Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 26Co/93/2024 2324201225 11. 09. 2024 Mgr. Matúš Staríček ECLI:SK:KSTT:2024:2324201225.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobkyne: REAL - K, s.r.o., IČO: 36 521 931, so sídlom Novozámocká cesta 3946, Komárno, zastúpená advokátom: JUDr. Juraj Bilický, so sídlom Farská 8, Nitra, proti žalovanej: A. B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. D. XXX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 26C/31/2024-31 zo dňa 15.4.2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e . II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. r u š í . III. Súdu prvej inštancie n a r i a ď u j e označenia identifikačného čísla žalobkyne.
v úvodnej časti napadnutého uznesenia vykonať opravu
odôvodnenie: 1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu nehnuteľností, ich vloženia do imania právneho subjektu, založenia alebo ich zaťaženia právami tretích osôb, a to pozemkov parcely registra „C“ - parcela č. 452/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1647 m2, parcela č. 452/5, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2, parcela č. 452/6, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2 a stavby - rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcela č. 452/5, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom pre okres Galanta, obec B. D., k. ú. B. D., ktorých je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k celku. Výrokom II. žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1 a 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 27.3.2024 sa žalobkyňa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Galanta katastrálny odbor dňa 15.11.2023 pod V-4339/2023-č.z. 240/2023, uzatvorenej medzi E. C., bytom B. D. XXX, nar. XX.XX.XXXX a žalovanou. Súčasťou žaloby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala, aby bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa prevodu nehnuteľností, ich vloženia do imania právneho subjektu, založenia alebo ich zaťaženia právami tretích osôb, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pre okres Galanta, obec B. D., k. ú. B. D., ktorých je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k celku. 3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že so spoločnosťami NAGY TRANS s.r.o. a NTG s.r.o. ako odberateľmi, v ktorých bol konateľom p. E. C., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorila Rámcové zmluvy, predmetom ktorých je predaj pohonných hmôt a ostatného
tovaru, umývanie a čistenie áut. Súčasťou týchto rámcových zmlúv je ručiteľská doložka, v ktorej ako ručiteľ je uvedený p. E. C.. Nakoľko spoločnosti NAGY TRANS s.r.o. a NTG s.r.o. si svoje záväzky vyplývajúce z uzatvorených rámcových zmlúv voči žalobkyni neplnili riadne a včas, žalobkyňa si svoj nárok uplatnila na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní. V právnej veci vedenej proti spoločnosti NAGY TRANS s.r.o. a p. E. C. ako ručiteľovi o zaplatenie 50.424,13 eur s prísl. bol pod sp. zn. 14Up/583/2023 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica platobný rozkaz zo dňa 8.6.2023, ktorý voči NAGY TRANS s.r.o. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.7.2023 a voči uvedenému ručiteľovi nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.10.2023. V právnej veci vedenej proti spoločnosti NTG s.r.o. a p. E. C. ako ručiteľovi o zaplatenie 146.024,46 eur s prísl. bol pod sp. zn. 21Up/187/2023 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica platobný rozkaz zo dňa 15.2.2023, ktorý voči NTG s.r.o. v spojení s uznesením sp. zn. 21Up/187/2023 zo dňa 18.7.2023 a s uznesením sp. zn. 21Up/187/2023 zo dňa 12.6.2023 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.8.2023 a voči vyššie uvedenému ručiteľovi bol v tejto veci vydaný rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 26C/85/2023 zo dňa 23.1.2024, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie sa proti NAGY TRANS s.r.o. a proti p. E. C. vedie exekučné konanie súdnou exekútorkou JUDr. Evou Šajánkovou pod sp. zn. 386EX 720/23. Na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie sa proti NTG s.r.o. vedie exekučné konanie súdnou exekútorkou JUDr. Soňou Majkútovou pod sp. zn. 105EX 42/24. Kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Galanta - katastrálny odbor dňa 15.11.2023 pod V-4339/2023-č.z. 240/2023 previedol p. E. C. ako predávajúci na žalovanú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. B. D. v podiele 1/2 k celku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na žalobkyňou predložené výpisy z LV č. XXXX zo dňa 15.12.2022 a zo dňa 13.12.2023. Spoločnosti NAGY TRANS s.r.o. a NTG s.r.o. ako dlžníci a p. E. C. ako ich ručiteľ žalobkyni do dnešného dňa pohľadávku v sume 50.424,13 eur s prísl. a pohľadávku v sume 146.024,46 eur s prísl. neuhradili, a to ani len čiastočne. Exekučnými konaniami nebola doposiaľ vymožená žiadna suma. Pokiaľ ide o spoločnosti NAGY TRANS s.r.o. a NTG s.r.o., v súčasnosti sa voči nim vedú viaceré exekučné konania a ich príjmy a majetok sú aj vzhľadom k tejto skutočnosti nulové. Pokiaľ ide o ručiteľa, voči ktorému má žalobkyňa rovnako vymáhateľné a vykonateľné pohľadávky, nemá žiadny príjem alebo iný majetok, ktorý by postačoval na ich pokrytie. Kúpna zmluva, ktorou ručiteľ previedol svoje vlastnícke práva k majetku na žalovanú, ukracuje uspokojenie vymáhateľných pohľadávok žalobkyne. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi p. C. a žalovanou, ako s najväčšou pravdepodobnosťou blízkou osobou, z čoho možno vyvodiť, že poznala jeho pomery. Neprichádza do úvahy, že by žalovaná nemohla spoznať a nepoznať jeho úmysel ukrátiť veriteľa (v tomto prípade žalobkyňu), nakoľko voči obchodným spoločnostiam, v ktorých je, resp. bol p. C. ako konateľ, ako aj voči jeho samotnej osobe sa už v tom čase viedlo viacero exekučných konaní, o čom mala možnosť sa žalovaná informovať. Kúpna zmluva, ktorou p. E. C. ako ručiteľ previedol svoje vlastnícke práva k majetku na žalovanú, ukracuje uspokojenie vymáhateľných pohľadávok žalobkyne a zdá sa byť účelová s cieľom poškodiť práva žalobkyne. Vzhľadom na žalobkyňou podanú žalobu o určenie neúčinnosti právnych úkonov voči žalovanej by akékoľvek ďalšie prípadné nakladanie s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tejto žaloby a tohto návrhu, mohlo mať vplyv na toto súdne konanie, s cieľom predĺžiť jeho trvanie a poškodiť žalobkyňu. Žalobkyňa sa z vlastnej aktivity dozvedela o skutočnosti, že predmet kúpnej zmluvy bol dňa 24.3.2024 inzerovaný, ponúknutý na predaj na verejne dostupných predajných portáloch. Mohlo by teda dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie žalobkyne zhoršilo do takej miery, že poskytnutie súdnej ochrany porušenému právu by bolo znemožnené. Žalobkyňa má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade môže dôjsť k takému zhoršeniu právneho postavenia žalobkyne, že už nebude možné poskytnúť právnu ochranu jej ohrozeným právam, pričom už v súčasnosti je miera ochrany porušených a ohrozených práv do značnej miery sťažená (minimálne od uskutočnenia prevodu daných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej). Žalobkyňa je toho názoru, že ňou sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže si voči žalovanej primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. 4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobkyňou predloženými listinami, z ktorých odvodzovala dôvodnosť podaného návrhu, dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. že v tejto právnej veci je daná neodkladná potreba úpravy právnych pomerov týkajúcich sa v návrhu špecifikovaných nehnuteľností.
5. Existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami bola podľa názoru súdu prvej inštancie navrhovateľom pre potreby neodkladného opatrenia osvedčená listinnými dôkaznými prostriedkami, a to platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Up/583/2023 zo dňa 8.6.2023, právoplatným dňa 5.10.2023, ktorým súd žalobkyni priznal právo plnenia zo strany E. C., nar. XX.XX.XXXX (tam v procesnom postavení žalovaného v 2. rade) vo výške istiny 50.424,13 eur s príslušenstvom, ako aj rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 26C/85/2023-119 zo dňa 23.1.2024, ktorým súd žalobkyni priznal právo plnenia voči žalovanému v 2. rade E. C., nar. XX.XX.XXXX vo výške istiny 146.024,46 eur s príslušenstvom, a to na základe ručiteľského záväzku tam uvedeného žalovaného v 2. rade. V dôsledku uvedených rozhodnutí je E. C., nar. XX.XX.XXXX v procesnom postavení žalovaného v 2. rade judikovaným dlžníkom žalobkyne v tomto konaní. Prekážkou existencie osvedčenia daného vzťahu pritom nie je absencia právoplatnosti rozsudku. 6. Zároveň bolo z výpisov z LV č. XXXX zo dňa 15.12.2022 a zo dňa 13.12.2023 osvedčené, že v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/85/2023, ktoré konanie bolo začaté podaním žaloby dňa 17.1.2023, žalovaný v 2. rade a rozhodnutím vo veci samej judikovaný dlžník žalobkyne previedol kúpnou zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel 1/2 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. B. D. na žalovanú. Vklad vlastníckeho práva žalovanej bol povolený dňa 15.11.2023. Konanie E. C., nar. XX.XX.XXXX, dlžníka žalobkyne, spočívajúce v prevode jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam preukázateľne počas trvania súdneho sporu o zaplatenie 146.024,46 eur s príslušenstvom na tretiu osobu, za súčasne osvedčeného stavu o neexistencii iného podstatného majetku na strane dlžníka, možno označiť ako konanie účelové, smerujúce k ukráteniu práva a ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobkyne ako veriteľa. Zároveň žalobkyňa osvedčila úmysel aktuálnych podielových spoluvlastníkov (t.j. aj žalovanej) nehnuteľnosti predať, čo vyplynulo z obsahu ponuky nehnuteľnosti na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie SALEA zo dňa 26.3.2024, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie žalobkyne zhoršilo do takej miery, že poskytnutie súdnej ochrany jej porušenému právu by bolo znemožnené. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci spočíva v tom, že vymožiteľnosť a teda exekúcia v prospech žalobkyne by mohla byť a aktuálne aj je ohrozená. Žalobkyňa nemá možnosť na zabezpečenie nárokov využiť inštitút sudcovského záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 a nasl. CSP, pretože žalovaná nie je dlžníčkou žalobkyne, čím by nebol naplnený základný predpoklad tohto inštitútu. Zároveň primárnym predmetom konania vo veci samej nie je zaplatenie pohľadávky, ale určenie neúčinnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k založeniu nenávratného stavu, povinný subjekt nebude neprimeraným spôsobom a nad rozsah obmedzený na svojich právach a zároveň sa zabezpečí možnosť, aby sa v budúcnosti mohla žalobkyňa uspokojiť z majetku, ktorý ušiel z dispozície dlžníka žalobkyne p. E. C.. 7. Súd prvej inštancie preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výrokom I. vyhovel. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol výrokom II. uznesenia podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobkyňa ako procesne plne úspešná strana v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v miere 100%. 8. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alt. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolanie odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Súd prvej inštancie sa podľa žalovanej nezaoberal dostatočne skutočnosťou, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a či je osvedčené, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo žalobkyne ohrozené. Je pravdou, že prípadné nakladanie so spornými nehnuteľnosťami je na rozhodnutí jeho vlastníka, na druhej strane je však táto skutočnosť všeobecnou skutočnosťou v tom smere, že tieto práva má každý vlastník, preto táto skutočnosť sama osebe nespôsobuje potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. Žalovaná má za to, že z predloženého návrhu a listinných dôkazov nevplýva, že by žalobkyňa osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Keďže neodkladné opatrenie nemožno nariadiť bez osvedčenia objektívnych skutočnosti, ktoré by potvrdzovali potrebu neodkladnej úpravy právneho vzťahu, súd mal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný. 9. Žalovaná poukázala na to, že aj v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp.
