Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/87/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200655 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2016200655.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: EURO-DISKONT Slovakia, s.r.o., so sídlom 908 51 Holíč, Staničná 1522/20, IČO: 45 232 903, zastúpeného advokátom JUDr. Václavom Sosnom, Námestie Slobody 2, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OPS/ BEZ/2015/5441 O-481/2016 zo dňa 19.09.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č.: OPS/BEZ/2015/5441, O-481/2016 zo dňa 19.9.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 18.11.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Národného inšpektorátu Košice č.: OPS/BEZ/2015/5441 O-481/2016 zo dňa 19.09.2016, ktorým tento druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č.k. : R212/2/2015/SE zo dňa 03.05.2016, ktorým tento správny orgán uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 5.000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) a b) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) tým, že žalobca ako účastník konania využíval v období od 06.09.2014 do 20.10.2014 závislú prácu fyzických osôb P. H., nar. XX.XX.XXXX v čase od 06.09.2014 do 20.10.2014 a P. P., nar. XX.XX.XXXX v čase od 02.09.2014 do 04.10.2014, ktoré vykonávali pre účastníka konania závislú prácu a bol s nimi založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 28.08.2015. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení). Bolo zistené, že žalobca ako účastník konania využíval závislú prácu týchto fyzických osôb, ktoré vykonávali pre zamestnávateľa závislú prácu - dokladanie a vykladanie tovaru a vykonávanie inventúr, mal s nimi uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu na základe dohody o vykonaní práce, bez toho, že by si splnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu. 2. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutiami správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, keď tieto predmetnú vec nesprávne právne posúdili, nakoľko p. P. A. začala pre žalobcu vykonávať prácu až po jej prihlásení do Sociálnej poisťovne, keď v jej prípade bola táto osoba v evidencii dochádzky dňa 02.09.2014 chybne uvedená, pretože táto dňa 02.09.2014 nevykonávala žiadnu závislú prácu pre žalobcu. Považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné, pretože žalobca sa v danom prípade nedopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a ani žiadneho porušenia povinností v súvislosti so splnením si prihlasovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Namietal, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutočného skutkového stavu, teda postupoval v rozpore s ustanoveniami § 32 ods. 1 ako aj § 34 ods. 1 a ods. 3 Správneho poriadku. V tejto súvislosti uviedol, že správne orgány nevykonali výsluch žalobcom navrhovaných svedkov (P. A. a p. B.), čo malo za následok neúplne zistenie skutočného stavu veci, čím došlo následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu predmetnej veci. Tiež sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, pokiaľ ide o nevykonanie listinného dôkazu označeného ako čestné vyhlásenie, ktoré podľa žalovaného môže urobiť len účastník konania, teda nie je prípustné zo strany iných subjektov. Žalobca pritom predložené čestné vyhlásenie predkladal ako listinný dôkaz na podporu svojich tvrdení. Poprel, že by zamestnával osoby, ktoré by neboli riadne prihlásené do Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti uviedol, že uzavrel zmluvu o predaji časti podniku v zmysle § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom s poukazom na ust. § 480 Obchodného zákonníka uviedol, že práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku zo zákona prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho, túto zmluvu o predaji časti podniku predložil Inšpektorátu prácu v Trnave ako prílohu vyjadrenia k začatiu konania o uložení pokuty - ZK212/2015/SE. Súčasťou prevádzanej časti podniku bola aj prevádzka, v ktorej boli zamestnané tak pani H., ako aj pani P.. