Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoZm/7/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108201643 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2108201643.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: NINAHU, spol. s r.o. Tuřanka 1222/115, Slatina, Brno, ČR, IČO: 63 996 421 (predtým AGROREAL, spol. s r.o., Hlavná 918/2, Galanta, IČO: 31 104 649), zastúpený LEGAL ART, s.r.o. Michalská 14, Bratislava proti žalovanému: JUDr. P. B., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, U., zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 331.939,19 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 22CbZm/8/2010-789 zo dňa 27.10.2017 a proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 22CbZm/8/2010-862 zo dňa 28.02.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému odvolací súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/2/2008-14 zo dňa 29.01.2008 zrušil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zmenkovým platobným rozkazom zaviazať žalovaného k plneniu vo výške 331.939,19 eur (10.000 000,- Sk) s prísl., ktorý nárok odvodzoval z indosovanej vlastnej zmenky bez protestu vystavenej žalovaným pre Ing. M. B. ako remitenta. 3. Proti súdom prvej inštancie vydanému zmenkovému platobnému rozkazu vzniesol žalovaný námietky, ktorými namietal formálne vady zmenky, ktorá mu nikdy nebola predložená na platenie, nebola ani protestovaná a remitentovi, ktorým je Ing, M. B. nevzniklo právo domáhať sa plnenia zo zmenky, pretože záväzok, ktorý zmenka zaisťovala už splnil, príslušná suma bola poukázaná na účet remitenta odpísaním z účtu vystaviteľa dňa 15.04.2015 a na účet oprávnenej Ing. M. B. bola pripísaná v deň zročnosti t.j. dňa 18.04.2005. Zmenka zabezpečovala právo vyplývajúce z Dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktorú žalovaný s remitentom uzatvorili. Zmenka bola uložená u nezávislej osoby a po splnení záväzku mala byť vrátená vystaviteľovi, čo sa nestalo napriek tomu, že vydanie zmenky od oprávnenej vystaviteľ niekoľkokrát žiadal. 4. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca zmenku nadobudol od remitenta Ing. M. B., pozadie zmenky neskúmal, ale popieral, že by mala zmenka funkciu zabezpečovaciu a mala zaisťovať plnenie kauzálnej pohľadávky remitenta, pričom v námietkach podaných žalovaným absentuje námietka zániku kauzálneho vzťahu, námietky nie sú riadne odôvodnené a nie je preukázané, že zmenka mala slúžiť na úhradu finančného vyrovnania zúženého BSM. Ing. M. B. sa dohodla so žalovaným na vyrovnaní vo výške 20 mil. Sk, z ktorých jej 10 mil. žalovaný uhradil prevodom na účet a zostávajúcich 10 mil. Sk bolo pokrytých zmenkou, teda zmenka mala účel platobný a nie zabezpečovací. 5. Vo veci bolo rozhodnuté prvoinštančným súdom rozsudkom č.k. 22CbZm/8/2010-59 zo dňa 31.03.2008, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti a žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Na základe odvolania žalovaného bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 21CoZm/6/2008-235 zo dňa 03.03.2009. Na podnet žalovaného bolo podané Generálnou prokuratúrou SR mimoriadne dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd SR uznesením NS SR č.k. 3M Obdo/4/2009 zo dňa 30.04.2010 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a tiež rozsudok prvoinštančného súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí dovolací súd zdôraznil, že indosácia zmenky po uplynutí lehoty na protest, a to aj v prípade zmenky vystavenej s doložkou bez protestu, má účinky obyčajnej cesie, a tak žalovaný môže voči žalobcovi uplatniť rovnaké námietky ako by mohol uplatniť vo vzťahu k remitentovi, a ak žalobca popiera žalovaným tvrdenú zabezpečovaciu funkciu zmenky, je dôkazné bremeno, týkajúce sa dôvodu vystavenia vlastnej zmenky na žalobcovi. 6. V poradí druhým rozsudkom č.k. 22CbZm/8/2010-461 zo dňa 01.12.2011 súd prvej inštancie žalobu zamietol a zmenkový platobný rozkaz zrušil. Predmetný rozsudok bol zrušený na základe odvolania žalovaného uznesením odvolacieho súdu č.k. 21CoZm/1/2012-487 zo dňa 29.06.2017, v ktorom odvolací súd s poukazom na právny názor vyjadrený v rozhodnutí dovolacieho súdu uviedol, že prvoinštančný súd sa ním neriadil, nedostatočne sa zaoberal otázkou posúdenia a vyhodnotenia dôkazného bremena v súvislosti s určením funkcie zmenky, k tomuto zisteniu nebolo vykonané ani riadne dokazovanie, čo založilo dôvod pre zrušenie rozhodnutia a vrátenie prvoinštančnému súdu. Súd prvej inštancie v poradí tretím rozsudok č.k. 22CbZm/8/2010-503 zo dňa 20.11.2012 žalobu opäť zamietol a zmenkový platobný rozkaz zrušil, ale i toto rozhodnutie bolo na základe odvolania podaného žalobcom uznesením odvolacieho súdu č.k 21CoZm/1/2013-547 zo dňa 31.10.2013 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol prvoinštančnému súdu, že nerešpektoval názor dovolacieho súdu a neustálil charakter zmenky, bez čoho nie je možné určiť, či nárok na plnenie je dôvodný. Následne bol vydaný prvoinštančným súdom v poradí štvrtý rozsudok č.k. 22CbZm/8/2010-563 zo dňa 27.05.2014, ktorý bol na základe rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 21CoZm/37/2014-590 zo dňa 29.05.2015 znovu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd opakovane zdôraznil nedostatky v konaní a vo vykonanom dokazovaní prvoinštančným súdom, ktorý sa neriadil dôsledne jeho usmernením v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, nevykonal žiadne relevantné dokazovanie, ktorým by odstránil rozpory v tvrdeniach strán a jednoznačne ustálil funkciu zmenky. Súčasne dal do pozornosti prvoinštančnému súdu potrebu venovať pozornosť najmä obsahu námietok podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu, námietke zániku kauzy, dôvodom vystavenia zmenky a dôkaznému bremenu, ktoré z dôvodu indosácie zmenky po uplynutí lehoty na protest a tiež v prípade zmenky vystavenej s doložkou bez protestu nesie žalobca. 