrušená ku dňu 23.1.2017. Nakoľko žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe označovanej ako L1A, ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod 2 zákona o sociálnom poistení, aj po 30. máji 2008, týmto dňom jej nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie a naďalej spĺňala definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie trvalo. Žalobkyňa licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A nepotrebovala pre výkon činnosti v pracovnom pomere, mohla si ju preto kedykoľvek pozastaviť alebo zrušiť. V súvislosti s námietkou, že mal aplikovať ustanovenie § 21 ods.1 zákona o sociálnom poistení, žalovaný poukazoval na to, že posudzovaný bol zánik povinného poistenia žalobkyne k 30.5.2008 a uvádzané ustanovenie upravuje zánik poistenia len ku dňu 30.6. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem samostatne zárobkovo činnej osoby nedosiahol zákonom určenú hranicu. Žalobkyňa 2.6.2008 predložila pobočke poisťovne registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku povinného poistenia 30.5.2008, Sociálnej poisťovni však neuviedla všetky relevantné skutočnosti pre posúdenie, či jej povinné poistenie v tento deň skutočne zaniklo. Skutočnosť, že žalobkyňa je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, žalovaný zistil až 7.4.2016 z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, a následne, nakoľko žalobkyňa odmietla podať novú odhlášku, podľa § 178 ods.1 zákona bolo rozhodnuté o zániku jej poistenia ako o spornom prípade. Vo veci rozhodujúca pobočka vo výroku rozhodnutia zvolila pre zákon č. 461/2003 Z.z. skratku „zákon“, ktorú používala v texte odôvodnenia, druhostupňový orgán pri citovaní jednotlivých ustanovení uviedol, z akého právneho predpisu čerpal. Rozhodnutie prvostupňového orgánu je potrebné posudzovať s rozhodnutím odvolacieho orgánu ako jeden celok ( v tejto súvislosti žalovaný poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí 1Sžso/57/2013), pričom ich odôvodnenia zodpovedajú právnej úprave § 209 ods.4 zákona o sociálnom poistení. Odvolací orgán sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, zhrnul skutočnosti odôvodňujúce výrok rozhodnutia,a zdôvodnil skutkový a právny stav veci. 4. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a s postupom súdu vyslovil súhlas, vypočul žalobkyňu, ktorá zotrvala na argumentácii uvedenej v jej písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 5. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 23.8.2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 23.1.2017 určujúce, že žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30.5.2008, na základe zistenia, že žalobkyňa aj po tomto dni bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A a za rok 2006 bol jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako zákonom stanovená hranica. 6. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 31.5.2008 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach dňom 31.5.2008 stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. 7. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov. 8. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia. 9. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva už zo skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobkyni pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo jej tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný prípad. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (9 rokov!) ide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení § 5 a § 21 ods. 1 a ods. 4 bez identifikácie zákona ( hoci z obsahu záhlavia rozhodnutia aplikovaný právny predpis nepochybne identifikovať možno), údaje o príjme žalobkyne za rok 2006 a konštatovanie existencie jej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobkyňa má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a že jej povinné poistenie nezaniklo 31.5.2008 . 10. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vzhľadom na nemožnosť účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia obmedzujúce argumentačné možnosti odvolateľa je však aj jeho rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne, odhliadnuc už od skutočnosti, že v rozpore s tvrdením žalovaného sa tento v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia nevysporiadal s celým rozsahom argumentácie odvolateľky, keď na námietku odvolateľky, že jej povinné poistenie zaniklo podľa § 21 ods. 1 v spojení s ods.4 písm. b) zákona a že prvostupňový orgán k tejto otázke nezaujal stanovisko, žalovaný v odôvodnení rozhodnutia prakticky nereagoval. V danom prípade preto nemožno hovoriť ani o odstránení obsahových nedostatkov rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa odvolacím orgánom. Rozhodnutie žalovaného nezohľadňuje skutočnosť, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie nespĺňa požiadavky kladené naň ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, najmä požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia. 11. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový odstup medzi vydaním rozhodnutia a ním posudzovaným obdobím poistenia zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovaného bola žalobkyňa pre účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná na základe rozhodnutia o vydaní povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore pediatria, ktoré bez pochybností je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom v rozhodnom čase). Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 30.5.2008 na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja NI : CS : 2195/2008 zo dňa 16.5.2008 boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobkyňa v tom čase bola držiteľkou licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, napriek tomu, že na jej základe činnosť nevykonávala. 12. Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania) nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje, ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení. Týmito okolnosťami sa však žalovaný podľa obsahu rozhodnutia nezaoberal, zrozumiteľne nevysvetlil, na základe akých úvah a právnych konštrukcií dospel k záveru, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe uvádzaná v ustanovení § 3 ods.4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti len ako jeden z možných základov pre výkon zdravotníckeho povolania je oprávnením na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm.c) zákona o sociálnom poistení, držiteľ ktorého je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu. 13. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa písm. g) tohto zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, pričom vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval pre dosiahnutie účelu tohto konania za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa23.1.2017. 14. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods.1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods.2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.