Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/28/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200083 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200083.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, XXX XX U. Q., 2/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, XXX XX U. Q., obaja právne zastúpení: JUDr. Daniel Janšo, advokát, so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Vajanského 22, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ S. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XX, XXX XX U., právne zastúpený: Heringeš & Veverka, s.r.o., so sídlom Einsteinova 11, 851 01 Bratislava, IČO: 44 786 182, 2/ Poľovnícke združenie „JAGER", so sídlom Štefánikova 9, 917 01 Trnava, IČO: 52 245 802, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo OU-TT-PLO-2020/016220 zo dňa 05.03.2020, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 25.2.2020 Poľovnícke združenie „JAGER“, so sídlom Štefánikova 9, 917 01 Trnava, IČO: 52245802, zastúpené štatutárnym zástupcom Vladimírom Rigom, predsedom združenia, predložilo žalovanému Okresnému úradu Trnava, pozemkový a lesný odbor, zmluvu o užívaní poľovného revíru „Žaluďnica Hlohovec“ ( uznaný za poľovný revír rozhodnutím Okresného úradu v Hlohovci č. D/2003/00895 zo dňa 19.6.2003, právoplatný dňa 11.9.2003 ) spolu s notárskou zápisnicou osvedčujúcou priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a s návrhom na vymenovanie poľovného hospodára a členov poľovnej stráže za účelom ich evidencie podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o poľovníctve, príp. zákon č. 274/2009 Z.z.). 2. Uvedenú zmluvu o užívaní poľovného revíru „Žaluďnica Hlohovec“ žalovaný opatrením č. OU-TT- PLO-2020/016220 zo dňa 05.03.2020 zaevidoval v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Žalovaný uviedol, že podľa § 22 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 344/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov, užívateľ poľovného revíru je povinný predložiť do troch mesiacov od evidencie zmluvy výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia v súlade s ust. § 21 citovanej vyhlášky. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva o užívaní poľovného revíru je účinná dňom registrácie, pričom súčasťou tejto zmluvy je odpis notárskej zápisnice, ktorá osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri „Žaluďnica Hlohovec“, ktorý doslovne súhlasí s prvopisom uloženým na Notárskom úrade v Prievidzi, u notára JUDr. Mária Zimmana, v zbierke notárskych zápisníc pod č. NZ 5367/2020. II. Žaloba a žalobné dôvody 3. Proti rozhodnutiu resp. opatreniu žalovaného o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru „Žaluďnica Hlohovec“, uzatvorenej dňa 05.03.2020 medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru „Žaluďnica Hlohovec“, zastúpených S. T. ako splnomocnencom zvoleným na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 17.2.2020 v Trnave a Poľovným združením „JAGER“, so sídlom Štefánikova 99/9, 917 01 Trnava, IČO: 52245802, zastúpeným predsedom združenia Vladimírom Rigom, podali žalobcovia dňa 31.03.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu, v ktorej namietali, že ako vlastníci poľovných pozemkov v poľovnom revíri "Žaluďnica Hlohovec" žalobcovia majú za to, že prijaté uznesenie na zhromaždení vlastníkov poľovných revírov konané dňa 17.2.2020 ako aj samotné zvolanie tohto zhromaždenia, jeho priebeh a hlasovanie, neprebehli v súlade so zákonom a pokiaľ správny orgán napriek tomu zaevidoval zmluvu, konal v rozpore so zákonom č. 274/2009 Z.z. Žalobcovia poukázali, že hoci priebeh uznesenia a rozhodnutie tohto zhromaždenia boli zaznamenané notárskou zápisnicou, tak z listiny prítomných, ktoré údaje nie sú zhodné so stavom katastra jednoznačne vyplýva, že zvolávatelia nepriznali hlasovacie právo všetkým zástupcom resp. vlastníkom poľovných pozemkov, ale tieto si upravili podľa vlastnej potreby a dokonca si ich nechali odhlasovať uznesením č. 3, čo je absolútne neprípustné. Žalobcovia uviedli, že napriek tvrdeniu predsedajúcej JUDr. P., tento dokument nebol poskytnutý k nahliadnutiu nikomu, okrem zvolávateľov a navyše obsahuje zjavne nesprávnosti, čo deklaroval aj zástupca Lesov SR, š. p., ktorý za tento bod odmietol hlasovať. Najzávažnejším porušením zákona bolo samotné zvolanie zhromaždenia, nakoľko toto nebolo zvolané v súlade so znením zákona o poľovníctve, pretože zvolávatelia vyvesili v obci Tepličky pozvánku, verejnú vyhlášku, ktorá nebola zvolávateľmi podpísaná. Právny poriadok SR vyžaduje na platnosť písomného právneho úkonu, ktorým verejná vyhláška nepochybne je, a aby bola signovaná, teda aby ju podpísal ten subjekt, ktorý ju zverejňuje. Žalobca-covia má za to, že už samotné zvolanie zhromaždenia bolo v dôsledku vyvesenia nepodpísanej verejnej vyhlášky neúčinné a