základnému právu na súdnu ochranu. Namietala nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu s tým, že v odôvodnení uznesenia absentujú úvahy ohľadom toho, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Konajúci súd v rozpore s platnými procesnými a hmotnoprávnymi predpismi, v rozpore so základnými princípmi konania podľa čl. 1 až 18 CSP porušil jeho postupom a rozhodnutím základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, spravodlivý proces a právo na ochranu majetku, keď nevzal do úvahy, či právne účinky vydaného neodkladného opatrenia neobmedzia žalovanú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, čím je porušený tzv. princíp proporcionality. Prvoinštančný súd sa otázke proporcionality zásahu do vlastníckeho práva žalovanej a celkovo predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia venoval iba veľmi stroho. Uvedený postup žalovaná považuje za nesprávny, a preto k predmetnému uvádza, že napadnutým rozhodnutím konajúceho súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, lebo bol bez ďalšieho posudzovania princípu opodstatnenosti a princípu proporcionality vyslovený záver o dôvodnosti a primeranosti nariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaná má za to, že súd v rozpore s princípom právnej istoty nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby bolo dôsledne skúmané a preukázané splnenie predpokladov na jeho nariadenie. Súd prvej inštancie nevykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Žalovaná ďalej uviedla, že predpokladom vzniku odporového oprávnenia veriteľa je charakter odporovateľného právneho úkonu ako úkonu in fraudem creditoris. Musí ísť teda o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno právnemu úkonu prisúdiť vtedy, ak je naplnená objektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka. Vzhľadom na to, že E. C. previedol na žalovanú nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2023 za kúpnu cenu vo výške 150.000, nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobkyne, vzhľadom na to, že majetok dlžníka bol prevedený na základe odplatného právneho úkonu a cena tohto plnenia bola ekvivalentná. Súdna prax presadzuje názor, podľa ktorého vo všeobecnosti nemožno úspešne odporovať odplatnému právnemu úkonu, pokiaľ bolo dlžníkom inkasované primerané protiplnenie. Dôvodom je absencia ukracujúceho charakteru právneho úkonu, pretože majetok dlžníka sa v konečnom dôsledku žiadnym spôsobom nezmenšil, došlo iba k modifikácii jeho štruktúry, pri zachovaní pôvodnej hodnoty. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd, prihliadajúc na princíp proporcionality bez preukázania charakteru odporovateľného právneho úkonu ako úkonu in fraudem creditoris, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť v celom rozsahu. 11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Podľa žalobkyne súd dospel po oboznámení sa s návrhom a obsahom predložených listinných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a taktiež vec správne právne posúdil. Súd sa správne vysporiadal s otázkou splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP čo aj v napadnutom uznesení náležite zdôvodnil. Žalobkyňa zdôraznila, že vydanie neodkladného opatrenia smerujúceho k tomu, aby účastník nenakladal s určitými vecami alebo právami a aby sa niečoho zdržal, je odôvodnené, úprava pomerov je nevyhnutná, aby nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne, k znemožneniu poskytnutia právnej ochrany jej ohrozených práv. Žalobkyňa osvedčila, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia ohrozená, keďže pokiaľ by žalovaná ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v takom prípade by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Potreba úpravy pomerov je dostatočne osvedčená tým, že nehnuteľnosť bola ponúknutá na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie dňa 26.3.2024. a teda tvrdenia žalobkyne o osvedčení nároku sú podložené dostatočnými dôkazmi. 12. Podľa žalobkyne súd správne posúdil splnenie všetkých podmienok pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte požadovanej ochrany. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd zásadne žiadne dokazovanie nevykonáva, pričom vychádza spravidla z rozhodujúcich skutočností opísaných v návrhu. Nariadením neodkladného opatrenia nie je povinný subjekt obmedzený na svojich právach neprimeraným spôsobom a nedochádza k založeniu nenávratného stavu, len bude naplnená požiadavka ochrany právnych nárokov žalobkyne. Nariadené neodkladné opatrenie nebráni žalovanej v užívaní predmetných nehnuteľností. Vymožiteľnosť, teda exekúcia v prospech žalobkyne by mohla byť a aktuálne aj je ohrozená, a teda je v tejto veci daná neodkladná potreba úpravy právnych pomerov týkajúcich sa nehnuteľnosti a jedine tým, že súd zakáže žalovanej previesť na ďalšie osoby
