Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoZm/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108201643 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2108201643.7 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: AGROREAL spol. s.r.o., Hlavná 918/2, Galanta, IČO: 31 104 649, zastúpený LEGAL ART, s.r.o., Račianska 87, Bratislava proti žalovanému: JUDr. Jozef Boľo, 29. augusta 9/9, Galanta, IČO: 30 342 180, zastúpený advokátkou JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., Dobrovičova 6, Bratislava, o zaplatenie 331.939,19 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 22CbZm 8/2010-461 zo dňa 1.12.2011 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm 2/2008-14 zo dňa 29.1.2008, žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu, ktorý sa domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť mu sumu 331.939,19 eur (10.000.000,- Sk) s prísl. titulom plnenia zo zmenky, ktorú nadobudol indosamentom od remitentky Ing. M. B.. Predmetnú zmenku žalovaný vystavil dňa 30.3.2005 ako zmenku vlastnú s doložkou bez protestu na zmenkovú sumu vo výške 10.000.000,- Sk, splatnú v Q. Q. a.s. U. dňa 18.4.2005 pre Ing. M. B., ktorá zmenku dňa 17.1.2008 indosovala na žalobcu. Súd prvého stupňa vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz č.k. 22CbZm 2/2008-14, proti ktorému podal žalovaný námietky a poukazoval na to, že dňa 15.4.2005 bolo z jeho účtu uhradená na účet remitenta Ing. M. B. sumu 10.000.000,- Sk, ktorá bola pripísaná na jej účet dňa 18.4.2005, čo bol i deň splatnosti zmenky, uvedené plnenie je plnením zo zmenky a z toho dôvodu nárok označil za nedôvodný. Súd vo veci vypočul účastníkov, navrhnutých svedkov, oboznámil sa s predloženými listinnými dokladmi a ostatným spisovým materiálom a s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Trnava č.k. 21CoZm 6/2008-235 zo dňa 3.3.2009 a na uznesenie NS SR č.k. 3M Obdo 4/2009-292 zo dňa 30.4.2010 konštatoval, že zmenka, ktorá bola indosovaná takmer po troch rokoch od uplynutia lehoty na protest má za následok, že bude posudzovaná ako občiansko-právna zmena v osobe zmenkového veriteľa, keď indosácia zmenky po uplynutí lehoty na protest má účinky obyčajnej cesie. Súd mal z dokazovania preukázané, že zmenka plnila zabezpečovací charakter, ktoré plnenie bolo najpravdepodobnejšie v kauzálnej príčinnej súvislosti so splatnosťou zmenky a žalovaný zmenku pre svoju vtedajšiu manželku (Ing. M. B.) vyplatil z dôvodu zúženia bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej BSM), čomu neodporuje ani konštatovanie obsiahnuté v Dohode o zúžení BSM, podľa ktorej suma 10.000.000,- Sk bola v deň podpisu tejto dohody poukázaná práve na účet Ing. M. B.. Z uvedených súvislostí súd vyvodil, že zmenka bola vystavená na základe toho, že Ing. M. B. jej vystavením podmienila svoj podpis pod prolongáciu úveru, ktorý bol poskytnutý dňa 15.4.2005, na ktorý bola následne zmenka uhradená a žalovaný mohol plniť i vopred na záväzok zriadený neskôr. Súd považoval tvrdenie žalobcu, ktorý s takýmto skutkovým nálezom nesúhlasil za nelogický, pretože práve na základe svedeckej výpovede Ing. M. B. sa plnením zo dňa 15.4.2005 splnil záväzok vzniknutý na základe Dohody o zúžení BSM zo dňa 20.4.2005, a tým zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu. V opačnom prípade by súd na ňu musel prihliadať ako na absolútne neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom odporuje zákonu a zákon obchádza, pretože takto by podľa tvrdenia Ing. M. B., v konaní vypočutej ako svedkyne, malo dôjsť k čiastočnému vyporiadaniu BSM za trvania manželstva, pričom podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. BSM možno vysporiadať až keď zanikne a táto skutočnosť nastáva až zánikom manželstva alebo jeho zrušením. V tejto súvislosti súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 149 ods. 1 a § 150 Obč. zák., ktorými je upravené vyporiadanie BSM. K uvedenému súd prvého stupňa doplnil, že zákon uzatváranie dohôd o čiastočnom vyporiadaní BSM za trvania manželstva nepripúšťa, z toho dôvodu je v takomto prípade zmenka i z tohto dôvodu neplatná, keďže na strane povinného aj oprávneného zo zmenky boli manželia. Ak sa žalovaný zmenkou zaviazal na plnenie, zaťažil tým majetok spadajúci pod režim BSM na úkor druhého z manželov, z čoho je logicky vylúčené, aby zo zmenky, ak by nemala zabezpečovací charakter k právnemu úkonu zužujúceho BSM vzniklo právo, resp. akýkoľvek iný záväzok. Plnenie z takejto zmenky by v takom prípade bolo nemožné, pretože na úkor jedného BSM by sa malo zväčšiť to isté BSM, z ktorého sa malo plniť, a vtedy by sa v súlade s ust. § 37 ods. 2 Obč. zák. jednalo o absolútne neplatný právny úkon, na ktorú absolútnu neplatnosť by potom súd prihliadal ex offo. Vyhodnotením zistených skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný vystavil zmenku a z nej plnil v prospech Ing. B., zmenka mala zabezpečovací charakter, inak by bola neplatná a preto návrh ako nedôvodný zamietol. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny i s príslušenstvom. V dôvodoch odvolania uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok bol vydaný na základe skutočnosti a dôkazov, ku ktorým dospel súd s nesprávnymi skutkovými zisteniami a predmetné rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ predovšetkým namietal, že s poukazom na ust. § 20 ods. 1 veta druhá zák.č. 191/1950 Zb. (zmenkový a šekový zákon) zmenka bola indosovaná až po proteste pre neplatenie a po uplynutí lehoty na protest nemôže znamenať prelomenie alebo popretie koncentračnej zásady a nezachovanie námietok dlžníka. Poukázal i na ust. § 175 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný musí v 3-dňovej lehote podať všetky námietky, ktoré voči nemu má, pretože na ďalšie námietky už súd neskôr nemôže prihliadať. Práve podanými námietkami má byť vymedzený rozsah dokazovania a zisťovania skutkového stavu zo strany konajúceho súdu, preto ak žalovaný nepodal v stanovenej lehote niektorú z možných námietok, konkrétne námietku zániku kauzálneho záväzku, nie je možné k tejto skutočnosti a k nej nepodanej námietke v ďalšom prihliadať, z toho dôvodu posúdenie celého žalobného návrhu je vo vzťahu k rozsahu dokazovania v súvislosti s kauzou zmenky irelevantný. Podľa ust. čl. I § 20 ods. 1 zák.č. 191/1950 Zb. zostali žalovanému kauzálne námietky zachované, ale žalovaný toto právo nevyužil a v rozhodujúcej 3- dňovej lehote tieto námietky nepodal, preto súd vôbec na ne nemôže prihliadať a vykonávať ohľadne nich ďalšie dokazovanie. Odvolateľ zhrnul, že žalovaný uplatnil proti zmenkovému platobnému rozkazu námietku nepredloženia zmenky na platenie, námietku nevykonania protestu, námietku už zaplateného zmenkového dlhu, námietku neplatnosti zmenky, námietku voči uplatneniu príslušenstva zmenkovej sumy a námietku proti