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nemožno prehliadnuť ust. § 31 ods. 1 Zákonníka práce, kedy na žalobcu ex lege prešli všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, ktorých účastníkmi boli aj menované osoby. Aby mohlo dôjsť k prechodu práva a povinnosti podľa § 31 ods. 1 Zákonníka práce, musí pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom trvať v čase prechodu práv a povinností, t.j. v čase predaja v časti podniku. Znamená to, že práva a povinnosti prešli na žalobcu, tak pracovnoprávny vzťah s pani H. a pani P. trval, a teda tieto dve zamestnankyne aj boli nepretržite prihlásené do Sociálnej poisťovne, mali vyplatenú mzdu za celý odpracovaný čas a Sociálnej poisťovni boli zaplatené odvody z ich celých miezd v tomto období. Za tohto stavu preto žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, a to podaním zo dňa 21.12.2016, doručeným tunajšiemu súdu 28.12.2016 a žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom vec bola aj správne právne posúdená vychádzajúc z vykonaného dokazovania. Zistené skutočnosti sú dôkazovo podložené nielen samotným protokolom č. IDA-12-43-2.3/P-E24,25-15 zo dňa 21.07.2015, ďalej z evidencie dochádzky za mesiac december 2014, dohody o vykonaní práce zo dňa 03.09.2014, ako aj registračného listu FO, keď z týchto dokladov bolo nepochybne preukázané spáchanie správneho deliktu žalobcom právne kvalifikovaného ako porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z.z., spočívajúceho v tom, že žalobca z pozície zamestnávateľa dňa 02.09.2014 využíval závislú prácu fyzickej osoby P. A., ktorá vykonávala pre žalobcu prácu - dokladanie a vykladanie tovaru a vykonávanie inventúr bez toho, aby žalobca mal s dotknutou osobou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a tiež žalobca v inkriminovanom čase žiadnym hodnoverným dokladom nepreukázal legitímne uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu s fyzickou osobou P. A.. Z evidencie dochádzky za mesiac september 2014 je evidentné, že P. A. dňa 02.09.2014 vykonávala pre žalobcu dohodnutú pracovnú činnosť v rozsahu päť hodín bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, pričom dohoda o vykonaní práce s ňou bola uzatvorená až dňa 03.09.2014 a až v tento deň o 12.43 hod. bola prihlásená do registra poistencov do Sociálnej poisťovne s dátumom vzniku právneho vzťahu ku dňu 04.09.2014. Nesúhlasil tiež s tvrdením žalobcu, že v evidencii dochádzky za mesiac september 2014 bola p. P. A. chybne uvedená, pretože pokiaľ by došlo k formálnej chybe v písaní v evidencii dochádzky, tak v danom mesiaci príslušného kalendárneho roka by žalobca tento nedostatok odstránil alebo najneskôr ku dňu dohodnutému v dohode ako deň výplaty odmeny a neponechal by takúto chybu bez akéhokoľvek povšimnutia po dobu viac ako desiatych mesiacov, resp. až do času začatia výkonu inšpekcie práce (06.07.2015). Pokiaľ ide o námietku žalobcu súvisiacu s nevykonaním listinného dôkazu označeného ako čestné vyhlásenie podané P. A. a E. B. (vedúca predajne) dňa 21.09.2015, tak je potrebné zdôrazniť, že čestné vyhlásenie (§ 39 Správneho poriadku) v rámci konkrétneho správneho konania môže urobiť len účastník konania, teda nie je prípustné zo strany iných subjektov. Uviedol, že tento inštitút sa používa len v prípadoch, keď určité skutočnosti slúžiace ako podklad pre rozhodnutie nemožno predložiť buď vôbec, alebo len s neprimeranými ťažkosťami alebo keď je to podľa názoru správneho orgánu v konkrétnej situácii hospodárne. Okrem toho správny orgán nie je viazaný obsahom čestného vyhlásenia, musí sa k jeho hodnoteniu pristupovať s istou mierou opatrnosti, pretože skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení nie sú skutočnosťami dokázanými, ale iba osvedčenými. Z vykonaného dokazovania bolo teda preukázané spáchanie deliktu zo strany žalobcu pre porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z., pretože žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, túto si splnil v prípade zamestnanca - P. H. až dňa 20.10.2014 o 13.54 hod. a v prípade zamestnanca - P. P. až dňa 04.10.2014, pričom podľa evidencie dochádzky za mesiac september 2014 zamestnankyňa P. H. začala s výkonom dohodnutej práce pre žalobcu už dňa 06.09.2014 a zamestnankyňa P. P. už dňa 02.09.2014, teda ešte pred ich samotným prihlásením do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne žalobcom. Pokiaľ ide o posudzovanie otázky prechodu práv a povinnosti na žalobcu v súvislosti s predajom časti podniku žalobcom v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vo vzťahu k posudzovanému