Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 3To/94/2024 2322011317 26. 11. 2024 JUDr. Katarína Stanislavská ECLI:SK:KSTT:2024:2322011317.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavska a sudcov JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.11.2024 v Trnave, o odvolaní obžalovaného A. B. a Okresnej prokuratúry Galanta, proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29. mája 2024 sp.zn.5T/80/2022, takto rozhodol: I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného zákona z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. II. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku Obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XXX, C., Slovensko je vinný, že od presne nezisteného času do 01.20 hod. dňa 25.04.2021 si na nezistenom mieste neoprávnene zadovážil a bez povolenia prechovával v meste Šaľa -Veča, na čerpacej stanici Slovnaft, u seba 1 ks zatavenej striekačky s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 1739 mg a s priemernou koncentráciou metamfetamínu 52,4 % hmotnostných, ktorá obsahovala 911 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 18 obvyklých jednorázových dávok drogy, ktorú následne vhodil do osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČ: D., pričom metamfetamín je v zmysle zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, teda - neoprávnene prechovával psychotropnú látku vo väčšom množstve, čím spáchal - zločin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2, odsek 4 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“). Za to uk ladá :
Podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods.2 a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 ( osemnásť) mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženého obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/168/2021 zo dňa 9.7.2021 právoplatný dňa 9.7.2021 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 3 (troch) rokov. odôvodnenie: Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. ( ,,ďalej len obžalovaný) uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022, na tom skutkom základe, že od presne nezisteného času do 01.20 hod. dňa 25.04.2021 si na nezistenom mieste neoprávnene zadovážil a bez povolenia prechovával v meste Šaľa -Veča, na čerpacej stanici Slovnaft, u seba 1 ks zatavenej striekačky s obsahom bielej kryštalickej látky s hmotnosťou 1739 mg a s priemernou koncentráciou metamfetamínu 52,4 % hmotnostných, ktorá obsahovala 911 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 18 obvyklých jednorázových dávok drogy, ktorú následne vhodil do osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČ: D., pričom metamfetamín je v zmysle zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Za to mu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona, uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/168/2021 zo dňa 9.7.2021 právoplatný dňa 9.7.2021 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Napadnutý rozsudok okresný súd odôvodnil v rozsahu č.l.172- 178 spisu). Po vyhlásení napadnutého rozsudku si prokurátor ponechal lehotu na podanie odvolania. Odvolanie podal dňa 30.05.2024 (č.l. 182 spisu ) proti všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia., ktoré následne odôvodnil podaním zo dňa 28.06.2024 (č.l. 200--221 spisu), doručené okresnému súdu dňa 28.06.2024 Obžalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom ihneď na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.05.2024 ( č.l.171), odvolanie odôvodnil písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu zo dňa 24.06.2024 ( č.l. 192-197 spisu) doručeným okresnému súdu dňa 25.06.2024, ako aj samostatným písomným odôvodnením odvolania zo dňa 17.06.2024 ( č.l.184-188 spisu), doručeným okresnému súdu dňa 21.06.2024. Okresný prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania zo dňa 25.06.2024, po podrobnej rekapitulácii záverov napadnutého rozsudku uviedol, že Okresný súd Galanta pri rozhodovaní o výmere trestu nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť ani poľahčujúcu okolnosť. Súd tak neakceptoval návrh prokurátora spočívajúci v tom, že obžalovanému pri použití § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. (prevyšujúci pomer priťažujúcich okolnosti) je potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. OT/168/2021. Naopak okresný súd dospel k