Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoZm/8/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115212273 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115212273.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Pavol Laczo a JUDr. Andrea Vyskočová ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Bratislava (zn. 4720900), proti žalovanému: A. T., nar. X. C. XXXX, G. XXX/X, L., o 5.958,06 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 24 CbZm 47/2015-88 zo 6. júna 2018, takto r o z h o d o l : I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje s tým, že sa nariaďuje oprava nesprávneho označenia zmenkového platobného rozkazu v jeho výroku. II. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. „24 Zm 47/2015-11“ (správne: 24 CbZm 47/2015-11) a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav: 3. Dňa 12. septembra 2007 žalovaný ako dlžník a H. S. R., a.s., podpísali zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 300.000 Sk, ktorý sa mal splatiť v 60 mesačných splátkach. Úver žalovaný bral za účelom vyplatenia obchodného podielu spoločnosti, ktorá prevádzkovala reštauráciu. Žalovaný vystavil v ten istá deň vlastnú zmenku bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu splatnosti na rad H., a.s. Zároveň podpísali žalovaný a H. dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, podľa ktorej mala táto zmenka slúžiť na zabezpečenie pohľadávok voči žalovanému zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru. Žalovaný touto dohodou zároveň udelil H., a.s., právo doplniť blankozmenku o dátum splatnosti a zmenkovú sumu, zodpovedajúcu výške záväzkov žalovaného voči H., a.s. Námietku žalovaného, že zmenku nepodpísal, posúdil súd v súvislosti so všetkými listinnými dôkazmi ako neopodstatnenú, pretože nebolo logické, aby žalovaný podpísal všetky ostatné listiny (žiadosť o poskytnutie úveru, zmluvu, dohodu o vyplňovacom práve), no nie zmenku, ktorá úver zabezpečovala. K zmenke sú pripojené doklady, ktoré mohol predložiť len žalovaný, a aj jeho podpis na zmenke je zhodný s podpismi na ostatných listinách. 4. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že predložená zmenka bola vystavená ako blankozmenka, ale bola riadne vyplnená a vyhovuje náležitostiam § 75 zákona zmenkového a šekového (č. 191/1950 Zb.). Podpis na nej pochádza od žalovaného a bola vyplnená na základe dohody, čo žalovaný ani nespochybnil. Samotný právny vzťah medzi H., a.s., a žalovaný vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka v spojení s § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, avšak zmluva o poskytnutí spotrebného úveru mala požadovanú formu a neobsahovala ani neprijateľné podmienky, ani nebola v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. Zmenka bola riadne indosovaná na žalobcu. 5. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáha zmeny tohto rozsudku a zamietnutia žaloby. Rozsudok je podľa neho nezákonný a porušuje jeho právo na súdnu ochranu. Je príliš formalistický, trpí vadami a jeho závery sú extrémne nekonzistentné, jeho odôvodnenie nedáva odpoveď na právne a skutkovo relevantné otázky tak, ako to vyžaduje judikatúra Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Charta základných práv Európskej únie. Súd nerešpektoval kogentné normy, čím ohrozuje spotrebiteľské právo žalovaného a právo na spravodlivý proces, ktorú súd mal žalovanému ako spotrebiteľovi - slabšej strane poskytnúť. Žalovaný v tomto smere poukázal na rad rozhodnutí ÚS SR, ESĽP, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, smernicu 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže H., a.s., neinformovala žalobcu v zmysle § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o postúpení pohľadávky, čím je toto postúpenie neplatné. Súd prvej inštancie neskúmal, či sú v zmluve neprijateľné podmienky, ako napr. RPMN nezahŕňajúca náklady na poistenie, poplatok za poskytnutie úveru a vedenie účtu, neuvedený dátum konečnej splatnosti a rozpísanie splátky na úroky a istinu. Indosácia zmenky umožňuje vymôcť plnenie z neprijateľnej podmienky. Záverom namietol kauzálnu príslušnosť súdu prvej inštancie, ako aj to, že nedal súhlas na spracovanie svojich osobných údajov. 6. Žalobca sa k odvolaniu doručenému 25. júla 2018 nevyjadril. 7. Konanie v prerokúvanej veci sa začalo podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. Podľa § 471 ods. 3 C. s. p. sa konanie zmenkovom platobnom rozkaze dokončí podľa doterajších predpisov, teda podľa § 175 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. Podľa judikatúry (porov. R 79/2018) však odvolacie konanie nie je konaním o zmenkovom platobnom rozkaze, preto sa naň nevzťahuje použitie Občianskeho súdneho poriadku, ale Civilného sporového poriadku. 8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9. Odvolací súd úvodom nezdieľa názor žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku jasne vysvetlil, aké skutkové zistenia považuje za preukázané a z akých dôkazných prostriedkov ich zistil. Takisto odôvodnil, prečo je predložená zmenka platná a prečo je žalobca oprávnený z nej uplatňovať práva. Rovnako sa súd prvej inštancie v odôvodnení zaoberal existenciou prípadných neprijateľných podmienok, rozporu so zákonom či s dobrými mravmi. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok podľa názoru odvolacieho súdu vyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 C. s. p. Žalovaný inak okrem úplne všeobecných tvrdení neoznačil konkrétny argument alebo tvrdenie, ktoré by súd prvej inštancie vo svojom rozsudku opomenul. To, že sa žalovaný nestotožňuje so závermi napadnutého rozsudku, nespôsobuje objektívny nedostatok odôvodnenia ani jeho arbitrárnosť. 10. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Jednotlivé skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciami listín. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný zmenku podpísal, vyplýva z logického uvažovania ostatných listinných dôkazov, a žalovaný ho v odvolaní už ani nenapadá. 