Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/15/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200025 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2020200025.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcov 1. U. T., nar. XX.XX.XXXX a 2. D. T., nar. XX.XX.XXXX, oboch bytom U. XX, I. zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária Krahulec, s.r.o., Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2019/030472/ Bo zo dňa 18.11.2019, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. X. O., bytom U. XXX, I., 2. U. Q., bytom U. XXX, I., 3. Y. W., bytom N. č. XXX/XXA, I., 4. Ing. U. W., bytom N. č. XXX/XXA, I. a 5. H. O., bytom X. č. XXX/XX, I., takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2019/030472/Bo zo dňa 18.11.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcom súd priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. III. Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia sa v konaní domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2019/030472/Bo zo dňa 18.11.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol ich odvolanie a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - obce I. č. Výst. CIF-353/2017/Rá-658 zo dňa 21.06.2019 (v znení opravy vykonanej listom č. Výst. CIF - 353/2017/Rá-715 zo dňa 08.07.2019) povoľujúce na návrh X. O. a Ing. U. Q. podľa § 68 stavebného zákona zmenu stavby pred jej dokončením spočívajúcu v zmene funkcie pôvodného objektu dvojgaráž na využívanie ako stolárska dielňa na kompletovanie nábytku v malosériových množstvách z už predom naformátovaných a olepených dielcov s ABS hranami. 2. Žalobcovia namietali, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 3. Poukazovali na to, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu a dvojgaráže na základe žiadosti stavebníkov S. O. a Ing. J. Q. zo dňa 22.03.2013. Žalobcovia už 06.04.2016 podali spoločnému obecnému úradu oznámenie o tom, že stavebníci zmenili pôdorysné a výškové usporiadanie stavby a túto využíva ako priemyselnú halu na výrobu nábytku a používaním obrábaných strojov a píl hlukom nadmerne obťažovali susedov. Následne žalobca v 1 rade dňa 20.05.2016 podal žiadosť o nariadenie odstránenia nelegálne postaveného malého zdroja vykurovania a znečisťovania ovzdušia a dňa 29.06.2016, t.j. po miestnom zisťovaní uskutočnenom dňa 09.06.2016, stavebníci požiadali o nové stavebné konanie, ktoré bolo zastavené rozhodnutím obce zo dňa 02.02.2017 pre neodstránenie nedostatkov žiadosti. 4. V konaní o zmene stavby pred dokončením začatým na základe žiadosti stavebníkov zo dňa 17.07.2017 žalobcovia predložili aj zvukové záznamy preukazujúce používanie stavby garáže ako stolárskej dielne, ktoré stavebný úrad nevzal do úvahy, pričom ignoroval aj fakt, že stavba už bola realizovaná s komínom na odvod spalín, ktorý nemal byť súčasťou dvojgaráže. 5. Štátny stavebný dozor vykonaný dňa 09.06.2016 zistil vykonanie nepovolených prác, najmä osadenie kotla v sklade, vybudovanie komína a obsadenie strojov, avšak zistený skutkový stav stavebný úrad podľa žalobcov nevyhodnotil správne, keď neaplikoval ustanovenie § 60 ods. 2 stavebného zákona. 6. Rozhodnutie obce I. o zmene stavby pred dokončením neobsahuje jednoznačné určenie stavebného povolenia, ktorým bola povolená výstavba dvojgaráže, preto iba zo žiadosti a ďalšieho obsahu rozhodnutia možno mať za to, že išlo o stavebné povolenie č. Výst. 84/2013/Ge-151 zo dňa 22.05.2013, ktoré bolo vydané v zlúčenom územnom a stavebnom konaní podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona. V konaní o zmene stavby na prevádzku stolárskej dielne v lokalite určenej na nízkopodlažnú bytovú výstavbu sa však takéto zlúčenie konaní žalobcom javí ako nevhodné a odporujúce právnym predpisom. 7. Žalobcovia poukazovali na to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu konštatuje, že umiestnením stolárskej dielne sú na pozemku parc. č. 52/2 splnené podmienky územného plánu obce určujúce koeficient zastavanej plochy, a následne, že územný plán umožňuje aj zariadenia nezávadných prevádzok a remesiel bez negatívnych vplyvov na životné prostredie a funkciu bývania a ako odôvodnenie uvádza „Podmienka je splnená, nakoľko hlavná funkcia na pozemku je bývanie v rodinnom dome a prevádzka je doplnková funkcia. Územný plán vyjadruje veľkosť prevádzky tak, že nemôže prevyšovať svojim rozsahom podlažnej plochy hlavnú funkciu a nemôže byť prekročená zastavaná plocha pozemku.“ Takto uvedené odôvodnenie povolenia stavby pre prevádzku stolárskej dielne nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia povolenia zmeny stavby pred dokončením, keď zo skutočnosti, že prevádzka je len doplnková funkcia nemožno vyvodiť záver, že to samo osebe znamená, že taká prevádzka, ktorá rozsahom podlahovej plochy menšia ako plocha hlavnej funkcie je bez negatívnych vplyvov na funkciu bývania. 8. Vyhl. 532/2002 v tretej časti (§ 43 až § 55) obsahuje požiadavky na niektoré druhy stavieb a v § 45 pri požiadavkách na stavbu rodinného domu v ods. 4 uvádza: „Na pozemku rodinného domu sa môže umiestniť drobná a jednoduchá stavba, ktorá má doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe alebo slúži na podnikanie.“ Zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že právny predpis umožňuje umiestniť na pozemku rodinného domu dva druhy drobných a jednoduchých stavieb a to jednak drobnú a jednoduchú stavbu, ktorá má doplnkovú funkciu alebo drobnú a jednoduchú stavbu, ktorá slúži na podnikanie. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že stavbu určená na podnikanie, teda ja stolársku dielňu nemožno považovať za stavbu, ktorá plní v zmysle platného právneho predpisu doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe rodinného domu. Rozhodnutie obce I. z 21.06.2019 teda nesprávne aplikuje uvedený právny predpis, keď splnenie podmienky pre umiestnenie stolárskej dielne na pozemku určenom na výstavbu rodinného domu odôvodňuje tým, že prevádzka stolárskej dielne je doplnkovou funkciou k hlavnej stavbe určenej na bývanie. 9. Nakoľko drobná alebo jednoduchá stavba na podnikanie podľa § 45 ods. 4 vyhl. č. 532/2002 Z.z. nesmie zhoršovať obytné a životné prostredie, vzhľadom na to, že v čase podania žiadosti o zmenu stavby dvojgaráže na stolársku dielňu stavba už bola postavená a jej umiestnenie na pozemku ani nebolo možné zmeniť, bol stavebný úrad povinný osobitne dôsledne skúmať, či stavba stolárskej dielne nebude zhoršovať obytné a životné prostredie a to osobitne aj z dôvodu, že iné umiestnenie stavby ani nebolo možné a vlastníci susediacich nehnuteľností požiadavku na iné umiestnenie stavby ani nemali možnosť vzniesť. Na stavebníkovi žiadajúcom zmenu stavby pred dokončením bolo, aby uniesol dôkazné bremeno, že stavba stolárskej dielne nebude zhoršovať obytné a životné prostredie, v prejednávanom prípade stavebník toto dôkazné bremeno neuniesol. 