prípadu je úplne irelevantné, a to z dôvodu, že z obstaraných dôkazov, konkrétne z dohôd o vykonaní práce uzatvorených dňa 28.08.2015 s týmito dvomi osobami vyplýva, že žalobca v čase zistenia daného skutku plne disponoval statusom zamestnávateľa vo vzťahu k týmto dvom zamestnankyniam, čo vyplýva z uzatvorených pracovnoprávnych vzťahov, a teda nesie i plnú zodpovednosť za splnenie všetkých pracovnoprávnych a s tým súvisiacich zákonných povinností plynúcich mu z týchto existujúcich pracovnoprávnych vzťahov. Nesúhlasil tiež s námietkou žalobcu, že žalobca bol už raz za daný skutok sankcionovaný zo strany Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti bolo zistené, že na Inšpektoráte práce bolo vedené konanie pod č. R91/2015/SE voči žalobcovi, ktoré bolo ukončené vydaním právoplatného rozhodnutia, ktorým bol žalobca sankcionovaný za iný skutok. K dôkazom, ktoré žalobca žiadal vykonať uviedol, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný mali dostatok dôkazov, ktorými bolo preukázané porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákona č. 125/2006 Z.z. o Inšpekcii práce a zákazu nelegálneho zamestnávania, a preto výsluch žalobcom navrhovaných osôb by nemal podstatný vplyv na právne posúdenie predmetného deliktu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/87/2008 z 29.04.2004. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava č. k. R212/2/2015/SE zo dňa 03.05.2016 (predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.k. R212/2015/SE zo dňa 12.10.2015 bolo odvolacím správnym orgánom z dôvodu procesného pochybenia prvostupňového správneho orgánu zrušené) súd zistil, že výkonom Inšpekcie práce bolo zistené u žalobcu porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré je uvedené v protokole č. ITA-12-43-2.3/P-E24, 25-15 zo dňa 21.07.2015, ktoré spočívalo v tom, že žalobca ako účastník konania porušil zákaz, ktorý mu vyplýva z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a tiež vychádzajúc z evidencie dochádzky za mesiac september roku 2014, dohody o vykonaní práce zo dňa 03.09.2014, ako aj z registračného listu FO. Predmetný protokol bol dňa 21.07.2015 prerokovaný s konateľom kontrolovaného subjektu - Danielom Isteníkom, ktorý ho v tento deň prevzal a skutočnosti uvedené v ňom vzal na vedomie. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil sankčný postih vo výške 5.000 eur za spáchanie správneho deliktu posúdeného ako porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúcom v tom, že žalobca ako účastník konania porušil dňa 02.09.2014 zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že s fyzickou P. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá vykonávala pre účastníka konania závislú prácu - dokladanie a vykladanie tovaru a vykonávanie inventúr a nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a za správny delikt posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúci v tom, že žalobca ako účastník konania využíval závislú prácu fyzických osôb P. H., nar. XX.XX.XXXX, v čase od 06.09.2014 do 20.10.2014 a P. P., nar. XX.XX.XXXX, v čase od 02.09.2014 do 04.10.2014, ktoré vykonávali pre účastníka konania závislú prácu - dokladanie a vykladanie tovaru a vykonávanie inventúr, mal s nimi uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 28.08.2014 a nesplnil si prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b). 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti ako uvádza v predmetnej žalobe. 6. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zo dňa 19.09.2016 č.: OPS/ BEZ/2015/5441, O-481/2016 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a tiež predmetnú vec správne právne posúdil, keď bolo jednoznačne preukázané, že žalobca spáchal správny delikt tak, ako bol uvedený vo výrokovej časti prvostupňového správneho orgánu. Bolo konštatované, že zo strany žalobcu v pozícii zamestnávateľa došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Bolo preukázané, že fyzická osoba (P. A.), ktorá pre žalobcu vykonávala dňa 02.09.2014 pracovnú činnosť bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, napĺňala znaky závislej práce v súlade s dikciou ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce, čím nepochybne došlo k spáchaniu správneho deliktu žalobcom - k nelegálnemu zamestnávaniu tejto fyzickej osoby. Vyplýva to najmä z evidencie