Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/156/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207204694 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2207204694.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci žalobcov: 1. Ing. R. C., 2. M. C., obaja L. XX, F., spoločne zastúpených: JUDr. Viliam Vadňal, advokát, Bratislava, proti žalovaným: 1. M. U., 2. E. U., obaja W.. T. XXXX/XX, H. L., spoločne zastúpeným: JUDr. Jozef Drvár, advokát, Bratislava, o 2.904,47 € s prísl., na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10 C 120/2007-584 z 18. mája 2017 takto r o z h o d o l : I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. II. Žalobcom sa ako spoločne a nerozdielne oprávneným priznáva voči žalovaným ako spoločne a nerozdielne zaviazaným nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Po zrušení jeho prvého rozsudku z 21. júna 2010 pre viaceré procesné pochybenia uznesením tunajšieho súdu č. k. 10 Co 193/2011-267 súd prvej inštancie tu napadnutým rozsudkom č. k. 10 C 120/2007-584 z 18. mája 2017 I. zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 2.903,17 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 2. júna 2007 a II. a III. priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Vyšiel zo zistenia, že medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade bola 28. októbra 2004 uzavretá zmluva o nájme nebytového priestoru na prízemí domu na Y. ulici XX v F., súp. č. I/XXXX na parcele č. 2401/2 v k. ú. L. Y. o celkovej ploche 108,23 m2 + terasa 25,81 m2. Tento nebytový priestor pozostával z 8 miestností, chodby a troch WC. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú - 5 rokov do 15. novembra 2009. Podľa článku V. sa žalovaný v 1. rade zaviazal platiť žalobcom nájomné 25.000 Sk mesačne, ako aj správcovi domu náklady zálohovo po 5.000 Sk mesačne. Žalovaný v týchto priestoroch zriadil reštauráciu a vniesol do tohto priestoru zariaďovacie predmety kuchyne, ako aj zariadenie do samotnej reštaurácie. Vzťah so žalovaným v 1. rade bol ukončený dohodou k 8. februáru 2005. Následne 9. februára 2005 bola uzavretá nájomná zmluva medzi žalobcami ako prenajímateľmi a nájomcom - spoločnosťou PASTA BAR s. r. o., ktorá nadväzuje na skôr uzavretú nájomnú zmluvu so žalovaným v 1. rade z 28. októbra 2004. Predmetom nájmu v nej sú tie isté nebytové priestory, pričom strany skonštatovali, že nájom vznikol 15. novembra 2004 a uzatvoril sa na dobu určitú 10 rokov, t. j. do 15. novembra 2014. V článku V. tejto zmluvy bolo takisto dohodnuté nájomné na 25.000 Sk mesačne a záloha na náklady 6.750 Sk mesačne. Zariadenie reštaurácie vznesené do nebytového priestoru zostalo vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a nový nájomca mal toto zariadenie len v užívaní. Spoločníkmi spoločnosti PASTA BAR boli obaja žalovaní, ktorí svoje obchodné podiely previedli na iné osoby a tieto boli do obchodného registra zapísané 13. decembra 2006. Oprávnená držba nebytového priestoru spoločnosťou PASTA BAR s. r. o. mala pokračovať v zmysle nájomnej zmluvy, žalovaní však tento nebytový priestor novým spoločníkom a konateľom spoločnosti nikdy neodovzdali. Odovzdanie kľúčov totiž podmieňovali vyplatením finančných záväzkov nových majiteľov obchodných podielov voči žalovaným. Žalobcovia sa o prevode obchodného podielu dozvedeli až 10. januára 2017 z obchodného registra, následne nájom spoločnosti PASTA BAR s. r. o. vypovedali. Vyzvali žalovaných, aby do 28. februára 2007 vypratali a odovzdali žalobcom ako vlastníkom tento nebytový priestor, ktorý bol stále kompletne zariadený nábytkom za prevádzku reštaurácie. Žalovaný v 1. rade však tejto výzve nevyhovel. K vyprataniu nebytového priestoru došlo nakoniec až 8. marca 2007. Obvyklé trhové nájomné v danej lokalite sa pohybovalo v rozhodnom období od 6 € za m2 podlahovej plochy až po 16,58 € za 1 m2 podlahovej plochy, z čoho priemer je 11,29 € za 1 m2 podlahovej plochy. Výmera nebytového priestoru bola 108,23 m2, obvykle nájomné za obdobie od 13. decembra 2006 do 8. marca 2007 by preto predstavovalo pre žalobcov 3.456,85 €. 3. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobcovia proti svojej vôli fakticky poskytovali plnenie bez právneho podkladu žalovaným bez toho, aby im za ne bola poskytovaná náhrada. Na strane žalobcov teda išlo o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je podľa § 451 Občianskeho zákonníka jedno zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Obsahom bezdôvodného obohatenia je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu získa nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by tu bol právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O takýto prípad ide aj pri užívaní nebytových priestorov na účely uskladnenia nábytku bez nájomnej alebo inej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho tieto priestory užívať. Pre riešenie otázky aktívnej pasívnej legitimácie je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma bez právneho dôvodu a bez toho, aby platil náhradu. Pretože príjemca takéhoto plnenia nie je schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie v peniazoch podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. V prerokúvanej veci prijímateľom plnenia, ktoré bez právneho dôvodu poskytovali žalobcovia, nebola obchodná spoločnosť PASTA BAR s. r. o., pretože žalovaní ako dovtedajší spoločníci a konatelia nikdy sporný nebytový priestor ani kľúče od neho neodovzdali novým konateľom spoločnosti. Týmto prijímateľom boli žalovaní, v ktorých bezpodielovom spoluvlastníctve manželov boli veci uskladnené v tomto nebytovom priestore. Aktívna legitimácia žalobcov je daná tým, že sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti, pasívna legitimácia žalovaných je daná tým, že v tomto nebytovom priestore boli veci v ich vlastníctve. Výška bezdôvodného obohatenia je potom určená cenou obvyklého nájmu v danom čase a mieste, čo podľa výpočtu súdu bolo už uvedených 3.456,85 €. Pretože žalovaní sa domáhali zaplatenia len 2.903,17 €, súd žalobe vyhovel, pričom pri určení počiatku omeškania vychádzal z toho, že žalovaní sa do omeškania dostlali až doručením žaloby. 4. Včas podaným odvolaním sa žalovaní žiadajú od odvolacieho súdu „uznesením podľa § 392 C. s. p. v spojení s ustanovením § 388 C. s. p. zmeniť rozsudok tak, že žalobcu zamietne, ak konanie nezastaví, resp. nerozhodne inak“. V rozsiahlom písomnom vyhotovení odvolania najskôr vo všeobecnosti vytkli rozsudku súdu prvej inštancie, že je nesprávny, neúplný, že preferoval tvrdenia žalobcov. Okrem predložených listinných dôkazov boli k dispozícii ďalšie dôkazy (svedecké výpovede svedkov). Vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci, najmä čo do absencie pasívnej legitimácie žalovanej v 2. rade, ale aj žalovaného v 1. rade. Ďalej neboli splnené procesné podmienky vo vzťahu k dvom žalovaným. Rozsudok má aj inú vadu, keďže neboli vykonané navrhované dôkazy a boli akceptované čestné prehlásenia. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o tvrdenom užívaní nebytového priestoru. Konečne vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvej inštancie nevzal do úvahy nesporné fakty, že žiaden zo žalovaných v rozhodnom období neužíval predmet nájmu ani jeho časť. Súd prvej inštancie mal komplexne hodnotiť výsledky celého konania a podľa § 391 ods. 2 C. s. p. bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v jeho skoršom zrušujúcom uznesení. Dokazovanie nebolo v potrebnom rozsahu doplnené ani zopakované (výsluchy svedkov L. a F.). Počas 10-ročného konania súd prvej inštancie nehodnotil všetko, čo vyšlo najavo, čo malo za následok porušenie základných princípov C. s. p., najmä princípu právnej istoty, rovného postavenia strán, ako aj rýchlosti konania. Listinné dôkazy neboli vykonané podľa § 129 ods. 1 O. s. p. a neboli riadne vyhodnotené. Chýbal jednoznačne skutkový základ pre rozhodnutie vo veci v prospech žalobcov, na ktorých ležalo dôkazné bremeno. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných nemohlo vzniknúť. Žalovaní priestor neužívali, takáto okolnosť z dokazovania nevyplýva. Vo veci bola 28. októbra 2004 a následne 9. februára 2005 uzavretá nájomná zmluva na nebytový priestor, ktorá bola vypovedá 11. januára 2007. Súd tieto jasné skutočnosti v rozsudku nezohľadnil, ani nevysvetlil, čím sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Tento rozsudok je preto nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Žalobcovia mali dlhované peňažné plnenia vymáhať od nájomcu, nie od tretej osoby. Hmotnoprávny nárok žalobcov voči žalovaným neexistuje, čo žalovaní namietali. Žalovaní žalobcom nedlhujú nič a ani nič dlhovať nemôžu. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku je porušením práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa riadne nevyporiadal s listinnými dôkazmi, najmä s nedôvodnosťou písomnej výzvy na vypratanie nebytového priestoru voči žalovanému v 1. rade. Súd v napadnutom rozsudku nevyhodnotil skutočnosť, že žalovaný v 1. rade si v prenajatých priestoroch zriadil a prevádzkoval reštauráciu a pri jej zriaďovaní vniesol do nebytového priestoru určité predmety. Žalovaná v 2. rade tieto predmety nevlastnila, neboli v BSM žalovaných podľa § 143 Občianskeho zákonníka, pretože slúžili výlučne na podnikateľské aktivity žalovaného v 1. rade. Nebolo mysliteľné prevádzkovať reštauráciu bez uvedeného zariadenia. Peňažná kompenzácia zo strany nájomcu mala byť realizovaná následne po prevode obchodných podielov v spoločnosti PASTA BAR s. r. o. zo žalovaných v 1. a 2. rade na nových nadobúdateľov - svedkyňu L. a svedka F., k čomu ich nečinnosťou nedošlo. Táto spoločnosť však bola nájomcom, preto mala byť upomínaná namiesto žalovaných v 1. a 2. rade. Žalovaní tento priestor nemali v užívaní od 13. decembra 2006 až do vypratania 8. marca 2007, nemali od neho kľúče, nevstupovali doň, nezdržovali sa v ňom, pretože bol prenajatý spoločnosti PASTA BAR s. r. o. Nesprávne je tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaní sa zaviazali platiť nájomné. Tiež je nesprávne tvrdenie, že žalovaní nekonali ako štatutárni zástupcovia PASTA BAR s. r. o., ale ako súkromné osoby, z čoho nie je