Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 13CoP/87/2026 1726200367 29. 05. 2026 JUDr. Táňa Šefčíková ECLI:SK:KSTT:2026:1726200367.1
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., narodenej XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa matky: B. C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, F. a otca: F. G. A., F., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, A., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 51P/16/2026-23 zo dňa 25.02.2026, takto rozhodol: Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil otcovi maloletej povinnosť nepribližovať k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov na akomkoľvek mieste, kde sa bude nachádzať, s výnimkou náhodných stretnutí, pri ktorých je otec povinný okamžite sa vzdialiť, nekontaktovať maloletú akýmkoľvek spôsobom (osobne, telefonicky, písomne, prostredníctvom SMS, e-mailu, sociálnych sietí alebo prostredníctvom tretích osôb), s výnimkou kontaktu prostredníctvom právneho zástupcu vo veciach týkajúcich sa prebiehajúcich súdnych konaní. Neodkladné opatrenie malo podľa návrhu matky trvať do právoplatného skončenia trestného konania vedeného proti otcovi pre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania (CVS: ORP -162/1-VYS-PK-2025). Výrokom II. súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Vecne dôvodil tým, že matka sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia a zákaze kontaktovania zo strany otca, a to najmä z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania otca a incidentu z materskej školy. Mal za preukázané, že v čase rozhodovania o návrhu nebola matkou osvedčená, a ani z obsahu spisu nevyplynula potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletej vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, pričom nebolo zistené žiadne potenciálne ohrozenie maloletej. Poukázal na to, že styk otca s maloletou je už upravený skorším neodkladným opatrením sp. zn. 51P/99/2025-46 zo dňa 05.08.2025 za prítomnosti matky, pričom zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že aktuálne sa tento styk od októbra 2025 nerealizuje, otec matku nekontaktuje a realizáciu styku s maloletou dlhodobo nežiada. Súd prvej inštancie zároveň vyhodnotil, že riadna starostlivosť o maloletú je zabezpečená, dieťa nie je bez rodinného zázemia a nie je ohrozená jeho výživa. Neosvedčilo sa vážne ohrozenie alebo narušenie života, zdravia alebo priaznivého vývoja maloletej, ktoré by v súčasnosti odôvodňovalo potrebu predbežne zasiahnuť do pomerov účastníkov. Zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, a o úprave práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu bude rozhodnuté na základe riadne vykonaného dokazovania v prebiehajúcom konaní vo veci samej, ktoré aktuálne prebieha na súde prvej inštancie pod sp. zn. 51P/99/2025. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie a nariadi neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uloží povinnosť zdržať sa približovania k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov na akomkoľvek mieste, kde sa bude nachádzať, s výnimkou náhodných stretnutí, pri ktorých je povinný okamžite sa vzdialiť, povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania maloletej osobne, telefonicky, písomne, prostredníctvom SMS, e-mailu, sociálnych sietí alebo prostredníctvom tretích osôb, s výnimkou kontaktu prostredníctvom právneho zástupcu vo veciach týkajúcich sa prebiehajúcich súdnych konaní, pričom toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia trestného konania vedeného proti otcovi pre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania, a zároveň zaviaže otca nahradiť jej trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne nesprávne, procesne defektné a zjavne arbitrárne. Súdu prvej inštancie vytkla, že úplne rezignoval na svoju povinnosť zisťovať skutočný stav veci a svoje rozhodnutie alibisticky a nekriticky oprel o zmanipulovanú, nepravdivú a odborne nespôsobilú správu kolízneho opatrovníka. Ďalej argumentovala, že poverená zamestnankyňa úradu v predmetnej správe preukázateľne klamala a vložila jej do úst vyjadrenia z telefonického rozhovoru, ktoré nikdy nezazneli. Konajúci súd úplne odignoroval ňou