nulitné. Túto skutočnosť potvrdzuje aj overená kópia pozvánky z obce Tepličky a rovnako prípadne svedectvo starostu obce Tepličky. Ďalším porušením zákona je podľa názoru žalobcov aj to, že uznesenie č. 6, ktorým zhromaždenie zvolilo jedného splnomocnenca vlastníkov poľovných pozemkov a to z dôvodu, že toto uznesenie je priamo v rozpore so znením § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, kde sa výslovne uvádza množné číslo, t. j. splnomocnencov, teda nie je možné zvoliť jedného splnomocnenca vlastníkov poľovných pozemkov, nakoľko zákon vyžaduje voľbu minimálne dvoch. Žalobcovia ďalej dali do pozornosti konajúcemu súdu aj skutočnosť, že žiadosť o evidenciu zmluvy poľovného revíru "Žaluďnica Hlohovec" nepodal splnomocnený zástupca vlastníkov poľovných pozemkov, ale Poľovnícke združenie „JAGER“, čo je v priamom rozpore s uznesením č. 6, nakoľko zhromaždenie na podanie žiadosti splnomocnilo zvoleného splnomocnenca a nie Poľovnícke združenie „JAGER“ a teda žalovaný mal povinnosť odmietnuť návrh na evidenciu z dôvodu, že bol podaný neoprávnenou osobou. Žalobcovia ďalej uviedli, že upozornil žalovaného podaním zo dňa 20.2.2020 na zjavné nezákonnosti zhromaždenia, no žalovaný sa k námietkam a k právnej argumentácii žalobcov nijako nevyjadril, ale len citoval zákonné znenie aj to pozmenené tak, aby sa nemusel zaoberať meritom veci. 4. Podľa názoru žalobcov žalovaný nepreskúmal riadne okolnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy, ignoroval rámec stanovený zákonom a cieľmi, opomenul svoju zákonnú povinnosť skúmať náležitosti ktoré stanovuje zákon. Správny orgán pri evidencii užívacej zmluvy je povinný preskúmať všetky okolnosti, ktoré mu ukladá zákon, najmä kto je vlastníkom poľovných pozemkov v poľovnom revíri, aké sú výmery jednotlivých vlastníkov a či subjekty ktoré konajú za vlastníkov majú na toto konanie oprávnenie. Pokiaľ sa správny orgán pred zaevidovaním zmluvy dostatočne nezaoberal zákonnými náležitosťami zhromaždenia, nemohol dospieť k jednoznačnému záveru či je alebo nie je možné túto zmluvu zaevidovať. Žalovaný sa zjavne nezaoberal zisťovaním zákonného stavu, ba dokonca ignoroval upozornenia na porušenie zákona, ktoré mu zaslali žalobcovia. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/26/2013 zo dňa 8.10.2013 ako aj rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/67/2015 z 15.1.2015 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/78/2018. 5. Z vyššie uvedeného dôvodu žalobcovia namietali, že postup žalovaného považujú za nepochopiteľný aj z dôvodu, že žalovaný je držiteľom katastrálneho operátu a teda mohol aj mal porovnať údaje o vlastníctve poľovných pozemkov uvedené v listine prítomných so skutočným stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a bol by jednoznačne prišiel k záveru, že priebeh a výsledky zhromaždenia boli nesprávne a nereálne a nevyjadrujú vôľu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov. Z tohto dôvodu žiadali žalobcovia napadnuté opatrenie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika 6. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 02.06.2020, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, pričom k jednotlivým námietkam žalobcov uviedol, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov konané dňa 17.2.2020 v Trnave, na ktorom boli prijaté uznesenia o využití revíru, o náhrade za jeho užívanie aj o užívateľovi s ktorým bude zmluva o postúpení poľovného revíru "Žaluďnica Hlohovec" uzatvorená, najmä jeho zvolanie, priebeh a hlasovanie na tomto zhromaždení prebehli v súlade so zákonom a správny orgán zaevidoval zmluvu v súlade so zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Povinnosť skúmania splnenia podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru vyplýva okresnému úradu z dikcie ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Zo spisového materiálu bolo možné skonštatovať, že splnenie podmienok v čase uzatvárania zmluvy bolo preukázané doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a následné splnenie týchto podmienok bolo preverené správnym orgánom postupom podľa § 3 zákona č. 71/1967 Zb. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov sa okrem zástupcov Lesov SR, š. p. zúčastnili aj ďalšie právnické a fyzické osoby ako spoluvlastníci a taktiež splnomocnení zástupcovia vlastníkov, o výmere 687,88 ha, čo je v prepočte 62,74 % vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri "Žaluďnica Hlohovec". 8. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcov, bez doloženia konkrétnych údajov, že údaje z listiny prítomných nie sú zhodné so stavom katastra a že zvolávatelia nepriznali hlasovacie právo všetkým zástupcom resp. vlastníkom poľovných pozemkov. Z dôvodu presnej identifikácie jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov a presnej špecifikácie výmer poľovných pozemkov u jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov bolo spoločnosťou Vrlák s.r.o. so sídlom v Hlohovci, vypracovaná dňa 28.10.2019 aktuálna analýza vlastníckych vzťahov na celú výmeru poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru "Žaluďnica Hlohovec". Dôvodom vypracovania tejto analýzy bola tá skutočnosť, že v katastrálnom území Hlohovec sa nachádzajú viaceré poľovné revíry a niektorí spoluvlastníci majú svoje poľovné pozemky začlenené vo viacerých poľovných revíroch. Podľa zápisu v notárskej zápisnici táto analýza bola k dispozícii pri prezentácii, kde sa mohli s ňou oboznámiť prítomní spoluvlastníci poľovných pozemkov. 9. Žalovaný ďalej uviedol, že o postúpení výkonu práva poľovníctva rozhodujú len vlastníci spoločného poľovného revíru. Na to, aby mohli rozhodnúť uznášaniaschopnou väčšinou je potrebné, aby zvolávateľ urobil prezentáciu vlastníkov poľovného revíru, za ktorú je zodpovedný. Zákon o poľovníctve neukladá povinnosť orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva akýmkoľvek spôsobom kontrolovať priebeh zhromaždenia resp. hodnotiť spôsob prezentácie vlastníkov, voľbu splnomocnencov a pod., keďže konečným výstupom z tohto zhromaždenia je notársky osvedčená zápisnica. Notár len osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov v zmysle § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve a splnenie zákonnej podmienky stanovenej pre evidenciu zmluvy v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve má povinnosť skúmať okresný úrad. Z obsahu notárskej zápisnice a z jej príloh správny orgán nezistil žiadne porušenie zákona o poľovníctve pri zaevidovaní zmluvy. 10. K tvrdeniu žalobcov, že zvolanie zhromaždenia nebolo zvolané v súlade so znením zákona o poľovníctve, pretože zvolávatelia vyvesili v obci Tepličky pozvánku, verejnú vyhlášku, ktorá nebola zvolávateľmi podpísaná, žalovaný uviedol, že verejné vyhlášky sa doručujú minimálne v dvoch rovnopisoch a zvolávatelia nevyvesujú na úradnej tabuli obce Tepličky pozvánku, verejnú vyhlášku, ale túto povinnosť majú pracovníci obecného úradu Tepličky. 11. Ďalej obec Tepličky ako samosprávny orgán mal upozorniť a vyzvať osobu doručujúcu verejnú vyhlášku na odstránenie nedostatkov resp. neakceptovať doručené verejné vyhlášky, vyvesiť ich tak, aby boli nedostatky odstránené. Naopak obec Tepličky predmetné verejné vyhlášky akceptovala, čo potvrdila aj podacou pečiatkou a následne ich zverejnila, čo potvrdzuje dátum vyvesenia a zvesenia. Súčasťou predloženej notárskej zápisnice sú taktiež podpísané a opečiatkované pozvánky, verejné vyhlášky zvolávateľom, ktoré boli vyvesené a zvesené aj v meste Hlohovec a taktiež v obci Pastuchov. 12. Žalovaný ďalej tvrdí, že výklad žalobcu ohľadne povinnosti zvolenia si viacerých splnomocnencov podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve je zavádzajúce, pretože zhromaždenie si volí ním určený počet splnomocnencov, ktorý určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa zákona. 13. K žalobe sa písomne vyjadril aj ďalší účastník konania 1/ S. T., zastúpený advokátskou kanceláriou Heringeš & Veverka, s.r.o., so sídlom Einsteinova 11, 851 01 Bratislava, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, všetky vyjadrenia žalobcov sú klamlivé, pretože žalobca-covia zavádza, že listina prítomných bola vytvorená podľa stavu katastra, ktorý si zvolávatelia dali zistiť znalcom Ing. Vrlákom. Každý vlastník poľovných pozemkov mal priznané hlasovacie práva, nikto nebol žiadnym spôsobom obmedzený pri výkone svojich hlasovacích práv. Zástupca lesov SR, š.p. nehlasoval za bod 3 výhradne z dôvodu, že nevedel na mieste skontrolovať predloženú evidenciu podľa zistenia Ing. Vrláka, či súhlasí s internou evidenciou Lesov SR š.p. Navyše výmera, ktorou v predmetnom poľovnom revíri disponujú Lesy SR, š.p. je natoľko malá, že by neovplyvnila ani samotné hlasovanie. Ďalej uviedol, že nie je pravda, že by zvolávatelia vyvesili pozvánku - verejnú vyhlášku bez podpisov. Zvolávatelia riadne požiadali Obecný úrad Tepličky o vyvesenie pozvánky na úradnej tabuli obce Tepličky, tak, aby boli dodržané všetky náležitosti verejnej vyhlášky. Obecný úrad tak aj urobil a pozvánku na zhromaždenie vlastníkov riadne a dostatočne v časovom predstihu aj vyvesil, pričom starosta obce riadne od zvolávateľov obdržal patričný počet riadne podpísaných paré pozvánky a túto skutočnosť im aj riadne potvrdil, čo bolo predložené notárovi počas konania 17.2.2020. Na zhromaždení vlastníkov sa zúčastnil aj právny zástupca žalobcov JUDr. Daniel Janšo, pričom tento neúspešne sa snažil namietať, že verejná vyhláška nebola riadne vyvesená v obci Tepličky, a teda že nespĺňala písomnú formu, nakoľko nebola podpísaná zvolávateľom. Tvrdil, že disponuje potvrdením od obce Tepličky, ktoré túto skutočnosť dokladuje. Po predložení potvrdenia predsedajúceho sa ukázalo, že disponuje fotokópiou pozvánky, ktorá bola ako fotokópia overená na matrike obce Tepličky, teda žiadnym potvrdením obce o nedostatkoch pozvánky nedisponoval a snažil sa zavádzať účastníkov zhromaždenia. Záverom uviedol, že z obsahu žaloby nie je ani zrejmé ochrany akých subjektívnych práv sa žalobcovia domáhajú. Tým, že boli poľovné práva priznané poľovnému revíru „JAGER“ a tým, že bola riadne zaevidovaná ich zmluva, neutrpeli žiadnu ujmu na svojich právach, ani na svojom majetku. Z uvedeného dôvodu ďalší účastník 1/ žiadal žalobu zamietnuť. 