10. Podľa územného plánu obce I. v území určenom na bytovú výstavbu nízkopodlažných rodinných domov je určený zákaz umiestňovania výroby, skladov a prevádzok s negatívnymi dopadmi na funkciu bývania. Keď územný plán obce zakazuje umiestnenie stavby s negatívnym dopadom na bývanie musí pri vydaní príslušného rozhodnutia stavebný úrad osobitne a riadne preskúmať a logickými, vecne a právne podloženými argumentami odôvodniť, že umiestnenie stavby nemá / nebude mať negatívny dopad na funkciu bývania. Nezanedbateľnou skutočnosťou je, že stavebný úrad pritom nemôže zaťažiť iných účastníkov konania ako stavebníkov dôkazným bremenom, že stavba má, resp. bude mať negatívny vplyv na funkciu bývania, ale naopak, práve stavebník, prípadne stavebný úrad (s poukazom na § 32 ods. 1 Správneho poriadku) musí preukázať, resp. mať za preukázané, že stavba nebude mať negatívny vplyv na funkciu bývania. 11. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí k umiestneniu stolárskej dielne konštatoval, že umiestnenie stavby z hľadiska územnoplánovacej dokumentácie vyplýva z projektovej dokumentácie stavby vypracovanej oprávnenou osobou, a že v sprievodnej správe k projektovej dokumentácii uvádza, že prevádzka stolárskej dielne bude tvoriť doplnkovú funkciu k hlavnej funkcii bývania ako nezávadná prevádzka bez negatívnych vplyvov na životné prostredie. Odvolací orgán teda v celom rozsahu prevzal nesprávnu aplikáciu par. 45 ods. 4 a 5 Vyhl. č. 522/2002 o doplnkovej funkcii stavby na podnikanie k rodinnému domu prvostupňovým orgánom. 12. Za bezpredmetné žalobcovia považujú poukazovanie žalovaného na zodpovednosť projektanta podľa § 46 stavebného zákona nakoľko stavebný zákon neobsahuje úpravu, podľa ktorej by sa nepreskúmavala projektová dokumentácia vypracovaná autorizovanou osobou. V danom prípade naviac projektant v roku 2017 odkazoval na neplatné právne predpisy - vyhlášku č. 347/1990, vyhlášku č. 718/2002 Z.z. a nariadenie 444/2001 Z.z., ktorá skutočnosť zakladá pochybnosti o správnosti projektovej dokumentácie. 13. Podľa žalobcov podkladom pre rozhodnutie nemôže byť vyjadrenia správneho orgánu zo dňa 03.08.2016, teda vydané ešte pred začatím konania o zmene stavby pred dokončením podľa ktorého je prevádzko stolárskej dielne doplnkovou funkciou k hlavnej funkcii bývania a negatívny dopad na bývanie sa dá určiť iba konkrétnym meraním, napr. hluku prevádzky. 14. Nesúhlasia ani s obsahom tohto vyjadrenia, nakoľko je na stavebníkovi, ktorý o zmenu stavby požiadal, aby preukázal, že stavba nebude mať negatívny vplyv na bývanie. Odvolací orgán vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že odvolatelia nepredložili dôkaz, ktorý by preukazoval nimi predpokladaný negatívny dopad na funkciu bývania. 15. Podľa žalobcov je zrejmé, že stavebníci od začiatku stavby v roku 2013 mali zámer dvojgaráž zmeniť na stolársku dielňu, preto z ich strany išlo o zneužitie práva a poškodzovanie práv vlastníkov susediacich nehnuteľností. 16. Žalobcovia v konaní o vydanie stavebného povolenia v roku 2013 nemali dôvod namietať, že stavba garáže mala byť umiestnená len 1 meter od hranice ich pozemku, hoci mohli podľa § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. požadovať umiestnenie najmenej dva metra od hranice pozemku. Stavebníci pritom prakticky hneď po postavení stavby naviezli do nej technológiu potrebnú na prevádzkovanie stolárskej dielne a túto aj začali užívať. Skutočný zámer stavebníkov naznačuje aj výška stavby podľa stavebného povolenia 3,480 m, čo je pre garáž pre osobné vozidlá neobvyklá výška. 17. Nakoľko v čase podania žiadosti o povolenie stavby stolárska dielňa v roku 2016 už bola stavba postavená a jej umiestnenie nebolo možné zmeniť, žalobcovia boli postupom stavebníkov ukrátení na svojich právach, nemohli uplatniť námietky uplatniteľné v riadnom konaní o umiestnenie stavby, ak by neboli uvádzaní do omylu nepravdivým deklarovaním účelu stavby. 18. Obec I. v rozhodnutí z 21.06.2019 konštatovala, že v konaní o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením námietky neboli uplatnené. Toto konštatovanie obce I. bolo nepravdivé a bolo v rozpore s obsahom spisu o stavebnom konaní, ktoré sa začalo 17.07.2017 na základe žiadosti stavebníkov o povolení zmeny stavby pred jej dokončením. Uvedenej nesprávnosti si bol vedomý aj odvolací orgán. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí na str. 11 uviedol, že v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku túto vadu odstránil tak, že požiadal RÚVZ o stanovisko k obsahu odvolania smerujúcemu voči obsahu stanoviska RÚVZ/2019/00710 zo dňa 18.01.2019. RÚVZ sa na základe listu odvolacieho orgánu v stanovisku zo dňa 01.10.2019 vyjadril, že „nebolo potrebné sa vyjadrovať k šíreniu hluku do životného prostredia, nakoľko predmetná prevádzka nie je v súčasnosti zriadená a ani ešte neprebehla zmena v užívaní predmetnej stavby, ku ktorej sa RÚVZ Trnava nevyjadruje, nakoľko podľa § 52 ods. 1 písm. b) zák. č. 355/2007 Z.z. sú povinné predkladať opatrenia uvedené v § 13 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva len fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby.“ Z uvedeného vyjadrenia RÚVZ Trnava a contrario vyplýva, že ak by išlo o zmenu stavby pred dokončením, o ktorú žiada fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, taká žiadosť by podliehala posudkovej činnosti orgánu verejného zdravotníctva. Táto skutočnosť vyplýva aj z platnej právnej úpravy. 19. Žalobcovia uvádzali, že zo spisového materiálu vedeného stavebného konania o povolení zmeny stavby pred dokončením je jednoznačné, že zmena stavby spočíva v zmene spôsobu jej užívania tak, aby v nej stavebník, podnikateľ X. O. mohol vykonávať podnikateľskú činnosť. Uvedené vyplýva aj zo samotného rozhodnutia obce I. z 21.06.2019, ktoré povoľuje zmenu stavby stolárska dielňa, pričom zmena stavby spočíva v zmene funkcie objektu, keď dvojgaráž bude využívaná ako stolárska dielňa na kompletovanie nábytku v malosériových množstvách z už predom naformátovaných a olepených dielcov s ABS hranami; z vyjadrenia stavebníkov zo dňa 11.04.2019 k odvolaniu U. a D. T., ktorom napr. na str. 3 v bode 10 vyjadrenia uviedli: „Naši klienti do vydania kolaudačného rozhodnutia nevyužívajú a nebudú využívať predmetnú stavbu na svoje podnikateľské ani iné účely“ - z uvedeného je nepochybné, že zámerom stavebníkov je využívanie stolárskej dielne na podnikateľskú činnosť, ku ktorej aj v súčasnosti má stavebník X. O. oprávnenie. 