Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/75/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200220 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200220.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: Labonte s.r.o., so sídlom Štúrova 159A, 949 01 Nitra, IČO: 46 693 190, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Bartová, advokátka so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 42 114 101, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OVBP2-2020/028478-002 zo dňa 09.09.2020, takto r o z h o d o l : I. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky číslo: OU-TT-OVBP2-2020/028478-002 zo dňa 09.09.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Piešťany svojim prvostupňovým rozhodnutím číslo: 4017/48/P5/2019 zo dňa 06.05.2020 podľa § 106 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a), b), d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku uložilo žalobcovi pokutu vo výške 145.000,- Eur za porušenie ustanovení zákona a to - § 32 ods. 1, podľa ktorého umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, - § 54, podľa ktorého stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu a § 55 ods. 1, podľa ktorého stavebné povolenie sa vyžaduje pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách, - § 76 ods. 1, podľa ktorého dokončenú stavbu možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, ktorých sa účastník konania dopustil tým, že od marca 2019 do 1. júna 2019 uskutočnil na pozemkoch parc. č. 10273/2, 10273/3, 10273/4 a 12001 v k. ú. J., zapísané v liste vlastníctva č. XXX (lokalita K. B.), viac stavebných objektov, a to - vonkajší bazén (16 m x 8 m) s nadväzujúcou spevnenou plochou (cca 26,5 x 47 m), prístavba terasy so sociálnym zariadením (pôdorys cca 25 x 20 m) k už k jestvujúcej terase, stavebné úpravy jestvujúcej terasy zasklením a prístavbami, 20 betónových platní pod stany s elektroinštaláciou, stavebné úpravy a prístavba vstupného objektu, zmenu využitia územia spočívajúcu z úpravy terénu - pôvodná trávnatá plocha zasypaná pieskom za účelom vytvorenia pláže bez povolenia stavebného úradu. Zároveň stavebník nerešpektoval opakované výzvy na zastavenie stavebných prác, a to ústnu výzvu zo dňa 07.05.2019 priamo pri výkone štátneho stavebného dohľadu do zápisnice, písomnú výzvu č. j. 4017/48/1/2019-BB zo dňa 07.05.2019, ústnu výzvu zo dňa 09.05.2019 na ústnom rokovaní u primátora mesta Piešťany, ústnu výzvu zo dňa 23.05.2019 pri opätovnom výkone štátneho stavebného dohľadu do zápisnice a stavby začal užívať bez kolaudačného rozhodnutia vydaného stavebným úradom odo dňa 1. júna 2019. 2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri výkone štátneho stavebného dozoru dňa 26.04.2019 zistil orgán štátneho stavebného dohľadu, že na pozemkoch parc. č. 10273/2, 10273/3, 10273/4 a 12001 v k. ú. J., v lokalite K. B., zapísané v LV č. XXX, sa uskutočňujú stavebné práce bez stavebného povolenia. Vzhľadom na túto skutočnosť bol stavebník vyzvaný, aby pozastavil uskutočnenie stavebných prác, na čo stavebník nereagoval a v stavebných prácach pokračoval, navyše v priestoroch kde boli vykonané stavebné práce uskutočnil viacero aktivít, pričom tieto aktivity spočívali v poriadaní festivalov a iných spoločenských akcií v priestoroch, ktoré prevádzkoval žalobca, bez toho, že by tieto akcie a podujatia boli ohlásené a tieto sa konali v priestoroch, kde bola výstavba vykonaná bez príslušných povolení a tieto stavby neboli ani skolaudované. 3. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil toto konanie ako správny delikt a uložil žalobcovi pokutu vo výške 145.000,- Eur a to z dôvodu, že existencia ohrozenia verejného záujmu a bola preukázaná tým, že realizácia stavieb bola vykonaná bez stavebného povolenia a táto skutočnosť môže presviedčať ďalších stavebníkov o tom, že stavby možno stavať bez stavebného povolenia a následne ich zlegalizovať. Výška pokuty bola zdôvodnená aj nerešpektovaním výziev na zastavenie prác, ako aj užívaním stavieb bez kolaudačného rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán zdôvodnil výšku uloženej pokuty aj tým, že prihliadol aj na rozsah stavebných prác a na skutočnosť, že sa jedná o komplex viacerých stavieb v uzavretom areáli a že verejný záujem bol ohrozený aj tým, že bolo zistené nakladanie s odpadovými vodami v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 13.08.2019 odvolanie. 5. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo: OU-TT- OVBP2-2020/028478-002 zo dňa 09.09.2020 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu Mesta Piešťany číslo: 4017/48/P5/2019 zo dňa 06.05.2020 potvrdil. 6. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona. Spoločnosť Labonte s.r.o. jednoznačne naplnila skutkové podstaty správnych deliktov podľa § 106 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a), b), d) stavebného zákona. Neuposlúchla výzvy štátneho stavebného dozoru a nezastavila stavebné práce v lokalite K. B., vykonávala stavebné práce bez územného rozhodnutia a stavebného povolenia a užívala stavby bez kolaudačného rozhodnutia, za čo jej bola v súlade s týmito ustanoveniami uložená pokuta vo výške 145.000,- Eur. Žalovaný uviedol, že pokuta bola uložená v rozpätí ust. § 106 ods. 3 stavebného zákona a jej výška bola podrobne a dostatočne zdôvodnená. Okrem toho žalovaný uviedol, že povoľovanie vonkajšieho bazéna, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta prvostupňovým správnym orgánom je v kompetencii príslušného orgánu štátnej správy a preto za stavbu tohto objektu nebol odvolateľ v napadnutom rozhodnutí sankcionovaný. II. Žaloba a žalobné dôvody 7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 05. októbra 2020 žalobu, v ktorej uviedol, že žalobca ako nájomca vo vzťahu k prenajímateľovi Slovenskému vodohospodárskemu podniku si plnil len záväzky a na vlastné náklady zrekonštruoval pôvodnú stavbu, ktorá bola v chátrajúcom stave, pričom vytvoril výborné podmienky pre individuálnu rekreáciu, relax, šport a zábavu pre široký okruh návštevníkov. Žalobca zdôraznil, že predmetná rekonštrukcia bola vykonaná v rozsahu minimálnych stavebných úprav nevyhnutných na predídenie zrútenia stavieb v pôvodnom stave a predovšetkým k predídeniu vzniku havarijného stavu a vzniku škôd na životnom prostredí v CHKO Malé Karpaty. 8. Žalobca ďalej namietal výšku uloženej pokuty, ktorú považuje za absolútne neprijateľnú, neprimerane vysokú a likvidačnú. K zdôvodneniu správnej úvahy správneho orgánu pri určení konkrétnej výšky pokuty žalobca uvádza, že prvostupňový správny orgán uvádza, že bola braná do úvahy miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko realizácia stavby bez stavebného povolenia v sebe nesie aj súvisiace nebezpečenstvo rozmáhania sa nepovolených stavieb. Žalobca v tomto smere uvádza, že správny orgán týmto nedostatočne, resp. nesprávne objasnil, v čom spočíva ohrozenie verejného záujmu, ktorý je chránený stavebným zákonom a ktorý mal byť ohrozený konaním žalobcu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/23/2013, ako aj sp. zn. 5Sžp/10/2013, ktoré sa otázkou verejného záujmu zaoberali. Žalobca ďalej uviedol, že výška pokuty vo výške 145.000,- Eur je neprimerane vysoká, pretože bola uložená v hornej sadzbe pokuty, a to bezdôvodne a neopodstatnene, pričom s výškou pokuty nekorešpondujú viaceré odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, tak ako ich žalobca namieta v žalobe, viaceré sú založené na domnienkach, konštatovaniach v teoretickej rovine. Najvýraznejšou stavbou, ktorú zrealizoval žalobca bol vonkajší bazén, na ktorý však mal žalobca súhlas od Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, ktorý bol už spomenutý a prvostupňový správny orgán nijako nezohľadnil konanie žalobcu, že vysadil zeleň v oblasti kde sa realizovala stavba. Tak isto nezohľadnil, že všetky stavebné práce ktoré zrealizoval, boli len rekonštrukčnými prácami, za účelom predídenia zrútenia pôvodnej stavby. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí pochybil, keď na jednej strane rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a na strane druhej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povoľovanie vonkajšieho bazéna je v kompetencii príslušného orgánu Štátnej vodnej správy a preto za stavbu tohto objektu nebol odvolateľ v napadnutom rozhodnutí sankcionovaný. 