14. K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník 2/ Poľovnícke združenie „JAGER“, so sídlom v Trnave, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 8.6.2020 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, žalobcovia neboli postupom úradu žiadnym spôsobom ukrátení na svojich individuálnych právach, okresný úrad nepochybil a riadne v súlade so zákonom o poľovníctve zaevidoval zmluvu o výkone poľovníctva. Poukázal taktiež na to, že celé zhromaždenie bolo v súlade so zákonom o poľovníctve a jeho priebeh bol riadne osvedčený notárom. Čo sa týka pozvánky, ktorá bola vyvesená na úradnej tabuli obce Tepličky, uviedol, že táto bola písomná a visela dostatočnú dobu na úradnej tabuli v obci Tepličky a bola zverejnená na internetovej stránke obce. Ďalší účastník 2/ ďalej uviedol, že obaja žalobcovia sa riadne zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zúčastnili a to prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, keďže mali záujem na prenájme poľovného revíru Žaluďnica inému subjektu za nižšiu sumu a na zhromaždení boli prehlasovaní, snažili sa zneužiť súdnu moc na zvrátenie stavu. 15. K vyjadreniam žalovaného ako aj ďalších účastníkov konania sa replikou písomne vyjadrili žalobcovia dňa 29.7.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keď uviedli: - Ohľadne žalobného bodu b) nesúhlasili so stanoviskom žalovaného, v ktorom sa snaží minimalizovať svoje zákonné povinnosti pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru a citujeme z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/15/2017 z 21. marca 2018, z bodov 29 a 30 vyplýva, že : „Zaevidovanie zmluvy tak nemá len evidenčný charakter, ale priamo sa dotýka vlastníckych práv na poľovných pozemkoch. Zákon č. 274/2009 Z. z. upravil postup príslušného orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o takýchto zmluvách odlišne, ako to bolo v predchádzajúcom zákone č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý bol účinný do 31.08.2009, v tom, že orgán verejnej správy už nevydáva rozhodnutie o schválení zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona č. 274/2009 Z. z. v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Pripustením opačného výkladu, a teda, že orgán verejnej správy pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma len formálne skutočnosti vymedzené zákonom č. 274/2009 Z. z. by mohla nastať situácia, že orgán verejnej správy by zaevidoval akúkoľvek zmluvu, ktorá by spĺňala len formálne skutočnosti, pričom z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona by nemusela spĺňať ani jednu. V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. je orgán verejnej správy oprávnený zaevidovať len takú zmluvu, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Z uvedeného vyplýva, že orgán verejnej správy je povinný preskúmať, či predmetnú zmluvu skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Bez takéhoto skúmania ju nie je oprávnený zaregistrovať, keďže nemá preukázanú ani túto základnú podmienku.“ - Stanovisko žalovaného k bodu e) považujú žalobcovia za vyslovene alibistické, nakoľko ignoruje znenie zákona o katastri nehnuteľností, ktorý jednoznačne deklaruje, že okresný úrad je držiteľom katastra nehnuteľností a argument, že sa jedná o iný odbor žalovaného je z pohľadu verejného i správneho práva neakceptovateľný. Skutočnosť či spoločnosť VRLAK s.r.o. vyhotovila alebo nevyhotovila zostavu vlastníkov a z akého dôvodu, nezbavuje správny orgán povinnosti preskúmať vlastnícke vzťahy tak, aby bolo nepochybné, či bolo alebo nebolo dosiahnuté potrebné kvórum či už na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov alebo na jeho rozhodovanie. - K vyjadreniu žalovaného k bodu f) opätovne manifestuje snahu žalovaného zbaviť sa povinnosti o riadne zistenie skutkového stavu. Tvrdenie, že obec Tepličky mala povinnosť upozorniť doručujúcu osobu na nedostatky verejnej vyhlášky považujeme za neakceptovateľné, nakoľko obec nesmie v tomto prípade nijako do listiny doručenej na vyvesenie zasahovať a nemá ani žiadnu zákonnú možnosť či dokonca povinnosť posudzovať formu či obsah takejto listiny, nakoľko za túto nesú jednoznačne, v tomto prípade, zodpovednosť zvolávatelia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Za neprípustné považujeme aj tvrdenie, respektíve argument, že verejné vyhlášky vyvesené v meste Hlohovec i obci Pastuchov boli právne nezávadné. - Žalovaný tvrdí (k bodu g)), že nie je podstatné či zhromaždenie zvolilo jedného splnomocnenca vlastníkov poľovných pozemkov alebo viacerých, no je zjavné, že toto uznesenie je v priamom rozpore so znením ustanovenia § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, kde sa vyslovene uvádza množné číslo t.j. „...splnomocnencov“ a teda nie je možné zvoliť jedného splnomocnenca vlastníkov poľovných pozemkov, nakoľko zákon vyžaduje voľbu minimálne dvoch. 