záveru, že pri aplikácii asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona by použitie priťažujúcej okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona bolo neprimerane prísne. Má za to, že povinné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby je radikálne v tom rozsahu, ktorý odôvodňuje aplikáciu Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.6.2010, a teda vylučuje súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 5To/81/2022 zo dňa 3.11.2022) S takýmto záverom súdu sa nestotožňuje, uvedený rozsudok vo výrokovej časti týkajúcej sa uloženia trestu odňatia slobody obžalovanému pri základnej dolnej hranici trestnej sadzby nepovažuje za zákonný a má za to, že v danom prípade prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 37 písm. h) Tr. zákona a § 38 odsek 4 Tr. zákona z nasledujúcich dôvodov: Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky S 1/2011 podľa ktorého nemožnosť súčasného použitia § 37 písm. h) a § 41 ods. 2 Trestného zákona malo svoje opodstatnenie len do prijatia nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012, ktorým Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov stráca účinnosť. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy § 41 ods. 2 Trestného zákona dochádza len k úprave hornej hranice trestnej sadzby, preto neprichádza k dvojnásobnej úprave tej istej (dolnej) hranice trestnej sadzby tak, ako má na mysli predmetné Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď aj rozhodnutie NS SR č. 1Tdo/36/2021 z 02.02.2022). Zároveň poukázal aj na výkladové stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod Tpj 47/2020. V danom prípade súd pri určovaní trestnej sadzby síce použil ustanovenie § 42 ods.1 Tr. zákona, ktorým sa zvýšila horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, avšak dolná hranica ostala nezmenená, teda nie je možné sa stotožniť s názorom súdu, že takto zvýšená trestná sadzba je pre páchateľa neprimerane prísna. Aplikácia ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona je odôvodnená tým, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, na ktorú okolnosť je potrebné vždy prihliadať a obligatórne použiť, teda nejde o okolnosť, ktorá by nemusela byt' pri ukladaní trestu zohľadnená, ako je to pri priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona. Pokiaľ súd považoval použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona za neprimerane prísne (s čím sa nestotožňuje), mal postupovať tak, že pri ukladaní trestu by aplikoval aj ustanovenie § 37 písm. h) a ustanovenie § 38 ods. 2 a ods. 7 Trestného zákona, avšak tak neučinil. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS SR č. 1Tdo/36/2021 z 02.02.2022. Napriek možnosti neprihliadnutia na prevahu priťažujúcich okolností, ktorý postup ustanovenie § 38 ods.7 Trestného zákona síce umožňuje, má za to, že jeho použitie je odôvodnené len podľa v minulosti účinnej právnej úpravy použitia tzv. asperačnej zásady, ktorá tak mala za následok zvýšenie tak hornej ako aj dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy však dochádza len k úprave hornej hranice trestnej sadzby, preto neprichádza k dvojnásobnej úprave tej istej (dolnej) hranice trestnej sadzby, ktorá by tak odôvodňovala použitie ustanovenia § 38 odsek 7 Trestného zákona, ktoré však súd v danom prípade ani nepoužil a namiesto toho len vynechal, resp. neaplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ktorú obligatórne aplikovať mal. Súd pri určovaní výmery trestu teda neaplikoval ustanovenie § 37 písm. h) a § 38 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu na 5 rokov a 4 mesiace a uložil tak trest v trvaní 3 roky 6 mesiacov, ktorý považuje za nezákonný, v rozpore s ustanovením § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona. V závere navrhol, aby Krajský súd v Trnave s poukazom na ust. § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol rozsudkom a uložil obžalovanému za spáchaný trestný čin primeraný, zákonný a spravodlivý trest, a to trest odňatia slobody, ktorý bude uložený pri zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby. V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že s napadnutým rozsudkom a to tak vo výroku o vine ako aj výroku o treste sa nemôžem žiadnom prípade stotožniť a ani s ním súhlasiť a má za to, že došlo k podstatným chybám konaní, ktoré napadnutému výroku predchádzalo.
