Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 6To/94/2024 2622010574 08. 10. 2024 Mgr. Pavol Macháč ECLI:SK:KSTT:2024:2622010574.1
Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XXXXX XXXX v C. D., trvalé bydlisko E. XXXX/XX, F., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní odsúdeného voči rozsudku Okresného súdu Senica z 22. augusta 2024, č. k. 1T/107/2022-363, na neverejnom zasadnutí konanom 8. októbra 2024 v Trnave, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie odsúdeného A. B. zamieta. odôvodnenie: 1. Okresný súd Senica (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 22. augusta 2024, č. k. 1T/107/2022-363, rozhodol podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) tak, že zrušil celý rok o treste uložený odsúdenému A. B. (ďalej len odsúdený) trestným rozkazom okresného súdu z 19. júla 2023, č. k. 1T/107/2022-277, právoplatným 4. októbra 2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň na základe § 405b ods. 1 druhá veta Tr. por. odsúdenému za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. c) Tr. zák., pri ktorých trestnosť činu nezanikla a z ktorých bol uznaný za vinného trestným rozkazom okresného súdu z 19. júla 2023, č. k. 1T/107/2022-277, právoplatným 4. októbra 2023 uložil odsúdenému podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutkov s prihliadnutím na § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. .2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutkov zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. 2. Po vyhlásení rozsudku na verejnom zasadnutí a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania, no odsúdený voči nemu zahlásil odvolanie. 3. Odsúdený zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Juraja Dragúna (ďalej len obhajca) osobitným písomným podaním zo 4. septembra 2024. 4. V ňom obhajca po úvodnej rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku uviedol, že odvolanie bolo podané z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por., pretože napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a uložený trest je neprimeraný. V tejto súvislosti skonštatoval, že okresný súd pri rozhodovaní o treste nesprávne aplikoval ust. § 2 ods. 1, § 38 a § 34 ods. 3 Tr. zák., ktoré súčasne obhajca citoval. 5. Obhajca argumentoval tým, že zmysle novely Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024 bolo ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. vypustené. Teda od 6. augusta 2024 nemá súd povinnosť obligatórne zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností. Okresný súd pri vydaní napadnutého rozsudku aplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. (účinné do 5. augusta 2024), v dôsledku čoho okresný súd zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a následne potom odsúdenému
ukladal trest odňatia slobody podľa takto upravenej trestnej sadzby. Avšak ak by okresný súd za použitia § 2 ods. 1 Tr. zák. aplikoval znenie ustanovenia § 38 Tr. zák. účinné v čase rozhodovania (t. j. znenie účinné od 6. augusta 2024), nemusel by obligatórne navyšovať dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby. Bol toho názoru, že takýto postup, kedy súd nenavyšuje dolnú hranicu trestnej sadzby, je pre páchateľa priaznivejší. Obhajca v tomto kontexte upozornil, že upravená trestná sadzba podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. (v znení účinnom do 5. augusta 2024) pri trestnom čine podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. je šestnásť (16) mesiacov až tri (3) roky, ale trestná sadzba neupravená podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. (v znení účinnom do 5. augusta 2024) pri trestnom čine podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. je šesť mesiacov (6) až tri roky (3). Je teda nepochybné, že rozdiel v dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby je 10 mesiacov, čo je pre odsúdeného jednoznačne priaznivejšie, preto treba aplikovať trestnú sadzbu, ktorá nemá upravenú dolnú hranicu zvýšením o jednu tretinu. 6. Okresný súd tak podľa obhajcu nesprávne aplikoval Tr. zák., pretože v čase rozhodovania znenie tohto zákona účinné od 6. augusta 2024 bolo pre odsúdeného priaznivejšie, no súd túto priaznivejšiu zákonnú úpravu neaplikoval pri ukladaní trestu, čo činí napadnutý rozsudok nezákonný. Obhajca zastáva názor, že okresný súd uložil odsúdenému neprimerane vysoký trest, ktorý je v rozpore s ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zák., lebo odsúdený je otcom piatich maloletých detí, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, pričom situácia jeho rodiny je ohrozená, pretože ako živiteľ rodiny sa nebude môcť podieľať na finančnom zabezpečení svojej rodiny takmer rok a pol, čo môže rodinu odsúdeného ohroziť a priviesť do dlhovej pasce. 