predložené listinné dôkazy (úradné záznamy polície, prokuratúry a správy z psychologických vyšetrení), ktoré jasne dokumentujú panický strach dieťaťa z otca a jeho sekundárnu viktimizáciu. Poukázala tiež na to, že tieto objektívne dôkazy svedčia o prebiehajúcom trestnom stíhaní otca pre zločin sexuálneho zneužívania maloletej. Zároveň namietala, že otec vykazuje znaky nebezpečného prenasledovania, opakovane sa zdržiava v blízkosti ich bydliska a jeho agresivita vyvrcholila incidentom v materskej škole, kde sa násilne dožadoval vstupu a vydania dieťaťa mimo určeného styku. V rovine nesprávneho právneho posúdenia veci súdu vytkla, že fatálne zlyhal pri aplikácii ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, keď dospel k absurdnému záveru, že neexistuje žiadne potenciálne ohrozenie maloletej a nie je potrebná bezodkladná úprava pomerov. Súd preukázal absolútne nepochopenie inštitútu neodkladného opatrenia, keď zmiešal inštitút úpravy výkonu rodičovských práv a povinností s inštitútom krízovej intervencie a ochrany pred domácim násilím. Napadnutým uznesením došlo podľa matky k flagrantnému porušeniu jej práva na spravodlivý proces, ako aj k porušeniu pozitívneho záväzku štátu chrániť maloleté dieťa pred násilím a zneužívaním. 4. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Uviedol, že tvrdenia matky o jeho pohybe v okolí materskej školy okolo 27.01.2026 sú nepravdivé, nakoľko sa v čase od 16.12.2025 do 25.03.2026 nepretržite nachádzal mimo územia Slovenskej republiky. Rovnako poprel matkou opisovaný incident v materskej škole zo dňa 18.11.2025, pričom objasnil, že tam prišiel len za účelom odovzdania narodeninových darčekov bez toho, aby maloletú dcéru vôbec videl. Odmietol obvinenia zo sexuálneho zneužívania a obťažovania maloletej, pričom poukázal na ním predložený nález z odborného gynekologického vyšetrenia maloletej zo dňa 26.02.2026, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sa pripisovaného konania nedopustil a gynekologický stav maloletej nevykazuje znaky poranenia. Ďalej spochybnil existenciu a vierohodnosť matkou tvrdených zvukových nahrávok, ktoré neboli predložené súdu ani úradu. Vo vzťahu k predloženým lekárskym správam namietal, že v spise absentuje správa od psychologičky E., ktorá by preukazovala zneužívanie, a spochybnil aj správy od klinickej psychologičky F. s tvrdením, že v danom zariadení už nepôsobí. K záznamu z výsluchu maloletej uviedol, že neobsahuje dátum ani podpisy kompetentných osôb, pričom zdôraznil, že počas výsluchu nebola maloletej položená žiadna otázka týkajúca sa jeho osoby, a preto z neho nemožno vyvodzovať jej panický strach voči nemu. Otec ďalej uviedol, že s maloletou nie je v žiadnom kontakte od 24.09.2025 výlučne z dôvodu, že matka aktívne bráni vo výkone existujúceho neodkladného opatrenia upravujúceho jeho styk s dcérou, zablokovala si jeho kontakt a dňa 11.11.2025 avizovala orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, že styk nebude realizovať. Matkou navrhované neodkladné opatrenie je nedôvodné, neosvedčuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a neprimerane by zasiahlo do práv maloletej udržiavať pravidelný kontakt s oboma rodičmi v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že obsahom jeho správy zo dňa 17.02.2026 boli informácie, ktoré mu matka maloletej uviedla počas telefonického rozhovoru. Podkladom pre
predmetnú správu bol úradný záznam z tohto telefonického rozhovoru, ktorý bol pracovníkmi úradu vytvorený a evidovaný podľa príslušných predpisov a obsahoval informácie uvedené samotnou matkou. Záverom konštatoval, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré uviedol v správe zo dňa 17.02.2026. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 pís. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 7. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, či dospel k správnym skutkovým zisteniam, či tento zistený skutočný stav obstojí a či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Osobitne bolo potrebné preskúmať, či boli v danom prípade splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä, či bola osvedčená bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov z dôvodu existencie reálneho ohrozenia života, zdravia alebo psychickej integrity maloletej. Odvolací súd musel taktiež posúdiť, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu náležite vyhodnotil všetky relevantné predložené listinné dôkazy vrátane správ z psychologických vyšetrení a vyjadrenia kolízneho opatrovníka a vysporiadať sa s námietkami matky o nesprávnosti a neobjektívnosti priebežnej správy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí v kontexte prebiehajúceho trestného stíhania otca pre podozrenie zo zločinu sexuálneho zneužívania. 8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (odsek 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (odsek 2). 12. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. 13. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 14. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 16. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. 17. Záver súdu prvej inštancie o tom, že potreba bezodkladne upraviť pomery nebola osvedčená je vecne správny, odvolací súd konštatuje aj správnosť dôvodov súdu prvej inštancie a ďalej sa obmedzí len doplnenie dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie, a to aj s ohľadom na matkou uvádzané odvolacie námietky. 18. V prvom rade je potrebné poukázať na z pohľadu posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov relevantnú skutočnosť, ktorou je jeho rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 05.08.2025, uznesenie č. k. 51P/99/2025-46, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 15CoP/183/2025-157 z 31.10.2025, ktorým ten istý súd prvej inštancie upravoval pomery účastníkov konania neodkladným opatrením (uznesenie bolo potvrdené odvolacím súdom), a to tak, že upravil styk otca s maloletou každý kalendárny týždeň v stredu a piatok od 15:00 hod do 18:30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 15:00 hod do 18:30 hod. vždy v prítomnosti matky, ktorej uložil povinnosť maloletú na stretnutie riadne pripraviť. 19. Samotný návrh matky vo svojej podstate smeruje k obmedzeniu styku otca s maloletou v porovnaní s doterajšou úpravou, keď matka v podstate navrhuje zamedzenie akéhokoľvek styku otca. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že potreba takejto neodkladnej úpravy pomerov nielenže nie je osvedčená, ale takáto navrhovaná úprava neodkladným opatrením by bola v rozpore s ustanovením čl. 5 písm. h) zákona o rodine, kedy by eliminovala akýkoľvek priestor maloletej na rozvoj vzťahových väzieb s otcom, čo by bolo v rozpore s jej záujmom. 20. Vo vzťahu k matkiným tvrdeniam ohľadne matkou popisovaného stavu maloletej naďalej platí, že nie je osvedčené, že tento mal nastať v súvislosti so stykom realizovaným otcom a rovnako stále platí, že to, či zo strany otca došlo k sexuálnemu zneužívaniu maloletej bude vecou dokazovania orgánov činných v trestnom konaní. Matkou podané trestné oznámenie na otca a ani vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania bez ďalšieho v tomto štádiu konania vo veci maloletej neodôvodňujú potrebu prijatia neodkladného opatrenia smerujúceho k eliminácii styku otca s maloletou. Odvolací súd nemal nateraz za osvedčené, že kontakt otca s maloletou v určenom rozsahu by maloletú akokoľvek ohrozoval. Z odvolania matky a ani z vyhodnocovania nateraz osvedčených skutočností podstatných pre posúdenie veci, nie sú zistené žiadne objektívne dôvody odôvodňujúce úpravu neodkladným opatrením, ktorá by de facto predstavovala zákaz styku. 21. Vo vzťahu k správam psychologičky B. I. F. F. zo dňa 04.08.2025, 18.08.2025 a 24.09.2025 je potrebné uviesť, že tieto nepredstavujú dostatočne objektívny dôkaz (navyše pochádzajú z obdobia