Od začiatku celého konania mu bolo vážnym dôvodom porušené právo na obhajobu. A to vo všetkých prípadoch výsluchoch poškodených osôb ako aj jednotlivých svedkov. Napadnutý rozsudok sa opiera o skutočnosti a dôkazy vykonané tak v prípravnom konaní ako aj pred súdom, avšak súdu sa nepodarilo počas dokazovanie rozptýliť pochybnosti a nie je dostatočne preukázané protiprávne konanie obžalovaného. Ani znaleckým posudkom KEU PZ ČES - PPZ-KEUKE-EXP-2022/1588 sa nepodarilo súdu posilniť dôkaznú situáciu v neprospech obžalovaného, práve naopak zo záveru znaleckého posudku je jasné, že analýzou zaistenej stopy DNA len že nemožno vylúčiť, že časť zmiešanej stopy DNA patrí aj A. B., ale naopak bola zaistená a analyzovaná stopa, ktorá obsahovala zmiešanú DNA minimálne dvoch osôb. DNA je prenosná, a bežne v rámci iných konaní pri dopočúvaní znalcov na otázku či môže prísť k prenosu DNA napr. len podaním ruky, je ich odpoveď jasná, teda, že ÁNO. Na zaistenom dôkaze - zatavenej striekačke viac ako jedna upotrebiteľná vzorka DNA a ani z vyššie uvedeného znaleckého posudku nebolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že vo vozidle sa nachádzala ďalšia osoba, ktorú po ceste vzali a následne niekde vyložili. A teda je možné vyvodiť záver, že zaistená stopa - zatavená striekačka mohla patriť tejto neznámej osobe. Touto otázkou sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal. Nevykonal teda dôkladne a nenáležite dokazovanie tak, aby mohlo byť bez pochybností spravodlivo rozhodnuté vo veci. Počas prípravného konania ale aj pred súdom bol vypočutí svedok E., ktorý jednoznačne potvrdil, že počas cesty zobrali nejakú osobu, následne ju po ceste vyložili. Naopak svedok pred súdom jednoznačne vypovedal, že výpoveď pred OČTK bola jednoznačne pod vplyvom omamných látok a nátlakom zo strany OCTK, a ani nevie čo presne podpísal. Svedok C. pred súdom jasne opísal celý priebeh večera, tak ako sa to celé odohralo, a sám jasne potvrdil, že nevidel, že by obžalovaný vhodil niečo do vozidla. Má za to, že ani v prípravnom konaní tak v konaní pred súdom sa nepodarilo jasne potvrdiť bez najmenších pochybností, že by zaistená zatavená striekačka patrila obžalovanému. V predmetnej trestnej veci obžalovaného bolo počas celého súdneho konania možné badať viacero rozporov vo výpovediach svedkov, ako aj samotných poškodených. Nejasnosť vo výpovediach sa nepodarilo odstrániť ani počas dokazovania pred súdom, a teda ich hodnovernosť nemožno úplne zaručiť. Je toho názoru, že v predmetnej veci sa vyskytla dôkazná núdza, preto poukazuje na zásadu „in dubio pro reo teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 Tr. poriadku použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a hodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu odpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Zároveň navrhol odvolaciemu súdu zaoberať sa otázkou prerušenia trestného stíhania v zmysle ustanovenia § 228 ods.2 písm.e) a § 283 ods.1 Tr. poriadku a to s poukazom nato, že dňa 11.3.2024 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený Zákon č. 40/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a uznesenie Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 3/2024-112 z 28.februára 2024 o pozastavení účinnosti ČI. l, ČI. li bodu 39, ČI, li bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a ČI. XVII zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo v bode 2. Je nesporné, že Ústavný súd Slovenskej republiky pozastavil účinnosť časti právneho predpisu (Trestný zákon), ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie i rozhodnutie vo veci samej. Proti obžalovanému sa na základe obžaloby prokurátora vedie trestné stíhanie pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákon. Pri súčasnej právnej úprave hrozí obžalovanému za tento skutok trest odňatia slobody vo výmere 3 - 10 rokov, účinného v čase spáchania skutku. V prípade ak by súd ukladal trest tak podľa novely trestného zákona, obžalovanému by hrozil trest odňatia slobody vo výmere 1-5 rokov. Z uvedeného je zrejmé že v prípade nadobudnutia účinnosti spomenutej novelizácie Trestného zákona, nateraz pozastavenej, by došlo k podstatnej zmene v právnej kvalifikácii skutku, pre ktorý je obžalovaný postavený pred súd a k podstatnej zmene v zákonom stanovenej trestnej sadzbe v prospech obžalovaného. Nadobudnutím účinnosti dotknutej novelizácie Trestného poriadku by došlo ku kvalitatívne odlišnej situácii vo vzťahu k otázke viny a trestu. Za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej je všetko, čo je spôsobilé viesť súd k odlišnému rozhodnutiu najmä o vine a treste. Je toho názoru, že sú naplnené podmienky predpokladané v ustanovení § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku preto
