Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/144/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111219622 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111219622.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H., O. XXX, zastúpenej Mgr. Jozefom Slíškom, advokátom, Coboriho 2, Nitra, proti žalovaným: 1/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXXX/X, K., 2/ V. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 3/ F. P., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, K., 4/ K. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, K., všetci zastúpení splnomocnencom PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12. januára 2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B. A., obec B. A., okres Trnava zapísanej na LV č. XXX správy katastra Trnava ako parc.č. 1003/22 - orná pôda o výmere 44.140 m2 tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikáže novovytvorená parc.č. 1027/76 - orná pôda o výmere 27.587 m2 vyznačená príslušnými bodmi na geometrickom pláne spoločnosti TT-GEO spol. s r. o. Trnava, do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ - 4/ sa prikáže novovytvorená parc.č. 1003/22 - orná pôda vo výmere 16.553 m2 vyznačená na uvedenom geometrickom pláne. Žalobu odôvodnila tým, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti, žalobkyňa v podiele 5/8-ín, žalovaní 1/ a 2/ v podiele 1/8-iny, žalovaní 3/ a 4/ v podiele 1/16-iny k celku. K dohode medzi spoluvlastníkmi nedošlo, a nehnuteľnosť je reálne deliteľná podľa geometrického plánu. V žalobe ďalej uviedla, že nehnuteľnosť užíva PD a žalobkyňa chce svoj podiel predať. Je väčšinovou spoluvlastníčkou, žalovaní majú prístup zo susednej parcely a novovytvorená parcela, ktorá by pripadla žalobkyni, by mala prístup zo susediacej parcely, ktorá patrí jej rodičom. Nevie, aký má zámer s časťou pozemku vo výške jej podielu, o výstavbe domu neuvažovala, ale je možné, že túto bude aj obrábať, pretože má poľnohospodársku školu, uvažovala aj o predaji nehnuteľnosti, žalovaným by ju však nebola ochotná predať. Žalovaní neriešia ust. § 142 OZ ale snažia sa iba o zisk. Argumenty pre dôvody hodné osobitného zreteľa sú irelevantné. Zákonodarca ich jasne uvádza, nie je medzi nimi ziskuchtivosť žalovaných. Nemôže byť nútená zotrvať v spoluvlastníctve so žalovanými. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, prípadne vyporiadať podielové spoluvlastníctvo iným spôsobom, tak, aby nikto nebol poškodený. S reálnou deľbou nesúhlasili. Najlepšie by bolo predať nehnuteľnosť ako celok. O prednú časť parcely prejavujú záujem investori, preto by bolo spravodlivé a vhodnejšie predať túto časť spolu. Aj ďalšia časť bude určená na zástavbu. Okrem kruhového objazdu sa ráta aj s novými ulicami a komunikáciami. Žalobkyňa nemala skutočný záujem na dohode, geometrický plán si dala vypracovať sama. Rozdelenie pôdy nezohľadňuje stavebný potenciál pozemkov, čo preukazuje prebiehajúca zástavba. Táto je realizovaná niekoľko metrov od hranice pozemku. Bolo preukázané v konaní, že príslušné orgány podnikajú kroky k zmene územného plánu. Podielové spoluvlastníctvo predstavuje nielen právo rozdeliť pozemok čisto matematicky podľa podielov, ale povinnosť zohľadňovať práva ostatných spoluvlastníkov, tak, aby neboli ukrátení rozdelením. Rozdelenie pozemku tak, ako ho navrhuje žalobkyňa, predpokladá rozdelenie na dve časti, kde žalovaní by mali získať užší pás pozemku, ktorý by v budúcnosti nebolo dobre možné využiť na účelnú zástavbu, čo sa týka štandardnej veľkosti stavebných pozemkov. Naviac rozdelenie pozemku by do budúcna skomplikovalo možnosti vyporiadania žalovaných v rámci ich podielového spoluvlastníctva a žalovaní majú za to, že je účelnejšie ponechať podielové spoluvlastníctvo ako nevyporiadané, nedeliť pozemok z dôvodu, že v budúcnosti bude mať v celosti väčšiu hodnotu pre prípadných investorov. Sama žalobkyňa sa vyjadrila, že jej zámerom je pozemok predať, rovnaký zámer majú aj žalovaní, avšak nechcú predávať pozemok v čase, keď tento je ornou pôdou a má niekoľkonásobne nižšiu hodnotu, akú by mal v prípade predaja v rámci realizácie investičných zámerov. Sú tu teda dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom poukázali na judikát NS SR sp.zn. 1Cdo 84/2009. Žalobkyňa vykonáva svoje práva v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko svojim konaním môže reálne dosiahnuť ten stav, že žalovaní v prípade rozdelenia dostanú časť pozemku, ktorá bude reálne nepoužiteľné na investičnú zástavbu, vzhľadom na šírku cca 20 metrov. Žalovaní sú naďalej otvorení možnosti spoločného postupu so žalobkyňou a to napr. spoločný predaj v časti parcely určenej na zastavanie, konkrétnemu investorovi spoločnosti ADIS. Takýto postup, kedy by sa táto časť parcely oddelila a predala spoločne, môže dosiahnuť spravodlivé usporiadanie vzťahov účastníkov. V zostávajúcej časti parcely navrhli podielové spoluvlastníctvo zachovať a počkať na ďalší investičný zámer. Z predložených dokladov vyplynulo, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. B. A., zapísanej na LV č. XXX ako parc. č. 1003/22 - orná pôda o výmere 44.140 m2 a to žalobkyňa v podiele 5/8-ín, žalovaní 1/, 2/ každý