9. Žalobca poukazuje, že správny orgán nijako nevyhodnotil v prospech žalobcu skutočnosť, že všetko jeho úsilie smerovalo k uspokojeniu potrieb verejnosti za účelom relaxácie, oddychu a zveľadenia predmetnej oblasti. Žalobca svojim konaním žiadnym spôsobom nezasiahol do prírody, túto nepoškodil, a práve naopak vysadil novú početnú zeleň, čím prispel k obnove životného prostredia. III. Vyjadrenie k žalobe, replika, duplika 10. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 22.10.2010, keď uviedol, že uzatvorená nájomná zmluva medzi prenajímateľom Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., Banská Štiavnica a žalobcom a dodatky k tejto nájomnej zmluve nijako neoprávňujú žalobcu realizovať stavebné práce, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu a ani užívať stavby bez kolaudačného rozhodnutia. Ani havarijný stav objektu neoprávňuje žalobcu uskutočňovať stavebné úpravy bez príslušného stavebného povolenia. Žalobca si musel byť vedomý, že nemôže začať s realizáciou stavby a stavebných úprav bez právoplatného stavebného povolenia. Presný postup je uvedený v ust. § 55 stavebného zákona a žalobca nemôže namietať, že konal tak len v dôsledku uzatvorenej nájomnej zmluvy alebo havarijného stavbu objektov. 11. Pokuta bola žalobcovi uložená s prihliadnutím na okolnosti prípadu a správania sa odvolateľa, ktorý porušoval zákon vedome a naplnil skutkovú podstatu viacerých správnych deliktov. Nedbal na výzvy stavebného úradu, uskutočnil stavby bez územného a stavebného povolenia a užíval tieto stavby bez kolaudačného rozhodnutia. Nepovolené stavby boli zrealizované v prísne chránenom vtáčom území, kde platí IV. stupeň ochrany. Porušovanie a nedodržiavanie zákonov právneho štátu, je ohrozením verejného záujmu. Ohrozenie verejného záujmu je tiež v tom, že realizácia stavieb bez stavebného povolenia môže viesť k presvedčeniu žalobcu, že stavbu a stavebné úpravy možno realizovať bez stavebného povolenia a následne ju zlegalizovať. Správanie žalobcu je hrubým porušením stavebného zákona, ignorovaním jeho ustanovení, nerešpektovaním nariadení stavebného úradu. Pokuta vo výške 145.000,- Eur bola riadne zdôvodnená a považuje ju žalovaný za zákonnú. Vyjadrenia dotknutých orgánov sú podkladom pre územné a stavebné povolenie, ale neoprávňujú stavebníka zrealizovať stavbu. Rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 27.5.2019, na ktoré žalobca poukazuje, je súhlasom podľa § 15 ods. 2 písm. c) zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny na umiestnenie stavby vonkajšieho bazéna. Toto rozhodnutie je podkladom pre vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie stavby bazéna, v žiadnom prípade neoprávňovalo stavebníka zrealizovať túto stavbu. Povoľovanie vonkajšieho bazéna je v kompetencii príslušného orgánu štátnej vodnej správy a preto za stavbu tohto objektu nebol odvolateľ v napadnutom rozhodnutí sankcionovaný. 12. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril dňa 07.04.2021 replikou, v ktorej uviedol, že opätovne namieta správnosť napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že došlo zo strany žalobcu k porušeniu ust. § 81 stavebného zákona tým, že užívaním a konaním verejných akcií neskolaudovaných priestorov ohrozoval verejný záujem, ktorým je predovšetkým ochrana života a zdravia osôb, že tento argument je ničím nepodložený, nezakladá sa na skutočnosti a realite, jedná sa len o domnienky a hypotézy žalovaného, pretože žalovaný neuviedol čím mal žalobca ohroziť verejný záujem. Žalovaný ani prvostupňový orgán vo svojich rozhodnutiach nenamietali ani nevytýkali nedostatky stavebných úprav, nesprávnosť ich vykonania, resp. ich vykonanie spôsobom, ktorý by ohrozoval verejný záujem alebo vystavoval kohokoľvek vysokému riziku. 13. K replike žalobcu sa žalovaný nevyjadril. IV. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava 14. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov ( § 134 ods. 1 SSP ) napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( § 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona (1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere. Podľa § 54 stavebného zákona Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona (1) Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona (1) Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Podľa § 106 ods. 1 písm. c); ods. 3 písm. a), b), d) stavebného zákona (1) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 400 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá c) nezabezpečuje podmienky vykonávania štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu [ § 102 ods. 2] alebo neurobí opatrenie nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu, (3) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá a) vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takéhoto rozhodnutia alebo v rozpore s ním, b) uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, d) užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním. 15. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že správne konanie vo veci uloženia pokuty bolo začaté na základe vlastných zistení pri výkone štátneho stavebného dohľadu orgánom štátneho stavebného dohľadu a to dňa 26.04.2019, kedy tento orgán zistil, že na pozemkoch parc.č.10273/2, 10273/3, 10273/4 a 12001 v k. ú. J., lokalita K. B., zapísané v LV č. XXX sa uskutočňujú stavebné práce na viacerých objektoch a to vonkajší bazén s rozmermi 16 m x 8 m s nadväzujúcou spevnenou plochou cca 26,5 m x 47 m, prístavba terasy so sociálnym zariadením k jestvujúcej terase, 20 betónových platní a osadenie elektromerových skriniek bez povolenia stavebného úradu. 16. Orgán štátneho stavebného dohľadu vyzval dňa 07.05.2019 stavebníka písomne, aby s okamžitou platnosťou pozastavil uskutočňovanie stavebných prác na predmetných stavbách do doby, kým bude o stavbách rozhodnuté zo strany stavebného úradu. Písomná výzva bola doručená stavebníkovi 10.07.2019. Ústna výzva na zastavenie všetkých stavebných prác bola konateľovi spoločnosti p. Patrikovi Masárovi adresovaná dňa 07.05.2019 priamo pri realizovanom výkone stavebného dohľadu na mieste stavby v K. B., do zápisnice zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 07.05.2019. 17. K zastaveniu stavebných prác bol konateľ spoločnosti Labonte s.r.o. Patrik Masár vyzvaný aj na osobnom rokovaní u primátora mesta J., ktoré sa na základe podnetu p. Masára konalo 16.05.2019 v kancelárii primátora mesta. 18. Dňa 23.05.2019 stavebný úrad opätovne vykonal štátny stavebný dohľad za účelom zistenia či stavebník - žalobca uposlúchol výzvy na zastavenie stavebných prác v areáli. V predmetnom areáli bolo zistené, že práce na stavbách neboli zastavené, pokračuje sa v stavebných prácach na vonkajšom bazéne a v nadväzujúcej spevnenej ploche, betónuje sa strop prístavby terasy a realizujú sa stavebné úpravy. V tento deň bol žalobca opätovne vyzvaný, aby zastavil práce v areáli. 19. Následne stavebný úrad zistil z miestnej tlače a z internetovej stránky, že v areáli sa uskutočňujú aj nepovolené akcie a to podujatie Grand Opening Bearded Brothers Wake Soul dňa 15.06.2019, Levity Festival 2019 dňa 29.06.2019, Sunset.lumping beach club párty - open air - BB Wake Soul dňa 07.07.2019, Monday housin a Black Swans Triathlon 2019 dňa 20.07.2019. Stavebný úrad vyzval žalobcu dňa 15.06.2019, že nemôže uskutočniť uvedenú akciu a to Levity Festival 2019, nakoľko neboli stavby ktoré realizuje povolené a neboli ani skolaudované. Dňa 15.06.2019, v deň začatia podujatia bolo zistené, že uvedená akcia sa konala. 20. Ďalej zo spisového materiálu krajský súd zistil, že na prerokovanie správneho deliktu sa dostavil aj splnomocnený zástupca Patrik Masár, konateľ spoločnosti Labonte s.r.o., ako aj splnomocnený zástupca Ing. Henrich Harcsa. Konateľ spoločnosti žalobcu na pojednávaní uviedol, že „v našom záujme je verejný záujem ľudí, ktorí chcú navštevovať podobné podujatia, zvýšila sa tým, že vykonali úpravy aj kvalita prevádzky a žiadajú, aby stavebný úrad zohľadnil túto skutočnosť pri ukladaní pokuty“. 