aktívnej legitimácii žalobcu. Námietka zániku kauzálneho záväzku sa ale medzi nimi nenachádza, teda ani nikdy nebola v 3-dňovej zákonnej lehote pre podanie námietok podaná, preto v ďalšom súd na ňu nemôže prihliadať. Skutočnosť, že žalovaná suma bola vyplatená, pričom išlo o plnenie zo zmenky je z hľadiska posúdenia nároku právne významné, pretože vyplatenie zmenkovej sumy by žalovaného zbavilo povinnosti plnenia zo zmenky. Odvolateľ namietol nesprávne vyhodnotenie výsluchov v konaní vypočutých svedkov, ktoré nepreukázali, či žalovaný v prospech predchádzajúcej majiteľky zmenky dňa 15.4.2005 uhrádzal dlh zo zmenky alebo plnil iný svoj záväzok v súvislosti so zúžením bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či tento záväzok bol zabezpečený spornou zmenkou, preto odvolateľ dal do pozornosti vznik pochybností o tom, či dlžník uhradil svoj zmenkový záväzok alebo kauzálny záväzok, ktorý daná zmenka zabezpečovala, ktorý názor je vyjadrený i v publikácii Kovařik Z. Směnka jako zajištení, 1. vydanie Praha, C.H. Beck 2002, str. 47. Z výpisu účtu žalovaného zo dňa 15.4.2005, ktorý je i súčasťou spisu možno zistiť, že žalovaný pri uskutočnení úhrady neurčil, ktorý so svojich záväzkov plní, preto je potrebné vychádzať z toho, že prevodom peňažných prostriedkov vo výške 10.000.000,- Sk, ktoré uskutočnil v prospech Ing. B. ako majiteľky zmenky zo dňa 15.4.2009 uhrádzal zo zmenky, čo v konečnom dôsledku bolo i z konania potvrdené. Konanie tiež preukázalo, že žalovaný plnil svoj záväzok titulom zúženia BSM a nie titulom zmenky, pričom žalovaný podal len námietku nezaplateného zmenkového dlhu, ale nie plnenia titulom zmenky, preto tieto námietky nie je možné zamieňať, nakoľko sú svojou podstatou odlišné. Ak mal prvostupňový súd za to, že zabezpečovací charakter zmenky bol preukázaný svedeckými výpoveďami a táto skutočnosť vyplýva i z okolností prípadu, nepostačuje to k tomu, aby bol návrh zamietnutý a zmenkový platobný rozkaz zrušený, pretože žalovaný včas nepodal námietku zániku zabezpečeného záväzku a to bez ohľadu na skutočnú funkciu zmenky, preto nemohol súd zmenkový platobný rozkaz zrušiť pre námietku, ktorá ani nebola voči nemu podaná. Rovnako za právne bezvýznamnú skutočnosť označil odvolateľ tvrdenie súvisiace s uložením zmenky u nezávislej osoby s tým, že po splnení zmenkového záväzku bude vrátená žalovanému ako vystaviteľovi, nakoľko právo vystaviteľa vlastnej zmenky pri platení zmenky vyplýva zo zákona, nie je potrebné preukazovať, že medzi žalovaným a predchádzajúcou majiteľkou zmenky existovala dohoda, ktorá zakladá totožné právo žalovaného vo vzťahu k spornej zmenke. V konaní nebolo ani preukázané, že žalovaný žiadal predchádzajúcu majiteľku zmenky o jej vydanie. V prípade, ak by sa aj takáto skutočnosť preukázala, nebolo by ju možné považovať za priamy dôkaz svedčia o tom, že by žalovaný považoval zmenkový dlh za splnený. V závere odvolateľ poukázal na nesprávne právne posúdenie platnosti či neplatnosti zmenky, ktorou sa súd zaoberal s použitím ust. § 37 ods. 2 Obč. zák., ktoré ale nie je možné použiť pri posúdení platnosti zmenky, v tomto prípade je nutné vychádzať z čl. I § 76 ods. 1 zák.