7. Prvoinštančný súd v zmysle pokynov, ktoré vyplynuli z rozhodnutia dovolacieho súdu ako i záverov a usmernení uvedených v rozhodnutiach odvolacieho súdu, rozhodol o veci, ktoré rozhodnutie založil na výsledkoch, ktoré vyplynuli z rozsiahleho v konaní vykonaného dokazovania, postupoval s dôrazom na výpoveď svedkyne Ing. M. B., bývalej manželky žalovaného, ktorá zmenku indosovala na žalobcu, vzal do úvahy i výpovede svedkýň Mgr. F. G. a JUDr. Z. N. B., ktoré sú dcéry Ing. M. B. a žalovaného, vyhodnotil výpoveď svedka I., listinný materiál, ktorý bol stranami sporu predložený a s prihliadnutím na celý obsah spisu ustálil skutkový stav a právne posúdenie veci. 8. V konaní bolo preukázané, že žalobca nadobudol zmenku od predchádzajúcej majiteľky Ing. M. B. - remitenta, keď príčiny a pozadie skutočného vystavenia zmenky neskúmal, ale tvrdil, že zmenka mala jednoznačne platobnú a nie zabezpečovaciu funkciu, pretože, ak mala mať funkciu zabezpečovaciu, tak žalovaný, ak tvrdí, že svoj záväzok splnil, mal podať námietku zániku kauzálneho záväzku a to bez ohľadu na to, že zmenka bola indosovaná, kedy nastávajú účinky ako pri postúpení pohľadávky. Žalovaný bol v podaných námietkach povinný tieto riadne odôvodniť a preukázať, že zmenku vyplatil. Jeho obrana a skutočnosti uvádzané v námietkach o zániku zabezpečeného dlhu ale neboli ničím dostatočne odôvodnené a nebolo preukázané, že dlh bol splnený. Tvrdenie žalovaného, že zmenkou sa vyporiadavalo BSM žalobca odmietal, tvrdil, že Dohodou o zúžení rozsahu BSM spísanej vo forme notárskej zápisnice sa vyporiadaval iba nehnuteľný majetok, ktorý je uvádzaný i v Zmluve o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.04.2005 a to bankovým prevodom vo výške 10 mil. Sk voči Ing. M. B. a nárok na zaplatenie ďalších 10 mil. Sk predstavovala zmenka ako ďalšia úhrada za finančné vyrovnanie zúženého BSM. K uvedenému právny zástupca žalobcu zdôraznil, že Ing. M. B. považovala vystavenie zmenky na ďalších 10 mil. Sk za dostatočnú záruku k tomu, že jej bude aj táto suma uhradená, preto nebola spomenutá a zaznamenaná ani v Zmluve o vzájomnom vyrovnaní. Zmenka mala podľa žalobcu jednoznačne iba platobnú funkciu, bola platobný prostriedok pre vyplatenie ďalších 10 mil. Sk z celkovej sumy 20 mil.Sk, keď prvých 10 mil. Sk žalovaný zaplatil práve dňa 15.04.2005, čo bolo ešte pred podpisom a uzatvorením Dohody o zúžení BSM a Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní. 9. Podľa žalovaného zmenka mala jednoznačne zabezpečovaciu funkciu a k plneniu zmenkou zabezpečeného záväzku došlo dňa 18.04.2005. Zmenka bola postúpená, k čomu je potrebné akceptovať právny názor vyslovený v rozhodnutí dovolacieho súdu, podľa ktorého má žalovaný voči žalobcovi rovnaké námietky, aké by mal vo vzťahu k remitentovi. Žalobca ale ani výpoveďou svedkyne Ing. M. B. neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu záväzku na zaplatenie ďalších 10 mil. Sk, Svedkyňa podmieňovala zabezpečenie pohľadávky na vyrovnanie BSM vo výške 10 mil. Sk vystavením zmenky, čo bolo vystaviteľom zmenky splnené. Uvedený záväzok sa ešte neskôr pretransformoval i do písomnej Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní. Okrem toho Ing. M. B. v tejto Zmluve vyhlasuje, že všetky jej nároky, týkajúce sa majetku sú uspokojené v plnej výške, kedy už mala na účte požadovanú sumu, a ak malo ísť ešte o ďalšie plnenie vyplývajúce zo zmenky, bolo by logické, aby táto skutočnosť bola v takom prípade uvedená aj v Zmluve. Ak by sa vychádzalo z tvrdení žalobcu, žalovaný by tak poskytol dvojité plnenie a z titulu vzájomného vyrovnania BSM by tak mala byť Ing. B. poskytnutá čiastka až 20 mil. Sk, čo ale nebolo dohodnuté, žiadnym spôsobom preukázané a žalobca k takémuto tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo. 10. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 17.01.2008 bola zmenka indosovaná na žalobcu spoločnosť AGROREAL spol. s r.o. so sídlom v Galante. Dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola spísaná formou notárskej zápisnice N 70/2005, NZ 16841/2005, NCRIs 16689/2005 dňa 20.04.2005 (č.l. 128), Zmluva o vzájomnom vyrovnaní dňa 20.04.2005 (č.l. 130). ktorou Ing. M. B. ako veriteľ a JUDr. P. B. ako dlžník sa dohodli na finančnom vyrovnaní za nehnuteľný majetok, ktorý nadobudol Ing. B. do výlučného vlastníctva na základe Dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa bodu 3. Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní sa strany dohodli na finančnom vyrovnaní tak, že JUDr. P. B. vyplatí Ing. M. B. 10 mil. Sk bankovým prevodom na účet vedený vo V. a.s., prijatie ktorých pripísaním na jej účet Ing. M. B. potvrdila svojim podpisom a zároveň prehlásila, že tým je ich vzájomné finančné vyrovnanie ukončené a je nemenné a tiež vyhlásila, že nároky súvisiace s majetkom uvedeným v Zmluve sú uspokojené v plnej výške. Z výpisu bankového účtu mal súd preukázané, že dňa 15.04.2005 bol žalovaným realizovaný bezhotovostný prevod finančných prostriedkov vo výške 10 mil. Sk v prospech účtu Ing. M. B.. 11. Súd prvej inštancie vzal do úvahy i list zo dňa 27.03.2007, ktorým právna zástupkyňa Ing. M. B. predložila žalovanému vystavenú zmenku na platenie a k nemu odpoveď žalovaného zo dňa 13.04.2007 v ktorej uvádzal, že záväzok zabezpečený zmenkou splnil.. Súd prihliadol i na zápisnicu o výsluchu svedkyne Ing. M. B., v trestnom konaní vedenom pod ČVS: KRP-26/OVK-TT-2008Nk, v ktorom uviedla, že pôvodne žiadala od žalovaného sumu 25 mil. Sk, neskôr sa dohodli na 20 mil. Sk, ktorá suma mala byť vyplatená prevodom na účet a zmenkou. 12. Súd s poukazom na ust. § 471 ods. 2 C.s.p. aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 175 ods. 1,4 O.s.p, a z hľadiska hmotného práva vychádzal z ust. § 75, § 77 ods. 1, § 17 ods. 1, § 20 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z., vzal do úvahy námietky podané voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu a dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu, podľa ktorých žalovaný v námietkach namietal len zaplatenie zmenkového dlhu a nie aj zánik kauzálneho vzťahu neobstojí. Z námietok (č.l.16,17) bez pochybností vyplýva, že žalovaný práve v námietkach uvádza, že zmenka mala zabezpečovací charakter k záväzku, ktorý vyplýval z vyrovnanie zúženého BSM a ktorý zanikol splnením. Žalovaný záväzok v námietkach zrozumiteľne a určito identifikoval, označil ho ako plnenie zabezpečené práve zmenkou, k čomu uviedol, že po splnení mala byť zmenka vystaviteľovi vrátená, pretože kauzálny záväzok, ktorý zmenka zabezpečovala zanikol. Žalovaný v priebehu celého konania zotrvával na tvrdení uvedených v námietkach, podľa ktorého plnil zmenkou zabezpečený záväzok a neplnil zmenku. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaný uplatnil v konaní včas námietku zániku zabezpečeného kauzálneho záväzku splnením, k čomu poukázal i na obsah v tomto konaní podaného mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou SR zo dňa 03.07.2009, ktorému podaniu Najvyšší súd SR vyhovel a ktorý v rozhodnutí zdôraznil, že pre rozhodnutie vo veci je kľúčové určenie charakteru a funkcie zmenky, zistenie, či mala zabezpečovací charakter ku Zmluve o vzájomnom vyrovnaní, ktorú skutočnosť žalobca popiera. 13. Dňa 17.01.2008 bola zmenka indosovaná, a tak podľa § 20 ods.1 zák.č. 191/1950 Zb. nadobudla účinky obyčajnej cesie, kedy žalovaný má voči žalobcovi rovnaké námietky ako má dlžník voči postupcovi. Súd k tomu zdôraznil, že totožnosť skutkových zistení je pre rozhodnutie zásadnou. Žalovaný sa podľa obsahu námietok bráni námietkou zániku kauzy, podľa ktorej zmenka zabezpečovala záväzok zo Zmluvy. Ak žalobca túto skutočnosť popiera, musí relevantnými dôkazmi preukázať existenciu ním tvrdeného dôvodu vystavenia zmenky. Ak žalovaný ako vystaviteľ vlastnej zmenky namieta remitentovi, že zmenka bola zabezpečovacia k určitému zmluvnému záväzku a tento kauzálny vzťah zabezpečený zmenkou zanikol, musí inú funkciu zmenky preukázať žalobca, teda dôkazné bremeno k príčine vystavenia zmenky je na žalobcovi (NS SR č.k. 3M Obdo/4/2009 zo dňa 30.04.2010). 14. Po ustálení skutkového deja prvoinštančný súd podrobne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, vec právne posúdil, pričom vychádzal z návrhu žalobcu ktorý tvrdil, že zmenka plnila výlučne platobnú funkciu a bola prostriedkom vyplatenia ďalších 10 mil. Sk titulom vzájomného vyrovnania zúženého BSM, keď prvej majiteľke zmenky mal žalovaný titulom vyporiadania BSM vyplatiť celkom sumu 20 mil. Sk tak, že bezhotovostným prevodom zaplatí 10 mil. Sk na jej účet a zostávajúcich 10 mil. Sk predstavovala vystavená zmenka. Uvedené tvrdenie bolo sporné, pretože žalovaný popieral platobnú funkciu zmenky a tvrdil, že zmenka mala iba zabezpečovaciu funkciu k jedinému záväzku, ktorý vyplýval z Dohody o zúžení BSM a Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní. Žalobca a svedkyňa Ing. M. B. popierali zabezpečovaciu funkciu zmenky a tvrdili, že zmenka má funkciu platobnú, čo ale nepotvrdili ani v konaní vypočutí svedkovia Mgr. G., Mgr. N. B. a svedok I., i keď sú v blízkom rodinnom vzťahu k pôvodnej majiteľke zmenky a žalovanému. 15. Žalobca spochybňoval zabezpečovaciu funkciu zmenky s poukazom na dátum vystavenia zmenky - dňa 30.03.2005, ktorý predchádzal dňu uzatvorenie Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní a Dohody o zúžení BSM, ktoré sú datované dňom 20.04.2005. Prvoinštančný súd k uvedenému skonštatoval, že postupnosť termínov vôbec nevylučuje zabezpečovací charakter zmenky. Nie je vylúčené, že by zmenka nemohla byť vystavená pred vyhotovením Dohody a Zmluvy ako dokumentov v písomnej forme, pretože na základe neformálnej dohody strán o ich vzájomnom vyrovnaní a vyporiadaní BSM, ( ktoré rokovania a následnú dohodu nepopreli svedkyňa Ing. M. B. a žalovaný - bývalí manželia) práve zmenka zabezpečovala pohľadávku Ing. M. B. vyplývajúcu z neformálnej dohody, ktoré závery boli neskôr premietnuté práve do písomnej formy a práve absencia zmienky o existencii zmenky v písomných dokumentoch len potvrdzuje a nevylučuje zabezpečovací charakter zmenky. 