16. V tejto súvislosti žalobcovia dali opätovne do pozornosti konajúcemu súdu aj skutočnosť, že žiadosť o evidenciu zmluvy v PR Žaluďnica Hlohovec nepodal splnomocnený zástupca vlastníkov poľovných pozemkov ale PZ JAGER, čo je v priamom rozpore s uznesením č. 6, nakoľko zhromaždenie na podanie žiadosti splnomocnilo zvoleného splnomocnenca a nie PZ JAGER a teda žalovaný mal povinnosť odmietnuť návrh na evidenciu už z dôvodu, že bol podaný neoprávnenou osobou. 17. Ďalší účastník konania okrem iného uvádza, že spoločnosť VRLAK s.r.o. vyhotovila štúdiu o aktuálnom stave vlastníctva, ktorou disponuje. Tu je na mieste otázka, či takýmto postupom, teda sprístupnením „štúdie“ nedochádza k porušeniu práv na ochranu osobných údajov a kto vlastne dal predmetný dokument vyhotoviť, nakoľko z vyjadrenia tohto vedľajšieho účastníka nepriamo vyplýva, že tak učinil on, čo by mohlo znamenať, že predmetná „štúdia“ bola vyhotovená tak, aby vyhovovala práve záujmom tohto účastníka. 18. Ďalej žalobcovia uviedli, že navrhli ako dôkaz, ktorý by nad všetku pochybnosť, potvrdil, že verejná vyhláška nebola obci Tepličky doručená podpísaná zvolávateľmi svedectvo starostu obce, no s ohľadom na zásadu hospodárnosti netrváme na vytýčení pojednávania, pokiaľ súd dospeje k presvedčeniu, že je možno rozhodnúť i bez neho. 19. K bodu d) uviedli, že priebeh predmetného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bol osvedčený notárskou zápisnicou vyhotovenou JUDr. Máriom Zimmanom č. N11/2020, NZ 5367/2020, NCRIs 5489/2020 dňa 25.02.2020. Z ustanovenia § 64 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku jednoznačne vyplýva, že notár môže overiť len takú skutočnosť, ktorú je schopný vnímať svojimi zmyslami tak, aby presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti mohol zaznamenať do notárskej zápisnice. Teda notár zaznamenáva do notárskej zápisnice opis deja, ktorého bol svedkom a jeho úlohou nie je hodnotiť skutočnosti, ktoré sa pred ním udiali, ani konštatovať, či priebeh deja bol v súlade so zákonom. Notár teda neoveruje samotný obsah zhromaždenia, ale len jeho priebeh. Zápis do listiny prítomných zabezpečujú a overujú zvolávatelia, ktorí nesú aj zodpovednosť za zákonnosť obsahu takto vyhotovenej notárskej zápisnice. 20. K bodu d) Tvrdenie ďalšieho účastníka je v rozpore s tvrdeniami žalovaného i ďalšieho účastníka konania Poľovníckeho združenia „JAGER“, nakoľko tu uvádza, že listinu prítomných vyhotovil Ing. Q. R. aj ju overil, čo by bolo v priamom rozpore s ustanoveniami zákona o poľovníctve, nakoľko Ing. Q. R. nebol zvolávateľom predmetného zhromaždenia. V prípade, ak sa jedná len o omyl a teda tento účastník má na mysli zostavu vlastníkov poľovných pozemkov tiež tu vzniká rozpor v tom, kto ju vlastne vyhotovil na čí podnet či objednávku a prečo ju žalovaný akceptoval bez ohľadu na to či bola alebo nebola so stavom katastra nehnuteľností. Rovnako uvádzame, že podľa znenia notárskej zápisnice nie je zjavné k akému dátumu bola vyhotovená a kým vlastne vypracovaná bola vlastnícka zostava použitá na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. 21. Žalovaný sa k replike žalobcov nevyjadril a taktiež sa nevyjadril ani k vyjadreniam ďalších účastníkov konania. IV. Relevantná právna úprava 22. Podľa § 5 ods. 1 až 7 zákona o poľovníctve Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov (1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie"). (2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 6) (3) Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. (4) Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. (5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných. (6) Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. (7) Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve Užívanie poľovného revíru (1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. (2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve Zmluva o užívaní poľovného revíru (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. Podľa § 14 ods. 1 až 3 zákona o poľovníctve Obsah a podmienky zmluvy (1) Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. (2) Zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov. (3) Zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. Podľa § 16 ods. 1 a ods. 2 zákona o poľovníctve Evidencia zmluvy (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 7) (2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. Podľa § 79 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve Spoločné ustanovenia (1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 48) ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na a) posúdenie projektu podľa § 6 a 7, b) zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa § 8, c) evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13, d) vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28, e) schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30, f) vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1 a 3, g) rozhodovanie ministerstva podľa § 72 okrem písmena d), h) rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja podľa § 73 okrem písmena c), i) rozhodovanie okresného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i) a § 74 ods. 2 okrem ukladania pokút za iné správne delikty podľa § 78. 23. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom spisu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP, pričom vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 24. Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálny správny akt, na ktorého základe sa zavŕši postúpenie užívania poľovného revíru jeho vlastníkom resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru na niektorého zo subjektov podľa § 13 ods. 1 písm. a) až d) zákona o poľovníctve. Účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená jej zaevidovaním príslušným okresným úradom, teda až po zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru sa možno domáhať úspešného plnenia na jej základe. 25. Napriek tomu, že na konanie o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve sa nevzťahuje správny poriadok ( § 79 ods. 2 písm. c ) zákona o poľovníctve ) okamihom zaevidovania resp. nezaevidovania takejto zmluvy, oprávnený zo zmluvy nadobúda právo ( resp. mu právo priznané nebolo) na užívanie poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru a súčasne z toho plynúce povinnosti (§ 25 zákona o poľovníctve). Rozhodnutie orgánu verejnej správy na úseku poľovníctva o ich zaevidovaní resp. nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru preto podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. 26. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru ktorého účelom je priznať jej právne účinky majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrení článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku ( nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 721/2016 z 08.03.2017. 27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ust. § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. 28. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru podľa § 5 zákona o poľovníctve, zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, a či táto zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je teda úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené. 29. V tomto kontexte krajský súd aj preskúmal napadnuté opatrenie s prihliadnutím na podané námietky, pričom v prvom rade treba konštatovať, že nie je pochýb, že opatrenie ktoré bolo vydané je predmetom súdneho prieskumu, čo nerozporuje žalobca, ani sám žalovaný. 30. Čo sa týka námietky žalobcu, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nebolo zvolané v súlade so zákonom a takisto, že priebeh a hlasovanie na tomto zhromaždení neprebehli v súlade so zákonom, krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na notársku zápisnicu N 11/2020, Nz 5367/2020, NCRIs 5489/2020, ktorá bola vydaná notárom JUDr. Mariánom Zimmanom, notárom v Prievidzi, ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru. Uvedený notár v zápisnici konštatuje, že pozvánky na zasadnutie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov boli vyvesené na úradných tabuliach obcí príslušných katastrálnych území t. j. obce Teplička, obce Pastuchov a mesta Hlohovec formou verejnej vyhlášky podľa § 5 ods. 3 zákona o právnických osobách a boli aj pozvánky zaslané poštou. 31. V tejto súvislosti žalobcovia dali pripomienku a námietku, že pozvánka na obecnom úrade Teplička, ktorá bola na úradnej tabuli, nebola podpísaná asignovaná zvolávateľom a teda tento úkon je neplatný, nakoľko podľa § 5 zákona o poľovníctve, takáto pozvánka vyžaduje zvolanie písomnou formou a musí byť podpísaná zvolávateľom. 