č. 91/1950 Zb., ktorý sa osobitne zaoberá otázkou platnej zmenky. Za nesprávne považoval odvolateľ i tvrdenie prvostupňového súdu podľa ktorého, ak by zmenka mala plniť zabezpečovaciu funkciu bola by neplatnou z dôvodu, že vystaviteľ a remitent boli v čase jej vystavenia manželmi s existujúcim BSM, nakoľko sa ale v zmenke žiadnym spôsobom neuvádza, z akých prostriedkov má byť hradená, vystaviteľ zmenky mohol finančné prostriedky vyhrať v lotérii, mohol ich získať darom alebo zdediť, pretože v opačnom prípade by bol prijatý záver súdu, ktorým by sa konštatovalo, že všetky peňažné záväzky medzi manželmi sú neplatné. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie NS ČR vydané vo veci spis. zn. 5Cmo 735/95, podľa ktorého je pripustené, aby zmenka mohla byť v režime osobného majetku mimo spoločného majetku manželov. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Zotrval na tvrdení, že zmenka zanikla zaplatením, ktoré skutočnosti boli vyhodnotené súdom prvého stupňa správne a vyplynuli z vykonaného dokazovania a preto i v konaní o zaplatenie zmenky nemohol v rámci námietok žalovaný uviesť nič iné ako skutočnosť, že zmenkový dlh zanikol zaplatením, keď bola celá zmenková suma pripísaná na účet postupkyne, čím zmenkový dlh zanikol. Súčasne tak zanikol aj dlh, ktorý na seba žalovaný prevzal uzatvorením Dohody o vyporiadaní BSM, ale táto námietka by sa musela uplatniť v konaní, ktoré by iniciovať musela postupkyňa zmenky proti žalovanému na základe Dohody o vyporiadaní BSM, kedy by takáto námietka obstála. V konaní bolo súdu jednoznačne preukázané, že žalovaný na účet Ing. M. B. odoslal sumu 10.000.000,- Sk, ktoré jej boli v deň splatnosti pripísané na účet, a tým považoval zmenku za zaplatenú a o jej predloženie nežiadal, pretože mal za to, že sa nachádza v trezore jeho firmy a potom , ako sa dozvedel, že zmenka je v rukách postupkyne, konal kroky, ktoré smerovali k jej získaniu. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na to, že námietka neplatnosti zmenky nesporne bola riadne podaná a rozhodnutie Vrchního soudu ČR, na ktoré poukazuje odvolateľ, nebolo publikované, pričom rozsudok Vrchního soudu z 31.7.2008 sa týka otázky, či určitá listina je alebo nie je zmenkou a nie platnosti zmenky ako takej, tento odvolací dôvod je v danom konaní irelevantný, pretože sa nejedná o majetok BSM. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania o odvolaní rozhodol keď dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť ani zmeniť. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Uvedené právne ustanovenie predpokladá náležité zistenie skutkového stavu veci, z ktorého súd pri aplikácii a interpretácii použitej normy vychádza, a zistenie skutkového stavu predstavuje proces podriadenia zisteného skutkového stavu pod príslušnú na danú vec súdom aplikovanú správnu právnu normu. Odvolací súd musí konštatovať, že touto zásadou sa prvostupňový súd dôsledne neriadil a vo svojom rozhodnutí v časti odôvodnenia vychádzal z úvah, hypotéz a predpokladov bez toho, aby tieto boli riadne dokazovaním preukázané. Súd prvého stupňa síce poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. 