Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sa/17/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200401 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:1019200401.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobkyne: U. F., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G. XXX, XXX XX V., Česká republika, zastúpená procesným opatrovníkom: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G. XXX, XXX XX V., Česká republika, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.01.2019, takto r o z h o d o l : I. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava 1 číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.01.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 09.07.2018 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Sociálna poisťovňa, ústredie, svojim rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 09.07.2018 zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok podanú dňa 22.11.2017 s odôvodnením, že žalobkyňa nie je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidná, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho opatrovníka dňa 08.08.2018 odvolanie, v ktorom namietala, že jej zdravotný stav nebol dostatočne posúdený a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať invalidný dôchodok. 3. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30.01.2019 zmenila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že vyslovila, že podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 6 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamieta žiadosť p. U. F. o invalidný dôchodok. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v rámci odvolacieho konania bolo zistené, že žalobkyňa má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čím spĺňa podmienky invalidity, avšak podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným a získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa nárok na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec vo veku nad 45 rokov má nárok na invalidný dôchodok ak získal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku invalidného dôchodku. Keďže žalobkyňa získala celkovo len 5184 dní obdobia dôchodkového poistenia, nedosiahla žalobkyňa potrebnú dobu dôchodkového poistenia a preto jej bola žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá, pretože celkový počet rokov dôchodkového poistenia predstavoval len dĺžku 14 rokov a 74 dní. II. Žaloba a žalobné dôvody 4. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa prostredníctvom svojho opatrovníka dňa 19.3.2019 žalobu, v ktorej namietala nedostatočné posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom, ktorý nebral do úvahy nové skutočnosti o jej zdravotnom stave a ďalej namietala, že nebola dostatočne vyhodnotená skutočná doba dôchodkového poistenia a doba poistenia v Českej republike. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaná nesprávne posúdila vek žalobkyne, keď rozhodla podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z., keď u žalobkyne je podľa názoru žalovanej potrebné získať 15 rokov dôchodkového poistenia, nakoľko sa jedná o poistenca nad 45 rokov. Toto tvrdenie právne neobstojí a to z dôvodu, že žalovaná nebrala do úvahy dobu trvania správneho konania o invalidný dôchodok. Žiadosť o invalidný dôchodok žalobkyňa spísala 22.11.2017. Žalovaná v rozhodnutí zo dňa 30.01.2019 vychádzala z veku žalobkyne nad 45 rokov a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % od 12.06.2018. V tomto prípade je potrebná doba dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. Pri žiadosti o invalidný dôchodok je irelevantný dátum rozhodnutia správneho orgánu. Rozhodujúcim činiteľom je deň podania žiadosti a dátum uznania a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tomto prípade je dátum podania 22.11.2017, čo potvrdila aj žalovaná v rozhodnutí. V tejto dobe žalobkyňa mala 45 rokov ( dátum narodenia XX.XX.XXXX), preto je podľa zákona č. 461/2003 Z. z. §-u 72 ods. 1 písm. f) potrebná doba dôchodkového poistenia najmenej 10 rokov. Túto podmienku žalobkyňa splnila, čo dokazuje aj osobný list dôchodkového poistenia z 30.01.2019, kde je uvedená doba dôchodkového poistenia 5184 dní, čo je 14 rokov a 74 dní. III. Vyjadrenie žalovanej, replika, duplika 5. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná listom zo dňa 21.10.2019, keď uviedla, že námietka žalobkyne je nedôvodná, nakoľko žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity, t. j. XX.XX.XXXX dosiahla vek 45 rokov a preto splnenie zákonom stanovenej podmienky získaného potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok je v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. podmienené získaním najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Z administratívneho spisu žalobkyne bolo preukázané, že pred vznikom invalidity, t. j. pred 12. júnom 2018 spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Českej republiky získala žalobkyňa celkovo 5184 dní dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 74 dní, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 6. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/17/2018-89 zo dňa 11.11.2019 bol žalobkyni U. F., rod. P., ustanovený ako procesný opatrovník V. F., nar. XX.XX.XXXX, manžel žalobkyne. 7. K vyjadreniu žalovanej sa opatrovník žalobkyne vyjadril elektronicky dňa 18.11.2019, keď uviedol, že s rozhodnutím žalovanej nesúhlasí, nakoľko invalidita jeho manželky vznikla dňa 12.06.2018, vek manželky bol 45 rokov, to znamená, že potrebná doba dôchodkového poistenia bola 10 rokov, ktorú manželka spĺňala. 