navrhuje prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku V záverečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd v zmysle 322 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta pre skutok obžalobou právne kvalifikovaný ako zločin § 172 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona,§ 42 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona Eventuálne , aby podľa ustanovenia 321 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 5T/80/2022 zo dňa 29.5.2024 zrušil a v zmysle ustanovenia 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný v písomne podanom odôvodnení odvolania ( č.l.184- 188 spisu) namietal porušenie práva na obhajobu, pretože mu bola doručená výzva súdu na odôvodnenie odvolania spolu s rozsudkom dňa 06.06.2024. Nakoľko osoby vo výkone trestu sú odkázané na obhajcov a ich časové možnosti, pričom mnohokrát s obhajcom nie je možné v určenom časovom intervale dostihnúť a to z dôvodu iných povinností obhajcu. Následne namietal nedostatočne zistený skutkový stav a riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pričom k tomu obsiahlo poukázal na judikatúru slovenských súdov. Poukázal i na to, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k obligatórnemu znaku stíhaného trestného činu, ktorým postupom sa vytvoril právny základ pre oslobodenie obvineného v celom rozsahu spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku. Namietal aj získanie dôkazu nezákonným spôsobom (poukazujúc na vykonanie osobnej prehliadky), keď príslušníci PZ sa rozhodli prehľadať obsah vreciek a kapsičky obvineného bez toho, aby disponovali informáciou o protiprávnom konaní obvineného, pričom pátrali po veciach, o ktorých nemal predstavu, v dôsledku ktorého postupu došlo zo strany obvineného ku konaniu, ktorým napokon proti jeho vôli prispel k usvedčovaniu svojej vlastnej trestnej činnosti. K tomu dodal, že uvedený postup príslušníkov PZ zasiahol do jeho základných práv. Záverom navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil. Konanie na odvolacom súde Krajský súd ako odvolací súd skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku bol povinný skúmať, či odvolanie okresného prokurátora alebo obžalované bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312 a § 313 Trestného poriadku), alebo či neboli podané proti výroku proti ktorým nie sú prípustné (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku. Krajský súd podané odvolania preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podali prokurátor a obžalovaný ako oprávnené osoby v zákonnej lehote a proti výroku o treste proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný a tak zistil, že odvolanie obžalovaného a prokurátora je čiastočne dôvodné a to vzhľadom na zmenu Trestného zákona. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktorým predchádzalo Podľa § 321 ods. Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie a to za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry, obžalovaného A. B. a jeho obhajcu. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadne
upovedomený, upovedomenie prevzal dňa.28.10.2024, obhajca Mgr. Norbert Stanko dňa 12.11.2024 a krajská prokuratúra dňa 24.10.2024 . Prokurátorka krajskej prokuratúry prítomná na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedla, že odvolanie modifikuje vzhľadom na novelu Tr. zákona účinnú od 06.08.2024, pričom navrhuje krajskému súdu, aby uložil pri vzhliadnutí dôvodnosti podaného odvolania zákonný trest odňatia slobody s poukazom na § 2 ods.2 Tr. zákona. Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania. V prípade, že senát nebude mať rovnaký názor ako obhajoba, navrhol postupovať podľa § 44 Tr. zákona a teda upustiť od uloženia súhrnného trestu a ďalšieho trestu, nakoľko je toho názoru, že trest Okresného súdu Trnava sp.zn.105T/4/2023 je dostatočný na nápravu páchateľa. Obžalovaný A. B. v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí s obhajcom. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že: · prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 31.10.2022 okresnému súdu doručené 02.11.2022 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na A. B. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. · okresný súd určil termín hlavného pojednávania na ktorom obžalovaný využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať, urobil vyhlásenie, že je nevinný, · na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia E. C., F. F. G., H. E., za súhlasu procesných strán bol prečítaný znalecký posudok KEU PZ Bratislava ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/6203 č.l. 58-61, znalecký posudok KEU PZ Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2021/1336 č.l. 62-64, znalecký posudok KEU PZ Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2022/1588 z č.l. 86-88 a následne boli oboznámené listinné dôkazy podľa § 269 Trestného poriadku a to príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemok č.l. 40, opatrenia z č.l. 41, 42, 43, zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov č.l. 44,47, zápisnica o prehliadke tela č.l. 48,49,50, konečný výsledkový list č.l. 51, zápisnica o vydaní vecí č.l. 54, uznesenie o pribratí znalcov č.l. 55,57, trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/168/2021 z č.l. 66-67, uznesenie o pribratí KEU PZ č.l. 84,85, relácie na obžalovaného – ako správa o povesti z obce C. č.l. 74, odpoveď Sociálnej poisťovne č.l. 89-90, oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava č.l. 91, odpis z registra trestov na obžalovaného č.l. 93, výpis z ústrednej evidencie priestupkov na obžalovaného č.l. 94-95, aktualizované lustrácie zo dňa 24.05.2024, zápisnica z č.l. 88-89, trestný rozkaz z č.l. 90, doručenka z č.l. 91 ako i podstatný obsah spisového materiálu okresného súdu Trnava sp. zn. 105T/4/2023 z neho rozsudok č.l. 765-768. Následne okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak ako je to uvedené v úvode odôvodnenia tohto uznesenia. K výroku o vine Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval v súlade s Trestným poriadkom. Na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu veci, nevyhnuté pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenie v zmysle ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu. Následne s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak k správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku stručne a jasne vyložil o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybil, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil, keď rozhodol o uznaní viny obžalovaného pre ktorý bol postavený pred súd. Aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok sa stal a tento skutok spáchal obžalovaný. Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie citovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013). Vo svojom rozhodnutí odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať obsah svedeckých výpovedí, znaleckých posudkov a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dosta-točnom rozsahu urobil prvostupňový súd. Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo 2/2018 z 23.01.2018), preto nie je potrebné na tomto mieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne, zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Krajský súd konštatuje, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná výpoveďou svedka F. F. G., ktorý sa jasne a zrozumiteľne vyjadril k zastaveniu motorového vozidla a následnej kontrole osôb nachádzajúcich sa v motorovom vozidle. Ani krajský súd nemal dôvod spochybňovať výpoveď svedka, ktorý zreteľne videl obžalovaného s kapsičkou cez plece, na ktorú so služobnou baterkou zasvietil, na spodu kapsičky bola servítka. Potom čo sa opýtal „čo tam máš“ obžalovaný sa začal správať nervózne, nechcel vytiahnuť tú servítku, ale potom tú servítku vybral a schoval ruku, ktorá nedal úplne za chrbát, trošku trčal koniec injekčnej striekačky. Potom obžalovaný urobil jeden alebo dva kroky dozadu, odhodil ten predmet z ruky, potom svedok kontroloval s baterkou auto vizuálne, dovnútra nešiel, v aute zbadal na zemi injekčnú striekačku s bielym materiálom dolu vzadu a bola tam aj tá servítka, ale tej nevenoval takú pozornosť. Výpoveď svedka je podporená prehliadkou motorového vozidla kriminalistickým technikom ( na základe príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov zo dňa 25.04.2021 v spojení so zápisnicou o prehliadke miesta činu z toho istého dňa), ale najmä znaleckým posudku KEU PZ Bratislava PPZ KEU-BA-EXP-2021/6203 z ktoré vyplýva, že na stere rúk obžalovaného sa našli stopy metanfetamínu, z čoho je potrebné usudzovať, že obžalovaný prišiel do kontaktu práve s touto striekačkou obsahujúcou metanfetamín a znaleckým posudkom Košice PPZKEU-KE-EXP-2023/1588, z ktorého vyplynulo aj to, že DNA obžalovaného spadala do DNA profilu zmiešanej biologickej stopy na zatavenej striekačke a teda obžalovaného nie je možné vylúčiť ako pôvodcu majoritnej časti biologického materiálu. Pokiaľ ide o obhajobnú námietku obžalovaného, že vo vozidle sa nachádzala ďalšia osoba, ktorá sedela vzadu za vodičom a striekačka mohla patriť tejto osobe, je vyvrátená výpoveďou svedka F., ktorý videl u obžalovaného, ktorý nedal ruku úplne za chrbát trčať koniec z injekčnej striekačky, videl obžalovaného odhodiť predmet do auta a následne vizuálne zbadal na zemi injekčnú striekačku. Rovnako je obžalovaný z manipulácie so striekačkou usvedčený aj biologickou stopou zaistenou na zatavenej striekačke.