7. V rámci konečného návrhu potom obhajca žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. 8. Prokurátor sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu odsúdeného nevyjadril. 9. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní odsúdeného 1. októbra 2024. 10. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por., odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 11. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal odsúdený ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné. Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo 12. Vzhľadom k novele Tr. zák. účinnej od 6. augusta 2024 správne okresný súd pristúpil v zmysle ust. § 405a Tr. por. k preskúmaniu trestnosti skutku pod bodom II. pôvodného rozsudku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a správne dospel k záveru o zániku trestnosti tohto prečinu. Následne správne rozhodoval na verejnom zasadnutí o primeranom treste pre ostatné trestné činy v zmysle ust. § 405b ods. 1 Tr. por., ktorých trestnosť nezanikla. 13. Pokiaľ teda ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o primeranom treste, v tomto smere žiadne námietky odsúdený nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice z verejného zasadnutia vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. K výroku o treste 14. Podľa § 438k ods. 7 Tr. zák. trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15. marcom 2024 a ktorý nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa Tr. zák. v znení účinnom od 15. marca 2024 nie je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná (§ 438k ods. 7 Tr. zák.).
Podľa § 405a ods. 1, ods. 2 Tr. por., ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný. V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny zákona. Podľa § 405b ods. 1 Tr. por., ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84 Tr. zák., súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Tr. zák. uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Tr. zák., a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Podľa § 405b ods. 2 Tr. por., ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a nebol mu uložený úhrnný alebo súhrnný trest, rozhodnutie podľa odseku 1 urobí súd do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zmeny zákona na neverejnom zasadnutí, o ktorom upovedomí prokurátora. Proti tomuto rozhodnutiu prokurátor môže podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; obsah sťažnosti prokurátor uvedie do zápisnice. Nadriadený súd o jeho sťažnosti rozhodne do 20 pracovných dní od predloženia veci. Podľa § 405d ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Tr. por., na vyhotovenie rozhodnutia, jeho doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe podľa § 405b ods. 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b ods. 1 sa stáva právoplatným až právoplatnosťou výroku o novourčenom treste. 15. Kľúčové je hmotnoprávne ust. § 438k ods. 7 Tr. zák., ktoré upravuje prechodné ustanovenia k zmenám Tr. zák. účinným od 15. marca 2024. Jeho zmyslom bolo docieliť taký stav veci, aby po účinnosti predmetnej novely nik nevykonával trest za čin, ktorý po novele už nie je trestným. Toto prechodné ustanovenie zjavne cielilo len na nevykonané zvyšky trestov uložených za trestné činy, ktorých trestnosť zanikla, pričom predmetné hmotnoprávne pravidlo našlo svoj odraz v procesnom kódexe (Tr. por.) vo štvrtom diely ôsmej časti (Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona), konkrétne v ust. § 405b Tr. por. citovaných vyššie v texte, ktoré upravujú procesný postup, ako želaný stav dosiahnuť. 16. Krajský súd konštatuje, že okresný súd cit. normy aplikoval správne, keď ustálil, že odsúdenému je potrebné aj naďalej ukladať úhrnný trest, nakoľko po zániku trestnosti predmetnej krádeže sa aj naďalej odsudzoval za viac trestných činov, konkrétne za dva prečiny. Rovnako správne ustálil, že z týchto dvoch zbiehajúcich sa prečinov (§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., § 364 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. c) Tr. zák.) je najprísnejšie trestný práve prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., za ktorý zákon v osobitnej časti účinného v čase spáchania skutku ustanovoval trestnú sadzbu trestu odňatia slobody od 6 mesiacov až na 3 roky. 17. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u odsúdeného správne nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a zároveň ustálil existenciu dvoch priťažujúcich okolností, konkrétne podľa § 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený. Keďže u odsúdeného prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi (2 : 0), správne okresný súd aplikoval ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 5. augusta 2024, ktorým modifikoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda ju zvýšil o jednu tretinu na 16 mesiacov. 18. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom nanovo uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov je trestom ukladaným na samotnej dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby a z pohľadu krajského súdu je trestom nielen zákonným, ale aj primeraným, preto spravodlivým, tu najmä vzhľadom na osobu odsúdeného, ktorý bol doposiaľ už 11-krát súdne trestaný za prevažne majetkovú, ale už aj za násilnú trestnú činnosti, bol odsúdený aj na nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom trestnú činnosť, za ktorú bol uznaný vinným v prejednávanej trestnej veci, spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu plynula v trestnej veci okresného súdu pod sp. zn. 2T/9/2019. Správne tiež okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že odsúdenému ukladal primeraný úhrnný trest za dva zbiehajúce sa trestné činy, pričom mu nie je možné uložiť menej prísny
trest, pretože tento bol v pôvodnom rozhodnutí ukladaný aj tak na samej dolnej hranici modifikovaného zákonného rozpätia. K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii 19. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď odsúdeného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže do rovnakého ústavu bol zaradený aj pôvodným rozhodnutím a medzičasom si podmienky na preradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia nevytvoril. K odvolacím námietkam odsúdeného 20. Odsúdený nedôvodne namietal, že mal okresný súd pri určovaní nového primeraného trestu aplikovať ustanovenia Tr. zák. účinné od 6. augusta 2024. Konanie podľa § 405b Tr. zák. nie je opakovaním odvolacieho konania v pôvodnej trestnej veci, týka sa iba výroku o treste, aj to len jeho primeranosti. Cit. ust. zákona neumožňuje súdom akokoľvek zasahovať do výroku o vine, ten je aj naďalej právoplatný, preto ho súdy nemôžu preskúmavať, tobôž nemôžu skutok, pri ktorom trestnosť činu nezanikla, inak právne kvalifikovať. Z uvedeného dôvodu sa nový primeraný trest ukladá podľa Tr. zák. účinného v čase, keď bol pôvodný trest ukladaný, nie podľa Tr. zák. účinného od 6. augusta 2024. Inak vyjadrené, v danej veci bolo potrebné ukladať nový úhrnný trest podľa najprísnejšieho trestného činu (ktorého trestnosť nezanikla), pričom okresný súd správne rozhodoval podľa Tr. zák. účinného v čase vyhlásenia pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia. 21. Okresný súd teda nijako nepochybil, keď neukladal nový primeraný trest podľa Tr. zák. účinného od 6. augusta 2024. Rovnako okresný súd nepochybil, ak ako primeraný trest za zostávajúce trestné činy určil rovnaký trest, aký bol odsúdenému uložený pôvodným rozhodnutím, keďže už vtedy bol ukladaný na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby. Taký trest už z povahy veci nemôže byť neprimerane prísny. Možno dodať, že primeranosť trestu v zmysle ust. § 405b ods. 1 Tr. por. neznamená, že nanovo uložený trest nutne musí byť miernejší než trest uložený v pôvodnom rozhodnutí, resp. že ako primeraný nemôže byť opätovne uložený trest v rovnakej výmere. 22. Rovnako nedôvodná je námietka odsúdeného týkajúca sa jeho rodinnej situácie. Na všetky negatívne dôsledky spojené s uväznením, na ktoré odsúdený poukazuje v odvolaní, mal myslieť skôr, ako sa rozhodol páchať úmyselnú trestnú činnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia plynúcej mu v inej trestnej veci okresného súdu pod sp. zn. 2T/9/2019. Na dôvažok odsúdený i v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody má možnosť podieľať sa na finančnom zabezpečení svojej rodiny tým, že bude pracovne zaradený. Záverečné zhrnutie 23. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol. Krajský súd o odvolaní rozhodol na neverejnom zasadnutí tak, ako to predpokladá ust. § 405d ods. 3 Tr. por. 24. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.