16. Súd prvej inštancie sa vyporiadal v odôvodnení rozhodnutia i s námietkou žalobcu o absencii uvedenia zabezpečovacej doložky na zmenke, k čomu uviedol, že tento nedostatok nie je nevyhnutnou náležitosťou zabezpečovacej zmenky, zabezpečovaciu funkciu zmenky nepopiera. 17. K správaniu sa žalovaného, ktorý sa po úhrade záväzku zaisteného zmenkou nedomáhal jej vydania, na ktorú skutočnosť poukázal odvolací súd vo svojom skoršom uznesení, prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný poukazoval na nedostatok svojich vedomostí o spôsobe, ako sa so zmenkou po úhrade zaisteného záväzku nakladá a najmä nemal vedomosť, že by s ňou mala disponovať Ing. B., pretože zmenka mala byť uložená v trezore u Ing. I., ktoré tvrdenie bolo zhodné i s výpoveďou Ing. I. vypočutého v konaní ako svedka, ktorého výpoveď súd nevyhodnotil ako argument, ktorým by bol popretý zabezpečovací charakter zmenky. 18. V záverečnom zhodnotení prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu vzniesol i námietku zániku kauzálneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala. Zo strany žalobcu nebol preukázaný žiaden iný dôvod vystavenia zmenky než zaisťovací, keď žalobca okrem tvrdení remitenta - Ing. M. B., ničím nepreukázal existenciu ústne uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM v rozsahu 20 mil. Sk, ktoré plnenie malo byť kryté do výšky 10.mil Sk zmenkou ako prostriedkom platenia a do výšky ďalších 10 mil. Sk realizované bezhotovostným prevodom. K názoru žalobcu, ktorý mal za to, že súd sa musí zaoberať všetkými námietkami, ktoré žalovaný voči zmenkovému platobnému vzniesol uviedol, že samotné preukázanie zániku kauzálneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala postačuje k tomu, aby bol návrh zamietnutý, ako tomu je v tomto prípade, preto nie je potrebné sa osobitne zaoberať a hodnotiť aj ostatné námietky, ktoré sú pre samotné rozhodnutie vydané za takejto konkrétnej dôkaznej situácie irelevantné. 19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd s poukazom na ust. § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 C.s.p. 20. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie zo dňa 06.12.2017 (č.l. 807) a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. Rozhodnutiu prvoinštančnému súdu vytýkal nedostatky, spočívajúce v skutkových a hmotnoprávnych vadách, ktorých existencia založila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/, h/ C.s.p. 21. Odvolateľ v odvolaní po zopakovaní a popísaní skutkového stavu a priebehu súdneho konania sa venoval otázke existencie pohľadávky vo vzťahu k námietkam, ktoré podal žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu, zdôraznil koncentračnú zásadu zmenkového konania, funkcie zmenky, poukázal na časový nesúlad medzi vystavením zmenky a podpisom dokumentov, konkrétne notárskej zápisnice a Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní, čím je vylúčené, aby zmenka zabezpečovala záväzok, ktorý ešte v tom čase neexistoval, čím je preukázaná nesprávnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý posúdil zmenku ako zabezpečovaciu. V konaní nebolo preukázané, že plnením uhrádzal žalovaný kauzálny záväzok, ktorý tak zanikol, ani zabezpečovaciu funkciu zmenky. Zmenka bola vystavená dňa 30.03.2005, čo predchádzalo spísaniu samotnej notárskej zápisnice o zúžení rozsahu BSM a Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní, ku ktorým došlo dňa 20.04.2005, ktorých plnenie mala uvedená zmenka zabezpečovať. Práve časový nesúlad v rozpätí troch týždňov medzi vystavením zmenky a podpísaním týchto dokumentov vyvracia názor prvoinštančného súdu, že zmenka plnila funkciu zabezpečovaciu, keď i z logického pohľadu vyplýva, že ak zmenka bola vystavená pred spísaním notárskej zápisnice o zúžení rozsahu BSM a Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní, nebolo možné ju dojednať ako zabezpečovaciu, keď v danom čase záväzok, ktorý mala zabezpečovať reálne ani neexistoval a pôvodná majiteľka zmenky ako ani žalovaný nemohli mať v tom čase vedomosť o tom, čo bude obsahom notárskej zápisnice o zúžení BSM a Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní a aká bude reálna výška zabezpečovacieho záväzku. K uvedenému dal odvolateľ do pozornosti rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Obo/190/2006 zo dňa 01.07.2009 a zdôraznil, že dôkazné bremeno o zabezpečovacej funkcie musí znášať žalovaný práve pre neexistenciu riadne podanej námietky o zabezpečovacej funkcii zmenky a nie žalobca. Zabezpečovacia funkcia nebola v konaní preukázaná a nevyplýva zo žiadnych dokumentov, na zmenke ani nie je vyznačená zabezpečovacia doložka, zmenka nie je uvádzaná ani v žiadnych dokumentoch, ktoré v súvislosti s vyrovnaním a zúžením rozsahu BSM . Odvolateľ teda zotrval na tvrdení, že žalovaný zabezpečovaciu funkciu nepreukázal, zmenka teda má výlučne funkciu platobnú, ktorá slúžila na vyplatenie vyporiadania BSM. V podanom odvolaní