Po vykonanom dokazovaní okresným súdom ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný A. B. spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého prvostupňového rozsudku. Súd mal priebeh ako i konanie obžalovaného preukázané reťazou dôkazov bez akýchkoľvek pochybností. V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok tak, ako ho ustálil okresný súd sa stal a spáchal ho obžalovaný B.. K obhajobnej námietke, že by mala byť použitá zásada in dubio pro reo (v po-chybnostiach v prospech obžalovaného) krajský súd s týmto názorom nesúhlasí. Použitie spomínanej zásady vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku, teda prichádza do úvahy len vtedy ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutom na objektívne stavu veci a zákonné zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok netrpí žiadnou právnou chybou, ktorej obžalovaný videl nesprávnosť práve posúdeného skutku. Z hľadiska získaných priamych a nepriamych dôkazov je podľa názoru odvolacieho súdu preto možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností považovať za preukázané, že skutok sa stal práve tak ako je z hľadiska spôsobu, rozsahu opísaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Tieto dôkazy teda výpoveď svedka G., príslušníka polície v spojení so znaleckým dokazovaním, výpoveď svedka H. E., ktorý potvrdil, že obžalovaný držal zdrap servítkov v ruke nevidel čo tam bolo v nich, servítku niekam hodil, policajt to potom riešil, ako aj výpoveď svedka C. k priebehu kontroly motorového vozidla a listinné dôkazy odvolací súd považuje za dostatočné na vyslovenie záveru o vine obžalovaného. K námietke obžalovaného k porušeniu jeho práva na obhajobu krajský súd uvádza, že nezistil porušenie práva na obhajobu, pretože v čase vznesenia obvinenia v zmysle ustanovenia § 37 Trestného poriadku neboli dôvody povinnej obhajoby. Dôvod povinnej obhajoby nastal až vzatím resp. dodaním obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody, preto postup okresného súdu bol správny, keď potom ako zistil, že obžalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody opatrením zo dňa 01.02.2023 ( č.l. 116 spisu) ustanovil obžalovanému obhajcu podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Taktiež je potrebné dodať, že obžalovaný bol o úkonoch riadne oboznámený a to oznámením o vykonaní vyšetrovacích úkonov zo dňa 28.02.2022 ( č.l. 11 spisu), tak isto bol riadne upovedomený o možnosti preštudovania spisového materiálu (č.l. 96 spisu). K výzve okresného súdu na odôvodnenie podaného odvolania v lehote 15 dní krajský súd uvádza, že ide o poriadkovú lehotu, ktorou súd určuje lehotu na splnenie povinnosti a to konkrétne na odôvodnenie odvolania. V danom prípade nesplnenie uvedenej povinnosti u obžalovaného na rozdiel od iných osôb (prokurátor, obhajca, splnomocnený zástupca poškodeného a pod.) nie je sankcionované uložením poriadkovej pokuty podľa § 70 Tr. por. a ani zamietnutím odvolania z formálnych dôvodov, preto výzvou okresného súdu neprišlo k porušeniu práva na obhajobu obžalovaného. Inak povedané obžalovaný po vyhlásení rozsudku bol poučený o možnosti podania opravného prostriedku, čo využil a odvolanie zahlásil priamo na hlavnom pojednávaní dňa 29.5.2024. Prítomný na hlavnom pojednávaní bol aj obhajca obžalovaného, ktorý ako osoba znalá práva musí mať vedomosť o tom, že v zmysle ustanovenia § 311 ods.2 Trestného poriadku odvolanie musí byť odôvodnené. Obhajca výzvu súdu na odôvodnenie odvolania akceptoval a odvolanie odôvodnil v stanovenej lehote, čo svedčí aj o tom, že poskytnutá lehota bola dostatočná. Pri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania trestného činu, ktorým polícia disponuje v dostatočnom časovom predstihu, vzniká povinnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. V takom prípade možno dôkaz pre trestné konanie získať len trestnoprávnym postupom. Ak však poznatky o trestnej činnosti nie sú polícii dostatočne vopred známe, môže byť výsledok zákonného postupu pri služobnom zákroku ( §9 ods.3 zákona o Policajnom zbore) dôkazom v trestnom konaní (uznesenie NS zo dňa 26.06.2012 sp.zn..2Tdo27/2021). K odvolacej námietke obžalovaného k nezákonnému získaniu dôkazu krajský súd uvádza, že