11. Žalobca v prerokúvanej veci ako indosatár pôvodného majiteľa zmenky uplatňuje práva zo zmenky, ktorá bola nesporne vystavená na zabezpečenie pohľadávky pôvodného majiteľa - H. S. R., a.s., zo zmluvy o spotrebnom úvere z 12. septembra 2007. Podľa prvej vety § 17 ods. 1 z. z. a š. pritom platí, že kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlým majiteľom, okrem aj majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný však väčšinu svojich odvolacích námietok založil na predpoklade, že tento úver je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v danom čase, ako aj že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Pokiaľ by táto argumentácia bola správna, mohol by žalovaný podľa druhej vety § 17 ods. 1 z. z. a š. robiť žalobcovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho (žalovaného) vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, a to bez obmedzenia ustanoveného v prvej vete tohto paragrafu. Súd by v takom prípade podľa § 17 ods. 2 cit. zák. bol povinný z úradnej povinnosti prihliadať na skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takéto námietky. 12. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z toho, že zmluva o spotrebnom úvere z 12. septembra 2007 je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Tento jeho záver však s ohľadom na jeho vlastné skutkové zistenia neobstojí a nemá v nich oporu. Súd prvej inštancie totiž sám výsluchom žalovaného (zápisnica o pojednávaní zo 6. júna 2018, č. l. 86) zistil, že úver poskytnutý touto zmluvou mu bol poskytnutý na podnikateľské účely (!), ktoré žalovaný aj konkrétne opísal (vyplatenie obchodného podielu z reštaurácie). Tieto skutkové zistenia pritom súd prvej inštancie neurobil skôr a neboli tak známe ani odvolaciemu súdu pri vydávaní jeho predošlého zrušujúceho uznesenia č. k. 21 CoZm 6/2017-72. Súd prvej inštancie síce bol právnym názorom vysloveným v tomto uznesení viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.), celkom však opomenul, že právny názor odvolacieho súdu je vyslovený rebus sic stantibus, teda za určitého skutkového stavu veci. Podstatná zmena v skutkovom stave, ku ktorej dôjde po rozhodnutí odvolacieho súdu a ktorá má zásadný vplyv na právne posúdenie veci potom znamená zmiernenie viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu. V prerokúvanej veci však súd prvej inštancie ponechal celkom bez povšimnutia vlastné zistenie o tom, že sporný úver bol žalovanému poskytnutý na účely súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou. 13. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom k 12. septembru 2007 boli spotrebiteľskými zmluvami určité zmluvy, ak zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Spotrebiteľom podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podobne podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 12. septembru 2007 bola spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Aj v prípadoch zmiešaného (podnikateľsko-spotrebiteľského) účelu úveru Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 20. januára 2005 vo veci C-464/01, Johann Gruber proti Bay Wa AG, v podstate vyslovil, že osoba, ktorá uzavrela zmluvu týkajúcu sa tovaru určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, sa nemá považovať za spotrebiteľa, s výnimkou prípadu, že podnikateľský účel je do takej miery okrajový, že má v celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný význam. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu je zrejmé, že sporný úver bol žalovanému poskytnutý len na podnikateľské účely, a to na účel výplaty podielu na pohostinstve (reštaurácii) ako podniku v zmysle § 5 Obchodného zákonníka. Táto okolnosť tak vylučuje, aby sa právny vzťah medzi H., a.s., považoval za vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zák., resp. vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 14. V dôsledku toho sa na prerokúvanú vec nevzťahujú nielen obmedzenia použitia zmenky v spotrebiteľských právnych vzťahoch, ale vôbec ani ustanovenie § 17 ods. 1 druhej vety a ods. 2 z. z. a š. Žalovaný tak bol oprávnený namietať žalobcovi vlastné vzťahy k predošlému majiteľovi zmenky (H., a.s.) len za podmienky § 17 ods. 1 prvej vety Z. z. a š., pričom naplnenie tam uvedených podmienok (vedomé konanie na škodu dlžníka) musel tvrdiť a dokázať žalovaný ako zmenkový dlžník, a súd nebol podľa § 17 ods. 2 z. z. a š. povinný prihliadať na tieto skutočnosti z úradnej povinnosti. Podľa § 175 ods. 1 O. s. p., ktorý sa na konanie o zmenkovom platobnom rozkaze použil aj po 30. júni 2016, sa v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze (ak nešlo o spotrebiteľský vzťah, v ktorom platilo cit. ustanovenie § 17 ods. 2 z. z. a š.) uplatňovala koncentračná zásada. Podľa nej je možné prihliadať len na námietky, ktoré boli uplatnené v trojdňovej lehote od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na ďalšie námietky nebolo možné prihliadať. Žalovaný v prerokúvanej veci v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu namietol len to, že zmenku nevystavil a podpis pod ňou mu nepatrí. Námietky vznášané žalovaným v odvolaní (nesprávne vyplnenie zmenky, neprípustná indosácia) žalovaný v lehote na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu neuplatnil, v dôsledku čoho na ne nemožno prihliadať ani v odvolacom konaní. 15. Súd prvej inštancie teda správne rozhodol, pokiaľ námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné a ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Preto odvolací súd podľa § 387 C. s. p. jeho rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil, zároveň však per analogiam k § 224 C. s. p. nariadil súdu prvej inštancie opraviť zrejmú nesprávnosť v ňom (výrok I). 16. Hoci bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu nepriznal náhradu trov, na ktoré by mal podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. nárok, pretože mu žiadne nevznikli (výrok II). 17. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.