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej, bude nároku žalobkyne poskytnutá náležitá ochrana. Žalovaná zároveň tvrdenia ohľadom odplatnosti dotknutého právneho úkonu nijakým spôsobom nepreukázala. Žalovaná nepreukázala, že došlo k uhradeniu kúpnej ceny v zmysle spomínanej kúpnej zmluvy dlžníkovi žalobkyne, pričom dôkazne bremeno zaťažuje žalovanú. Žalobkyňa poukázala na to, že v exekučnom konaní vedenom proti dlžníkovi E. C. nebola dlžná pohľadávka doposiaľ vymožená ani z časti, keďže na svojom bankovom účte nedisponoval žiadnym príjmom ani iným majetkom, ktorý by postačoval na pokrytie dlžnej pohľadávky. Z uvedeného je možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že primárnym úmyslom dlžníka bolo ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa a nedošlo tak k transformácii jeho majetku, ako uvádza žalovaná v podanom odvolaní. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že dňa 3.4.2024 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 23.1.2024, ktorým súd uložil E. C. ako žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 146.024,46 eur spolu s príslušenstvom (ktorý ako dôkaz predložila spolu s vyjadrením k odvolaniu). 13. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 17.7.2024 zotrvala na ňou podanom odvolaní. Podľa žalovanej žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu dočasnej úpravy, a tak nebolo na základe žalobkyňou uvedených skutočností zistené, že je nevyhnutne potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Pokiaľ žalobkyňa nemá konkrétnu vedomosť o prípadnom právnom nástupcovi žalovanej, žalovaná má za to, že určitá ničím nepodložená obava žalobkyne, že môže prísť k prevodu nehnuteľností na tretiu osobu zo strany žalovanej nezakladá dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, t. j. nariadenia neodkladného opatrenia. Možnosť disponovania s nehnuteľnosťami predstavuje všeobecnú skutočnosť, ktorá nespôsobuje sama o sebe potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Iba samotná možnosť rozhodnutia žalovanej ako vlastníka nehnuteľností nemôže byť dostatočným odôvodnením potreby neodkladnej úpravy pomerov. Keďže neodkladné opatrenie nemožno nariadiť, keď je ohrozenie práv žalobkyne iba domnelé, bez osvedčenia objektívnych skutočností, ktoré by domnienku žalobkyne potvrdzovali, súd mal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný. 14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že žalovaná použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia nie je dôvodné. 15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie a či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 16. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa prevodu nehnuteľností, ich vloženia do imania právneho subjektu, založenia alebo ich zaťaženia právami tretích osôb, a to nehnuteľností špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorých je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k celku, keď z výpisov z LV č. XXXX zo dňa 15.12.2022 a zo dňa 13.12.2023 (pre k. ú. B. D.) mal súd prvej inštancie za osvedčené, že dlžník žalobkyne E. C. previedol kúpnou zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel 1/2 k celku k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú (vklad vlastníckeho práva žalovanej bol povolený dňa 15.11.2023), pričom žalobkyňa zároveň osvedčila, že predmetné nehnuteľnosti boli následne ponúkané na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie žalobkyne zhoršilo do takej miery, že poskytnutie súdnej ochrany jej porušenému právu by bolo znemožnené. 17. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého uznesenia bolo
objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné: 18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 23. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 24. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 25. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. 26. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej o nedostatočnom zistení skutkového stavu sa žiada zdôrazniť, že vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Procesný inštitút neodkladného opatrenia totiž neslúži na to, aby sám o sebe vyriešil sporné vzťahy strán, hoc aj by takéto vzťahy mali pre obe či jednu stranu vážne následky, pretože ide o potrebu dočasnej úpravy pomerov. Ak v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave vzťahov medzi stranami sporu sa pritom vychádza zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Jeho nariadenie bude namieste