zrejmé, o aké konanie má ísť. Zariaďovacie predmety neboli vo vlastníctve žalovaných, ale len vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Slúžili na prevádzkovanie reštaurácie a mali ostať bezo zmeny v predmete nájmu. Bez nich nebolo možné prevádzkovať reštauračné zariadenie, čo sa malo dokazovať opakovane navrhovaným výsluchom svedkov - nadobúdateľov obchodných podielov v PASTA BAR s. r. o. Okolnosť, že nebytový priestor bol kontinuálne v nájme spoločnosti PASTA BAR s. r. o., súd prvej inštancie nebral do úvahy. Nie je pravdou, že by neodovzdali novým konateľom kľúče, tie boli uložené u inej osoby, od ktorej si ich noví konatelia mohli prevziať. Svedok F. (nový spoločník a konateľ PASTA BAR s.r.o.) potvrdil, že do nebytového priestoru vniesol ďalšie hnuteľné veci a vedel o existencii zariaďovacích predmetov. Ak táto spoločnosť nebytový priestor nevyužívala, išlo o rozhodnutie nových konateľov spoločnosti. Majetkový stav žalovaných sa nezmenšil preto, že neposkytli žiadnu náhradu žalobcom, čo však nemali, pretože na tento druh plnenia bol zaviazaný nájomca. Žalovaní nie sú dlžníkmi žalobcov. Neuhradením nájomného vznikol majetkový prospech PASTA BAR-u s. r. o., žalobcovia mali požadovať uhradenie tohto plnenia od neho. Na nájomné bola zaviazaná spoločnosť PASTA BAR s. r. o. a tá toho od apríla 2006 neplatila. Tvrdenie, že žalobcovia boli prinútení trpieť užívanie nebytových priestorov, je vágne a ničím nepreukázané (čím, kým konkrétne a ako). Súd prvej inštancie celkom ignoroval konkurenciu nájomného vzťahu a s tým spojenú povinnosť spoločnosti PASTA BAR s. r. o. platiť nájom. Súd prvej inštancie správne poukazuje na § 451 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa však obohatila spoločnosť PASTA BAR s. r. o. a nie žalovaní v 1. a 2 rade. Táto mohla nebytový priestor užívať a mala platiť nájomné. Súd prvej inštancie sa nezaoberal rozsahom užívania nebytového priestoru, ktorý pozostáva z 8 miestností a príslušenstva. Žalovaní v takomto rozsahu tento priestor užívať nemohli. Oprávnenie užívať nebytový priestor patrilo spoločnosti PASTA BAR, ktorá sa ho nijako nedomáhala. Žalovaní nemali nebytový priestor k dispozícii, takže ho nemohli ani novým majiteľom odovzdať. Súd prvej inštancie neakceptoval výhrady žalovaných voči čestnému vyhláseniu svedka F., v ktorom sú uvedené vedome nepravdivé údaje. Za 10 rokov sporu si neurobil predstavu o rozsahu obsadenia, či užívania nebytového priestoru. Žalobcovia si zvolili alternatívu uplatňovať nároky voči žalovaným namiesto domáhania sa plnenia od spoločnosti PASTA BAR s. r. o., čo pre jeho ekonomický status a iné fakty bolo vopred vylúčené. 5. Žalovaní v doplnení odvolania (podanom takisto včas v odvolacej lehote) doplnili, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy správanie svedka F., ktorý mal záujem o zariadenie reštaurácie a malo tam ostať. Tento svedok podnikol niekoľko krokov na začatie prevádzkovania reštauračných priestorov, keď 15. januára 2007 prevzal dokumentáciu. Žalobcovia nepreukázali, že žalovaní odmietli sprístupniť priestory nadobúdateľom a že by žalobcovia boli nútení trpieť užívanie týchto priestorov. Žalobcovia teda nepreukázali kedy a ako došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd akceptoval čestné vyhlásenia svedkov L. a F. a odmietol vykonať dôkaz ich opätovným výsluchom. Žalobcovia vo vyjadrení navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Odvolanie podľa nich neobsahuje žiadne nové právne alebo skutkové okolnosti, s ktorými by sa doteraz súdy nevysporiadali. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s procesnou situáciou, ktorá bola dôvodom zrušenia jeho pôvodného rozhodnutia. Počas trvania súdneho konania boli preukázané zákonom vyžadované zákonné predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaní neplatili nájomné za užívanie nebytového priestoru, nedošlo k zmenšeniu ich majetku hoci k nemu podľa práva malo dôjsť. Súd sa vyporiadal riadne s otázkou aktívnej legitimácie aj pasívnej legitimácie žalovaných. Žalobcovia pri výklade pojmu bezdôvodného obohatenia opomínajú zaužívanú teóriu i prax. Predmetom tohto konania je bezdôvodné obohatenie, a nie nároky voči iným osobám. Súd prvej inštancie situáciu správne posúdil, dospel k správnym skutkovým zisteniam, riadne ustálil výšku bezdôvodného obohatenia a náležite zhodnotil výsledky celého konania. Rozhodol v súlade s názorom súdu druhej inštancie a svoj rozsudok riadne odôvodnil. 6. Žalovaní v odvolacej replike zotrvali na svojej argumentácii. Vytkli súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy existenciu zmluvného vzťahu žalobcov s nájomcom - spoločnosťou PASTA BAR s. r. o., ktorý vylučoval bezdôvodného obohatenia u žalovaných. Teda nedošlo k vzniku takéhoto bezdôvodného obohatenia, keďže majetkový prospech vznikol nájomcovi tým, že riadne a včas neplatil žalobcom nájomné. Záverom žalovaní žiadali rozhodnúť vo veci na jednom pojednávaní, na ktorom by sa posúdila ich právna argumentácia, skutkové tvrdenia a výsledky dokazovania, osobitne listinnými dôkazmi. 