3Mobdo 4/2009-292, zo dňa 30.4.2010 vydaného v tomto konaní, podľa ktorého sa bolo potrebné zaoberať funkciou zmenky, pričom dôkazné bremeno týkajúce sa dôvodu vystavenia zmenky je na žalobcovi (č.l. 295). Z rozhodnutia NS SR zároveň vyplýva nedôvodnosť odvolateľovej námietky spojenej s názorom odlišovania indosovania zmenky pred a po uplynutí lehoty na protest, v ktorom NS SR vyslovil, že indosácia zmenky po uplynutí lehoty na protest má účinky cesie, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa poukázal i v rozhodnutí vo veci samej a z toho dôvodu odvolací súd už na tento odvolací dôvod neprihliada, napriek tvrdeniu odvolateľa. Uvedený odvolací dôvod bol vyriešený právnym názorom vysloveným v rozhodnutí NS SR, preto sa ním nemusí zaoberať ani súd prvého stupňa, ale musí sa venovať otázke posúdenia a vyhodnotenia prípadného unesenia dôkazného bremena v súvislosti s určením samotnej funkcie zmenky zo strany žalobcu, čím sa súd prvého stupňa v rozsahu predložených dôkazov nezaoberal. Súd prvého stupňa zhodu vo výške a čase plnenia týkajúceho sa úhrady sumy 10.000.000,- Sk vyhodnotil ako plnenie zo zmenky s konštatovaním, že je „nepravdepodobné“, aby toto plnenie nebolo v kauzálnej príčinnosti so splatnosťou zmenky. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom nevyplýva, na základe akých skutkových zistení súd dospel k takémuto záveru, pretože nemôže svoje rozhodnutie založiť iba na domnienke, bez relevantného skutkového zistenia. Rovnako odvolací súd nepovažuje za podstatné pre rozhodnutie a ani správne vyporiadavanie sa s otázkou prípustnosti zmenky medzi manželmi. Vystavenie zmenky medzi manželmi nie je zákonom vylúčené a neznamená, že by takýto právny úkon mal byť absolútne neplatný. Otázka vyporiadania sa plnenia v súvislosti so zmenkou môže byť riešená pri vyporiadavaní BSM, ale nie je relevantná z hľadiska nároku, ktorý je predmetom tohto konania. V súvislosti s existenciou kauzálneho záväzku zo zmenky a jeho plnenia nebolo v štádiu pred vydaním rozhodnutia odvolacím súdom č.k. 21CoZm 6/2008-67 zo dňa 17.4.2008 prvostupňovým súdom vykonané riadne dokazovanie, čo bolo vytknuté i uznesením NS SR č.k. 3M Obdo/4/2009-292 vydaného v tejto veci s poukazom na to, že dokazovanie bolo vykonané v konaní pred odvolacím súdom, ktorý postup ale NS SR, ktorý vo veci konal na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR považoval za porušenie princípu v dvojinštančnosti, keď vyhodnotenie skutočností sporných v konaní vykonal iba odvolací súd, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Práve tento nedostatok si mal prvostupňový súd povšimnúť a dokazovanie viesť týmto smerom. Pre posúdenie nároku je významné, že žalovaný a Ing. B. uzatvorili dňa 20.4.2005 Dohodu o vzájomnom vyrovnaní, týkajúcu sa zúženia rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva spísanú podľa § 143a Obč. zák. formou notárskej zápisnice spis.zn. N 70/2005, Nz 16841/2005, NCRIS 16689/2005, v súvislosti s ňou sa mali zmluvné strany dohodnúť na finančnom vyrovnaní, podľa ktorého žalovaný ako manžel Ing. M. B. mal uhradiť a vyplatiť sumu 10.000.000,- Sk bankovým prevodom na účet Ing. B. vedený vo V. a.s. s tým, že jej nároky súvisiace s majetkom uvedeným v zmluve sú uspokojené v plnej výške. V tomto spojení treba vyhodnotiť aj námietku žalovaného ktorý tvrdil, že v deň zročnosti zmenky plnil zmenkovú sumu, o ktorej ale Ing. B. prehlásila, že sa jednalo o plnenie vykonané titulom finančného vyrovnania podľa Dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré súvisí so vzájomným vyrovnaním zo dňa 20.4.2005. Zmenka je nesporným záväzkom, podstata ktorého spočíva v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predložení zmenky k plateniu, ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať, nič iného okrem toho, že je vlastníkom zmenky. Zmenka ak je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku, ktorá je v nej uvedená, ale