21. Krajský súd pri preskúmaní jednotlivých námietok žalobcu dospel k záveru, že medzi účastníkmi je nesporné, že žalobca vykonával práce na pozemkoch parc. č. 10273/2, 10273/3, 10273/4 a 12001 v k. ú. Piešťany, v lokalite Ratnovská zátoka, bez príslušných stavebných povolení a bez príslušných povolení stavebného úradu, pričom žalobca výkon týchto prác odôvodňuje tým, že išlo o práce na oprave už existujúceho areálu a išlo o práce, ktoré boli vykonané vo verejnom záujme, za účelom skvalitnenia poskytovania služieb, ktoré sú vo verejnom záujme obyvateľov danej lokality. 22. Ďalej medzi účastníkmi je nesporné, že zo strany žalobcu nedošlo pri vykonávaní rekonštrukčných prác, ako ich teda žalobca nazval, k splneniu ohlasovacej povinnosti podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. a tak isto, že žalobca nedisponoval príslušným stavebným povolením pri konaní zmene stavby, pri prístavbách a nadstavbách a stavebných úpravách, ktoré uskutočňoval v danej lokalite. 23. Okrem toho medzi účastníkmi je nesporné aj to, že žalobca uskutočňoval v areáli týchto stavieb v priebehu leta 2019 viacero spoločensko-kultúrnych akcií bez toho, že by žalobca mal kolaudačné rozhodnutie pre dokončenú stavbu a možnosti jej užívania podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona. 24. Krajský súd poukazuje na to, že túto skutočnosť nespochybňuje ani konateľ spoločnosti Patrik Masár, ktorý počas prerokovania správneho deliktu do zápisnice uviedol, že „v našom záujme je verejný záujem ľudí, ktorí chcú navštevovať podobné zariadenia. Vďaka nám sme zvýšili kvalitu prevádzky. V budúcnosti chceme areál rozvíjať a dávať ľuďom prácu. Dokážeme zamestnať v sezóne až 60 ľudí, mimo sezóny aj 20 ľudí. Chceme, aby sa región rozvíjal a vďaka nášmu projektu to je možné. Celý areál slúži ľuďom. Prosíme, aby sa vyššie uvedené zohľadnilo pri ukladaní pokuty.“ Z uvedeného vyjadrenia konateľa spoločnosti je zrejmé, že tento konateľ sa žiadnym spôsobom nevyjadroval k tomu, že by poprel tvrdenia správneho orgánu, že vykonával úpravy a stavebné práce bez akéhokoľvek povolenia stavebného úradu a bez stavebného povolenia a že by vykonal ohlasovaciu povinnosť ohľadne úpravy tejto stavby. Okrem toho z výpovede konateľa spoločnosti Patrika Masára je zrejmé, že si uvedomuje porušenie zákona, keď v zápisnici uviedol, že žiada, aby pri ukladaní pokuty bola zohľadnená tá skutočnosť, že táto prevádzka slúži ľuďom, že zamestnávajú v sezóne 60 ľudí a že chcú tento areál ďalej rozvíjať a dávať ľuďom prácu. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, že daným konaním porušuje zákon, a teda v danom prípade nie je sporné, že rozhodnutie o správnom delikte je v tomto smere zákonné. 25. Na druhej strane treba však poukázať na tú skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je zmätočné a druhostupňový správny orgán tým, že toto rozhodnutie potvrdil, sa dopustil nezákonnosti, ktorú nebolo možné v rámci správneho konania pred súdom odstrániť iným spôsobom, len tým, že Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 26. Zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia spočíva v tom, že v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 145.000,- Eur za konanie ktorého sa dopustil tým, „že od marca 2019 do 01. júna 2019 uskutočnil na pozemkoch parc. č. 10273/2, 10273/3, 10273/4 a 12001 v k. ú. J., zapísané v LV č. XXX ( lokalita K. B.) viac stavebných objektov a to vonkajší bazén 16 m x 8 m s nadväzujúcou spevnenou plochou, prístavbu terasy so sociálnym zariadením už k jestvujúcej terase, stavebné úpravy jestvujúcej terasy zasklením a prístavbami, 20 betónových platní pod stany s elektroinštaláciou, stavebné úpravy prístavby vstupného objektu, zmenu využitia územia spočívajúce v úprave terénu - pôvodná trávnatá plocha zasypaná pieskom za účelom vytvorenia pláže bez povolenia stavebného úradu. Zároveň stavebník nerešpektoval opakované výzvy na zastavenie stavebných prác a to ústnu výzvu zo dňa 07.05.2019 priamo pri výkone štátneho stavebného dohľadu do zápisnice, písomnú výzvu zo dňa 07.05.2019, ústnu výzvu zo dňa 09.05.2019 na ústnom rokovaní u primátora mesta J., ústnu výzvu zo dňa 23.05.2019 pri opätovnom výkone štátneho stavebného dohľadu do zápisnice a stavby začal užívať bez kolaudačného rozhodnutia vydaného stavebným úradom do 01.07.2019. 