ešte citoval a hodnotil jednotlivé výpovede v konaní vypočutých svedkov, poukázal na to, že sú nejednotné, vzájomne sa rozchádzajú, výpoveď svedkyne Mgr. G. označil za nepravdivú a nehodnovernú, výpoveď svedka I. po porovnaní s výpoveďou žalovaného za zjavne nejednotné, pričom práve v konaní vypočutá pôvodná majiteľka zmenky ako svedkyňa vo svojich výpovediach vypovedala ucelene, o rozhodujúcich skutočnostiach nemenne a konštantne, na rozdiel od rozporných výpovedí tak žalovaného ako i jeho svedkov, čo malo u konajúceho súdu vyvolať dôvodné pochybnosti o pravdivosti týchto výpovedí. Jednotlivé svedecké výpovede prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil, nevzal do úvahy, že Mgr. G. a X. I. sú finančne závislí na žalovanom, pretože pôsobia v orgánoch spoločnosti FAPO spol. s r.o. Súd prvej inštancie mal pri hodnotení výpovedí svedkov vziať do úvahy i ich vierohodnosť s prihliadnutím na to, v akom vzťahu sú k účastníkovi konania a k prejednávanej veci. V závere podaného odvolania odvolávajúca sa strana sporu zhrnula odvolacie argumenty a zdôraznila, že žalovaný zánik kauzálneho záväzku ani zabezpečovaciu funkciu zmenky nepreukázal, dôkazné bremeno v rovine tvrdenej neexistencie dlhu je na žalovanom v rámci ním použitej kauzálnej obrany a v konaní bola bezpochyby preukázaná platobná funkcia zmenky, pretože zmenka bola vystavená bez štandardnej zabezpečovacej doložky, z čoho vyplýva, že mala výlučne slúžiť na úhradu finančných prostriedkov vo výške 10 mil. Sk titulom vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie ale nevykonal dostatočné dokazovanie k ustáleniu funkcie zmenky, preto nemohol jednoznačne vyhodnotiť zmenku ako zabezpečovaciu, takýto záver je založený iba na hypotézach a zabezpečovacia funkcia nebola žiadnym spôsobom preukázaná. 22. Odvolávajúca sa žalujúca strana sporu odvolanie doplnila dôkazmi, ktoré nebola objektívne schopná počas prebiehajúceho súdneho konania predložiť, pretože ich dôvodnosť vznikla až na poslednom pojednávaní dňa 13.10.2017, na ktorom bol vykonaný ďalší výsluch svedkyne Mgr. G., a ktoré bolo potrebné preskúmať v súvislosti s nepravdivou výpoveďou tejto svedkyne, čím došlo k založeniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.. Rozhodnutie súdu je založené na nesprávnom posúdení zistených skutočností, v nepochopení inštitútu zmenky, jej funkcie a účelu v spojení s koncentračnou zásadou, čím je založený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.. Nerešpektovanie pokynov a názorov súdov vyššieho stupňa, ktorými bol určený smer, ktorý má byť dodržaný, založil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.. Vydaním odvolaním napadnutého rozsudku došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, keďže bolo vo veci vydané prekvapivé rozhodnutie, ktoré nebolo možné vzhľadom na povahu veci očakávať. Odvolávajúca sa strana sporu mala za to, že v konaní bude vzhľadom na povahu veci rozhodnuté obdobne ako v skutkovo a právne podobných veciach, preto je celé konanie nespravodlivé. K odvolaniu boli pripojené i bankové výpisu z účtu, ktorými odvolateľ preukazoval existenciu dlhu svedkyne Mgr. G. voči Ing. M. B. titulom pôžičky a poskytnutie daru od Ing. M. B. vo výške 1 mil. Sk. Mgr. G.. 23. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 24. V danej veci bolo uznesením č.k. 22CbZm/8/2010-624 zo dňa 11.04.2016 súdom prvej inštancie nariadené i predbežné opatrenie podľa § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 22CbZm/8/2010-789 zo dňa 27.10.2017, ktorým zmenkový platobný rozkaz zrušil a návrh zamietol, s poukazom na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 471 ods. 1 C.s.p. a § 335 ods. 1 C.s.p. a na návrh žalovaného zo dňa 26.02.2018 na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, nariadené neodkladné opatrenie samostatným uznesením č.k. 22CbZm/8/2010-862 zo dňa 28.02.2018 zrušil. 25. Proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu o zrušení neodkladného opatrenia sa odvolal žalobca a žiadal, aby odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie zmenil a ponechal nariadené neodkladné opatrenie v platnosti a účinnosti až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, alebo aby ho podľa § 389 C.s.p. zrušil a nariadené neodkladné opatrenie potvrdil. Odvolacie dôvody založil na ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, h/ C.s.p. a zdôraznil, že rozhodnutie vo veci samej nebolo právoplatne skončené, a kým nebolo odvolacím súdom v odvolacom konaní o odvolaní rozhodnuté, nie je dôvod, aby súd prvej inštancie rozhodol o zrušení nariadeného opatrenia. Takéto rozhodnutie nezodpovedá rozumnému usporiadaniu veci. Ust. § 335 ods. 1 C.s.p. ukladá súdu prvej inštancie povinnosť aj bez návrhu zrušiť neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej ak žalobu odmieta alebo zamieta, alebo konanie vo veci samej sa zastavuje, je však potrebné toto ustanovenie vykladať s prihliadnutím na účel, ktorý sa ním sleduje. Ak súd prvej inštancie rozhoduje v poslednom stupni, je takýto postup opodstatnený, v opačnom prípade ide o situáciu, že takýto postup súdu prvej inštancie je rozporný s logickým a rozumným usporiadaním veci. Žalobca v riadne a včas v podanom odvolaní proti rozsudku vo veci samej sa zameral na vážne nedostatky v rozhodovacej činnosti prvoinštančného súdu, a tak samotné zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia pred rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je v rozpore so zásadou právnej istoty a spravodlivej ochrany práv, jeho zrušením by mohlo dôjsť k úkonom smerujúci k znižovaniu hodnoty majetku žalovaného a k prípadnému zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia, ktorý stav by nebolo možné napraviť. 