20. Vzhľadom na to, že stolárska dielňa bola od počiatku určená na podnikateľskú činnosť stavebníkov, ku ktorej aj v čase vydania rozhodnutia obce I. z 21.06.2019 mal stavebník X. O.ivnostenské oprávnenie je nepochybné, že k rozhodnutiu o zmene stavby pred dokončením boli stavebníci povinní predložiť záväzné stanovisko orgánu verejného zdravia podľa § 13 ods. 3 písm. c) zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene zákonov. RÚVZ ale svoje vyjadrenie pre odvolací orgán podľa znenia napadnutého rozhodnutia na str. 12 opieral o ustanovenie § 52 zák. č. 355/2007 Z.z., ktorý v ôsmej časti v § 51 až 53 upravuje ďalšie povinnosti fyzických a právnických osôb. V danom prípade ale o posúdenie požiadal odvolací správny orgán a RÚVZ jeho žiadosti o posúdenie nevyhovel. Je zrejmé, že odvolaciemu orgánu sa vadu konania nepodarilo odstrániť. 21. Odvolací orgán, ktorý bol v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu nepostupoval správne pri odstránení vady konania namietanej žalobcami v námietkach vznesených v konaní o zmene stavby pred dokončením a v odvolaní proti rozhodnutiu obce I. z 21.06.2019. 22. Obec I. v rozhodnutí z 21.06.2019 nezamietla ani jednu z uplatnených námietok z dôvodu, že námietky žalobcov ignorovala. V dôsledku toho, aj rozhodnutie odvolacieho orgánu je zmätočné, lebo formálne síce zamietlo odvolanie účastníkov, ale potvrdením rozhodnutia obce bez opravy ponechalo nezamietnuté námietky, ktoré účastníci uplatnili v rámci konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia od žiadosti o povolenie zmeny stavby pred dokončením v júli 2017. Nič na tom nemení ani pokus odvolacieho orgánu, ktorým reagoval na odvolanie účastníkov, keďže taký postup nemôže zhojiť vážnu ujmu, ktorú utrpel účastníci tým, že konanie bolo dvojstupňové iba formálne, zdanlivo. Obec ako správny orgán v prvom stupni ignorovala uplatnené námietky, nezaoberala sa nimi, čo vylučuje, aby sa s nimi vyrovnala ako predpokladá a vyžaduje zákon. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 23. Obec v oznámení č. Výst.CIF-353/2017/Rá-522 zo dňa 22.05.2019, ktorým informovala, že zabezpečila „potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia“, nepoučila žalobcov, že treba opakovane uplatniť aj námietky uplatnené v minulosti, lebo inak sa na ne neprihliadne. Preto účastníci dôvodne predpokladali, že je to iba možnosť na uplatnenie nových námietok, ak by boli podklady doplnené, čo sa ale nestalo, a žalobcovia ako účastníci konania dôvodne predpokladali, že už uplatnené námietky a návrhy bude obec posudzovať v zmysle zákona. 24. Hodnotenie námietok až na základe odvolania nemožno vnímať ako naplnenie vôle zákonodarcu, lebo účastníkom sa tým nielen de facto, ale aj de iure neposkytol priestor na obhajobu oprávnených záujmov ako to predpokladá a vyžaduj zákon a núti ich podať súdnu žalobu, v ktorej im nezostáva iné ako uplatniť výhrady voči zamietnutiu odvolania, ktoré de facto plnilo funkciu námietok, ktoré sa obvykle uplatňujú na základe oznámenia obce, namiesto toho, aby mohlo byť skutočným odvolaním voči zamietnutiu námietok. 25. Postup prvostupňového a odvolacieho orgánu je porušením dvojinštančnosti konania, tým došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať a aj malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 26. Odvolacím orgánom tvrdené odstránenie nedostatkov prvostupňového konania ale viedlo k ďalšiemu porušeniu práv žalobcov. Odvolací orgán prerušil konanie o odvolaní žalobcov do doriešenia časti odvolania, ktoré smeruje proti obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu. Odvolací orgán ale neupovedomil žalobcov o obstaraní stanoviska RÚVZ Trnava zo dňa 01.10.2019 a neumožnil im teda ako účastníkom konania vyjadriť sa k jeho obsahu pred vydaním rozhodnutia. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedené platí aj pre rozhodnutie o odvolaní, ak v ňom boli obstarané nové podklady pre vydanie rozhodnutia. Odvolací orgán tým, že neumožnil žalobcom vyjadriť sa k stanovisku RÚVZ Trnava zo dňa 01.10.2019 nedodržal správny úradný postup a zaťažil konanie rovnakou vadou, pre ktorú zrušil rozhodnutie obce zo dňa 29.01.2019. Uvedený nesprávny postup odvolacieho orgánu a porušenie práv žalobcov ako účastníkov stavebného konania je potvrdením, resp. dôsledkom porušenia princípu dvojinštančnosti konania. 27. Odvolací orgán odstraňoval zistenú vadu, lebo obec ignorovala jeho právny názor na potrebu zabezpečiť záväzné stanovisko RÚVZ, ktorý uviedol v rozhodnutí OU-TT-OVBP2-201/012/03/Bo zo dňa 26.04.2019. Žalobcovia majú za to, že ani odvolací orgán sa dôsledne neriadil svojim právnym názorom, ale hlavne vo svojom postupe nerešpektoval vôľu zákonodarcu. 28. Žalobcovia poukazovali na to, že podľa § 62 ods. 2 stavebného zákona, ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava. Žalobcovia sú presvedčení, že zo znenia zákona, slovného spojenia „účinky budúcej prevádzky“ možno odvodiť, že posúdenie nemožno odkladať na čas neskoršej prevádzky. Zákon ukladá povinnosť preskúmať aj účinky budúcej prevádzky stavebnému úradu ž v stavebnom konaní, teda pred vydaním rozhodnutia. Tejto povinnosti sa stavebný úrad nemôže zbaviť odkazom na prax dotknutého orgánu, to rovnako platí aj pre odvolací orgán. Ak dotknutý orgán neskúma účinky budúcej prevádzky pred uvedením do užívania, správny orgán (stavebný úrad, odvolací orgán) mal by posúdiť účinky budúcej prevádzky z podkladu, ktorý má k dispozícii (napr. dokumentácia stavby vrátane zoznamu technologických zariadení, technické parametre udávané výrobcami technologických zariadení určených na spracovanie dreva - formátovacia píla, hobľovačka a iné - odsávacie zariadenie, hlavne o hluku drevospracujúcich zariadení 100dB, pričom zákonom povolený limit pre hluk v obytnom a rekreačnom prostredí je 50dB), ak sú podklady pre takú posúdenie vhodné a dostatočné. Ak podklady pre také podklady nie sú dostatočné, mal by stavebný úrad žiadosť zamietnuť. 29. Žalobcovia poukazovali v stavebnom konaní na skutočnosť, že stavba, o ktorej zmenu sa snažia stavebníci, je v lokalite určenej na nízkopodlažnú výstavbu rodinných domov, poukazovali na pomery v dotknutej lokalite, keď sa v nej nachádzajú len rodinné domy s funkciou bývania, lokalita je tichá, bez rušivých vplyvov remeselných či iných služieb, dopravy a pod. a umiestnenie prevádzky stolárskej dielne nezodpovedá ani potrebám obce, a jej obyvateľov, v obci sa už stolárske dielne, v inej lokalite nachádzajú a stolárska dielňa, o ktorej prevádzkovanie majú snahu stavebníci ani nemá slúžiť na uspokojovanie potrieb obyvateľov v danej lokalite. Žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že za takých podmienok je umiestnenie prevádzky stolárskej dielne v danej lokalite porušením ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka o tom, že stavba nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, ....Prevádzkovanie stolárskej dielne v danej lokalite by nad mieru primeranú pomerom obťažovalo susedov hlukom, prachom, popolčekom,...Prvostupňový ani odvolací orgán sa ani touto námietkou žalobcov nezaoberali. 30. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 31. Uvádzal, že správne orgány postupovali v konaní v súlade s ust. § 3 ods. 1,2,3, 4 a 5 správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Účastníkom, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú nato, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Zmena stavby spočíva v zmene funkcie objektu. Dvojgaráž bude využívaná ako stolárska dielňa na kompletovanie nábytku v malosériových množstvách. Objekt ostáva prízemný nepodpivničený, zastrešený plochou strechou. Stavebný úrad, obec I., dňa 29.01.2019 rozhodnutím č. Výst.CIF-353/2017/Rá-46 povolil predmetnú zmenu stavby pred dokončením. Toto rozhodnutie OU Trnava - OVBP2 zrušil rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2019/012803/Bo zo dňa 26.04.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2019, a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci v súlade so zákonom. Stavebný úrad, obec I., v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, v novom prejednaní listom č. Výst.CIF-353/2017/Rá-522 zo dňa 22.05.2019, podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia. 32. Tak, ako uvádza žalobca, Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, na žiadosť stavebného úradu, obce I., prešetril súlad navrhovanej zmeny stavby s územnoplánovacou dokumentáciou obce I. a vo svojej odpovedi, č. OU-TT-OVBP1-2016/024902/Ti zo dňa 03.08.2016 uviedol, že prevádzka stolárskej dielne je doplnková funkcia k hlavnej funkcii bývania, pričom negatívny dopad na bývanie sa dá určiť len konkrétnym meraním. Podľa žalobcu nemôže byť toto stanovisko podkladom pre vydanie predmetného rozhodnutia, nakoľko bolo vydané ešte pred podaním žiadosti na zmenu stavby a pred spracovaním projektovej dokumentácie. OU Trnava - OVBP2 v odvolacom konaní opätovne preskúmal súlad stavby „Stolárska dielňa“, na pozemku, parc. č. 52/2 v kat. ú. U., s územnoplánovacou dokumentáciou obce I. a zistil nasledovné: - Navrhovaná stavba je jednopodlažná s plochou strechou, bez podpivničenia a so zastavanou plochou 93,6 m2. Objekt bude slúžiť ako stolárska dielňa, ktorá pozostáva z dielne, skladu a kotolne. - Podľa grafickej časti „Územného plánu obce I.“ (schváleného uznesením obecného zastupiteľstva č. 107/2003 zo dňa 26.11.2003, v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu obce I.) výkresu „schéma záväzných častí a VPS“ sa stavba nachádza v regulačnom bloku „A1“ - bytová výstavba nízkopodlažná (rodinné domy). - Plochy „A1“ sú určené na bývanie v samostatne stojacich, radových a átriových rodinných domoch s koeficientom zastavanej plochy pri samostatne stojacich, radových a átriových rodinných domoch s koeficientom zastavanej plochy pri samostatne stojacich domoch max. 0,40 a radových rodinných domoch max. 0,60, s max. podlažnosťou nad terénom 1 nadzemné podlažie a obytné podkrovie, resp. 2 nadzemné podlažia. Uvedené je na parcele 52/2 dodržané. - Základná funkcia je bývanie v rodinných domoch. Podmienka je splnená, nakoľko hlavná funkcia na pozemku je bývanie v rodinnom dome a prevádzka je doplnková funkcia. Územný plán vyjadruje veľkosť prevádzky tak, že nemôže prevyšovať svojim rozsahom podlažnej plochy hlavnú funkciu a nemôže byť prekročená zastavaná plocha pozemku. - Súčasťou môžu byť aj zariadenia nezávadných prevádzok a remesiel bez negatívnych vplyvov na životné prostredie. Uvedené je posúdené vyjadreniami príslušného orgánu ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia. - Zakázané je umiestňovať výrobu, sklady a prevádzky s negatívnym dopadom na funkciu bývania. Nepredpokladá sa negatívny dopad na bývanie, nakoľko prevádzka bude len ako doplnok k bývaniu. - Z uvedeného vyplýva, že umiestnenie stavby „Stolárska dielňa“ na parcele č. 52/2 v kat. úz. U. je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce I.. 33. Odpoveď v liste č. OU-TT-OVBP1-2016/024902/Ti zo dňa 03.08.2016 nie je možné chápať ako stanovisko dotknutého orgánu a ani ako stanovisko nadriadeného správneho orgánu, ktorým je stavebný úrad viazaný. Ide iba o územnoplánovaciu informáciu, o ktorú požiadal stavebný úrad, o usmernenie a podporné stanovisko, aby jeho výklad súladu územného plánu s navrhovanou stavbou bol správny. OÚ Trnava odbor územného plánovania je v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe metodickým orgánom pre činnosť obcí na úseku územného plánovania. Stavebný úrad sa v konaní o povolení predmetnej zmeny dostatočne zaoberal vplyvom stavby na okolie, o čom svedčí aj to, že v spisovom materiáli, týkajúcom sa predmetnej stavby „Stolárska dielňa“ sa nachádzajú kladné stanoviská dotknutých orgánov, a to Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia a to v zmysle vodného zákona, zákona o odpadoch, v zmysle zákona o ochrane prírody, Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave a tiež súhlas na stavbu malého zdroja znečistenia ovzdušia od obce I., odborné stanovisko k projektovej dokumentácii stavby Technickej inšpekcie a.s. a vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave. Uvedené dotknuté orgány nevzniesli k umiestneniu stavby záporné stanoviská (ust. § 140b stavebného zákona), ich podmienky stavebný úrad, v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. d) a e) vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a ust. § 66 ods. 2 písm. e) stavebného zákona, skoordinoval a zapracoval do rozhodnutia (ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku), čím zabezpečí ich plnenie stavebníkom. 34. Žalobcovia si svoje námietky k predmetnej stavbe uplatnili vo svojom odvolaní zo dňa 19.02.2019 voči rozhodnutiu stavebného úradu, obce I. zo dňa 29.01.2019, ktoré OU Trnava - OVBP2 zrušil rozhodnutím zo dňa 26.04.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2019, a to z dôvodov porušenia procesnoprávnych ustanovení správneho poriadku, nakoľko stavebný úrad, obec I., neupovedomil účastníkov konania o doloženom stanovisku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 18.01.2019. OU Trnava - OVBP2 sa v rozhodnutí zo dňa 26.04.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2019, vysporiadal s uplatnenými námietkami odvolateľov a k námietkam smerujúcim voči stanovisku RÚVZ (námietka, že RÚVZ sa vo svojom stanovisku nevyjadril k účinkom na okolie a na vonkajší priestor v obytnom území, rovnako ako námietka, že hluk vznikajúci pri prevádzke drevoobrábacích strojov, ktoré sa budú používať, je deklarovaný výrobcami) uviedol: „Nakoľko stavebný úrad nedal možnosť účastníkom konania, aby sa pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia mohli vyjadriť k predmetnému stanovisku RÚVZ, stavebný úrad sa nemohol s danou námietkou vysporiadať. Pri uplatnení tejto námietky v novom prejednaní, stavebný úrad je povinný postupovať podľa ust. § 140b ods. 5 stavebného zákona.