z výpovede svedka F. G. vyplynulo ( skrátene), že motorové vozidlo modrú Felíciu zastavili nakoľko odbočila doľava na pumpu Slovnaft v čase, keď bola zatvorená a je tam zákaz vjazdu a potom ako komunikovali s vodičom dvere boli otvorené bolo z vozidla silne cítiť zápach marihuany. Je teda nepochybné, že príslušníci hliadky polície obvodného oddelenia mali zákonný dôvod na zastavenie motorového vozidla pre porušenie pravidiel v cestnej premávke, ako aj na vykonanie služobného zákroku, ako im to prikazuje ustanovenie § 9 ods.1 zákona PZ, nakoľko nadobudli podozrenie, že je páchaný trestný čin konkrétne v súvislosti s držbou omamných látok. Spôsob vykonania služobného zákroku spojený s predchádzajúcou výzvou na vyloženie veci, ktoré má osoba, voči ktorej sa služobný zákrok vykonáva pri sebe, je primeraný a zodpovedajúci kritériám § 8 ods.1 zákona o PZ ( v danom prípade realizovaný
bez potreby použitia donucovacích prostriedkov § 50 zákona o PZ). Následne ďalší postup polície bol v súlade s Trestným poriadkom, keď bol povereným príslušníkom po súhlase prokurátorky Okresnej prokuratúry v Galante zo dňa 25.04.2021 (č.l.40 spisu) vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov v zmysle ustanovenia §101 ods.1 Trestného poriadku a pri prehliadke motorového vozidla zaistená 1ks injekčnej striekačky s obsahom neznámej kryštalickej látky ,3 dieliky-stopa č.1 chemická ( na podlahe OMV za sedadlom vodiča) a 1ks kovová kľúčenka s obsahom neznámej sušenej rastlinystopa č.2 chemická ( na zadnom sedadle za miestom spolujazdca). Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne právne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhovaný spôsobov hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. K právnej kvalifikácii. V období od spáchania predmetných trestných činov do rozhodnutia odvolacieho súdu, hoci ešte nie v čase rozhodovania okresného súdu, došlo k zmene znenia Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z. účinnej od 06.08.2024. Akceptujúc ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, odvolací súd konštatuje, že vo výroku o treste nastal stav, pre ktorý táto zmena Trestného zákona znamená priaznivejšie postavenie páchateľa, resp. obžalovaného. Podľa článku 50 ods.6 Ústavy Slovenskej republiky : Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 171 ods.2) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 171 ods.4) Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch právoplatne odsúdený, alebo b) vo väčšom množstve. Podľa § 172 ods.1) Trestného poriadku účinného do 30.04.2022, kto neoprávnene c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru Trestný zákon účinného od 06.08.2024, je pre obžalovaného priaznivejší. Platí, že ak bol čin spáchaný za účinnosti už zrušeného zákona, pre záver, či použitie neskoršieho zákona je z hľadiska sankcie pre páchateľa priaznivejšie, nerozhoduje len samo porovnanie trestných sankcií uvedených v porovnávaných zákonoch, ale rozhodujúci je výsledok porovnania trestov, ktoré by boli použitím zákona ako celok páchateľovi uložené ( R44/1970). K odvolacej námietke okresnej prokuratúry k nepriznaniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.h) Trestného zákona krajský súd uvádza, že jednou z výraznejších zmien novelizovaného Trestného zákona prešlo ustanovenie § 38 Trestného zákona, keď prišlo k odstráneniu povinnej úpravy hranice trestnej sadzby o jednu tretinu v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, preto sa nebude ďalej zaoberať s jeho návrhom na zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods.4 Tr.zákona účinného do 06.08.2024, ktorým sa zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby. Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať že obžalovaný neoprávnene prechovával psychotropnú látku vo väčšom množstve –metamfetamín a to v množstve1739 mg, t.j. vo väčšom