7. Odvolací súd na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 C. s. p.), pretože považoval za potrebné doplniť dokazovanie. Na odvolacom pojednávaní žalobcovia zotrvali na svojom stanovisku, že žalovaní sú povinní žalobcom vydať bezdôvodné obohatenie, pretože k vráteniu neoprávnených majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu. Podmienkou tohto nároku nie je protiprávny úkon, pretože ide o objektívne vzniknutý stav. Žalovaní opätovne poukázali na to, že nebytové priestory boli v nájme spoločnosti PASTA BAR s. r. o. na základe nájomnej zmluvy. Hnuteľné veci v nebytových priestoroch neboli vo vlastníctve žalovaných, ale len žalovaného 1. a mali tam ostať pre účely prevádzkovania reštaurácie. Priestory boli zamknuté. Pripomenuli tiež svoj názor, že samotnú nájomnú zmluvu považujú za neplatnú. Žalovaní nemohli odovzdať žalobcom nebytový priestor, pretože to mohla urobiť len spoločnosť PASTA BAR s. r. o. ako nájomca. Ak by si táto plnila svoje povinnosti z nájomnej zmluvy, nevznikol by nedoplatok na nájomnom. Samotné hnuteľné veci boli nevyhnutne potrebné na prevádzkovanie reštauračného zariadenia. Nárok na bezdôvodné obohatenie vylučuje konkurujúca povinnosť nájomcu platiť nájomné. Celý problém vznikol tým, že nadobúdatelia obchodných podielov vedeli, že si nesplnia zmluvné povinnosti. Odkázali na článok III. bod 7 nájomnej zmluvy, kde sa takisto spoločnosť PASTA BAR s. r. o. zaviazala k vyprataniu nebytového priestoru. 8. Na odvolacom pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: výzva z 1. februára 2007 (č. l. 10), zmluva o nájme z 28. októbra 2004 (č. l. 32 až 35), zmluva o nájme z 9. februára 2005 (č. l. 36 až 40), stanovisko Magistrátu hlavného mesta Bratislavy z 10. októbra 2013 s doplnením z 13. februára 2014 (č. l. 309 a 315), stanovisko realitnej kancelárie LEXXUS, a.s., zo 7. marca 2014 (č. l. 328), informatívny výpis z obchodného registra na PASTA BAR s.r.o., protokol z 15. januára 2007 (č. l. 577) a v spojení s tými skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C. s. p.), zistil tento skutkový stav: 9.1 Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru na prízemí domu na Y. ulici XX v F., súp. č. I/XXXX na parcele č. 2401/2 v k. ú. L. Y. o celkovej ploche 108,23 m2 + terasa 25,81 m2, ktorý pozostáva z 8 miestností, chodby a troch WC. 9.2 Žalobcovia ako prenajímatelia a žalovaný v 1. rade ako nájomca bola 28. októbra 2004 uzavretá zmluva o nájme nebytového priestoru (č. l. 32 až 35). Zmluva bola uzavretá na dobu určitú - 5 rokov do 15. novembra 2009. Podľa článku V. sa nájomca zaviazal platiť prenajímateľom nájomné 25.000 Sk mesačne, ako aj správcovi domu náklady zálohovo po 5.000 Sk mesačne. Žalovaný v 1. rade v týchto priestoroch zriadil reštauráciu a vniesol do tohto priestoru zariaďovacie predmety kuchyne, ako aj zariadenie do samotnej reštaurácie. Toto zariadenie bolo vo vlastníctve žalovaných. Nájom podľa tejto zmluvy so žalovaným v 1. rade bol ukončený dohodou k 8. februáru 2005. 9.3 Následne 9. februára 2005 žalobcovia ako prenajímatelia a spoločnosť PASTA BAR s. r. o. (založená v ten istý deň a zapísaná do obchodného registra 22. februára 2005; informatívny výpis) ako nájomca uzavreli ďalšiu zmluvu o nájme nebytového priestoru (č. l. 36 až 40), ktorá nadväzuje na skôr uzavretú nájomnú zmluvu so žalovaným v 1. rade z 28. októbra 2004. Predmetom nájmu v nej sú tie isté nebytové priestory, pričom účastníci zmluvy spoločne skonštatovali, že nájom vznikol 15. novembra 2004 a je uzatvorený na dobu určitú 10 rokov, t. j. do 15. novembra 2014. Podľa čl. IV ods. 5 tejto zmluvy nemohol nájomca dať predmet nájmu ani jeho časť do nájmu ani podnájmu. V článku V. tejto zmluvy bolo takisto dohodnuté nájomné na 25.000 Sk mesačne a záloha na náklady 6.750 Sk mesačne. Zariadenie reštaurácie vznesené do nebytového priestoru zostalo vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a nový nájomca mal toto zariadenie len v užívaní. Spoločníkmi spoločnosti PASTA BAR boli obaja žalovaní, ktorí svoje obchodné podiely previedli na iné osoby a tieto boli do obchodného registra zapísané 13. decembra 2006. 9.4 Oprávnená držba nebytového priestoru spoločnosťou PASTA BAR s. r. o. mala pokračovať v zmysle nájomnej zmluvy, žalovaní však tento nebytový priestor novým spoločníkom a konateľom spoločnosti nikdy neodovzdali. Odovzdanie kľúčov totiž podmieňovali vyplatením finančných záväzkov nových majiteľov obchodných podielov voči žalovaným. Neodovzdali ani samotné zariadenie nebytového priestoru. 9.5 Žalobcovia sa o prevode obchodného podielu dozvedeli až 10. januára 2017 z obchodného registra, následne nájom spoločnosti PASTA BAR s. r. o. vypovedali. Vyzvali žalovaných, aby do 28. februára 2007 vypratali a odovzdali žalobcom ako vlastníkom tento nebytový priestor, ktorý bol stále kompletne zariadený nábytkom za prevádzku reštaurácie. Žalovaný v 1. rade však tejto výzve nevyhovel. K vyprataniu nebytového priestoru došlo nakoniec až 8. marca 2007. 