možno konštatovať, že je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby preukázal opodstatnenosť vznesených námietok voči zmenkovým nárokom. Ak sa táto skutočnosť nepodarí zmenkovému dlžníkovi preukázať, zostane mu povinnosť zmenku vyplatiť. Z uvedených dôvodov preto musí prvostupňový súd vyhodnotiť a vziať pri posudzovaní nároku zo zmenky do úvahy i všetky súvisiace okolnosti, predovšetkým Zmluvu o vzájomnom vyrovnaní, ktorú účastníci uzatvorili dňa 20.4.2005 v nadväznosti na Dohodu o zúžení rozsahu BSM, ktorú uzatvorili formou notárskej zápisnice. Zo znenia bodu 3 zmluvy (č.l. 162) vyplýva, že jej dňa 20.4.2005 boli peniaze vo výške 10.000.000,- Sk z titulu finančného vyrovnania pripísané na jej účet vedený vo V. a.s. pob. U. pod č. XXXXXX-XXX/XXXX, podľa čoho poskytnuté plnenie je plnením zo Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní, pričom použitím minulého času v texte vyššie uvedeného znenia bodu 3 svedčí o tom, že túto sumu už Ing. B. prijala. V tejto súvislosti vystáva otázka vyporiadania sa a preukázania tvrdenia, že žalovaný plnil i zmenkové plnenie a zmenkový záväzok, preto je významné posúdenie samotnej funkcie zmenky v spojení s ostatnými skutočnosťami, na ktoré poukazoval žalobca a ktoré v priebehu konania pred prvostupňovým súdom ako i súdom odvolacím vyšli najavo. Odvolací súd nepovažuje za správne ani tvrdenie súdu prvého stupňa, ktorý na strane 4 ods. 5 svojho rozhodnutia zo dňa 1.12.2011 uviedol, že „žalobca neprodukoval žiadny dôkaz od vrátenia veci z NS SR ktorým by preukázal, že zmenka nemala zabezpečovací charakter“. Treba dať do pozornosti prvostupňového súdu, že žalobca predložil dostatok dôkazov, ktorými ním tvrdenú skutočnosť preukazoval už pred rozhodnutím NS SR, ktorými sa mal súd prvého stupňa vo svojom záverečnom rozhodnutí a odôvodnení vyporiadať, vyhodnotiť ich, preto konštatovanie, že žalobca nepreukázal, že zmenka nemala zabezpečovací charakter po tom, ako bola vec z Najvyššieho súdu SR vrátená Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie, podľa ktorého tak žalobca podľa § 120 ods. 1 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno nepostačuje k tomu, aby bolo možné považovať rozhodnutie prvostupňového súdu za skutkovo preukázané a správne právne odôvodnené. Súd prvého stupňa nemôže ignorovať a nevyporiadať sa so všetkými skutočnosťami, na ktoré poukazoval žalobca a ktorými preukazoval funkciu zmenky a dôvody jej vystavenia. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa vzhľadom na dôvody, z ktorých prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí vychádzal a v spojení i s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí NS SR č.k. 3Mobdo 4/2009-292 je nedostatočné a nepreskúmateľné. Vydaním takéhoto rozhodnutia porušil súd prvého stupňa procesné právo účastníka na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom musí sa vyporiadať so všetkými z konania vzídenými skutočnosťami a predloženými dôkazmi, preto takéto rozhodnutie odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ktorom sa musí prvostupňový súd zaoberať i dôkazmi, ktoré boli predložené a na ktoré bolo poukazované žalobcom aj v štádiu konania pred vydaním rozhodnutia NS SR, všetky z konania vzídené skutočnosti vziať do úvahy, vzájomne vyhodnotiť a o veci opäť rozhodnúť. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p.). Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.