32. Krajský súd poznamenáva, že podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov ( zvolávateľ ) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej päť pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosťou zvolávateľa je buď písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a táto pozvánka musí byť zverejnená v obciach kde sa tieto poľovné pozemky nachádzajú, najmenej päť pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že je potrebné, aby táto pozvánka bola signovaná zvolávateľom. Na druhej strane pokiaľ nebola táto skutočnosť vykonaná tak ako to namieta žalobca, podľa názoru krajského súdu a táto okolnosť nemá za následok to, že zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov bolo v rozpore so zákonom, pretože ako uviedol aj žalovaný vo svojom vyjadrení, verejnú vyhlášku v jednotlivých obciach nevyvesuje zvolávateľ, ale túto skutočnosť zabezpečuje obec. Pokiaľ nebola v obci Tepličky táto vyhláška podpísaná zvolávateľom, nič nemení na skutočnosti, že dotknutí vlastníci poľovných pozemkov sa o termíne zhromaždenia mohli dozvedieť. 33. Navyše zo spisového materiálu nie je žiadnym spôsobom preukázané, že skutočne tvrdenie, že táto pozvánka nebola signovaná zvolávateľom je správne, pretože notár v notárskej zápisnici, ktorý osvedčoval priebeh zhromaždenia uviedol, že pozvánky boli vyvesené na úradných tabuliach obcí Teplička, Pastuchov a mesta Hlohovec formou verejnej vyhlášky podľa § 5 ods. 3 zákona o právnických osobách a boli aj zaslané poštou. Krajský súd teda námietku žalobcov, že zhromaždenie bolo zvolané nezákonným spôsobom považuje za nedôvodnú. 34. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že celý priebeh zhromaždenia bol vedený nezákonným spôsobom, krajský súd preskúmal obsah napadnutej notárskej zápisnice, z ktorej zistil, že notár sa vysporiadal jednak s otázkou uznášania schopnosti členov na tomto zhromaždení, keď skonštatoval, že zhromaždenia spoločníkov sa zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov vo výmer 687,881709 ha, čo je v prepočte 62,746 % všetkých vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri. V bode VI. notárskej zápisnice je konštatované, že predsedajúca zhromaždenia, na základe zvolávateľom overenej listiny prítomných a jej členov podľa § 5 ods. 4 zákona vyslovila, že zhromaždenie je uznášania schopné, pretože z celkovej výmery revíru 1096,2960 ha sa zhromaždenia zúčastnili a svoje vlastníctvo preukázali účastníci spolu s výmerou 687,881709 ha, čo je v prepočte 62,746 %, t. j. zhromaždenia sa zúčastnilo viac ako nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných revírov počítaná podľa výmery všetkých poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, čím bola splnená podmienka uznášania schopnosti tohto zhromaždenia. 35. Krajský súd v tejto súvislosti teda nemá žiadne pochybnosti, že zhromaždenie bolo uznášania schopné, pretože priebeh tohto zhromaždenia osvedčil aj samotný notár. 36. Čo sa týka skutočnosti, že prítomní účastníci boli skutočne zástupcovia resp. vlastníci poľovných revírov, tak krajský súd poukazuje rovnako ako aj žalovaný, že z dôvodu presnej identifikácie jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov a presnej špecifikácie výmer jednotlivých vlastníkov bola spoločnosťou Vrlák s.r.o., so sídlom Pribinova 471/102 Hlohovec, vypracovaná analýza vlastníckych vzťahov na celkovú výmeru poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíri, pričom dôvodom vypracovania tejto analýzy bola skutočnosť, že v katastrálnom území U. sa nachádzali viaceré poľovné revíry a túto analýzu mali prítomní účastníci k dispozícii pri prezentácii a mohli sa s ňou oboznámiť. Preto ani námietka žalobcov, že nebolo skúmané či sa zhromaždenia zúčastnili skutočne vlastníci poľovných pozemkov, ktoré mali byť začlenené do poľovného revíru nie je dôvodná. Uvedená skutočnosť, že skúmanie vlastníkov poľovných revírov bolo dostatočné, je zachytená v bode 4 notárskej zápisnice a súd nemá preto dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdení ktoré boli osvedčené takouto notárskou zápisnicou. 37. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že zhromaždenie si zvolilo len jedného splnomocnenca vlastníkov poľovných pozemkov a že táto skutočnosť je v rozpore s § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, krajský súd poznamenáva, že z ustanovenia § 5 ods. 7 vyplýva, že zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. Z uvedeného ustanovenia teda nevyplýva, že je potrebné si zvoliť viac ako jedného splnomocnenca, pokiaľ vlastníci poľovných pozemkov uznajú za vhodné, že ich môže zastupovať jedna osoba a že táto osoba bude hájiť ich záujmy, tak ustanovenie § 5 ods. 7 nie je porušené tým, že si títo vlastníci zvolia len jedného splnomocnenca. Výklad právneho zástupcu žalobcov, že je potrebné, aby boli zvolení minimálne dvaja je nesprávny, keďže aj zo samotného ustanovenia je zrejmé, že si zhromaždenie zvolí určený počet splnomocnencov, teda nevylučuje ani možnosť zvoliť si jedného splnomocnenca. Pokiaľ by zákon vyžadoval na takýto úkon minimálne dvoch splnomocnencov, by zákonodarca určite túto skutočnosť premietol aj do uvedeného ustanovenia, kedy by použil slovko najmenej dvoch, príp. iné slovné spojenie, z ktorého by bolo zrejmé, že jeden splnomocnenec na takýto úkon nemôže byť ustanovený. Z tohto dôvodu považuje krajský súd aj túto námietku za nedôvodnú. 