9.6 Obvyklé trhové nájomné v danej lokalite sa pohybovalo v rozhodnom období od 6 € za m2 podlahovej plochy až po 16,58 € za 1 m2 podlahovej plochy (správy č. l. 309, 315 a 328), z čoho priemer je 11,29 € za 1 m2 podlahovej plochy. Výmera nebytového priestoru bola 108,23 m2, obvykle nájomné za obdobie od 13. decembra 2006 do 8. marca 2007 by preto predstavovalo pre žalobcov 3.456,85 €. 10. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo záväzných skutkových zistení súdu prvej inštancie (§ 383 C. s. p.) a zo skutkových tvrdení, ktoré sa považujú za uznané (§ 151 ods. 1 C. s. p.), vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). 10.1 Dôvodná je námietka žalovaných, že súd prvej inštancie pri vykonávaní listinných dôkazov nepostupoval v súlade s § 129 ods. 1 O. s. p., resp. § 204 C. s. p. Podľa citovaných ustanovení sa dôkazná listina vykoná tak, že predseda senát (súd) listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej podstatný obsah. V prerokúvanej veci z obsahu zápisníc o pojednávaní nemožno zistiť, že by týmto spôsobom bolo vykonávané dokazovanie listinnými dôkazmi, na ktoré sa súd v odôvodnení svojho rozsudku odvoláva. Z uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil sám k vykonaniu tohto dokazovania v zmysle citovaných ustanovení. Vykonané dokazovanie však skutkový stav zistený súdom prvej inštancie potvrdilo. 10.2 Obsah nájomných zmlúv jednoznačne vyplýva z týchto listinných dôkazov. Záver, že hnuteľné veci umiestnené v nebytovom priestore boli vo vlastníctve žalovaných, dosvedčili žalovaní vo svojom výsluchu vykonanom podľa vtedy účinného § 131 O. s. p. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie 11. februára 2008. Odvolací súd hodnotí ich dnešné námietky proti tomuto skutkovému stavu, ako aj ich návrhy na opätovné vykonanie tohto dokazovania za účelové. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, pokiaľ toto dokazovanie nevykonal. Žalovaní na odvolacom pojednávaní sami priznali, že medzi nimi a spoločnosťou PASTA BAR, s. r. o., neexistovala žiadna dohoda o prevode vlastníctva zariadenia reštaurácie (vnesených hnuteľných vecí) na túto spoločnosť. Navyše, žalovaní sami priznali, že tieto veci v konečnom dôsledku vypratali oni sami a umiestnili ich u svojho známeho v sklade. To všetko podľa odvolacieho súdu vedie k záveru, že k žiadnemu prevodu vlastníctva na spoločnosť nikdy nedošlo a žalovaní vždy považovali tieto hnuteľné veci za svoje vlastníctvo. Žalovaní tak počas konania relevantným spôsobom nespochybnili okolnosť, že nebytový priestor (v tom čase v nájme spoločnosti PASTA BAR s. r. o.) neodovzdali fyzicky novým konateľom spoločnosti, a to práve kvôli tomu, že noví konatelia a zároveň spoločníci im nezaplatili cenu za obchodné podiely v tejto spoločnosti. To dosvedčuje aj protokol z 15. januára 2007 (č. l. 577), ktorým žalovaní odovzdali novým konateľom v podstate len dokumentáciu spoločnosti PASTA BAR s. r. o. Odvolací súd nepovažuje za logické, aby bol vyhotovený protokol o takejto nepodstatnej otázke (dokumentácia) a nebol by vyhotovený protokol o odovzdaní samotného nebytového priestoru a v ňom umiestnených vecí. Tieto skutočnosti boli navyše dosvedčené výpoveďami svedkov F. a L. v konaní pred súdom prvej inštancie. 10.3 Odvolací súd hodnotí ako nedôvodné námietky žalovaných proti výsluchom týchto svedkov. Súd prvej inštancie totiž nevychádzal len z čestného vyhlásenia svedka F. (č. l. 106), ale aj z jeho osobnej výpovede na pojednávaní 23. februára 2009. Podobne svedkyňa L. bola vypočutá dožiadaným Okresným súdom Bratislava V 14. marca 2016. Na oba tieto výsluchy boli žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne predvolaní a zúčastnili sa ich. Na týchto výsluchoch mali možnosť klásť svedkom otázky ku všetkým okolnostiam, ktoré považovali v prerokúvanej veci za podstatné. Žalovaní v odvolaní nevysvetlili, čo im bránilo položiť týmto svedkom už vtedy otázky, na ktorých zodpovedanie navrhovali ich opakovaný výsluch. Žalovaní nepreukázali žiadne nové okolnosti, ktoré by v konaní vyšli najavo po vykonaní oboch výsluchov a kvôli ktorým by tak bolo potrebné výsluch svedkov opakovať. Výpoveďami týchto svedkov, ako aj protokolom z 15. januára 2007 (č. l. 577) je dosvedčené, že novým konateľom neboli odovzdané kľúče od nebytového priestoru. Sama okolnosť, že žalovaní kľúče umiestnili u tretej osoby (svedkyne U.), je irelevantná, pretože nijako nepreukázali, že by túto tretiu osobu inštruovali odovzdať kľúče novým konateľom. Naopak, to, že ich sami zverili svedkyni, treba na ich ťarchu pričítať rovnako ako keby si ich ponechali sami. 10.4 Pokiaľ ide o výšku obvyklého nájomného, tak žalovaní nijakým spôsobom nespochybnili skutkové zistenie súdu prvej inštancie o tom, že takéto nájomné sa pohybuje na úrovni 11,29 € za m2. Takisto žalovaní nevzniesli žiadne konkrétne námietky voči listinným dôkazom (správa Magistrátu hl. mesta Bratislavy a RK LEXXUSS, a. s.), na ktorých je toto skutkové zistenie súdu prvej inštancie založené. 11. Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu (§ 380 C. s. p.) ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie. Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 12. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaných, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre svoju nezrozumiteľnosť. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, ako aj to ako vec právne posúdil. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že citovanému zákonnému ustanoveniu vyhovuje súd prvej inštancie v bode 21 až 25 napadnutého rozsudku. Zrozumiteľne vysvetľuje zistený skutkový stav nasledovaný vždy dôkazmi, z ktorého tento skutkový stav zisťuje. Súd vysvetľuje právne posúdenie veci a vysvetľuje ako subsumoval skutkové zistenia pod jednotlivé prvky právnej normy. 13. Takisto sa nemožno stotožniť s námietkou žalovaných, že vo veci neboli splnené procesné podmienky. Procesnými podmienkami podľa § 161 C. s. p., ale aj § 103 O. s. p. boli podmienky, za ktorých súd môže vo veci konať. Takými sú najmä právomoc a príslušnosť súdu, procesná subjektivita a procesná spôsobilosť strán, riadne zastúpenie strán, riadna žaloba, nedostatok prekážky začatého konania alebo veci rozsúdenej. Na existenciu takýchto prekážok (nedostatok procesných podmienok) prihliada aj odvolací súd aj nad rozsah odvolacích dôvodov (§ 380 ods. 2 C. s. p.). V prerokúvanej veci však odvolací súd nezistil takýto nedostatok. Žalovaní počas konania namietajú nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov, resp. nedostatok vlastnej pasívnej legitimácie. Aktívna alebo pasívna legitimácia je však otázkou toho, či žalobca je nositeľom žalovaného nároku alebo žalovaný je nositeľom žalovanej povinnosti. Preto nie je procesnou podmienkou v zmysle § 161 C. s. p., ale predpokladom úspechu žaloby vo veci samej. Vzhľadom na to v prerokúvanej veci neprichádzalo vôbec do úvahy zastavenie konania tak, ako to navrhovali žalovaní. Pokiaľ by vôbec bol opodstatnená ich námietka nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie, mohlo by to viesť nanajvýš k zamietnutiu žaloby, nie k zastaveniu konania. 14. Pokiaľ ide o samotné právne posúdenie, súd prvej inštancie bol pri svojom rozhodovaní viazaný predošlým zrušujúcim uznesením tunajšieho súdu č. k. 10 Co 193/2011-267. Podľa názoru odvolacieho súdu si požiadavka právnej istoty vyžaduje, aby aj odvolací súd v zásade zostal viazaný svojim skorším právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení. V opačnom prípade by totiž strácala zmysel aj viazanosť súdu prvej inštancie takýmto právnym názorom. Zmyslom § 226 O. s. p., ako aj § 391 ods. 2 C. s. p. je totiž zabezpečiť, aby nové rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v zhode so skôr vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a aby teda právna otázka ním vyriešená už nemohla byť (úspešne) predmetom opätovného odvolacieho konania. Tomu by odporovalo, pokiaľ by odvolací súd mohol v novom odvolacom konaní svoj pôvodný právny názor voľne meniť. Jediným relevantným dôvodom pre odchýlenie sa od tohto právneho názoru môže byť buď kasačné rozhodnutie najvyššieho súdu alebo podstatná zmena v skutkovom základe, ktorá by zapríčinila neaplikovateľnosť skôr vysloveného právneho názoru (porov. v tomto smere nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS 1688/10). 15. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym hodnotením veci vykonanej súdom prvej inštancie, ktoré vychádza z citovaného zrušujúceho uznesenia tunajšieho súdu. Už v ňom odvolací súd vyslovil, že žalobcovia boli proti svojej vôli donútení trpieť užívanie nebytových priestorov - uskladnenie nábytku žalovaných bez právneho podkladu žalovanými, ako aj bez toho, aby im za to bolo poskytnuté protiplnenie. Pod pojmom „donútenie“ nemožno v tomto zmysle rozumieť akési pôsobenie násilia na žalobcov, ale samotný fakt, že v nebytovom priestore žalobcov boli umiestnené určité hnuteľné veci, ktoré neboli ich a s ktorými teda nemohli celkom voľne disponovať. Vo výsledku je nepodstatný aj skutočný rozsah užívania priestorov zo strany žalovaných na uskladnenie svojich vecí. V konaní totiž nebolo sporné, že uskladnením týchto vecí sa nebytový priestor stal ako celok akoukoľvek treťou osobou nevyužiteľný na účely, na ktoré bol určený. Na strane žalobcov teda ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu v zmysle § 451 Obč. zák. Prijímateľom tohto plnenia v prerokúvanej veci nebola obchodná spoločnosť PASTA BAR s. r. o., ale žalovaní, v ktorých v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú veci uskladnené v sporných nebytových priestoroch. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu jasne vyplýva, že žalovaný v 1. rade vniesol do nebytového priestoru žalobcov hnuteľné veci - zariadenie reštaurácie, ktoré tam zostalo až do 8. marca 2017. Najneskôr 13. decembra 2016 pritom spoločnosti PASTA BAR s. r. o. nebolo umožnené užívať tieto priestory ako celok z dôvodu, že jej konateľom neboli odovzdané kľúče, ktoré žalobcovia odovzdali žalovanému v 1. rade pri podpise nájomnej zmluvy 28. októbra 2014. Žalovaní užívaním týchto nebytových priestorov za účelom uskladnenia veci získavali bezdôvodné obohatenie spočívajúce v tom, že ich majetok sa nezmenšil o to, čo by boli povinní platiť akejkoľvek tretej osobe za to, keby si u nej svoje hnuteľné veci uschovali v porovnateľnom nebytovom priestore. Pasívna legitimácia žalovaných nie je dotknutá ani tým, že svedok F. vniesol do priestoru aj svoje vlastné veci. V takom prípade by svedok F. mohol byť popri žalovaných len ďalšou osobou povinnou vydať určité bezdôvodné obohatenie. Je však vecou žalobcov, voči ktorému z viacerých povinných svoje nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnia. 16. V prerokúvanej veci je teda jednoznačne ustálená tak pasívna legitimácia žalovaných o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá sa zakladá na tom, že títo užívali daný nebytový priestor na uskladnenie svojich vecí. Aktívna legitimácia žalobcov potom vyplýva z toho, že sú vlastníkmi týchto nebytových priestorov a na ich úkor sa teda žalovaní obohatili ich užívaním. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami žalovaných o nedostatku ich pasívnej legitimácie. V prerokúvanej veci nie sú predmetom sporu nároky z nájomnej zmluvy medzi žalobcami a spoločnosťou PASTA BAR s. r. o., ale nárok založený práve tým, že žalovaní bez právneho dôvodu ponechali svoje hnuteľné veci v nebytovom priestore žalobcu. Takisto sa odvolací súd nestotožňuje s názorom o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto aktívna legitimácia nemôže svedčať spoločnosti PASTA BAR s. r. o., ktorá bola síce nájomcom uvedeného nebytového priestoru, podľa čl. IV ods. 5 nájomnej zmluvy však nebola oprávnená dať tento priestor ďalej do podnájmu. Spoločnosť PASTA BAR s. r. o. ako nájomca teda nebola oprávnená s užívacím právom k tomuto priestoru ďalej disponovať a prenechať ho do užívania iným. Vzhľadom na to ani nemohla prísť o úžitok z užívania tohto nebytového priestoru. Naopak nemožnosť užívať prenajatú vec je podľa § 673 a 673 Občianskeho zákonníka dôvodom na zľavu, resp. úplné odpustenie nájomného. Obchodná spoločnosť PASTA BAR by teda za sporné obdobie 13. decembra 2006 až 8. marca 2007 nebola povinná platiť žalobcom nájomné. Práve z uvedeného dôvodu je vo výsledku nepodstatná aj samotná existencia nájomnej zmluvy, ktorou bol tento nebytový priestor daný do užívania spoločnosti PASTA BAR, s. r. o., a tým aj námietka žalovaných, že žalobcovi mali od spoločnosti PASTA BAR, s. r. o., vymáhať ušlé nájomné. Z citovaných ustanovení je totiž zrejmé, že v dôsledku neodovzdania kľúčov žalovanými by táto spoločnosť mohla uplatňovať nárok na zľavu alebo odpustenie nájomného. Okrem toho samotná existencia nároku na nájomné podľa odvolacieho súdu nevylučuje existenciu nárokov z bezdôvodného obohatenia voči inej osobe. 17. Dôvodné nie sú ani námietky žalovaných, že nemohli vypratať tento nebytový priestor, pretože jeho užívateľom bola spoločnosť PASTA BAR s. r. o. V prerokúvanej veci je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že hnuteľné veci umiestnené v nebytovom priestore boli vo vlastníctve žalovaných a tí ich boli oprávnení a povinní fyzicky odstrániť. Žalovaní nepreukázali žiadnu takú konkrétnu dohodu so spoločnosťou PASTA BAR, s. r. o., z ktorej by vyplýval prevod vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam na túto spoločnosť. Otázka, či žalovaní po dohode so spoločnosťou PASTA BAR, s. r. o., prenechali tieto veci do užívania tejto obchodnej spoločnosti alebo nie, je irelevantná vo vzťahu k otázke, či môžu tieto veci byť umiestnené v danom nebytovom priestore alebo nie. Nie sú podstatné ani námietky odvolateľov o tom, že tieto veci mali slúžiť na prevádzkovanie reštaurácie a mala ich ďalej užívať spoločnosť PASTA BAR s. r. o., ktorá mala z výnosov zaplatiť žalobcom omeškané nájomné. V prerokúvanej veci je riešené užívanie priestorov za konkrétne obdobie 13. decembra 2006 až 8. marca 2007. Uvedené dohody boli urobené len medzi žalovanými a svedkom F. a svedkyňou L. ako nadobúdateľmi obchodných podielov danej spoločnosti. Z dôvodov na strane oboch nadobúdateľov nakoniec k realizácii týchto plánov nedošlo. To však nejde na ťarchu žalobcov, ale žalovaných, v ktorých vlastníctve tieto veci boli. Žalobcovia do rokovaní a právnych vzťahov medzi žalovanými a svedkami F. a L. nestupovali, neboli účastníkmi zmlúv uzavretých medzi nimi, preto je prípadné stroskotanie obchodných plánov žalovaných a oboch svedkov v spoločnosti pre žalobcov nepodstatné. Nemožno sa stotožniť ani s obranou žalovaných, že podľa článku III ods. 7 nájomnej zmluvy mohli nebytový priestor vypratať aj samotní žalobcovia. Citované ustanovenie zakladá žalobcom len právo tak urobiť, nie však povinnosť, pričom i odvolací súd považuje za vcelku logické, že žalobcovia nemali záujem riešiť spletité vzťahy medzi žalovanými a spoločnosťou PASTA BAR s. r. o. Navyše z citovaného ustanovenia vyplýva žalobcom len právo tak urobiť, nie však povinnosť, preto im nemožno klásť na ťarchu to, že tak neurobili. 