8. Žalovaná sa k replike žalobkyne nevyjadrila. IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava 9. Krajský súd prejednal vec podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (žalobkyňa požiadala o nariadenie pojednávania až v replike), pričom zistil, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 10. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z .z. (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z .z. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z .z. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. 11. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že žalobkyňa si podala dňa 22.11.2017 žiadosť o invalidný dôchodok, ktorú jej prvostupňový orgán a to Sociálna poisťovňa, ústredie, zamietla z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňala podmienku uvedenú v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorou je, že žalobkyňa nemala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zníženú o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 12. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Na základe tohto odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, ústredie a to rozhodnutím zo dňa 30.01.2019, ktorým zmenila prvostupňové rozhodnutie, pričom výrok druhostupňového rozhodnutia znel, že podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa článku 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamieta žiadosť p. U. F. o invalidný dôchodok. 13. Dôvodom zamietnutia tejto žiadosti bola skutočnosť, že žalobkyňa nespĺňa podmienku uvedenú v § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. a to konkrétne § 72 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona a to je potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, ktorý u poistenca vo veku 45 rokov je najmenej 15 rokov. 14. V súvislosti s námietkou žalobkyne, ktorá namieta, že posúdenie žalovanej pri určovaní potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia bolo nesprávne, krajský súd poznamenáva, že v tejto časti je rozhodnutie vecne správne a z ustanovenia § 72 ods. 1 písm. g) jednoznačne vyplýva, že u poistenca ktorý dosiahol 45 rokov je potrebný počet rokov dôchodkového poistenia v čase invalidity a t. j. 12.06.2018 minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia. Na druhej strane však krajský súd zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodoval v odlišných intenciách ako druhostupňový správny orgán a to podľa názoru súdu je neprípustné, nakoľko v danom prípade bola porušená zásada dvojinštančnosti konania. Navyše konanie o invalidnom dôchodku je špecifickým konaním, kedy sa osoba ktorá žiada invalidný dôchodok výnimočne zúčastňuje rozhodovania o žiadosti o invalidný dôchodok. V súvislosti so zásadou dvojinštančnosti konania správny poriadok kladie veľký dôraz na uplatnenie zásady materiálnej pravdy a nekladie žiadne prekážky na jej uplatnenie ani v rámci odvolacieho konania. Správny poriadok ani zákon nekladú žiadne obmedzenia pre rozsah či prostriedky dokazovania. Napr. ustanovenie § 59 ods. 1 správneho poriadku ukladá odvolaciemu orgánu oprávnene preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Zmena rozhodnutia je vhodná vždy keď prvostupňový orgán použil nesprávny hmotnoprávny predpis alebo oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený skutkový stav. 15. V danom prípade však takáto skutočnosť nebola zistená. Prvostupňový správny orgán rozhodoval o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok na základe toho, že podľa posudkového lekára žalobkyňa nesplnila podmienku uvedenú v § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a to že jej miera poklesu schopnosti nebola znížená o viac ako 40 %. Na druhej strane však žalovaná ako druhostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzala z iných skutočností a z iných záverov, pričom skonštatovala, že žalobkyňa dosiahla potrebnú mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak nedosiahla potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, ktorý si u žalobkyne vyžadoval 15 rokov dôchodkového poistenia, avšak žalobkyňa bola dôchodkovo poistená len 14 rokov a 74 dní. 16. V danom prípade ide o iné dôvody, na základe ktorých rozhodoval druhostupňový správny orgán a k týmto dôvodom sa žalobkyňa nemohla v priebehu správneho konania vôbec vyjadriť. O týchto dôvodoch sa žalobkyňa dozvedela až vydaním samotného druhostupňového rozhodnutia a nemohla teda reagovať na tieto dôvody ktoré sú obsahom tohto rozhodnutia. Touto skutočnosťou bola podľa názoru súdu porušená zásada dvojinštančnosti správneho konania a pokiaľ žalovaná rozhodovala ako odvolací orgán na základe iných skutkových zistení, tak bolo potrebné, aby sa žalobkyňa k týmto zisteniam mohla vyjadriť. Okrem toho z napadnutého rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé, z akého dôvodu došlo u žalobkyni k zmene posúdenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 35 % na 45 % a ktoré skutočnosti ovplyvnili tento záver, že došlo k zvýšeniu tejto miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žalovaná k svojmu rozhodnutiu dospela na základe iných skutkových zistení ako prvostupňový správny orgán, čím porušila zmysel dvojinštančnosti správneho konania. 18. Správny súd ďalej uvádza, že v zmysle zásady „iura novit curia„ správny súd označil v záhlaví za žalovanú Sociálnu poisťovňu, ústredie a nie generálneho riaditeľa a to z dôvodu, že v súvislosti s označením generálneho riaditeľa za žalovanú je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ je osoba ktorá stojí na čele orgánu verejnej správy a je okrem toho iného oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou. Administratívnou subjektivitou disponuje Sociálna poisťovňa, ústredie (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 z 30.9.2010). 19. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.