šiestich, resp. štyroch mesiacov pred podaním návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia), nakoľko psychologička vychádzala z jednostranných informácií poskytnutých matkou, bez toho, aby bol do celého procesu zapojený otec maloletej. Správy sú všeobecné, nie je z nich nijako priamo osvedčené, že otec predstavuje pre maloletú hrozbu. Aj závery psychologičky, v ktorých odporúča pozastavenie kontaktu maloletej s maloletou, okrem toho, že nimi psychologička prekročila svoju kompetenciu, je potrebné už navyše považovať za časovo neaktuálne. 22. Matka v odvolaní vyčíta súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie založil na podľa nej nepravdivých skutočnostiach obsiahnutých v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 17.02.2026 (konkrétne mal byť nepravdivo interpretovaný obsah jej telefonátu zo 17.02.2026 s pracovníčkou kolízneho opatrovníka). Opakovane v odvolaní uvádzala, že otec maloletej podľa nej vykazuje znaky nebezpečného prenasledovania, opakovane sa zdržiava v blízkosti ich bydliska, sleduje ich a jeho agresivita mala vyvrcholiť incidentom v materskej škole, kde sa za prítomnosti matky mal násilne dožadovať vstupu a vydania dieťaťa mimo určeného styku. 23. Matka nielenže nijako neosvedčila svoje tvrdenia o tom, že by mal otec nejakým spôsobom ohrozovať maloletú svojím konaním, v návrhu (a ani v odvolaní) ani len nijako bližšie nekonkretizovala, kedy a za akých okolností sa mal otec takéhoto konania dopustiť. V návrhu uvádzala, že v poslednom období opakovane zaznamenala prítomnosť otca v bezprostrednej blízkosti jej bydliska a na trasách jej obvyklého pobytu, v čase, kedy nemal upravený styk s maloletou, resp. že mal ju a maloletú sledovať na verejnosti, čo malo v maloletej vyvolať záchvat úzkosti a strachu. Jediný konkrétnejší popis pohybu otca v blízkosti matky a maloletej sa nachádza v správe kolízneho opatrovníka zo 17.02.2025, podľa ktorého sa mal otec pohybovať v aute v okolí materskej školy, pričom, keď ho matka videla, ponáhľala sa s dcérou preč. Ak by sa aj táto udalosť mala odohrať (samotný otec to popiera, tvrdí, že sa v tom čase dlhodobo zdržiaval v zahraničí), nemožno uzavrieť, že osvedčuje ohrozovanie maloletej zo strany otca. Takýto všeobecný popis matkou tvrdeného ohrozujúceho správania, aký matka používa, či už v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v následnom odvolaní, nespĺňa nároky osvedčenia stavu veci v dostatočnom rozsahu na to, aby bol dôvodný zásah súdu neodkladným opatrením. 24. Pokiaľ ide o matkou popisovaný incident, keď s otec v novembri 2025 prišiel do predškolského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje, ani odvolací súd nemá osvedčené, že by sa otec domáhal niečoho, čo by maloletú priamo ohrozovalo. Matka vo svojom emaile zo dňa 19.11.2025 adresovanom vyšetrovateľke B. J. popisuje, že otec sa mal 18.11.2025 dostaviť do predškolského zariadenia, čo odôvodňoval snahou zagratulovať maloletej (ktorú matka považuje za údajnú), následne, po tom, ako mu nebol umožnený kontakt s maloletou mal byť nevrlý, pričom mu zástupkyňou školy malo byť vysvetlené, že podľa neodkladného opatrenia sa môže s maloletou stretávať len v prítomnosti matky. Ani z tohto emailu, ani z nijakého iného dôkazu nijako nevyplýva, že by sa otec správal voči maloletej v rámci matkou popisovaného incidentu akokoľvek ohrozujúco, už vôbec nie, že by ju chcel násilím odviezť preč alebo niekam uniesť. Proti záveru, že by maloletej v súvislosti s návštevou otca v predškolskom zariadení hrozila akákoľvek bezprostredná ujma svedčí napokon aj skutočnosť, že takúto hrozbu nepociťovala bezprostredne zrejme ani matka maloletej, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uplatnila až takmer dva a pol mesiaca po tejto udalosti. Naopak, s ohľadom na skutočnosť, že maloletá mala v uvedený deň narodeniny, nie je dôvod účel návštevy otca a starej matky maloletej vyhodnocovať inak, ako návštevu za účelom gratulácie k narodeninám. Ak považovalo samotné predškolské zariadenie správanie sa otca vo vzťahu k prebiehajúcemu výchovnému procesu za narúšajúce, je na zariadení, aby z toho vyvodzovalo dôsledky. Nie je to však dôvodom na eliminujúci bezprostredný a neodkladný zásah do práv maloletej na udržiavanie a budovanie rovnocenných vzťahových väzieb s otcom a ani na rovnako eliminujúci zásah do práv otca. 25. Odvolací súd na záver uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami matky, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). 26. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 51P/99/2025. Rozhodnutie o
neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, prípadne podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách odvolacieho konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. 27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).