množstve, nakoľko zaistené množstvo metamfetamínu presahuje nepatrné množstvo, ktoré je 0,2g ( §135d) Trestného zákona s poukazom na prílohu č.1 Trestného zákona) a aj množstvo účinnej látky zaisteného metamfetamínu presiahlo hodnotu 140 mg upravenej v prílohe č.1 v štvrtom stĺpci Trestného zákona. Podľa § 135d písm.a) Tr.zákona za malé množstvo drogy sa považuje množstvo presahujúce nepatrné množstvo a nepresahujúce päťnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č.1. Pre metamfetamín teda pôjde o násobok 02x5=1g.V danom prípade je hmotnosť metamfetamínu 1,739 g, teda o malé množstvo nepôjde, ale pôjde o väčšie množstvo. Vzhľadom k uvedenému krajský súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods.2, ods.4 písm.b) Trestného zákona. K výroku o treste. Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len ,,Trestný zákon“), páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Podľa § 33a ods. 3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Podľa § 33a ods. 4 Trestného zákona, pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Pri úvahách o druhu a výmere treste krajský súd postupoval v zmysle všeobecných zásad a zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v § 33a, § 34 ods. 1, ods. 3, ods.4 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Primeranosť trestu je nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutým predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úloha sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. K osobe obžalovaného krajský súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že : · obžalovaný má v registri trestov 2 záznamy , odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/168/2021 zo dňa 9.7.2021 právoplatný dňa 9.7.2021 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s o skúšobnou dobou v trvaní 3 roky a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 3 rokov, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn.105T/4/2023 zo dňa 30.08.2023, právoplatného dňa 15.09.2023 bol odsúdený za obzvlášť
závažný zločin podľa § 172 ods.3, ods.4 písm.c), ods.6 písm.b) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov · v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má 6 záznamov prevažne na úseku dopravy napr. pre vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky ( 2x v roku 2019 a 2020), priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zákaz vychádzania · na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 12.06.2019 do 11.02.2020, kedy bol vyradený pre nespolu-prácu · vo výkone trestu odňatia slobody je od 17.01.2023 – predpokladaný koniec trestu má 17.09.2029 Podľa § 41 ods.2) Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Podľa § 42 ods.1) Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 42 ods.2) Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Na základe vyššie uvedeného ani krajský súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona, zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko spáchal viac trestných činov S poukazom na vyššie uvedené dospel krajský súd k záveru, že vzhľadom na osobu obžalované ( 2 záznamy v registri trestov, 6 záznamy v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov) drogový charakter trestnej činnosti, možnosť prevýchovy obžalovaného vzhľadom na jeho doterajší spôsob života a možnosť odradenia iných osôb od páchania trestnej činnosti splní svoj účel nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov ( §41 ods.2 a § 42 ods.1 Trestného zákona) za súčasného z r u š e n i a výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona uloženého obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/168/2021 zo dňa 9.7.2021 právoplatný dňa 9.7.2021 ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 48 ods.2) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Podľa § 48 ods.2) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Podľa názoru krajského súdu uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 33a, § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu konkrétny stupeň závažnosti spáchané trestného činu, zistenú jednu priťažujúcu okolnosť ako aj pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej a generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného spoločnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd s poukazom na zmenu Trestného zákona účinného od 06.08.2024, rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste (podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku) a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.