v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. 27. Z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci vyplýva, že požadované neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol uplatnený žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je neúčinnosť platného právneho úkonu voči určitej osobe, v dôsledku čoho môže táto osoba (veriteľ) požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Súd prvej inštancie pritom správne vyhodnotil, že existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami bola žalobkyňou pre potreby neodkladného opatrenia dostatočne osvedčená listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odvolacieho súdu v tomto štádiu sporu bez vykonania riadneho dokazovania by bolo pritom predčasné s určitosťou tvrdiť, že nárok, ktorý je uplatňovaný žalobou vo veci samej, je očividne vylúčený. S prihliadnutím na predmet odvolacieho konania (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v priebehu konania vo veci samej) je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či žaloba bola podaná dôvodne, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie v zmysle príslušných ustanovení CSP a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. V rámci posúdenia opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo preto nutné odvolacie námietky smerujúce voči dôvodnosti podanej žaloby vo veci samej vyhodnotiť ako nedôvodné. Žalovaná navyše tvrdenia ohľadom odplatnosti dotknutého právneho úkonu (kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a dlžníkom žalobkyne) žiadnym spôsobom nepreukázala. 28. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov dočasná úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy v prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach žalobcu, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. S prihliadnutím na predmet konania vo veci samej je potom aj podľa odvolacieho súdu dôvodné na istý čas obmedziť právo žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, t. j. dočasne fixovať existujúci právny stav k dotknutým nehnuteľnostiam pre sporové konanie. Je v záujme oboch strán sporu, aby boli ich vzájomné vzťahy trvalo vyriešené, s poukazom na čo možno nariadené neodkladné opatrenie považovať za primerané uvedenému účelu. Nepochybne, za daných okolností prípadu, žalovanej nemôže nariadené neodkladné opatrenie spôsobiť takú neprimeranú ujmu, aká v opačnom prípade môže byť spôsobená žalobkyni. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie o potrebe dočasnej úpravy pomerov z dôvodu, že bolo osvedčené ohrozenie subjektívnych práv žalobkyne, ktorá sa v konaní vo veci samej domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Galanta - katastrálnym odborom dňa 15.11.2023 pod V-4339/2023 - č.z. 240/2023, uzatvorenej medzi E. C. a žalovanou. 29. S prihliadnutím na obsah spisu a obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že v danej veci žalobkyňa osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci osvedčený skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré vo vzťahu k posúdeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia správne aplikoval na prejednávaný prípad a vyvodil správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04). Rovnako nezahŕňa ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04). 30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.
31. Uznesenie súdu prvej inštancie v závislom výroku II. (o trovách prvoinštančného konania) odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil, nakoľko nešlo v tejto časti o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo v tejto časti rozhodnutie vydané neexistovali, nakoľko o trovách konania sa podľa § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu až v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej končí. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) o nariadenie neodkladného opatrenia tak rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie (vo veci samej) bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP). 32. Odvolací súd zároveň nariadil súdu prvej inštancie vykonanie opravy úvodnej časti písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia (postupom v zmysle § 224 CSP), ktoré obsahuje zrejmú nesprávnosť, a to konkrétne v časti nesprávneho označenia identifikačného čísla žalobkyne. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka č. 10415/N vyplýva, že identifikačné číslo žalobkyne je „36 521 931“ a nie nesprávne uvedené číslo „51 453 363“ uvedené v záhlaví odvolaním napadnutého uznesenia, na ktorú skutočnosť poukázala aj žalobkyňa v podaní zo dňa 9.8.2024. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súd prvej inštancie opravil záhlavie napadnutého uznesenia v uvedenej časti. 33. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).