dochádzky za mesiac september 2014, z ktorej je zrejmé, že fyzická osoba (P. A.) dňa 02.09.2014 vykonávala pre žalobcu prácu, konkrétne dokladanie a vykladanie tovaru a vykonávanie inventúr v rozsahu 5 hodín a to bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, či už na základe pracovných zmlúv alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej zistené, že k prihláseniu tejto fyzickej osoby do registra poistencov Sociálnej poisťovne došlo dňa 03.09.2014 o 12.43 hod. s dátumom vzniku právneho vzťahu ku dňu 04.09.2014, t.j. až potom ako menovaná pre žalobcu začala vykonávať vyššie uvádzanú prácu. Okrem toho bolo zistené, že žalobca v čase výkonu Inšpekcie práce, t.j. dňa 02.09.2014 nepreukázal žiadnym hodnoverným dokladom skutočnosť, že s fyzickou osobou - s P. A. mal v inkriminovanom čase legitímne uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu uvádzané v žalobe, tak tieto boli rovnakým spôsobom odôvodnené v druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu ako vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 21.12.2016. 7. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák.č.82/2005 Z.z. (2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6) Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zák.č.461/2003 Z.z. Povinnosti zamestnávateľa (1) Zamestnávateľ je povinný b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č. 125/2006 Z.z. Správne delikty (2) Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Podľa § 32 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade správnymi predpismi. 8. V predmetnej veci tunajší súd už jedenkrát rozhodol, keď rozsudkom č.k. 43Sa/29/2016 zo dňa 11.9.2017 žalobu ako nedôvodnú zamietol. V rozhodnutí správneho súdu bolo konštatované, že žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil zákonom stanovené povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o sociálnom poistení, keďže svojich zamestnancov P. H. v čase od 06.09.2014 do 20.10.2014 a P. P. v čase od 02.09.2014 do 04.10.2014 prihlásil na sociálne poistenie v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení až ku dňu 04.09.2014, t.j. až po vzniku právneho vzťahu, ktorý vznikol 03.09.2014, kedy s nimi bola uzatvorená dohoda o vykonaní práce, pričom si nesplnil prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálne práci a nelegálnom zamestnávaní. Pokuta vo výške 5.000 eur bola žalobcovi uložená aj za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že žalobca porušil dňa 02.09.2014 zákaz nelegálneho zamestnávania s fyzickou osobou P. A., ktorá vykonávala pre zamestnávateľa závislú prácu - dokladanie a vykladanie tovaru a vykonávanie inventúr a nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a preto správny súd mal za to, že zo strany správnych orgánov bola aj správne aplikovaná tzv. absorpčná zásada. Z predložených listinných dokladov (evidencia dochádzky za mesiac september 2014) vyplýva, že P. A. dňa 02.09.2014 vykonávala pre žalobcu prácu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce (dohoda o vykonaní práce bola uzatvorená až dňa 03.09.2014 s dátumom vzniku pracovného pomeru ku dňu 04.09.2014), pričom uvedenú skutočnosť preukazuje elektronický výpis z registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne. Okrem toho je nepochybné, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť prihlásiť dotknuté fyzické osoby, s ktorými mal uzatvorené pracovnoprávne vzťahy dňom 28.08.2014, keď túto povinnosť si splnil u P. H. až dňa 20.10.2014 a u P. P. až 04.10.2014, t.j. po začatí výkonu dohodnutej práce. Správny súd mal za to, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o uložení sankcie boli zistené dva správne delikty, a preto správne orgány správne aplikovali na základe analógie pre ukladanie úhrnného trestu sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Zo strany súdu bolo tiež konštatované, že skutkový stav veci bol zo strany správnych orgánov dostatočným spôsobom zistený a aj dokazovanie bolo riadne vykonané. 9. Krajský súd po zrušení rozsudku Najvyšším súdom SR č.k. 1Asan/13/2018 zo dňa 30.4.2019 opätovne vec prejednal na nariadenom pojednávaní postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorých rozsahom je viazaný (§ 134 ods. 1 SSP) a zistil, že žaloba bola podaná dôvodne. 10. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V danom prípade Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku č.k. 1Asan/13/2018 zo dňa 30.4.2019 konštatoval, že krajský súd nedostatočne venoval pozornosť skúmaniu postupu žalovaného z hľadiska žalobcom navrhovaného dokazovania. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že nebude nahrádzať činnosť správnych orgánov, a preto je nutné, aby správne orgány v predmetnej veci doplnili dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutočného stavu veci. Znamená to, že správne orgány v danom prípade nepostupovali v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami, keď vo veci nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci. Tak ako uviedol Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí správne orgány v podstate pri vydávaní rozhodnutia vychádzali iba z jedinej listiny (evidencia dochádzky), ktorú žalobca spochybnil, a preto bude potrebné, aby správne orgány vykonali výsluch svedka, resp. osoby, ktorá mala vykonať zápis do tejto listiny a tiež samotnú zamestnankyňu, nakoľko k výsluchu týchto svedkov zo strany správnych orgánov nedošlo, napriek tomu, že obe tieto osoby vo svojom vyhlásení priamo popreli obsah vyššie spomínanej listiny. Tiež je potrebné zdôrazniť, že na čestné vyhlásenia oboch potenciálnych svedkýň je treba nazerať ako na jeden zo zákonom dovolených dôkazných prostriedkov (najmä v prípade ak tieto neboli v správnom konaní vypočuté), s ohľadom na uvádzané skutočnosti im treba priradiť dôkaznú hodnotu, posúdiť z nich vyplývajúce informácie a tie vyhodnotiť z hľadiska ich vlastnej vierohodnosti a aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V neposlednom rade je potrebné, aby správne orgány venovali pozornosť otázke prechodu statusu zamestnávateľa na základe zmluvy o predaji časti podniku č. 01/09/2014 zo dňa 3.9.2014, a to s ohľadom na to, aby správne orgány overili žalobcom namietané skutočnosti, teda či obe zamestnankyne (p. H. a p. P.) boli zamestnankyňami už predchádzajúceho zamestnávateľa, keď tieto boli nepretržite prihlásené na potrebné poistenia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že obe zamestnankyne boli prihlásené do registra poistencov Sociálnej poisťovne dodatočne, t.j. po zákonnej lehote, ale k dátumu 1.9.2014. Z administratívneho spisu však nie je zrejmé či boli tieto zamestnankyne z tohto dôvodu vystavené nejakému riziku alebo či reálne hrozila nejaká ujma verejným financiám. Tiež je potrebné zdôrazniť, že v prípade, keby žalobca využíval pracovnú silu týchto dvoch zamestnankýň nie na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 28.8.2015, ale na základe pracovnoprávneho vzťahu, do ktorého vstúpil nadobudnutím prevádzky na základe zmluvy o predaji časti podniku, výrok týkajúci sa vymedzenia skutku v prvostupňovom správnom rozhodnutí by nezodpovedal skutočnosti, pretože prvostupňový správny orgán uvádza, že k využívaniu práce došlo na základe tejto dohody. Za tohto stavu je možné konštatovať, že skutkové zistenia správnych orgánov boli nedostatočné pre náležité posúdenie predmetnej veci, a preto je potrebné existujúce rozpory v tvrdeniach žalobcu a žalovaného odstrániť, a to zrealizovaním dokazovania vo vyššie naznačenom smere. V nadväznosti na vyššie uvedené závery súd považuje za potrebné uviesť, že uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť tiež náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov skutkových. Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sú podľa judikatúry správnych súdov považované prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. 11. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam bolo potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za vydané bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci, tak ako to predpokladá ustanovenie § 191 ods. 1 písm. e) SSP, pričom súčasne je potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, na základe čoho správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zo strany správnych orgánov je potrebné, aby doplnili dokazovanie vo vyššie naznačenom smere (vykonanie výsluchu svedkov p. A. a p. B.), s tým, aby sa odstránili existujúce rozpory v tvrdeniach žalobcu a žalovaného a aby vymedzenie skutku, ktoré je kladené za vinu žalobcovi v rozhodnutí správneho orgánu zodpovedalo skutočnosti. 12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.