26. Žalovaný, ktorému bolo doručené odvolanie podanému voči uzneseniu o zrušení neodkladného opatrenia sa nevyjadril. 27. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolanie žalujúcej strany sporu nie je dôvodné. 28. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. 29. Podľa § 387 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.). 31. Odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods.2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich žalujúca strana sporu vymedzila v odvolaní. 32. V priebehu odvolacieho konania žalobca odvolaciemu súdu oznámil, že dňa 05.09.2018 došlo k ďalšej indosácii zmenky zo žalobcu na spoločnosť NINAHU s.r.o. so sídlom Slatina, Brno, Česká republika, IČO 639 96 421 rubopisom, na základe ktorej skutočnosti navrhol zmenu na strane žalobcu. O tomto návrhu rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 21 CoZm/1/2018-914, 21Cob /7/2018 zo dňa 13.09.2018 s poukazom na § 80 C.s.p., zmenu subjektu v súlade s návrhom pripustil a ďalej konal so spoločnosťou NINAHU s.r.o. ako žalobcom. 33. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd ako prvou zaoberal námietkou odvolateľa, podľa ktorej došlo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia, ktoré vzhľadom na povahu veci nemohol očakávať a predpokladal, že bude vo veci rozhodnuté obdobne, ako vo veciach skutkovo a právne podobných a tiež námietkou, že prvoinštančný súd nerešpektoval usmernenia a názory súdov vyššieho stupňa vyslovené v tejto veci. . 34. Tento odvolací dôvod odvolací súd podradil pod ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd uvádza, že tento odvolací argument nie je bezbrehý a jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle. Odvolateľ však neoznačil žiadne iné rozhodnutia, ktoré považuje za obvyklé v skutkovo a právne podobných veciach a z jeho odvolania nie je zrejmé, na základe akých skutočností, či stavu veci boli jeho očakávania opačné. V súdnom konaní zväčša platí, že každá strana sporu očakáva svoj úspech v spore, čo ale v prípade neúspechu neznamená, že boli porušené jej práva na spravodlivý proces. Prekvapivé rozhodnutie je spojené s princípom predvídaleľnosti a s princípom právnej istoty. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem však nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Z rozhodnutia tiež nevyplýva, že by prvoinštančný súd nerešpektoval pokyny a názory vyšších súdov. Odvolací súd vo svojich zrušujúcich rozhodnutiach opakovane zdôrazňoval, aby sa súd zameral predovšetkým na zistenie a vyhodnotenie funkcie zmenky, aby jednoznačne ustálil jej charakter a najmä jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na základe akých myšlienkových pochodov k takémuto záveru dospel. Súd prvej inštancie v tomto poradí poslednom rozhodnutí vzal už všetky skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli do úvahy, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach ich vyhodnotil a funkciu zmenky uviedol, keď sa zaoberal i dôkazným bremenom, ktoré bolo na žalobcovi. S poukazom na vyššie uvedené vysvetlenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. má odvolací súd za to, že tento odvolací dôvod v tomto konaní nie je daný. 35. Odvolací dôvod predpokladaný ust. § 365 ods.1 písm.d/ C.s.p., podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa vzťahuje na tie odvolacie dôvody, ktoré nemožno podradiť pod ostatné, v ust. § 365 C.s.p. uvedené dôvody, ale ktoré musia mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za takúto vadu označil odvolateľ nerešpektovanie pokynov a právnych názorov súdov vyššie stupňa, k čomu poukázal na rozhodnutia odvolacieho senátu vydané v tejto veci. Ani tento odvolací dôvod odvolateľ bližšie nekonkretizoval, iba poukázal na zrušujúce uznesenia odvolacieho súdu, ktoré označil číslom konania a dátum vydania, ale z ktorých odvolací súd nezistil odklon prvoinštančného súdu od v nich vyslovených názoroch. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd už rešpektoval pokyny odvolacieho súdu, k čomu odvolací súd zaujal stanovisko vo vyššie uvedenom bode 34. a tak ani tento odvolací dôvod neobstojí. 36. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnený ani tento odvolací dôvod, v zmysle ktorého mali byť nesprávne posúdené a vyhodnotené výpovede v konaní vypočutých svedkov, ktorými nebola preukázaná zabezpečovacia funkcia zmenky, k zániku zabezpečeného záväzku nebola podaná žalovaným námietka v zákonom určenej lehote a súd nesprávne vyhodnotil i dejové a dátumové súvislosti. Zabezpečovacou funkciou zmenky žalovaný oponoval voči návrhu v námietkach, ktoré boli podané v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu. Žalovaný sa teda bránil osobnou námietkou, podľa ktorej záväzok zabezpečený zmenkou zanikol momentom uhradenia sumy 10 mil Sk v prospech remitenta Ing. M. B., k čomu poukazoval na plnenie vyplývajúce z Dohody o zúžení BSM. Prvoinštančný súd sa v rozhodnutí podrobne venoval posúdeniu koncentračnej zásady v spojení s námietkami (bod 39. prvoinštančného rozhodnutia), ktoré v dostatočnom rozsahu rozviedol a argumentačne vyhodnotil, ktoré závery k tomuto odvolaciemu dôvody odvolací súd považuje za správne. Tvrdenie odvolateľa o nepredložení listinných dôkazov ako súčasti podaných námietok nepovažuje ani odvolací súd za nedostatok, pre ktorý by nemali byť podané námietky hodnotené ako určité a použiteľné. Právne ustanovenie upravujúce podanie námietok striktne upravuje len koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej musia byť skutočnosti v námietkach uvedené skutkovo nezameniteľným spôsobom, pričom sa od strany sporu nevyžaduje ich právna kvalifikácia ani predloženie listinných dôkazov a postačuje, že sú predložené súdu v priebehu konania, ak majú oporu v skutkových tvrdeniach obsiahnutých v námietkach, ako tomu bolo v tomto konaní, keď žalovaný práve na Dohodu o zúžení BSM v spojení so zánikom kauzálneho záväzku v relatívnych námietkach poukazoval, pričom platnosť listiny - zmenky nespochybňoval. Na podporu uvedeného názoru poukazuje odvolací súd na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 3413/2010, podľa ktorého: „Mají-li mít námitky proti směnečnému platebnímu rozkazu (tak jako v posuzované věci) původ v mimosměnečných vztazích účastníků, se směnkou toliko souvisejících (tzv. kauzální námitky), bude požadavek na řádné odůvodnění námitek naplněn zásadně jen tehdy, jestliže žalovaný v námitkách alespoň stručně vylíčí obsah tzv. směnečné smlouvy, jež byla bezprostředním důvodem vzniku směnky, popř. závazku konkrétního směnečného dlužníka (např. uvede, že podle konkrétního ujednání účastníků směnka zajišťovala určitou kauzální pohledávku) a dále vymezí skutečnost, v jejímž důsledku by měl být zproštěn povinnosti směnku zaplatit (např. že pohledávka směnkou zajištěná již byla zaplacena, zanikla započtením, uzavřením dohody o narovnání apod.)., čo nie je tak ani v rozpore s rozhodnutím NS SR ČR sp. zn. 32 Cdo/2383/1998, na ktoré poukazuje odvolateľ, pretože pre vyriešenie otázky dôkazného bremena si je potrebné všimnúť ust. §20 ods.1 zák. č. 191/1950 Zb. a v takom prípade, ak žalovaný v námietkach označil zmenku za zaisťovaciu a remitent toto tvrdenie popiera, dôkazné bremeno o inom dôvode vystavenia zmenky nesie žalobca, čo je v tomto konaní zásadné. 37. K námietke odvolateľa smerujúcej k nesprávnemu právnemu posúdeniu výpovedí v konaní vypočutých svedkov odvolací súd uvádza, že tieto nemusia byť úplne zhodné vo vzťahu k časovému priebehu dejov. Svedkovia udalosti popisovali vo výpovediach, ktoré vykonali na pojednávaniach, medzi ktorými je odstup niekoľkých rokov, preto nemožno od nich žiadať, aby jednotlivé udalosti, ak im nepripisovali v konkrétnom čase mimoriadny význam, presne detailne uvádzali. Ale tieto výpovede nemožno považovať za dôkaz, ktorým by bola zabezpečovacia funkcia zmenky vyvrátená a preukázaná funkcia platobná, k čomu odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tomu nesie žalobca, i keď s týmto názorom, ktorý je pre právne posúdenie a rozhodnutie veci relevantným, odvolávajúci sa žalobca nesúhlasil a odvolacie dôvody založil práve na tvrdení, podľa ktorého nositeľom dôkazného bremena má byť žalovaný. Žalobcom uvádzaná finančná závislosť niektorých svedkov na žalovanom ale žalobcu dôkazného bremena nezbavila a ním tvrdenú platobnú funkciu zmenky nevylúčila, ale ani nepotvrdila. 38.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.g/ C.s.p. znamená, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je daná len v prípade, že ide o prostriedky procesnej obrany, ktoré nemohol žalobca uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom a týkajú sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancii (§366 C.s.p.). Ide o tzv. novoty, za ktoré odvolateľ označuje objektívnu nemožnosť predložiť dôkazy k výpovedi svedkyne Mgr. G., ktorá bola vypočutá i na pojednávaní konanom dňa 13.10.2017, ktorej výpoveď považuje za nepravdivú, majúcu trestnoprávny charakter krivej výpovede. Odvolateľ preto až v rámci podaného odvolania predložil súdu bankové výpisy z účtu Ing. M. B., z ktorých vyplýva, že dňa 31.05.2005 zaslala svedkyni na účet sumu 1.mil. Sk ako dar a dňa 05.04.2006 ďalšiu sumu vo výške 1 mil.Sk ako pôžičku, ktorú svedkyňa čiastočne splácala, napriek tomu vypovedala, že žiadne peniaze nedlhuje, o pôžičke nič nevie. Práve toto tvrdenie považuje odvolateľ za dôkaz o nedôveryhodnosti tejto svedkyne ako i svedka X. I., ktorých výpovede nie sú jednotné a vzájomne sa odlišujú. K výpovediam svedkov sa odvolací súd vyjadril a odvolacie argumenty vyhodnotil v bode 37. tohto odôvodnenia. Výpisy z účtu nepovažuje odvolací súd za také, ktoré by založili odvolací dôvod predpokladaný v ust. § 365 ods.1 písm.g/ C.s.p. ani ako je už skonštatované vyššie nepoškodili tvrdenia žalobcu. 39. V súvislosti s odvolacím dôvodom uvedeným v ust. § 365 ods.1 písm h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd k námietke odvolateľa, že prvoinštančný súd zrejme nepochopil inštitút zmenky, jej funkciu, koncentračnú zásadu v spojení s námietkami, ktorými sa stanoví rámec dokazovania a to v kontexte s § 175 ods.1 O.s.p. a § 20 ods.1 zák.