27. Z uvedenej skutkovej vety vyplýva, že pokuta bola žalobcovi uložená aj za výstavbu vonkajšieho bazéna 16 m x 8 m, pričom z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu v druhom odseku sa nachádza veta, že povoľovanie vonkajšieho bazénu je v kompetencii príslušného úradu štátnej vodnej správy a preto za stavbu tohto objektu nie je v tomto konaní obvinený sankcionovaný. 28. Výrok rozhodnutia je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože priamo z výroku je zrejmé za aké konanie v danom prípade bol žalobca sankcionovaný, pričom ak výroková časť rozhodnutia obsahuje konštatovanie, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tým, že uskutočňoval viacero stavebných objektov bez povolenia a v tomto výroku sa nachádza aj konštatovanie o tom, že sa jednalo aj o stavbu vonkajšieho bazéna, táto výroková časť v žiadnom prípade nekorešponduje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, pretože z výrokovej časti je zrejmé, že pokuta vo výške 145.000,- Eur bola uložená aj za výstavbu tohto bazéna. To, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je konštatované, že za stavbu tohto objektu nebol sankcionovaný je už v danom prípade nepodstatné, pretože ako už bolo vyššie uvedené sankcia vo výške 145.000,- Eur bola žalobcovi uložená aj za výstavbu vonkajšieho bazéna, čo je zrejmé z výroku prvostupňového rozhodnutia. 29. Keďže druhostupňový správny orgán t. j. žalovaný v plnom rozsahu potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a zamietol odvolanie žalobcu, krajský súd dospel k záveru, že aj toto rozhodnutie je nezákonné a to z toho dôvodu, že druhostupňový správny orgán si túto skutočnosť nevšimol a tiež len skonštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že žalobca nebol za výstavbu bazénu sankcionovaný. 30. Podľa názoru krajského súdu ide o tak závažnú procesnú chybu, ktorá má za následok aj tú skutočnosť, že nie je zrejmé za aký rozsah prác došlo k uloženiu pokuty za správny delikt a úlohou druhostupňového správneho orgánu bude túto nezákonnosť napraviť s tým, že v danom prípade je potrebné, aby sa správne orgány dostatočným spôsobom zaoberali aj rozsahom stavebných prác, aj výškou uloženej pokuty, nakoľko výstavba bazéna predstavuje podľa názoru súdu najväčší rozsah stavebných prác, ktoré neboli žalobcovi povolené zo strany stavebného úradu, čo sa musí v danom prípade zohľadniť aj na výške uloženej pokuty. 31. Okrem toho, podľa názoru krajského súdu je nesporné, že prvostupňový správny orgán sa nedostatočným spôsobom vysporiadal aj s odôvodnením uloženej pokuty a to najmä s tým, že vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri ukladaní pokuty vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Z obsahu tohto rozhodnutia však krajský súd nezistil aké poľahčujúce okolnosti vo vzťahu k žalobcovi správny orgán zistil, pretože obsahom rozhodnutia je konštatovanie len o priťažujúcich okolnostiach, ktoré spočívali v ochrane verejného záujmu, nedodržiavania hygienických a bezpečnostných predpisov, bez príslušných povolení orgánu, uskutočňovanie stavebných prác bez súhlasu dotknutých orgánov a tak isto ohrozenie verejného záujmu bolo zistené aj s nakladaním s odpadovými vodami. Pokiaľ správny orgán vo svojom rozhodnutí poukazuje na to, že vyhodnocoval aj poľahčujúce okolnosti, je potrebné, aby sa týmito poľahčujúcimi okolnosťami aj zaoberal, pretože v opačnom prípade je rozhodnutie vo vzťahu k výške uloženej pokuty nezrozumiteľné. 32. Aj v tomto prípade žalovaný ako druhostupňový správny orgán si tento nedostatok nevšimol a bez toho, aby vyhodnotil okolnosti ktoré sú dôležité pri ukladaní pokuty z hľadiska poľahčujúcich okolností, bez ďalšieho potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietol. 33. Keďže druhostupňový správny orgán môže v danej veci vykonať nápravu procesných pochybení prvostupňového správneho orgánu, krajský súd v danom prípade zrušil len rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu a druhostupňový správny orgán je povinný v intenciách právneho názoru sa vysporiadať so skutočnosťami ktoré mu boli vytknuté správnym súdom a vo veci opätovne rozhodnúť. 34. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.