“ 35. Stavebný úrad, obec I., listom zo dňa 22.05.2019 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia, v ktorom uviedol, že podľa ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku v znení neskorších predpisov majú možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom aj k spôsobom ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Nakoľko si odvolatelia opätovne neuplatnili svoje námietky, stavebný úrad sa v preskúmavanom konaní nezaoberal ani uvedenou námietkou, smerujúcou voči stanovisku RÚVZ. OU Trnava - OVBP2 v súlade s ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku, túto zistenú vadu odstránil a s uplatnenou námietkou sa vysporiadal tak, že listom zo dňa 12.09.2019, požiadal RÚVZ o stanovisko k obsahu odvolania, smerujúcemu voči obsahu stanoviska č. RÚVZ/2019/00710, zo dňa 18.01.2019. 36. RÚVZ vo svojom stanovisku k obsahu odvolania zo dňa 01.10.2019, uviedol, že nebolo potrebné sa vyjadrovať k šíreniu hluku do životného prostredia, nakoľko predmetná prevádzka nie je v súčasnosti zriadená a ani ešte neprebehla zmena v užívaní predmetnej stavby, ku ktorej sa RÚVZ Trnava nevyjadruje, nakoľko podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. sú povinné predkladať opatrenia uvedené v § 13 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva len fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby. V kompetencii orgánov verejného zdravotníctva je požadovať vykonanie objektivizácie faktorov pracovného a životného prostredia v rámci uvedenia priestorov do skúšobnej prevádzky. Nakoľko predmetná stavba spĺňa všetky požiadavky dotknutých orgánov, odvolací orgán považuje predmetnú námietku za irelevantnú. To, či mali stavebníci od začiatku zámer dvojgaráž zmeniť na stolársku dielňu nevie ani stavebný úrad obec I., ani odvolací orgán posúdiť. 37. Z ďalších účastníkov sa k žalobe vyjadrili Ing. U. Q. a X. O., ktorí navrhli napadnuté rozhodnutie žalovaného súdom potvrdiť. 38. Uvádzali, že stavba bola postavená v zmysle projektovej dokumentácie a neboli menené žiadne pôdorysné a výškové usporiadania stavby, všetky rozmery stavby sú dodržané v zmysle projektovej dokumentácie. Pôvodný zámer bol využívať dvojgaráž a skladové priestory, čo aj zodpovedá rozlohe daného objektu. Vzhľadom na to, že stavebníci nenašli funkčne a cenovo vhodný objekt na podnikanie v danej lokalite, rozhodli sa pre zmenu účelu pôvodnej stavby v dvojgaráže a skladových priestorov na stolársku dielňu, čo neodporuje územnému plánovaniu v obci I.. Pokiaľ ide o malý zdroj vykurovania a znečistenia ovzdušia, všetky potrebné doklady boli predložené a stavebný úrad vydal súhlas na povolenie stavby MZZO. Výhrady žalobcov, že bol vybudovaný komína a osadený kotol sú neopodstatnené, nakoľko nikdy MZZO nebol využívaný. 39. Ohradzovali sa proti tvrdeniu žalobcov, že objekt bol využívaný na podnikanie, s tým, že opak potvrdili viaceré neohlásené kontroly. Stavebník môže dokladovať, že mal v prenájme skladové priestory v okolí I., umiestnenie strojov v objekte neznamená, že sa v ňom aj podniká, pričom k otázke hluku alebo podnikateľskej aktivity by sa mohli vyjadriť jednotliví susedia. 40. Nakoľko z námietok žalobcov ohľadne hlučnosti a prašnosti usúdili, že práve toto je dôvod, prečo nechcú povoliť stolársku dielňu, stavebníci dňa 17.07.2017 podali žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením na stavbu Stolárska dielňa na kompletovanie nábytku v malosériových množstvách z hotových dielcov. Zároveň bola predložená aj nová Projektová dokumentácia s uvedením zmien. V projektovej dokumentácii je uvedené ako má budúca prevádzka slúžiť a aké činnosti sa majú vykonávať. Aj z danej aktivity stavebníkov je zrejmé, že ustúpili žalobcom a v dielni sa bude vykonávať len montáž z hotových dielcov, dodaných subdodávateľom Jafholz. 41. Majiteľmi parcely 52/2 sú fyzické osoby: U. Q. a X. O., majiteľom daného pozemku, kde je postavený aj predmetný objekt, nie je firma Decora, preto logicky z toho aj vyplýva, že RÚVZ nemohol posudzovať, resp. vydať záväzné stanovisko firme. Takisto aj o zmenu stavby pred jej dokončením požiadali fyzické osoby, nie firma. 42. Na základe odporúčania Technickej inšpekcie, bola Projektová dokumentácia nanovo upravená o platné predpisy. Pokiaľ ide o vyhlášku č. 508/2019, v čase vyhotovenia Projektovej dokumentácie nebola v platnosti. 43. Všetkým účastníkom konania, aj žalobcom bolo doručené Oznámenie o oboznámení s podkladmi rozhodnutia, v ktorom zároveň bolo uvedené, že máme možnosť sa k uvedeným podkladom na vydanie rozhodnutia vyjadriť. Teda tvrdenie, že žalobcovia neboli poučení, je klamlivé. 44. Ďalší účastníci poukazovali na to, že podľa projektovej dokumentácie majú byť stroje ako formátovacia píla a odsávacie zariadenie použité iba vo veľmi výnimočných prípadoch, pričom ani nie je dôležitá, koľko decibelov je uvedených na stroji, ale koľko prenikne na susedný pozemok a v akej pravidelnosti. Tvrdenia žalobcov o hlučnosti stroja sú klamlivé a zavádzajúce, nimi uvádzaná hodnota 100dB sa nevzťahuje na stroj, ktorý je v objekte, výrobca uvádza skúškami overený hluk na pracovnom mieste 81,4 dB a s technológiou 87,3 dB. 45. Majú za to, že sa stavebný úrad v dostatočnej miere zaoberal námietkami žalobcov, vyžiadal si stanoviská dotknutých orgánov a nadmieru sa zaujímal vplyvom stavby na okolie, pričom spis obsahuje kladné stanoviská všetkých dotknutých orgánov. 46. Podľa nich sa im žalobcovia snažia znemožniť podnikanie, „robia šikanu“ a svojimi tvrdeniami poškodzujú dobré meno firmy, hoci dielňa ešte ani je v prevádzke, podávajú nerelevantné námietky a nepravdivé tvrdenia, pričom ani raz neprejavili záujem pozrieť si objekt a nezúčastnili sa ani miestneho zisťovania, na ktoré boli vyzvaní. 47. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 48. Podľa obsahu spisového rozhodnutia žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolania žalobcov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.06.2019 (žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia uvádza nesprávne uvádza dátum vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu 25.06.2019, hoci spomína jeho opravu, ktorá sa týkala práve dátumu vydania rozhodnutia) povoľujúce zmenu stavby pred jej dokončením spočívajúcu v zmene funkcie objektu tak, že stavba na pozemku registra „C“ parc. č. 52/2 v kat. úz. U. v obci I. - dvojgaráž bude využívaná ako stolárska dielňa. 49. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia (okrem iného) konštatoval, že preskúmal súlad stavby „Stolárska dielňa“, na pozemku par. č. 52/2 v kat. úz. U., s územnoplánovacou dokumentáciou obce I. a zistil nasledovné: · navrhovaná stavba je jednopodlažná s plochou strechou, bez podpivničenia a so zastavanou plochou 93,6 m2. Objekt bude slúžiť ako stolárska dielňa, ktorá pozostáva z dielne, skladu a kotolne · podľa grafickej časti „Územného plánu obce I.“ (schváleného uznesením obecného zastupiteľstva č. 107/2003 zo dňa 26.11.2003, v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu obce I.) výkresu „schéma záväzných častí a VPS“ sa stavba nachádza v regulačnom bloku „A1“ - bytová výstavba nízkopodlažná (rodinné domy) · plochy „A1“ sú určené na bývanie v samostatne stojacich, radových a átriových rodinných domoch s koeficientom zastavanej plochy pri samostatne stojacich, radových a átriových rodinných domoch s koeficientom zastavanej plochy pri samostatne stojacich domoch max. 0,40 a radových rodinných domoch mar. 0,60 s max. podlažnosťou nad terénom 1 nadzemné podlažie a obytné podkrovie, resp. 2 nadzemné podlažia. Uvedené je na parcele 52/2 dodržané. · základná funkcia je bývanie v rodinných domoch. Podmienka je splnená, nakoľko hlavná funkcia na pozemku je bývanie v rodinnom dome a prevádzka je doplnková funkcia. Územný plán vyjadruje veľkosť prevádzky tak, že nemôže prevyšovať svojim rozsahom podlažnej plochy hlavnú funkciu a nemôže byť prekročená zastavaná plochy pozemku · súčasťou môžu byť aj zariadenia nezávadných prevádzok a remesiel bez negatívnych vplyvov na životné prostredie. Uvedené je posúdené vyjadreniami príslušného orgánu ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia · zakázané je umiestňovať výrobu, sklady a prevádzky s negatívnym dopadom na funkciu bývania. Nepredpokladá sa negatívny dopad na bývanie, nakoľko prevádzka bude len ako doplnok k bývaniu · z uvedeného vyplýva, že umiestnenie stavby „stolárska dielňa“ na parcele č. 52/2 v kat. úz. U. je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce I.. 50. Odvolatelia si svoje námietky k predmetnej stavbe uplatnili vo svojom odvolaní zo dňa 19.02.2019 voči rozhodnutiu stavebného úradu obce I. č. Výst.CIF-353/2017/Rá-46 zo dňa 29.01.2019, ktoré OU Trnava - OVBP2 zrušil rozhodnutím zo dňa 26.04.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2019 a to z dôvodov porušenia procesnoprávnych ustanovení správneho poriadku, nakoľko stavebný úrad, obec I., neupovedomil účastníkov konania o doloženom stanovisku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 18.01.2019. Okresný úrad Trnava - OVBP2 sa v uvedenom rozhodnutí zo dňa 26.04.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2019, vysporiadal s uplatnenými námietkami odvolateľov a k námietkam smerujúcim voči stanovisku RÚVZ (námietka, že RÚVZ sa vo svojom stanovisku nevyjadril k účinkom na okolie a na vonkajší priestor v obytnom území, rovnako ako námietka, že hluk vznikajúci pri prevádzke drevoobrábacích strojov, ktoré sa budú používať, je deklarovaný výrobcami) uviedol: „Nakoľko stavený úrad nedal možnosť účastníkom konania, aby sa pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia mohli vyjadriť k predmetnému stanovisku RÚVZ, stavebný úrad sa nemohol s danou námietkou vysporiadať. Pri uplatnení tejto námietky v novom prejednaní, stavebný úrad je povinný postupovať podľa ust. § 140b ods. 5 stavebného zákona.“ 51. Stavebný úrad, obec I. listom zo dňa 22.05.2019 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia, v ktorom uviedol, že podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku v znení neskorších predpisov majú možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom aj k spôsobom ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Nakoľko si odvolatelia opätovne neuplatnili svoje námietky, stavebný úrad sa v preskúmavanom konaní nezaoberal ani uvedenou námietkou, smerujúcou voči stanovisku RÚVZ. OU Trnava - OVBP2 v súlade s ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku túto zistenú vadu odstránil a s uplatnenou námietkou sa vysporiadal tak, že listom zo dňa 12.09.2019 požiadal RÚVZ o stanovisko k obsahu odvolania, smerujúcemu voči obsahu stanoviska č. RÚVZ/2019/00710 zo dňa 18.01.2019. 52. RÚVZ vo svojom stanovisku k obsahu odvolania zo dňa 01.10.2019 uviedol, že nebolo potrebné sa vyjadrovať k šíreniu hluku do životného prostredia, nakoľko predmetná prevádzka nie je v súčasnosti zriadená a ani ešte neprebehla zmena v užívaní predmetnej stavby, ku ktorej sa RÚVZ Trnava nevyjadruje, nakoľko podľa § 52 ods. 1 písm. b) zák. č. 355/2007 Z.z. sú povinné predkladať opatrenia uvedené v § 13 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva len fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby. V kompetencii orgánov verejného zdravotníctva je požadovať vykonanie objektivizácie faktorov pracovného a životného prostredia v rámci uvedenia priestorov do skúšobnej prevádzky. 53. K námietke odvolateľov, že stavebný úrad nedal do súladu stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, odvolací orgán uviedol, že RÚVZ vo svojom stanovisku k obsahu odvolania uviedol, že nebolo potrebné sa vyjadrovať k šíreniu hluku do životného prostredia, nakoľko predmetná prevádzka nie je v súčasnosti zriadená a ani ešte neprebehla zmena v užívaní predmetnej stavby. Umiestnenie stavby z hľadiska územnoplánovacej dokumentácie vyplýva z projektovej dokumentácie stavby, vypracovanej oprávnenou osobou, autorizovaným stavebným inžinierom, Ing. U. Q., ktorá bola predložená RÚVZ na posúdenie. V sprievodnej správe uvedenej projektovej dokumentácie sa uvádza, že prevádzka stolárskej dielne bude tvoriť doplnkovú funkciu k hlavnej funkcii bývania, ako nezávadná prevádzka bez negatívnych vplyvov na životné prostredie. V súlade s ust. § 46 stavebného zákona, projektant je verejnoprávnym prvkom, ktorý zodpovedá za plnenie požiadaviek verejných záujmov voči stavebnému úradu, obci, dotknutým orgánom štátnej správy a požiadaviek na odborný výkon činností voči verejnoprávnym profesiovým komorám a zmluvným partnerom stavebníka. Odvolací orgán predloženú projektovú dokumentáciu predmetnej stavby nespochybňuje. 54. V spisovom materiáli, týkajúcom sa predmetnej stavby „Stolárska dielňa“ sa nachádzajú kladné stanoviská dotknutých orgánov, a to Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia a to v zmysle vodného zákona, zákona o odpadoch, v zmysle zákona o ochrane prírody, Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave a tiež súhlas na stavbu malého zdroja znečistenia ovzdušia od obce I., odborné stanovisko k projektovej dokumentácii stavby Technickej inšpekcie, a.s. a vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave. 55. Uvedené dotknuté orgány nevzniesli k umiestneniu stavby záporné stanoviská (ust. § 140b stavebného zákona), ich podmienky stavebný úrad, v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. d) a e) vyhl. č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a ust. § 66 ods. 2 písm. e) stavebného zákona, skoordinoval a zapracoval do rozhodnutia (ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku), čím zabezpečí ich plnenie stavebníkom. 56. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, na žiadosť stavebného úradu, obce I., prešetril súlad navrhovanej zmeny stavby s územnoplánovacou dokumentáciou obce I. a vo svojej odpovedi č. OU-TT-OVBP1-2016/024902/Ti zo dňa 03.08.2016 uviedol, že prevádzka stolárskej dielne je doplnková funkcia k hlavnej funkcii bývania, pričom negatívny dopad na bývanie sa dá určiť len konkrétnym meraním napr. hluku prevádzky. Toto vyjadrenie bolo podkladom k rozhodnutiu. Záujmy chránené predpismi o ochrane zdravia ľudu a o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok chránia dotknuté orgány (ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona), ktoré si vo svojich stanoviskách neurčili požiadavky na vypracovanie posudkov meraní pred vydaním povolenia. 57. Podľa § 45 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (1) Vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov vo výstavbe (ďalej len "vybrané činnosti vo výstavbe"), sú: a) projektová činnosť, b) vedenie uskutočňovania stavieb, c) vybrané geodetické a kartografické činnosti. 2a) (2) Projektovou činnosťou sa rozumie a) vypracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, b) vypracovanie dokumentácie potrebnej na vydanie územného rozhodnutia, c) vypracovanie projektu stavieb potrebného na vydanie stavebného povolenia vrátane statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb a projektového energetického hodnotenia. (3) Vedením uskutočňovania stavieb sa rozumie organizovanie, riadenie a koordinovanie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, sledovanie spôsobu a postupu uskutočňovania stavby, zodpovednosť za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby a za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. (4) Vybrané činnosti vo výstavbe môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon týchto činností (ďalej len "oprávnená osoba") podľa osobitných predpisov. 2b) Oprávnené osoby sú povinné pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy. (5) Právnické osoby môžu vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe, ak zabezpečia ich výkon oprávnenými osobami. (6) Za vybrané činnosti sa nepovažuje a) vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, ktoré môže vypracovať osoba s príslušným odborným vzdelaním, b) vedenie uskutočňovania jednoduchých stavieb uvedených v § 139b ods. 1 písm. b) a c), drobných stavieb a zmien týchto stavieb. Podľa § 62 zák. č. 50/1976 Zb. stavebného zákona (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a) c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. (2) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. (4) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa § 68 zák. č. 50/1976 Zb. stavebného zákona (1) Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. (2) V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. Podľa § 126 zák. č. 50/1976 Zb. stavebného zákona (1) Ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. (2) Ak tento zákon ustanovuje postup pri preskúmaní záujmov chránených osobitnými predpismi a pri uplatňovaní stanovísk alebo obdobných opatrení dotknutých orgánov, postupujú podľa neho dotknuté orgány uvedené v odseku 1. Právo týchto správnych orgánov vydať samostatné rozhodnutie zostáva nedotknuté, ak to predpisy na ochranu nimi sledovaných záujmov ustanovujú. (3) Pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby alebo rozhodnutia o ochrannom pásme, týkajúceho sa stavby, ktorej súčasťou je jadrové zariadenie, je stavebný úrad povinný vyžiadať si záväzné stanovisko podľa § 140b od Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. (4) Dotknutý orgán môže v stanovisku v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitných predpisov 12a) uviesť, že jeho stanoviskom sa nahrádza aj jeho vyjadrenie alebo stanovisko k posudzovanému zámeru v konaní, ktoré nasleduje podľa tohto zákona. Podľa § 139b ods. 4, ods. 7 zák. č. 50/1976 Zb. stavebného zákona (4) Zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. (7) Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy. Podľa § 140 zák. č. 50/1976 Zb. stavebného zákona Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 140b ods. 1, ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. stavebného zákona (1) Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. (2) Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. Podľa § 45 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu Na pozemku rodinného domu sa môže umiestniť drobná a jednoduchá stavba, ktorá má doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe alebo slúži na podnikanie. Podľa § 45 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu Podľa odseku 4 sa stavba umiestni tak, aby svojím vzhľadom a účinkami na okolie nezhoršovala obytné a životné prostredie a podľa charakteru podnikania spĺňala aj požiadavky na dopravnú obsluhu a parkovanie. 58. V súlade s právnym názorom žalobcov je potrebné konštatovať, že ich právo vznášať námietky a pripomienky v pôvodnom stavebnom konaní bolo zásadne determinované skutočnosťou, že predmetom tohto konania bol rodinný dom s dvojgarážou, nie stolárska dielňa, preto bolo dôvodné ich argumentácii v konaní o povolení zmeny stavby pred jej dokončením venovať zvýšenú pozornosť a dôsledne sa ňou zaoberať, čo však správne orgány oboch stupňov vo veci zjavne opomenuli, keď napriek nespornej skutočnosti, že sa stavba má užívať ako prevádzkareň, v stavebnom konaní neskúmali účinky budúcej prevádzky z hľadiska požiadaviek týkajúcich sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, ako im to ukladá ustanovenie § 62 ods. 1 a 2 stavebného zákona. 59. Aj v tejto súvislosti sa naviac zrozumiteľne a presvedčivo nevysporiadali ani so základnou otázkou, či stavba vo svojej novej funkcii stolárskej dielne je v súlade s územným plánom obce I.. 60. Žalovaný sa v obsahu svojho rozhodnutia stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého sa stavba podľa grafickej časti územného plánu obce I. nachádza v regulačnom bloku „A1“ - bytová výstavby nízkopodlažná (rodinné domy), pričom plochy „A1“ sú určené na bývanie v samostatne stojacich, radových a átriových rodinných domoch s koeficientom zastavanej plochy pri samostatne stojacich domoch max. 0,40 a radových rodinných domov mar. 0,60 s max. podlažnosťou nad terénom 1 nadmerné podlažie a obytné podkrovie, resp. 2 nadmerné podlažie, čo je na parcele č. 52/2 dodržané. 