v podiele 1/8-iny a žalovaní 3/, 4/ každý v podiele 1/16-ina. Znalec Doc. Ing. Štefan Hronský vo svojom posudku č. 10/2012 zo dňa 30.10.2012 určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti sumou 37.064 eur. Vychádzal z platného LV, kde je uvedené, že pozemok je využívaný pre rastlinnú výrobu. Nezohľadňoval teda skutočnosť, že sa plánuje na pozemku zástavba. V prípade, že by bolo preukázané, že na pozemku bude zástavba, bolo by potrebné vypracovať nový posudok, cena by bolo výrazne odlišná. Pozemky sú deliteľné iba pozdĺžne, nie priečne, teda k pozemkom nebude prístup a komunikácia. Z vyjadrenia Obce Biely Kostol zo dňa 9.1.2013 vyplynulo, že prebieha konanie Zmeny a doplnky Obce Biely Kostol - územného plánu obce, prebiehajú vyjadrenia zainteresovaných organizácií. Cieľom návrhu riešenia zmien a doplnkov je stanoviť na základe nových požiadaviek reálne možnosti využitia územia v predmetných lokalitách. Zmena sa má týkať funkčného využitia územia v lokalite Podolky I, v areáli PD, v lokalite označenej ako 3/2012 Podolky V a funkčného využitia v lokalite Rozbehy. V lokalite Podolky V, kde sa nachádza i sporná parcela ako novo navrhované územie pre individuálnu bytovú výstavbu, je v tejto fáze zamerané na časť pozemku. Z predložených dokladov ďalej vyplynulo, že pozemok parc.č. 1003/22 má byť predmetom zástavby rodinných domov (prinajmenšom sčasti) na podklade územného plánu Obce Biely Kostol. Územný plán obce bol prijatý uznesením zastupiteľstva č. 37/2007 zo dňa 14.3.2007. Zmena a doplnok k územnému plánu 3/2012 nebola obecným zastupiteľstvom doposiaľ schválená. Časť pozemku je určená na zástavbu predmetným územným plánom asi o výmere 4350 m2 a ďalšia časť asi o výmere 7500 m2 je navrhnutá na zástavbu v zmysle zmien a doplnkov č. 3/2012. Trhová cena stavebných pozemkov v predmetnej lokalite je 85 eur za m2, cena ornej pôdy je podľa znaleckého posudku 0,8397 eur za m2. Z oznámenia Obce Biely Kostol zo dňa 7.1.2015 vyplýva, že lokalita Podolky je určená na obytnú zástavbu formou nízkopodlažných objektov - rodinných domov. Sporný pozemok vo svojej časti zasahuje do tohto územia v rozsahu výmery približne 4360 m2. Sú rozpracované ďalšie zmeny a doplnky územného plánu, pri ktorých je predpoklad ďalšieho záberu z tohto pozemku na rovnakú funkciu bývania. Doposiaľ však nebol predložený žiadny konkrétny investičný zámer. Z fotodokumentácie vyplynulo, že pozemok sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rozsiahlej zástavby v obci Biely Kostol a táto skutočnosť je všeobecne známou v meste Trnava. Jedná sa o zástavbu, ktorá sa rozvíja a rozširuje v priebehu posledného obdobia, pričom sa jedná skutočne o veľmi rozsiahly projekt, ktorý sa priebežne realizuje pomerne rýchlym tempom. Vo veci vypracovala znalecký posudok č. 12/2015 znalkyňa Ing. Ľudmila Mužíková (Rábarová) dňa 20.6.2015. V záveroch posudku uviedla, že nehnuteľnosť parcela č. 1003/22 - orná pôda o výmere 41.140 m2 je reálne deliteľná podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán, ale takáto deľba v súčasnej dobe nie je účelná. Rozdelenie na parcely, ktorých výmera by zodpovedala výške spoluvlastníckeho podielu konkrétneho spoluvlastníka, by spôsobila vytvorenie parciel s rozdielnou trhovou hodnotou. V súčasnosti sú v k.ú. B. A. schválené Zmeny a doplnky č. 3/2012 územného plánu a časť spornej parcely o výmere 4360 m2 je v týchto zmenách zahrnutá. Rozdelenie parcely na stavebné pozemky a prístupové cesty v tejto časti je predmetom urbanistickej štúdie. Časť parcely, na ktorej bude vybudovaná cesta podľa platných predpisov prevedená na obec. Pri súčasnom reálnom rozdelení by mohla nastať situácia, že časť novovytvoreného pozemku, ktorá by pripadla do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, by sa nachádzala v mieste navrhnutej prístupovej cesty, čím by bol tento spoluvlastník znevýhodnený. Podľa vyjadrenia obce prebieha ďalšie rozšírenie územného plánu - zmeny a doplnky č. 4/2014, do ktorej je zahrnutá aj parcela č. 1003/22. Obec Biely Kostol listom zo dňa 27.1.2016 oznámila, že na časť pozemku spornej parcely bol vypracovaný a predložený investičný zámer na výstavbu rodinných domov. Obecné zastupiteľstvo uznesením zo dňa 28.11.2015 zobralo tento zámer na vedomie a konštatovalo, že nie je v rozpore s platným územným plánom. Znalkyňa vypracovala dňa 20.9.2016 doplnenie č. 1 k posudku č. 12/2015, v ktorom vypracovala geometrický plán - 8 alternatív reálnej deľby pozemku. V závere uviedla, že vedľa rozdeľovanej parcely č. 1003/22 sa nenachádza prístupová komunikácia. Z jednotlivých alternatív vypracovaných znalkyňou vyplýva možnosť ponechať časť pozemku zabranú do územného plánu v podielovom spoluvlastníctve a zvyšok rozdeliť medzi strany, prípadne celú parcelu rozdeliť medzi všetky strany alebo rozdeliť len na dve časti. Tvar parcely a jej veľkosť má za následok, že pri reálnej deľbe by vznikli pozemky o šírke 4 metre, 8 metrov. Súd z dôvodov hospodárnosti v tomto rozhodnutí neuvádza jednotlivé alternatívy vzhľadom na ich rozsah a skutočnosť, že ich uvedenie v rozhodnutí bez súčasného zhliadnutia geometrického plánu je bez významu a predovšetkým žiadna z alternatív nebola použitá práve z dôvodov nemožnosti účelného využitia a dôvodov zamietnutia žaloby ako takej. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 142 ods. 1, 2 OZ. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry dôvody hodné osobitného zreteľa môžu byť napr. zdravotný stav, vek odporcu, skutočnosť, že odporca veľkú časť svojho života prežil v nehnuteľnosti, ku ktorej sa zrušuje spoluvlastníctvo. To však neznamená, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa nemôžu byť aj iné skutočnosti, ktoré vyplývajú z vývoja spoločnosti, zmien a zmeny využívania pozemkov, predovšetkým pôvodnej poľnohospodárskej pôdy na výstavbu. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon taxatívne neuvádza a preto je voľná úvaha súdu na mieste. Aj napriek tomu, že je nehnuteľnosť reálne deliteľná, je potrebné prihliadnuť na účelné využitie veci a záujem všetkých spoluvlastníkov. Reálna deľba je najvýhodnejším spôsobom tam, kde je to dobre a teda aj spravodlivo možné. V danom prípade nie je však dobre možné reálne rozdeliť nehnuteľnosť tak, aby neboli ukrátené práva spoluvlastníkov. Skutočnosť, že žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, nezakladá bez ďalšieho jej právo na poškodenie práv ostatných spoluvlastníkov. Nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite, v ktorej už dlhší čas prebieha výstavba rodinných domov. Územný plán sa mení v závislosti od ponuky a dopytu, jedná sa o „živý mechanizmus". Nový geometrický plán spoločnosti ADIS bol vypracovaný v júni 2016. Obec Biely Kostol je takmer súčasťou krajského mesta, ktorá skutočnosť nepochybne pridáva na lukrativite pozemku. Výstavba a investičný zámer sú realizované v okolí spornej parcely, teda je vysoký predpoklad využitia i tejto parcely na stavebný účel. Pozemok vzhľadom na jeho tvar neumožňuje ani podľa alternatív v zmysle znaleckého posudku takú reálnu deľbu, ktorá by zabezpečila pre všetky strany, predovšetkým žalovaných, taký tvar, ktorý by bol využiteľný, prístupný a schopný prípadného nakladania či už predajom alebo prevodom. Výstavba sa rozširuje a aj od rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo pôvodné rozhodnutie zrušené, táto pokračuje. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Tieto nie sú uvedené, logicky však musí ísť o skutočnosť takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. V neprospech žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle predať (rozsudok NS SR z 30. novembra 2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009). Z potvrdenia Obce Biely Kostol vyplýva, že na časť sporného pozemku a príslušné časti susedných pozemkov bol vypracovaný a predložený investičný zámer na výstavbu rodinných domov. I z uvedeného je nepochybná aktuálna rozrastajúca sa výstavba v danej lokalite. Z ustanovení § 2 ods. 2 a § 3 ods. 1 OZ je nesporné, že v zásade nikto nemôže byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a toto je v prípade podania žaloby potrebné vyporiadať v zmysle zásad uvedených v § 142 ods. 1 OZ. Zákon však výnimočne umožňuje takýto návrh i zamietnuť, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade súd má za to, že sú tieto dôvody dané a žalobu je potrebné posudzovať ako predčasnú a neopodstatnenú. Z dokazovania je nesporné, že v rámci územného plánu Obce Biely Kostol je prinajmenšom na časti spornej parcely plánovaná zástavba, naviac pozemok sa nachádza v bezprostrednom susedstve už realizovanej zástavby. Je nesporné, že pozemok ako taký je reálne deliteľný, nakoľko sa jedná o ornú pôdu. Treba však prihliadnuť na účelné využitie veci, predovšetkým rovnosť účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu ako aj súlad s dobrými mravmi. Je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v rámci uvedených zmien dochádza a dôjde k zvýšeniu ceny nehnuteľnosti a nebolo by potom spravodlivé akýmkoľvek spôsobom vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Jedná sa o aktuálne zmeny a prebiehajúcu zástavbu v danej lokalite. Ak aj znalkyňa dodatkom vypracovala geometrický plán na rozdelenie pozemku, žiaden zo spôsobov nie je v záujme žalovaných z hľadiska prístupu, tvaru, šírky pozemku. Znalkyňa uviedla prvotne, že rozdelenie parcely zodpovedajúce podielom strán, by spôsobilo vytvorenie parciel s rozdielnou trhovou hodnotou. Došlo by k znevýhodneniu predovšetkým žalovaných. Dodatkom k posudku bola potvrdená skutočnosť, že pozemok síce ako taký reálne deliteľný je, jeho rozdelenie žiadnym zo spôsobov nezabezpečí spravodlivé rozdelenie tak, aby všetky pozemky bolo dobre a účelne možno využiť, aby mali rovnakú alebo približne rovnakú cenu, prístup a využitie ako také z hľadiska realizácie vlastníckych práv všetkých spoluvlastníkov. Žalobkyňa sama nepopiera zásadne úmysel pozemok odpredať, rovnaký úmysel majú i žalovaní a za daného stavu sa potom javí ako účelné a spravodlivé nehnuteľnosť ponechať ako celok tak, aby bola zachovaná rovnosť spoluvlastníkov a strán sporu. Pri rozhodovaní súd musí zachovávať rovnosť strán a jeho rozhodnutie musí byť spravodlivé pre všetky strany. V danom prípade by vyhovením žalobe a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva akýmkoľvek spôsobom nepochybne došlo k porušeniu práv spoluvlastníkov. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V bezprostrednom okolí pozemku prebiehajú zmeny - výstavba nehnuteľností, ktorá skutočnosť má zásadný vplyv predovšetkým na cenu nehnuteľnosti. Nie je teda možné reálne rozdeliť pozemok akýmkoľvek spôsobom tak, aby boli zachované rovnaké práva spoluvlastníkov, aby tento spôsob nebol v rozpore s dobrými mravmi bez toho, aby nedošlo k ukráteniu práv niektorého zo spoluvlastníkov. Rozdelenie veci teda nie je dobre možné, ani by nebolo zachované pravidlo účelného využitia veci. Takisto nie je možné prikázať nehnuteľnosť niektorému zo spoluvlastníkov za náhradu, pretože za daných okolností nemožno objektívne určiť takú adekvátnu náhradu, aby znova nedošlo k poškodeniu práv ostatných spoluvlastníkov z hľadiska výšky náhrady, ktorá sa už aktuálne mení a bude v dohľadnej budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou i meniť. K tomu, aby bola náhrada primeraná, musí byť závislá nielen od konštrukcií a vybavení a veku nehnuteľnosti ale i na záujme o ňu, t.j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Nemožno pritom často vychádzať len zo znaleckého posudku, ale treba prihliadnuť aj na informácie o ostatných predajoch nehnuteľností v danej lokalite, ktoré slúžia tomu istému účelu. Vzhľadom na zmeny v danej lokalite, nemožno objektívne určiť ani cenu nehnuteľnosti za prípadnú náhradu (naviac strany takéto vyporiadanie v zásade odmietajú). Nariadenie predaja takisto neprichádza do úvahy, pretože taký postup zákon umožňuje v prípade, ak vec nechce žiaden zo spoluvlastníkov a o taký prípad sa tu nejedná. Po vyhlásení rozsudku bola súdu doručená od Ing. P. A. urbanistická štúdia IBV Podolky, pre investičný zámer na parc.č. 1003/22, 1003/26, 1003/27, 1003/319 a 913/2, ktorá nemohla byť stranám oboznámená, avšak preukazuje výstavbu tak, ako je uvedené v tomto rozhodnutí, len potvrdzuje závery súdu o tom, že aktuálne reálna deľba či iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva bez dohody strán a ich vzájomnej spolupráce nie je účelná a spravodlivá prinajmenšom pre žalovaných. Preto súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní boli úspešní v celom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že vykonané znalecké dokazovanie pred súdom prvej inštancie jednoznačne preukázalo, že dotknutý pozemok strán sporu je právne a fyzicky reálne deliteľný, keď znalkyňa v doplnení č. 1 posudku uviedla osem rôznych možných spôsobov rozdelenia pozemku medzi strany sporu pri rešpektovaní veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. V prípade dotknutej nehnuteľnosti ide v súčasnosti o pozemok využívaný pre rastlinnú výrobu, ktorý pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce. Z oznámenia Obce Biely Kostol zo dňa 27.9.2016 je zrejmé, že do platného územného plánu obce je zahrnutá z celkovej výmery dotknutej spoločnej parcely o veľkosti 44140 m2 iba jej časť o výmere 4360 m2, pričom nebolo vykonané ďalšie rozšírenie schváleného územného plánu obce ani územia, na ktorom sa nachádza pozemok strán a ďalšie zmeny doplnky nebudú uvažovať s rozšírením plochy pozemku strán sporu pre účely výstavby rodinných domov nad rámec stanovený platným územným plánom obce, t.j. nad výmeru 4360 m2. V prípade návrhov rozdelenia spoločného pozemku strán sporu označených v znaleckom posudku pod č. 1 až 4 znalkyňa pri deľbe brala zreteľ na to, že časť pozemku o výmere 4360 m2 je zahrnutá do zastavaného územia obce. Vo vzťahu k ďalšiemu určujúcemu kritériu pri skúmaní, či je spoločný pozemok deliteľný, či zostane zachovaný prístup k rozdeľovaným pozemkom, súd zaujal záver, že v prípade reálnej deľby vzniknú žalovaným pozemky bez prístupu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ani v súčasnosti nemajú strany sporu k spoločnej nehnuteľnosti parc.č. 1003/22 ako celku zabezpečený žiaden prístup. Ani reálnou deľbou spoločného pozemku na dva či viaceré samostatné pozemky tak nedôjde k žiadnej zmene v oblasti zabezpečenia prístupu k rozdeleným pozemkom. Súd v tomto smere nezistil úplne skutkový stav veci, keď nezisťoval akým spôsobom mali strany sporu zabezpečený doposiaľ prístup k spoločnej nehnuteľnosti. Je zrejmé, že rozdelením spoločného pozemku strán sporu by nevznikli nefunkčné pozemky ani pomer rozdelených pozemkov by svojou veľkosťou nebol v nepomere k veľkosti pôvodných podielov strán sporu. Konečné rozdelenie pozemku z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu, z ktorého dôvodu preto prichádza do úvahy aj finančná náhrada, reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania. Súd uzavrel, že nie je možné prikázať nehnuteľnosť niektorému zo spoluvlastníkov za náhradu, pretože za daných okolností nemožno objektívne určiť takú adekvátnu náhradu, aby znovu nedošlo k poškodeniu práv ostatných spoluvlastníkov z hľadiska výšky náhrady. Súd konštatuje, že vzhľadom na zmeny v danej lokalite nemožno objektívne určiť ani cenu nehnuteľnosti. Súd v celom spore postupoval skôr ako obhajca žalovaných, čo aj viackrát zdôraznil v odôvodnení svojho rozhodnutia slovným prejavom, aby nedošlo k poškodeniu žalovaných. Poukázala na rozsudok ČR sp.zn. 22 Cdo 1644/2005. Ďalej poukázala na to, že