č. 191/1950 Zb. uvádza, že súd prvej inštancie venoval dostatok pozornosti všetkým skutkovým zisteniam, aplikoval správnu právnu normu, k čomu je potrebné opätovne zdôrazniť, že pre rozhodnutie o veci sú relevantné len námietky vznesené voči zmenkovému platobnému rozkazu, ktoré sa môžu nanajvýš bližšie konkretizovať, a len k nim sa môže následne vykonávať dokazovanie. Po preskúmaní rozhodnutia prvoinštančného súdu s prihliadnutím na priebeh celého konania nie je možné prijať záver o o pravdivosti tvrdení žalobcu, podľa ktorých zmenka mala funkciu platobnú a nie zabezpečovaciu. Práve indosáciou zmenky (§20 ods.1 veta druhá zák.č. 191/1950 Zb.) sa dôkazné bremeno týkajúce sa dôvodu vystavenia zmenky prenieslo na žalobcu a to napriek tomu, že túto povinnosť žalobca opakovane popiera a zrejme z toho dôvodu ani neprodukoval v konaní relevantné dôkazy, ktorými by preukázal existenciu dohody Ing. B. so žalovaným o úhrade sumy 20 mil. Sk. Nedostatok tvrdenia o platobnej funkcii zmenky, ktorým by vyvrátil žalovaným v námietkach uvedenú zabezpečovaciu funkciu zmenky nebol odvolateľom odstránený ani predložením Dohody o zúžení BSM a Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní, obe zo dňa 20.04.2005 a existenciu inej kauzy ako uvádzal žalovaný nepreukázal. Súd o veci rozhodol na základe dôkazov, pričom zo strany žalobcu neboli produkované žiadne priame, ale ani nepriame dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia, pri hodnotení vo vzájomných súvislostiach, argumenty žalovaného vyvrátil. 40. Odvolací súd tak uzatvára, že za procesnej situácie povinnosti unesenia dôkazného bremena žalobcom, ktorý ako nový majiteľ zmenky vstúpil z titulu indosácie zmenky do práv predchodcu, ktoré práva ale „majú horšiu kvalitu než práva nadobudnuté na základe „klasického „indosamentu“ /B. Jablonka Zákon zmenkový a šekový, Komentár , Wolters Kluwer, 2017 /, v konaní bremeno tvrdenia neuniesol . Dokazovanie preukázalo, že medzi Ing. M. B. a žalovaným došlo k neformálnej dohode o spôsobe a výške vyporiadania BSM, ako sama svedkyňa uviedla na pojednávaní dňa 13.10.2017 (č.l. 766), existencia ktorej svedčí o dôvode vystavenia zmenky, zabezpečujúcej kauzálny záväzok žalovaného zaplatiť dohodnutých 10 mil. Sk titulom vyporiadania BSM. Takýto účel nevylučuje ani neskôr spracovanie tejto ústnej dohody do písomnej formy, čo nie je ani v logickom rozpore a v nesúlade s časovou líniou prebiehajúceho deja, k čomu dospel prvoinštančný súd. Pochybnosti vyvoláva práve tvrdenie žalobcu, podľa ktorého v čase, keď bola zmenka vystavená záväzok neexistoval. Dokazovanie ale svedčí o opaku, pretože o výške záväzku z dôvodu vyporiadania BSM dotknuté strany rokovali už v marci, čo potvrdila i svedkyňa Ing. B., čím nie je vylúčená dohoda na sume 10 mil Sk, preto vystavenie zmenky dňa 30.03.2005 z dôvodu zabezpečenia tohto plnenia nebol nemožný a existencia dohody o vyporiadaní BSM medzi Ing. B. a žalovaným nebola žalobcom priamymi ale ani nepriamymi dôkazmi preukázaná. 41. Skutkovými zisteniami a právnym posúdením sa prvoinštančný súd podrobne v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal, rešpektoval pokyny odvolacieho súdu vyslovené v poslednom zrušujúcom rozhodnutí a postup, ktorým dospel k výsledku rozhodnutia podrobne vysvetlil. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so závermi prvoinštančného súdu a rozsudok podľa § 387 Cs.p. v celom rozsahu potvrdil. 42. Vo veci bolo na základe návrhu žalobcu nariadené prvoinštančným súdom i predbežné opatrenie, ktoré bolo s poukazom na ust. § 335 ods.1 v spojení s ust. § 471 ods.1 C.s.p. zrušené a proti ktorému bolo žalobcom podané odvolanie, ako je uvedené v bode 24. a 25. tohto odôvodnenia. Odvolací súd vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, ktorý je vyjadrený prvou vetou výroku tohto rozhodnutia, súčasne v tomto rozhodnutí rozhodol i o odvolaní podanom proti uzneseniu o zrušení predbežného opatrenia k čomu uvádza, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 43. O zrušení nariadeného neodkladného opatrenia /v tom čase predbežného opatrenia/ rozhoduje súd podľa právnej úpravy uvedenej v ust. § 335 ods.1 C.s.p. aj bez návrhu a podľa § 471 ods.1 C.s.p., na ktoré poukázal a z ktorých vychádzal i prvoinštančný súd. Osobitne sa odvolací súd odvolacím argumentom žalobcu podanými voči tomuto prvoinštančnému uzneseniu nevenoval, pretože tieto boli založené najmä na tvrdeniach, ktoré boli obsiahnuté v odvolaní podanom voči rozsudku vydanom vo veci samej a ktorými sa odvolací súd vyporiadal v potvrdzujúcom rozhodnutí, ktoré je obsiahnuté vyššie. V tejto fáze konania už odvolací súd nezistil existenciu dôvodov, ktoré by založili nesprávnosť prvoinštančného rozhodnutia, preto s prihliadnutím na hlavný výrok odvolacieho súdu vydaný vo veci samej, je správny i samostatným uznesením vyslovený závislý výrok prvoinštančného súdu o zrušení v danom čase nariadeného predbežného opatrenia, ktorý odvolací súd podľa § 387 Cs.p ako vo výroku vecne správny potvrdil. 44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).