61. Podľa vo veci rozhodujúcich správnych orgánov je tou základnou funkciou bývanie v rodinných domoch, popri ktorej územný plán umožňuje aj zariadenia nezávadných prevádzok a remesiel bez negatívnych vplyvov na životné prostredie a funkciu bývania, čo súčasne považujú za splnené, nakoľko hlavná funkcia na pozemku je bývanie v rodinnom dome a prevádzka je doplnková funkcia. 62. Toto ich konštatovanie splnenia podmienok územného plánu sa však logicky môže vzťahovať iba na splnenie požiadavky dodržania primárnej funkcie územia, ktorou je bývanie v rodinných domoch, nakoľko nezávadnosťou prevádzky a absenciou jej negatívnych vplyvov na životné prostredie a funkciu bývania sa správny orgán ani okrajovo nezaoberal a v tejto súvislosti neuviedol akékoľvek svoje zistenia. 63. S nezávadnosťou prevádzky nemá žiadnu logickú súvislosť jej tvrdená doplnková funkcia, ktorá naviac bola stavebným úradom i žalovaným označená bez vysvetlenia, ako podľa nich funkciu bývania v rodinnom dome stolárska dielňa dopĺňa, akými úvahami, prípadne aplikáciou ktorých ustanovení zákona k tomu správny dospel (stavebný zákon v ust. § 139b ods. 7 ako stavby doplnkovej funkcie príkladmo uvádza kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, pri ktorých je ich doplnková funkcia pre stavbu na bývanie, stavbu občianskeho vybavenia alebo iné bez ďalšieho zjavná). 64. V tomto smere je správnou argumentácia žalobcov ustanovením § 45 ods. 4 vyhl. č. 532/2002 Z.z., z ktorého vyplýva nedôvodnosť spájania stavby slúžiacej na podnikanie s doplnkovou funkciou pre rodinný dom, rovnako ako ich argumentácia týkajúca sa nedostatku relevancie projektovej dokumentácie konštatujúcej práve namietanú doplnkovú funkciu prevádzky k hlavnej funkcii bývania, a jej nezávadnosť vo vzťahu k životnému prostrediu, ktorú žalovaný nespochybnil napriek tomu, že podľa stanoviska Technickej inšpekcie, a.s. uvedeného v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu odkazuje na viacero neplatných právnych predpisov. 65. Priam absurdne v súvislosti s požiadavkou na súlad stavby s územným plánom obce, ktorý (súlad) je v tomto prípade podmienený nezávadnosťou prevádzky stolárskej dielne a nezaťažovaním životného prostredia a funkcie bývania negatívnymi vplyvmi, vyznieva skutočnosť, že správne orgány v prospech stavebníkov posudzovali aj stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 18.01.2019, podľa ktorého úrad nemal k dispozícii údaje o klasifikácii územia v územnom pláne obce a k predloženej dokumentácii nemal pripomienky iba za predpokladu, že zriadenie stolárskej dielne je v súlade s územným plánom obce (!). 66. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný citoval aj zo stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 01.10.2019, pričom neozrejmil, aký má toto stanovisko význam pre posúdenie možného negatívneho vplyvu prevádzky stolárskej dielne na životné prostredie a funkciu bývania v danej lokalite, či podľa jeho názoru z konštatovania, že k šíreniu hluku nebolo potrebné sa vyjadrovať z dôvodu, že prevádzka ešte nie je zriadená, a že sa RÚVZ Trnava ku zmene v užívaní stavby nevyjadruje nakoľko podľa § 52 ods. 1 písm. b) a § 13 zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sú povinné opatrenia na posúdenie predkladať iba právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia (stavebník X. O. nie je podnikateľom? alebo záväzné stanovisko RÚVZ podľa § 13 nie je potrebné iba z toho dôvodu, že sa zmeny funkcie stavby na objekt súžiaci na podnikanie - stolársku dielňu domáha bez použitia dodatku svojho obchodného mena?) možno vyvodzovať, že prevádzka stolárskej dielne žiaden negatívny vplyv na životné prostredie a funkciu bývania nebude mať, alebo „len“, že v tomto štádiu negatívne vplyvy prevádzky posudzovať nemožno, požadovanú zmenu stavby je potrebné povoliť a jej vplyvy skúmať v ďalšom konaní (?) 67. V neposlednom rade sa žalovaný v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia nevysporiadal s dôkazmi predloženými odvolateľmi žalobcami - zvukovými záznamami a technickými parametrami Technologických zariadení., ktoré by podľa nich mali preukazovať prekročenia povolených limitov hluku, hoci na strane druhej konštatovanie žalovaného, že odvolatelia nepredložili dôkaz preukazujúci nimi predpokladaný negatívny dopad na funkciu bývania a rozpor so záujmami chránenými osobitnými predpismi, svedčí o nezákonnom prenesení dôkazného bremena z navrhovateľov zmeny stavby vo vzťahu k preukázaniu nezávadnosti prevádzky na iného účastníka správneho konania vo vzťahu k preukázaniu, že prevádzka závadnou bude. 68. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s celým rozsahom argumentácie žalobcov, neozrejmil, ako vyhodnotil nimi predložené dôkazy, resp. prečo ich nevyhodnocoval a neprihliadal k nim, zrozumiteľne nevysvetlil, akými úvahami sa riadil a ako v súvislosti s posudzovaním vplyvu prevádzky stolárskej dielne na životné prostredie a hlavnú funkciu bývania v danej lokalite vyhodnocoval stanoviská dotknutých orgánov, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal. 69. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak neposkytuje odpovede na zásadné otázky konania o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, čím nespĺňa požiadavky kladené naň ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku a súčasne porušuje jedno zo základných procesných práv účastníka, ktorým je právo na zrozumiteľné, presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia s náležitosťami stanovenými zákonom. 70. Súd preto žalobe podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok) vyhovel, napadnuté rozhodnutie žalovaného primárne z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu z hľadiska naplnenia účelu tohto súdneho konania nepovažoval za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 21.06.2019. 71. V ďalšom konaní správny orgán musí vychádzať zo skutočnosti, že povinnosť stavebného úradu skúmať účinky budúcej prevádzky vyplýva ako z ustanovenia § 62 ods. 2 stavebného zákona a § 45 ods. 5 vyhl. č. 532/2002 Z.z., tak aj z požiadaviek územnoplánovanej dokumentácie obce I., musí sa zrozumiteľne a logicky vysporiadať s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie odvolateľov (ak podľa správneho orgánu vplyv budúcej prevádzky v niektorej oblasti, ako by to podľa jeho doterajšieho stanoviska malo byť v prípade hluku, nebude možné posúdiť, neodôvodňuje to prijatie záveru, že prevádzka v tomto smere bude nezávadná) a svoje nové rozhodnutie vo veci odôvodniť dôsledne v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 72. V konaní úspešným žalobcom súd právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému priznal podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 73. Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na skutočnosť, že im v tomto konaní ani žiadne trovy nevznikli. 74. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.