Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/95/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010987 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118010987.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanému E. A., za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.06.2018 sp. zn. 1T/29/2018 na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.09.2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 odsek 1 písm. d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný E. A., nar. XX.XX.XXXX v E., ul. W. V. č. XXXX/XX, t .č. vo výkone väzby Leopoldov o d s u d z u j e : Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l/, Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona a § 38 ods. 5 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písm. e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 25.10.2017 si v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste neoprávnene zadovážil od neznámej osoby najmenej 3 ks plastové vrecká s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 1955 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 74,3 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza) a obsahujúce 1453 mg absolútneho metamfetamínu v hodnote 78,20 €, ktorý je zaradený v zmysle Zák. NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, a 1 ks plochú tabletu sivej farby s hmotnosťou 331 mg, kde bola zistená prítomnosť 3,4 - metyléndioxy-metamfetamínu (MDMA), s priemernou koncentráciou 46,5 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), obsahujúcu 154 mg absolútneho MDMA v hodnote 10,00 €, ktorý je zaradený v zmysle Zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok, ktoré látky prechovával u seba až do času 20:15 hod. dňa 25.10.2017, kedy bol zadržaný príslušníkmi PZ v Trnave pred OC MAX, pričom 1 ks tableta MDMA bola zaistená a políciou odňatá pri výkone prehliadky osobného motorového vozidla Kia Cee´d, bielej farby, EČ: TT550GC, VIN: F a 3 ks plastových vreciek s metamfetamínom boli zaistené pri výkone osobnej prehliadky obvineného, a od presne nezisteného času od neznámej osoby presne nezisteným spôsobom si neoprávnene zadovažoval omamné a psychotropné látky, ktoré v rozpore so zákonom po istú dobu prechovával do 12:30 hod. dňa 26.10.2017 v priestoroch bytu bytového domu F. W. V. XXXX/XX v E. v obývacej miestnosti, a to konkrétne 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce metamfetamín o hmotnosti 55 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 76,3% hmotnostného (vyjadreného ako voľna báza), ktorý obsahoval 42 mg absolútneho metamfetamínu v hodnote 2,20 €, a 1 ks zatavená plastová injekčná striekačka o objeme 2 ml s obsahom metamfetamínu o hmotnosti 459 mg a s priemernou koncentráciou metamfetamínu 56,1% hmotnostného (vyjadreného ako voľná báza), ktorý obsahoval 257 mg absolútneho metamfetamínu v hodnote 18,36 €, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle Zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, a skutku sa dopustil po tom, čo bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 19.02.2004 sp. zn. 1 Tv 4/03 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.12.2004 sp. zn. 1To/144/2004 pre trestný čin podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a iné trestné činy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky so zaradením do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Za tento zločin uložil obžalovanému podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona a § 38 odsek 5 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon tohto trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Výrok o treste tohto rozsudku napadli odvolaniami tak okresná prokurátorka ako aj obžalovaný. Okresná prokurátorka v odôvodnení odvolania poukázala na rozpor medzi písomným vyhotovením rozsudku a tým ako bol vyhlásený. Odvolaním napadla len výrok o treste, keď má za to, že pokiaľ súd I. stupňa mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody postupom podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona, nemôže mimoriadne zníženie trestu odôvodňovať aj ustanovením § 39 odsek 1 a § 39 odsek 3 písm. e/ Trestného zákona, a to s poukazom na to, že podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona zvýšená trestná sadzba je pre páchateľa neprimerane prísna. Pri aplikácii § 39 odsek 4 Trestného zákona bolo možné znížiť trest odňatia slobody o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, čo je v danom prípade, pri aplikácii ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona 4 roky a 4 mesiace. Obžalovaný sám, v dôvodoch svojho odvolania, spochybnil právnu kvalifikáciu jeho konania s tým, že toto malo byť kvalifikované podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona a súčasne poukázal, že drogy mal pre vlastnú potrebu, tieto dobrovoľne vydal, aktívne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, nič nezatajoval. Nie je pravdou, že bol v roku 2004 odsúdený za zločin, vtedajší Trestný poriadok nerozlišoval prečin a zločin. Má za to, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s právnou kvalifikáciou skutku. Krajský súd v Trnave, po tom ako nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, na podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo pričom zistil, že v časti priznaných poľahčujúcich okolností nie je výrok o treste správny. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na okresnom súde dňa 19.06.2018 učinil vyhlásenie o vine, ktoré súd I. stupňa prijal a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádzajú dôkazy preukazujúce trestnú činnosť obžalovaného a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať, pričom v procesnom postupe súdu I. stupňa, ktorý predchádzal prijatiu vyhlásenia o vine obžalovaného nezistil odvolací súd žiadne pochybenia. V súvislosti s procesným postupom súdu I. stupňa, ktorý predchádzal prijatiu vyhlásenia o vine krajský súd poukazuje na zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 19.06.2018, z ktorej jednoznačne vyplýva, že obžalovaný sa kladne vyjadril k otázkam vyplývajúcim z ustanovenia § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g, písm. h/ Trestného poriadku, pričom prehlásil, že rozumie právnej kvalifikácie skutku ako trestného činu. S poukazom na riadne zachovaný postup okresného súdu sa tak stal výrok o vine právoplatným a nenapadnuteľný odvolaním, preto obžalovaný v ďalšom štádiu konania nemôže spochybňovať správnosť právnej kvalifikácie. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona a ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na č.l. 307 spisu, trest mu bol ukladaný podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona. Pokiaľ v písomnom vyhotovení rozsudku je vo výroku o treste uvádzané ustanovenie § 172 odsek 2 Trestného zákona, jedná sa o zrejmú nesprávnosť, ktorá nie je dôvodom na zrušenie napadnutého výroku, a ktorú by bolo možné, v prípade, že by sa nezistilo iné pochybenie odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozsudku, odstrániť opravným uznesením. Okresný súd nepochybil, keď priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, nakoľko je nepochybné, že tento sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento trestný čin úprimne oľutoval. Na rozdiel od súdu I. stupňa krajský súd zastáva názor, že v prejednávanej veci neprichádza do úvahy aj priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona spočívajúcej v tom, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na dôkaznú situáciu, keď priznanie obžalovaného nebolo jediným usvedčujúcim dôkazom a existoval ďalší rad na seba nadväzujúcich priamych aj nepriamych dôkazov, postačujúcich pre objasnenie veci a rozhodnutí o vine a treste. Za takejto situácie ani priznanie obžalovaného ani jeho vyhlásenie o vine nemožno považovať za také napomáhanie príslušným orgánom, ktoré by v prejednávanej veci dosahovalo právnu relevanciu ako rozhodujúceho predpokladu pre započítanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona. Takúto právnu relevanciu nedosahuje ani vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku. Vykonaným dokazovaním vo vzťahu k výroku o treste súd I. stupňa vyhodnotil trestnú minulosť obžalovaného a správne u tohto ustálil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa v tejto časti krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody poukazuje. Postup súdu I. stupňa pri ukladaní trestu podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona bol správny a zákonný, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 19.02.2004 sp. zn. 1T/4/2003 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.12.2004 sp. zn. 1To/144/2004 odsúdený okrem iného aj za trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2006, pri ktorom základná zákonná trestná sadzby predstavovala rozpätie 2 až 8 rokov. Podľa tejto trestnej sadzby je, v zmysle § 11 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 (ktorý zaviedol pojem zločin), potrebné považovať trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona účinného do 01.01. 2006 za zločin. Okresný súd nepochybil, keď pri ukladaní trestu obžalovaného aplikoval ustanovenie § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona, nakoľko s poukazom na vyhlásenie o vine obžalovaného, boli splnené podmienky na takýto postup a mimoriadne zníženie trestu. Zákon umožňuje takéto zníženie trestu až o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Aplikáciou ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona by pri mimoriadnom znížení trestu v prejednávanej veci prichádzalo do úvahy zníženie trestu na 4 roky a 4 mesiace, tak ako na to správne poukázal v odvolaní prokurátor. Z uvedeného je zrejmé, že trest uložený obžalovanému súdom I. stupňa bol nižší ako predpokladá ustanovenie § 39 odsek 4 Trestného poriadku, teda nezákonný. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd I. stupňa sa zaoberal aj okolnosťami odôvodňujúcimi mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, keď poukázal na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného. Okresný súd však pochybil, keď postup podľa § 39 odsek 1 Trestného poriadku nepremietol aj do výroku o treste, ktorý postup nepovažuje krajský súd, napriek odvolacím námietkam prokurátora, za vylúčený. Na základe obsahu spisového materiálu aj krajský súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému len postupom podľa § 38 odsek 5 a § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a bol by v rozpore s účelom trestu, tak ako je vymedzený v ustanovení § 34 Trestného zákona. V posudzovanej veci mal krajský súd za to, že existujú dôvody na mimoriadne zníženie trestu aj podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, čo odôvodňujú okolnosti prípadu najmä s poukazom na zaistené množstvá návykových látok a ich hodnotu ako aj s poukazom na postoj obžalovaného k prejednávanej veci, ktorý bol od začiatku nemenný pričom dospel k záveru, že pri ukladaní trestu obžalovanému postupom podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona a jeho mimoriadnom znížení postupom podľa § 39 odsek 2 písm. d/, odsek 4 Trestného zákona by bol uložený trest neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. d/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste, a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.