nakoľko je spoločný pozemok fyzicky právne aj funkčne deliteľný, použitie dôvodov hodných osobitného zreteľa vedúce k zamietnutiu žaloby nie je v takom prípade zákonom prípustné a to aj s poukazom na rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo 11/2007. Súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, ale aj od právneho názoru vysloveného v tomto spore odvolacím súdom Krajským súdom v Trnave v uznesení, č.k. 11Co/324/2013 zo dňa 30.9.2014, ktorý skonštatoval, že skutočnosť, že časť nehnuteľnosti bude v budúcnosti v zastavanom území obce, sa odvolaciemu súdu nejaví ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa na zamietnutie návrhu musia existovať už v čase vyhlásenia rozhodnutia a musia vyplývať zo skutkového stavu ustáleného súdom k tomuto okamihu. V čase rozhodovania súdu neexistoval žiaden investičný zámer potvrdzujúci výstavbu rodinných domov na dotknutom pozemku. Okolnosť, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti so žalovanými v čase, keď ešte ani len časť dotknutého pozemku nebola začlenená do intravilánu obce a nie je zámer prípadne pozemok pripadajúci na jej spoluvlastnícky podiel odpredať v budúcnosti, neznamená zneužitie práva na úkor žalovaných, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalobkyňou len kvôli tomu, že dúfajú vo zvýšenie trhovej ceny spoločnej nehnuteľnosti v budúcnosti. Napriek tomu, že krajský súd ako odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby rozhodol v novom rozhodnutí po zrušení tohto prvého aj o trovách odvolacieho konania, v ktorom konaní bola žalobkyňa plne úspešná, súd prvej inštancie o nároku na náhradu týchto trov odvolacieho konania nerozhodol, resp. nevysvetlil z akých dôvodov nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznáva. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán k spornej nehnuteľnosti rozdelením nehnuteľnosti medzi strany podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov niektorým zo spôsobov uvedených v doplnení č. 1 znaleckého posudku znalkyne Ing. Ľudmily Mužíkovej č. 12/2015, alebo spôsobom podľa žalobkyňou predloženého geometrického plánu s tým, že žalovaní sú povinní nahradiť žalobkyni náhradu trov v rozsahu 100%. 3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že stanovisko súdu prvej inštancie nie je chaotické a zdanlivo protichodné časti dávajú v celkovom kontexte jasný obraz o tom, že súd považuje pozemok síce za fyzicky deliteľný, avšak jeho rozdelenie nie je dobre možné. Znalkyňa spracovávala doplnenie znaleckého posudku, v ktorom uviedla osem rôznych možných spôsobov rozdelenia pozemku, avšak s výhradou, ktorú formulovala vo svojom liste súdu zo dňa 4.11.2015, keď uviedla, že sporná parcela je síce reálne deliteľná podľa výšky spoluvlastníckych podielov účastníkov konania, ale reálne rozdelenie tejto parcely je neúčelné s ohľadom na územný plán obce Biely Kostol, nakoľko by boli vytvorené parcely s rozdielnou trhovou hodnotou. Pokiaľ súd rozhodne o vyhotovení geometrického plánu na reálne rozdelenie nehnuteľnosti bez ohľadu na účelné využitie veci ako aj územný plán obce, bez prihliadnutia na prípadné zmeny týkajúce sa nehnuteľnosti, geometrický plán bude vyhotovený. Takže znalkyňa spracovala uvedených osem návrhom rozdelenia pozemku bez ohľadu na účelné využitie veci ako aj na územný plán obce. V predmetnom spore je problematickým práve to, že vzhľadom na okolnosti prípadu (stavebný potenciál aj za hranicou súčasného územného plánu, ktorý pozemok má, ale realizovateľný bude až v budúcnosti, ako tomu bolo v podstate aj so stavebnou časťou, ktorej realizovateľnosť ekonomického potenciálu sa ukázala až neskôr), veľkosť spoluvlastníckych podielov, tvar pozemku - úzky pás, pokračujúca zástavba, je takmer nemožné vôbec dospieť k určeniu toho, akú hodnotu by mala pri rozdelení pozemku jedna časť a akú druhá. Čo je však zrejmé, je to, že na rozdelenie pozemku podľa veľkosti podielov, akokoľvek zdanlivo by to mohlo pôsobiť spravodlivo, by doplatili predovšetkým žalovaní. Pokiaľ sa týka odvodu za drobenie pôdy, tak výmera pripadajúca na zvyšok pozemku a podiely žalovaných je v celkovej výške 44.140-4.360=39.780 m2x3/8=14.917,5 m2, pričom táto výmera spadá pod povinnosť platiť odvod za dorobenie pôdy. Žalobkyňa v súvislosti s výhradami k záveru o nemožnosti dobre možného rozdelenia pozemku uvádza v odvolaní možnú alternatívu, keď tvrdí, že v prípade návrhov rozdelenia pod č. 1 až 4 znalkyňa brala zreteľ nato, že časť pozemku o výmere 4.360 m2 je zahrnutá do zastavaného územia. Aj pri týchto spôsoboch delenia vzniknú dve samostatné parcely 1003/221 a 1003/222 rovnakého obdĺžnikového tvaru, samozrejme rozdielnej výmery. Budú sa aj po rozdelení v budúcnosti nachádzať mimo zastavaného územia obce a nedôjde k zmene ani spôsobu ich využívania. Čo sa týka novovzniknutej parcely 1003/222 o výmere 4.364 m2 začlenenej do intravilánu obce, v jej prípade prichádza do úvahy jej prikázanie do podielového spoluvlastníctva strán pri zachovaní výšky podielov. Žalovaným nie je celkom jasné, či sa jedná o alternatívu prijateľnú pre žalobkyňu alebo nie. Ďalej v odvolaní žalobkyňa uviedla, že to, že strany sporu odmietajú takýto spôsob vyporiadania a to prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov, je absolútne irelevantné, nakoľko súd je povinný prikázať vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom ak rozdelenie veci nie je dobre možné. Žalobkyňa so žalovanými v podstate nekomunikuje o možnostiach spravodlivého usporiadania spoluvlastníckych vzťahov. Nie je pravda, že by sa žalobkyňa so žalovanými mimosúdne pred podaním žaloby chcela mimosúdne dohodnúť. 