38. Z uznesenia č. 6 prijatého na zhromaždení spoluvlastníkov poľovných revírov jednoznačne vyplýva, že zhromaždenie viac ako nadpolovičnou väčšinou 62,746 % vlastníkov poľovných pozemkov počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru rozhodlo o splnomocnencovi vlastníkov poľovného revíru a to S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXXX/XX, XXX XX U., ktorý je oprávnený v mene vlastníkov poľovných pozemkov podpísať zmluvu o užívaní poľovného revíru s poľovným združením „JAGER“, so sídlom Štefánikova 99/9, 917 01 Trnava, v zmysle uznesenia zhromaždenia ako aj iné žiadosti a písomnosti resp. aj všetky úkony súvisiace s výkonom práva poľovníctva v poľovnom revíri bez obmedzenia rozsahu vrátane uzavretia, podpísania, prípadného dodatku o užívaní poľovného revíru poľovníckym združením „JAGER“. 39. Z vyššie uvedeného uznesenia, ktoré bolo prijaté na zhromaždení, nijako nevyplýva, že pokiaľ došlo k predloženiu resp. podaniu žiadosti o evidenciu zmluvy poľovného revíru „Žaluďnica Hlohovec“ iným subjektom ako zástupcom vlastníkov poľovných pozemkov, došlo k porušeniu tohto uznesenia, pretože z uvedeného textu uznesenia nijako nevyplýva, že zhromaždenie vlastníkov poľovných revírov splnomocnilo na tento úkon práve S. T.. Toto tvrdenie žalobcov je zavádzajúce a preto krajský súd považuje túto skutočnosť za irelevantnú, navyše zo samotnej zmluvy o užívaní poľovného revíru je zrejmé, že táto zmluva bola uzatvorená subjektmi, ktoré boli na to oprávnené a táto zmluva bola riadne predložená Okresnému úradu Trnava, pozemkový a lesný odbor, Trnava, čo je zrejmé aj z obsahu spisového materiálu. 40. Pokiaľ ide o námietku, že žalobcovia upozornili žalovaného svojim podaním zo dňa 20.2.2020 na zjavné nezákonnosti zhromaždenia a žalovaný sa týmito námietkami vôbec nezaoberal, krajský súd poznamenáva, že ako už bolo vyššie uvedené, celý priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bol osvedčený notárskou zápisnicou a žalovaný tento úkon považoval za bezchybný a právne relevantný a preto zmluvu o prenájme poľovného revíru zaevidoval napadnutým opatrením, bez toho, aby videl akýkoľvek zmysel vyjadrovať sa k námietkam, ktoré boli vznesené žalobcami a ktoré boli vyriešené už v priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, kde tieto námietky prednášal zástupca žalobcov a kde sa s nimi notár vysporiadal. 41. Je pravdou, že súd pri preskúmavaní opatrenia, ktorým došlo k zaevidovaniu zmluvy o prenájme poľovného revíru, musí v rámci svojej prieskumnej činnosti preskúmať, či predložená zmluva, ktorou došlo k evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru je v súlade s § 14 ods. 3 a zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. 42. Ako už bolo vyššie konštatované, z ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve vyplýva, aké náležitosti zaevidovaná zmluva musí obsahovať, pričom krajský súd v intenciách tohto ustanovenia preskúmal aj uvedenú zmluvu, pričom zistil, že uvedená zmluva má všetky podstatné náležitosti ktoré si vyžaduje ustanovenie § 14 ods. 3 písm. a) až g) zákona o poľovníctve a preto krajský súd nevidí dôvod, aby nedošlo k zaevidovaniu tejto zmluvy tak ako to vykonal žalovaný. Pokiaľ ide o skutočnosť či uvedená zmluva spĺňa aj náležitosti ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, krajský súd zistil, že aj toto ustanovenie nebolo vo vzťahu k evidencii zmluvy porušené, pretože užívanie poľovného revíru bolo postúpené písomnou zmluvou na poľovnícku organizáciu podľa § 32 zákona o poľovníctve tak ako si to vyžaduje zákon. 43. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie žalovaného nie je v rozpore so zákonom, pretože netrpí vadou nepreskúmateľnosti a preto krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. O nároku na náhradu trov rozhodol súd tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a to z toho dôvodu, že žalovanému ako orgánu verejnej správy možno priznať trovy konania podľa § 168 SSP len vo výnimočných prípadoch, pričom takéto dôvody krajský súd v tomto prípade nezistil. 44. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ súd taktiež nepriznal nárok na náhradu trov konania, aj keď si títo tento nárok uplatnili, nakoľko podľa § 169 SSP má ďalší účastník právo na náhradu trov konania iba vtedy, ak mu vznikli tieto trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil, pričom v danom konaní takáto povinnosť ďalším účastníkom nevznikla a samotné vyjadrenie ďalších účastníkov k žalobe nie je takýmto úkonom, teda nie je úkonom vyžiadaným súdom v zmysle ust. § 169 SSP. 45. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.