18. Konečne odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalovaných, že veci neboli v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, ale len vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Podľa § 143 ods. 1 Občianskeho zákonníka je totiž v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva (okrem iného) s výnimkou vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Citované ustanovenie je podľa odvolacieho súdu potrebné vykladať tak, že vec je vylúčená z bezpodielového spoluvlastníctva manželov vtedy, ak je svojou povahou špecificky uspôsobená len na výkon povolania jedného z manželov. Nestačí teda, že ide o vec všeobecnej povahy, ktorá by mohla slúžiť aj na iné účely než výkon povolania. Samotným určením takejto veci na výkon podnikania potom nedochádza k jej vylúčeniu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To vyplýva aj z § 148a ods. 1 Obč. zák., ktorý predpokladá použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve na začatie podnikania manžela. Výnimka uvedená v § 143 Obč. zák. sa teda týka výslovne vecí, ktoré nemožno použiť na iný účel než na veľmi špecifický výkon povolania (nie podnikania) jedného manžela. Takto napríklad možno vychádzať z toho, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov by nebolo zubárske kreslo, ak iba jeden z manželov je stomatológ, a iné podobné špecifické situácie. V prerokúvanej veci boli v nebytovom priestore žalobcov umiestnené zariadenie reštaurácie, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za veci, ktoré by svojou povahou slúžili na výkon povolania len žalovaného v 1. rade. Je zrejmé, že na zariadení reštaurácie dokáže reštauráciu prevádzkovať ktokoľvek, čo napokon sami žalovaní v prerokúvanej veci potvrdili tým, že ju mali prevádzkovať svedkovia F. a L.. 19. Už len nad rámec uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neunikla ani okolnosť, že zmluva o nájme medzi žalobcami a spoločnosťou PASTA BAR, s.r.o., bola uzatvorená 9. februára 2005, teda v deň založenia spoločnosti. Podľa § 64 ods. 1 Obchodného zákonníka sú však z konania spoločnosti pred jej vznikom spoločne a nerozdielne zaviazané osoby, ktoré takto konali. Príslušný orgán spoločnosti môže toto konanie do troch mesiacov od vzniku spoločnosti schváliť, kedy bude platiť, že z tohto konania je zaviazaná spoločnosť od počiatku. Takým orgánom je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným valné zhromaždenie [§ 125 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka]. Podľa § 64 ods. 2 Obch. zák. však spoločnosť nesmie prevziať iné záväzky než tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti a z ktorých sú zaviazaní zakladatelia alebo štatutárny orgán, alebo jeho členovia, okrem tých záväzkov, ktoré prevzala s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu, ktorou je dodatočné schválenie spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti. V prerokúvanej veci je zmluva o nájme z 9. februára 2005 v mene spoločnosti PASTA BAR, s. r. o., podpísaná žalovaným v 1. rade ako konateľom tejto spoločnosti, v dôsledku čoho bol z nej podľa § 64 ods. 1 Obch. zák. zaviazaný on sám. Nebolo však preukázané, že by valné zhromaždenie toto konanie žalovaného v 1. rade schválilo, v dôsledku čoho podľa § 64 ods. 1 Obch. zák. táto nájomná zmluva zrejme nezaväzuje spoločnosť PASTA BAR, s. r. o., ale zostal z nej zaviazaný konateľ - žalovaný v 1. rade. Pokiaľ by to bolo tak, boli by celkom nepodstatné všetky námietky žalovaných proti aktívnej či pasívnej legitimácii založené na existencii tejto nájomnej zmluvy. 20. Už v citovanom zrušujúcom uznesení tunajšieho súdu bol takisto vyslovený právny názor, že výška bezdôvodného obohatenia za užívanie cudzej veci sa odvodzuje od prospechu, ktorý získa obohatený, ktorý je povinný vydať všetko čo sám získal. Pretože užívanie cudzej veci nemožno vydať in natura, je užívateľ podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. povinný poskytnúť peňažnú náhradu. Majetkovým vyjadrením je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu. Obvykle sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný platiť, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy. Súd pravej inštancie v intenciách tohto právneho názoru doplnil dokazovanie obstaraním dvoch správ o obvyklej výške nájomného, ktoré odvolací súd vykonal a postupom zodpovedajúcim § 204 C. s. p. Z týchto listinných dôkazov vyplývajú skutkové zistenia, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, pričom odvolatelia tento skutkový záver súdu prvej inštancie v odvolací vôbec nespochybnili. Odvolací súd teda takisto vychádza z toho, že obvyklá výška nájomného predstavuje 11,29 € za jeden m2 mesačne. Pri výmere nebytového priestoru 108,23 m2, z ktorej je potrebné vychádzať bez ohľadu na skutočný rozsah „zapratania“ nebytového priestoru vecami vo vlastníctve žalovaných (pozri bod 16 tohto rozsudku), tak výška bezdôvodného obohatenia za obdobie od 13. decembra 2006 do 8. marca 2007 predstavuje 3.456,85 €. To je viac než čo požadovali žalobcovia, preto im súd podľa § 217 ods. 1 C. s. p. nemohol priznať viac. 21. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C. s. p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania (výrok I). 22. V odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným (výrok II). 23. Tento rozsudok prijal senát jednomyseľne (3 : 0). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.