10.6.2010 napísala žalobkyňa žalovaným list, kde ponúka na predaj svoj spoluvlastnícky podiel za 8,30 eur za m2, na túto ponuku žalovaní reagovali kladne, avšak žalobkyňa ich zásielky neprevzala. Dňa 12.7.2011je žalovaným právnym zástupcom žalobkyne predložený na podpis záznam, ktorým majú osvedčovať to, že nemajú záujem o kúpu podielu žalobkyne, ale že naopak, oni odpredajú žalobkyni svoje podiely. 17.8.2011 je vyhotovená a následne podaná na súd žaloba, cieľom ktorej je rozdelenie pozemku. Na pojednávaní dňa 12.4.2012 sa žalobkyňa vyjadrila, že svoj podiel chce predať. Dňa 30.10.2012 bol vyhotovený znalecký posudok Doc. Ing. Hronským PhD. na určenie všeobecnej hodnoty pozemku, 9.11.2012 žalovaní vyjadrujú nesúhlas s určením výšky hodnoty pozemku, 12.11.2012 žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že súhlasí s určením hodnoty celého pozemku v sume 0,8397 eur/ m2. Dňa 27.12.2012 sa Doc. Hronský písomne vyjadril, že územnoplánovacia informácia nemá vplyv na určenie hodnoty pozemku. 25.7.2013 žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu vzhľadom na záujem žalobkyne predať svoj podiel a súhlas s určením ceny 0,8397 eur za m2 a názor žalobkyne, že úvahy súdu o zvýšení ceny v dohľadnej dobe sú špekulácie, navrhli žalobkyni uzatvorenie súdneho zmieru v tom zmysle, že odkúpia od nej jej spoluvlastnícky podiel za uvedenú cenu, teda za 23.156,23 eur. Dňa 20.6.2015 bol vypracovaný druhý znalecký posudok Ing. Ľudmilou Mužíkovou, so záverom o nemožnosti dobre možného rozdelenia pozemku. 7.7.2015 žalovaní vo vyjadrení vzhľadom na súhlas žalobkyne s cenou pozemku 0,8397 eur/m2 navrhli súdu zvážiť možnosť prikázania pozemku do ich vlastníctva za uvedenú cenu. Dňa 24.11.2015 žalobkyňa poukazuje vo svojom vyjadrení na margo návrhu žalovaných zo dňa 7.7.2015 na ich údajnú ziskuchtivosť a údajné sledovanie jediného cieľa zarobiť najviac. Dňa 20.1.2016 žalobkyňa na ponuku žalovaných zúčastniť sa na stretnutí s investorom Ing. A. uviedla, že trvá na podanom návrhu na reálnom rozdelení parcely. 27.1.2016 bol doložený záznam z rokovania žalovaných s investorom Ing. A., kde sa predbežne hovorilo o cene pozemku na úrovni približne 35 eur/m2. 9.3.2016 žalovaní reagovali na obvinenia žalobkyne zo ziskuchtivosti, pričom poukazovali na ten paradox, že cena pozemku vo výške 0,8397 eur/m2 žalobkyni vyhovovala, pre prípad rozdelenia pozemku a prípadne jej povinnosti doplatenia hodnoty časti rozdeleného pozemku tak, aby hodnoty rozdelením novovytvorených pozemkov zodpovedali veľkostiam podielov, avšak keď žalovaní prejavili záujem o odkúpenie jej podielu v tej istej hodnote, už boli označení za ziskuchtivcov. Aj týmto spôsobom sa snažili žalovaní preukázať súdu účelovosť tvrdení žalobkyne, keď súhlasila s objektívnosťou znaleckého posudku Doc. Hronského. Dňa 24.10.2016 žalobkyňa sa vyjadrila k doplneniu znaleckého posudku, keď uviedla, že ani jeden zo žalovaných finančne neprispel na vytvorenie územného plánu obce v takto predloženej podobe, nakoľko to preukázateľne financovala žalobkyňa. 12.1.2017 žalobkyňa uviedla na otázku, aký je jej zámer s časťou pozemku vo výške jej podielu, že to ešte sama nevie, o výstavbe domu neuvažovala, je možné, že túto bude aj obrábať, pretože má poľnohospodársku školu, uvažovala aj o predaji nehnuteľnosti. Žalovaným by ju však nebola ochotná predať. Žalovaní sú toho názoru, že žalobkyňa mala od začiatku s časťou pozemku, ktorý by jej mal pripadnúť v prípade rozdelenia pozemku svoj vlastný zámer, ktorý ako sa ukazuje, nezohľadňuje práva žalovaných. Žalobkyňa podľa názoru žalovaných nechcela obhospodarovať pôdu ani ju žalovaným predať, keď uvažovala o predaji pozemku a keď by aj nechcela predať pozemok zrovna žalovaným, prečo potom napr. nepristúpila na spoločné rokovanie o predaji pozemku spoločnosti ADIS, s.r.o. (Ing. A.), keď táto spoločnosť ponúkala cenu na úrovni cca 35 eur/m2 čo je ďaleko viac než 0,8397 eur/m2 ako určil Doc. Hronský. Žalovaní sa môžu len domnievať, že to bolo preto, že žalobkyňa preukázateľne financovala vytvorenie územného plánu obce a ten asi nefinancovala len tak pre nič za nič. Na tom by však ešte nemuselo byť nič zvláštne, pokiaľ by rozdelenie pozemku vzhľadom na osobitosti danej veci neukracovalo žalovaných na ich právach. Uvedenými skutočnosťami žalovaní poukazujú na to, že z konania žalobkyne podľa ich názoru vyplýva, že táto koná šikanózne, v rozpore s dobrými mravmi, zneužíva svoje postavenie väčšinovej podielovej spoluvlastníčky. Poukázali tu na článok 5 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého platí, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Žalovaní súd toho názoru, že takéto konania, ako aj konanie žalobkyne má potenciál vo všeobecnosti odôvodniť aj nepriznanie náhrady trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo súdneho konania vyplynulo, že žalobkyňa nemá záujem na prikázanie veci do jej výlučného vlastníctva. Žalovaní nemajú možnosť vyplatiť primeranú náhradu žalobkyni v prípade, ak by sa rozhodlo o priznaní veci do ich výlučného vlastníctva. Preto by neprichádzal do úvahy ani druhý spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Nariadenie predaja nepovažujú za spravodlivý spôsob vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, nakoľko predaj tretej osobe by sa realizoval na dražbe. Vznikla by nevyhnutnosť odpočítať od výťažku dražby aj náklady na uskutočnenie dražby a to nehovoriac o tom, či by vôbec mal niekto záujem odkúpiť len túto samotnú parcelu, prípadne len jej stavebnú časť. Žalovaní ďalej uviedli, že sú názoru, že prebiehajúci investičný záver spoločnosti ADIS, s.r.o., v spojitosti s nemožnosťou dobre možného rozdelenia veci s nezáujmom o prikázanie veci resp. s nemožnosťou účastníkov konania vyplatiť primeranú náhradu za prikázanie veci do vlastníctva, pre ktoré je zrejmé vyporiadanie prikázaním do vlastníctva niektorému spoluvlastníkovi nemožné a tiež v spojitosti s nespravodlivosťou tretieho spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva (nariadenie predaja veci) predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by sa malo zachovať podielové spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku ako celku. Za celkom spravodlivé usporiadanie spoluvlastníckych vzťahov k pozemku by bolo možné teoreticky považovať aj situácie, kedy by sa sporný pozemok rozdelil na dve časti. Prvá časť o výmere 4.360 m2 zahrnutá do územného plánu za účelom výstavby rodinných domov a druhá časť o výmere 39.780 m2, pričom prvá časť by sa spoločne predala spoločnosti ADIS, s.r.o., a druhá časť by sa ponechala naďalej v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Na margo poznámky žalobkyne o špekulatívnosti cenovej ponuky žalovaní uvádzajú, že o reálnosti investičného zámeru spoločnosti ADIS, s.r.o., svedčí aj to, že investor v súčasnej dobe rieši s obcou Biely Kostol zámer vybudovania inžinierskych sietí, kde investor bude znášať náklady na vybudovanie IS a o časť prostriedkov na vybudovanie sa bude obec uchádzať cez eurofondy. Tento formát spolupráce a zámer vybudovania IS bol stavebnou komisiou obce schválený. Predpokladá sa schválenie tohto zámeru aj obecným zastupiteľstvom. S touto alternatívou žalobkyňa nesúhlasí, nakoľko sa rokovania s Ing. A. nezúčastnila. Žalovaní navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, priznať žalovaným náhradu trov konania v plnej výške, v prípade, ak by súd rozhodoval o náhrade trov konania žalobkyne navrhli, aby súd takúto náhradu žalobkyni vzhľadom na jej správanie, ktoré vyšlo počas súdneho konania najavo, nepriznal. K odvolaniu doložili návrh spolupráce firmy ADIS, s.r.o., a obce Biely Kostol na riešenie prípojky vody a kanalizácie v lokalite IBV Podolky V zo dňa 8.3.2017. 4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedla, že podanie žaloby na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemožno hodnotiť ako šikanózny výkon práva, nakoľko žalobkyňa žalobou realizovala svoje právo vyplývajúce z § 142 ods. 1 OZ založené na jej práve na súdnu ochranu. K zneužitiu práva uviedla nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 195/2012, ustálenú rozhodovaciu prax NS ČR, rozsudky sp.zn. 22Cdo 1917/2004, 22Cdo 1567/2004, 21Cdo 992/1999. Z pohľadu teórie právnej platí, že za zneužitie práva možno považovať výkon práva v rozpore s jeho účelom, keď je právo vykonávané hoci nositeľ tohto práva nemá žiadny skutočný alebo iba nepatrný záujem na jeho výkone, ktorý v krajnom prípade môže nadobudnúť povahu šikany. Zo zistených skutočností v konaní nemožno vyvodiť záver, že podanie žaloby žalobkyňou by zakladalo dôvodnosť tvrdenia žalovaných ako aj úvahy súdu o zjavnom zneužití práva žalobkyňou, rovnako nevyplynula zo skutkového stavu veci ani žiadna okolnosť pre záver, že by sa zo strany žalobkyne jednalo o výkon jej práva v rozpore s jeho účelom, prípadne že by sa podaním žaloby žalobkyňa snažila znevýhodniť žalovaných a spôsobiť im majetkovú ujmu spočívajúcu v znížení majetkového prospechu žalovaných v prípade budúceho predaja im prikázaných častí spoločného pozemku, vzhľadom na žalovanými očakávaný budúci nárast trhovej ceny časti pozemku s ohľadom na stavebný potenciál spoločného pozemku. Žalovaní ďalej uvádzali vo vyjadrení, že pri hodnotení existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné zohľadniť nielen zjavné znaky stavu veci v čase vydania rozhodnutia, ale aj tie skryté. To, že sa v súčasnej dobe aktuálne nerieši ďalšia zmena územného plánu neznamená, že sporná parcela nemá stavebný potenciál aj v ďalšej časti za hranicou stavebnej časti a že v budúcnosti nedôjde k začleneniu jej ďalšej časti na stavebné využitie. Uvedené skryté znaky stavu veci možno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko sa nejedná o prekážky iba prechodného charakteru. Vo veci neboli preukázané konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že k začleneniu ďalšej časti spoločného pozemku na stavebné využitie dôjde v dohľadnej budúcnosti t.j. blízkej dobe, ktorú možno bezpečne vymedziť v záujme zachovania právnej istoty. 5. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že pokiaľ sa týka šikanózneho výkonu práva, tak v tomto súdnom spore ide práve o takú situáciu, kedy žalobkyňa využíva svoje právo spôsobom, ktorý je schopný privodiť žalovaným ujmu. Ide o mnohokrát spomínanú nemožnosť spravodlivého rozdelenia pozemku. Čo je však podstatné, že v priebehu súdneho konania vyšlo najavo to, že žalobkyňa buď nemá jasno v tom, čo chce s pozemkom urobiť a preto len samotné zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie bez ohľadu na účelné využitie spoločnej veci ako to požaduje ust. § 142 ods. 1 OZ je práve konaním, ktoré neberie ohľad na práva žalovaných alebo v tom má jasno, vie čo chce so svojou časťou pozemku urobiť (využiť stavebný potenciál), nasvedčuje tomu vyjadrenie žalobkyne zo dňa 24.10.2016 o tom, že preukázateľne financovala vytvorenie resp. zmenu územného plánu obce. Žalovaní sú tak toho názoru, že žalobkyni nijako nezáleží na tom, či budú alebo nebudú ukrátené práva žalovaných po ňou iniciovanom zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Z doterajšieho konania je možné dôvodne vymedzovať, že žalobkyňa iniciovala len účelové rokovanie so žalovanými ohľadne spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, žalobkyňa, ako sa žalovaní domnievajú, chce realizovať zrejme sama nejaký investičný zámer, na ktorý by jej mohla postačovať len jej časť pozemku, ktorá vzhľadom na veľkosť jej podielu by mala ešte zaujímavé rozmery, svoj skutočný zámer po celý čas tajila a aj na poslednom pojednávaní poskytla obraz o tomto zámere, ktorý je dosť rozporný s jej vyjadreniami a konaním pred a počas konania. Tu žalovaní poukazujú na to, že by mali so svojou časťou po prípadnom rozdelení (pozemku) nepomerne menšie šance jeho využitia, čo by spôsobilo ich reálne ukrátenie napriek tomu, že spolu majú 3/8 v každom m2. Rozdelenie parcely nie je dosť dobre možné podľa vyjadrenia znalkyne Ing. Rábarovej, avšak žalobkyňa naďalej trvá na rozdelení parcely. Práve tieto okolnosti ich nútia konštatovať, že žalobkyňa vykonáva svoje právo šikanózne. K stavebnému potenciálu pozemku žalovaní uvádzajú, že tento vyplýva práve z toho, kde je pozemok situovaný a síce v obci susediacej s krajským mestom, nachádzajúcim sa bezprostredne na hranici súčasného zastavaného územia obec, pričom časť pozemku je už určená na zastavanie. Vyjadrenie starostu obce tak podľa žalovaných nie je možné považovať za nemenné, územnoplánovacie zámery s pozemkom sa menili aj v priebehu súdneho konania a nie je tak dôvod si myslieť, že už nedôjde k tejto zmene ani v budúcnosti, obzvlášť vzhľadom na rozšírený trend obyvateľstva sťahovať sa z preplnených miest a okolitých obcí. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16C/128/2011 je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných k nehnuteľnosti v katastrálnom území B. A., vedenej na LV č. XXX ako parcela č. 1003/22 orná pôda o výmere 44.140 m2. 8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli navyše spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd tak nenachádza dôvod pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. 10. Odvolací súd má za to, že súd správne vyhodnotil po doplnení dokazovania, že nehnuteľnosť je síce technicky reálne deliteľná niekoľkými spôsobmi, avšak takéto rozdelenie by nebolo súladné s ust. § 142 ods. 1 veta druhá OZ a to, že by nebol naplnený predpoklad účelného využitia novovytvorených parciel a to s prihliadnutím na ich tvar a veľkosť, na realizujúcu sa zástavu, ktorá už čiastočne zasahuje do spornej parcely a aj predpoklad ďalšieho rozširovania zástavby, čím sa mení druh pozemku, spôsob jeho využitia i jeho umiestnenie a v neposlednom rade aj jeho cena. S uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie podrobne a dostatočne v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal. Ďalšie dva spôsoby vyporiadania tiež v danom prípade nie sú možné, čo správne skonštatoval prvoinštančný súd v rozhodnutí a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď po doplnenom dokazovaní odvolací súd zmenil svoj názor vyslovený v predchádzajúcom svojom rozhodnutí a dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaných ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa v porovnaní so záujmom žalobkyne na zrušení spoluvlastníctva ukáže ako významnejší a prednejší. Súd prvej inštancie tu úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaných vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobkyňu vznikla v prípade jej zamietnutia správne považoval súd za dôvody hodné osobitného zreteľa. Okolnosti predstavujúce dôvody hodné osobitného zreteľa sú viac - menej , nie výlučne subjektívneho charakteru, pričom v neprospech žalobkyne môže byť napríklad aj to, že má v úmysle pozemok predať, čo bolo v konaní preukázané. Podrobnejšie dôvody pre zamietnutie žaloby sú uvedené v odôvodnení rozsudku a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. 11. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným nárok na ich náhradu v celom rozsahu priznal. 13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).