KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trnava1. 7. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/28/2020 z 1. 7. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 1. júla 2020, sp. zn. 14S/28/2020, ECLI:SK:KSTT:2020:2020200083.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/28/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200083
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2020200083.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a
sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. S. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, XXX XX U. Q., 2/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX,
XXX XX U. Q., obaja právne zastúpení: JUDr. Daniel Janšo, advokát, so sídlom Horné záhrady 2,
974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom
Vajanského 22, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ S. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. F. XX, XXX XX U., právne zastúpený: Heringeš & Veverka, s.r.o., so sídlom Einsteinova 11, 851 01
Bratislava, IČO: 44 786 182, 2/ Poľovnícke združenie „JAGER", so sídlom Štefánikova 9, 917 01 Trnava,
IČO: 52 245 802, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo OU-TT-PLO-2020/016220 zo
dňa 05.03.2020, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 31.03.2020, doručenou tunajšiemu správnemu súdu elektronicky v ten istý deň,
sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhajú preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného číslo OU-TT-
PLO-2020/016220 zo dňa 05.03.2020, ktorým tento postupom podľa § 71 ods. 2 písm. c) a § 74
ods. 2 písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“)?na základe predloženej písomnej
žiadosti Poľovníckeho združenia „JAGER“ zaevidoval v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve
Zmluvu o užívaní poľovného revíru „Žaluďnica Hlohovec“ podpísanú medzi užívateľom poľovného
revíru: Poľovnícke združenie „JAGER“ a vlastníkmi spoločného poľovného revíru „Žaluďnica Hlohovec“
zastúpenými Rastislavom Bultmanom.

2. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade okrem iného požiadali o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom
v tejto súvislosti dôvodili tým, že postupom žalovaného a konaním zvolávateľov došlo k nezákonnému
získaniu výhod plynúcich z výkonu práva poľovníctva v poľovného revíru „Žaluďnica Hlohovec“ výlučne
v prospech Poľovníckeho združenia "JAGER", ktorého je dokonca členom aj jediný zástupca vlastníkov
poľovných pozemkov, a teda tento subjekt i jeho členovia na základe zjavne nezákonného a nulitného
právneho úkonu získali pre seba výhody, ktoré ex lege pripadajú vlastníkom poľovných pozemkov,
ktorým týmto hrozí značná finančná škoda. Podľa žalobcov v danom prípade existuje reálna hrozba,
nakoľko žalovaný v minulosti odmietol zaevidovať užívaciu zmluvu pre iný subjekt a v tomto konaní
nezákonne zabránil evidencií užívacej zmluvy, že v prípade úspechu žalobcov v konaní vedenom pod
č. k. 20S/148/2019, žalovaný opätovne odmietne evidenciu tejto zmluvy argumentujúc ustanoveniami
§16 ods. 2 zákona o poľovníctve a teda dôjde v konečnom dôsledku k denegatio iustitiae. Podľa
žalobcov skutočnosť, že žiadosť o evidenciu zmluvy v poľovného revíru „Žaluďnica Hlohovec“ nepodal
splnomocnený zástupca vlastníkov poľovných pozemkov (aj keď nezákonne zvolený), Poľovníckeho
združenia "JAGER", čo je v priamom rozpore s uznesením č. 6 zo zhromaždenia, nakoľko zhromaždenie



na podanie žiadosti splnomocnilo zvoleného splnomocnenca a nie Poľovnícke združenie "JAGER"
žalobcovia sú presvedčení, že tento právny úkon je nulitný, nakoľko konanie bolo začaté na podnet
podaný neoprávnenou osobou.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 02.06.2020, osobne podanom na správnom
súde dňa 05.06.2020. Žalovaný s návrhom žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nesúhlasí a žiada aby ho súd zamietol. Podľa žalovaného bol proces zaevidovania zmluvy o užívaní
poľovníckeho revíru " Žaludnica Hlohovec" zo strany orgánu štátnej správy v súlade s ustanovením
§16 zákona o poľovníctve. Podľa uznesení v notárskej zápisnici, zhromaždenie vlastníkov viac ako
nadpolovičnou väčšinou, čo predstavuje 62,72 % vlastníkov poľovných pozemkov počítanou z výmery
všetkých poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, rozhodlo o výške náhrady za
užívanie poľovného revíru a že užívanie poľovného revíru postúpi Poľovníckemu združeniu "JAGER". K
stanovisku žalobcov, že existuje reálna právna hrozba, nakoľko v minulosti žalovaný odmietol zaevidovať
užívaciu zmluvu pre iný subjekt a prípadnému úspechu žalobcov v konaní č. k. 20S/148/2019 žalovaný
dodal, že JUDr. Daniel Janšo je taktiež právnym zástupcom žalobcov, a to Poľovníckej spoločnosti
Agrolov Inovec, Ing. S. M. a Mgr. S. H. v konaní o preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. OÚ-TT-
PLO - 2019/013816, v ktorom nezaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru "Žaluďnica Hlohovec"
uzatvorenú v zmysle §13 zákona o poľovníctve, pretože bola v rozpore s §16 ods.1 zákona poľovníctve,
lebo ju nepodpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu
poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a bola podpísaná neoprávnenou osobou, čím došlo
taktiež k porušeniu ustanovenia § 14 ods.3 písm. a) zákona o poľovníctve. Na základe uvedeného
žalovaný nesúhlasí so stanoviskom, že dôjde v konečnom dôsledku k odmietnutiu spravodlivosti.

4. Ďalší účastník v 1/ rade sa prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku vyjadril vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.06.2020, doručenom správnemu súd
elektronicky dňa 08.06.2020. Ďalší účastník v prvom rade má za to, že k žiadnemu nezákonnému
získaniu výhod postupom žalovaného v prospech zvolávateľov ani v prospech Poľovného združenia
"JAGER" nedošlo. Podľa ďalšieho účastníka nie sú naplnené podmienky ustanovenia §177 ods.1
Správneho súdneho poriadku. Z obsahu žaloby nie je zrejmé, ochrany akých subjektívnych práv sa
žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ vlastne domáhajú. Tým, že boli poľovné práva priznané Poľovnému združeniu
" JAGER" a tým, že bola riadne zaevidovaná ich zmluva, neutrpeli žiadnu ujmu na svojich právach a
majetku. Konanie č. k. 20S/148/2019 im ako vlastníkom pozemkov priznal cenu o polovicu nižšiu ako
v zmluve, ktorej evidenciu napádajú v tomto žalobnom návrhu. Pritom je všeobecne známe, že výkon
práva poľovníctva nie je ziskovou činnosťou, práve naopak predstavuje finančnú stratu pre Poľovné
združenie "JAGER". Žalobcovia síce tvrdia, že pre vlastníkov pozemkov hrozí finančná škoda, avšak
nepriamo poukazuje na konanie, v ktorom získajú za postúpenie výkonu pána poľovníctva výrazne
menej. Ďalší účastník zároveň uviedol, že žalobcovia sa zjavne domáhajú uplatnenia poľovných práv
v prospech Poľovníckej spoločnosti Agrolov Inovec, IČO: 42 156 602, so sídlom Kukučínova 27,
Hlohovec, ktorá je samostatným právnym subjektom a ktorá má hospodársky záujem na nezaevidovaní
zmluvy v prospech Poľovného združenia "JAGER". Jednoznačne sa tu teda jedná o zjavné porušenie
základného predpokladu správneho súdneho konania, nakoľko sa žalobcovia snažia domáhať ochrany
nie svojich subjektívnych práv, ale práv Poľovníckej spoločnosti Agrolov Inovec. Podľa ďalšieho
účastníka žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní, nakoľko je z kontextu zrejmé, že sa domáhajú iných ako
svojich subjektívnych práv a na takúto žalobu je oprávnený len prokurátor, alebo subjekt na to vyslovene
oprávnený. Ďalší účastník navrhol, aby súd správnej žalobe žalobcu odkladný účinok nepriznal.

5. Ďalší účastník 2/sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku vyjadril vo vyjadrení k žalobe
zo dňa 08.06.2020, doručenom správnemu súd dňa 09.06.2020, tak, že ho žiada zamietnuť.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi



by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej (2).

8. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej,
môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

11. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden
z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany
správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom
ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je
zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie
orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním
boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť
materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po
zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami
alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter
a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní
a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou
odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (I. ÚS 53/2018).

12. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa
prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom
rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať,
že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na
životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by
nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého
platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a
priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu
však musia predložiť žalobcovia.

13. Návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne dôkazy
na preukázanie hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku a ani z
administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu
verejnej správy nevyplýva. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej
žalobe riadne nepreukázali (nepreukázali aká konkrétna hrozba závažnej ujmy alebo iného vážneho
nenapraviteľného následku im hrozí), pričom len poukázanie na skutočnosť že Poľovnícke združene
„JAGER“ a jeho členovia pre seba nezákonne získali výhody, ktoré ex lege pripadajú vlastníkom
poľovných pozemkov, ktorým týmto hrozí finančná škoda a rovnako tvrdenia o existencii reálnej právnej
hrozby, nakoľko žalovaný už v minulosti odmietol zaevidovať užívaciu zmluvu pre iný subjekt, sú
bez bližšieho konkretizovania a predloženia relevantných dôkazov na priznanie odkladného účinku
nepostačujúce. Absencia akéhokoľvek vysvetlenia odôvodňujúceho prijatie úsudku o reálnosti tvrdenej
hrozby vzniku závažnej škody v dôsledku prípadného výkonu rozhodnutia, súdu priznanie odkladného



účinku správnej žalobe neumožňuje, preto správny súd tento procesný návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade
zamietol.

14. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 2020200083)