Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30Co/7/2006 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200472 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2007 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kazimíra Hallová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2007:5019200472.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Ing. D. F., nar. X.. X.. XXXX,. trvale bytom T. - K. H., B. č. XXX,. prechodne bytom M., G. č. 2 proti odporkyni: P. D., nar. X.. XX.. XXXX,. bytom T. - K. H., M. R. Š. č. XXX,. zastúpenej M. D., nar. X.. X.. XXXX,. bytom T. - K. H., M. R. Š. č. XXX,. v konaní o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6C/149/2002, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 10C/89/2005-18 zo dňa 18. 4. 2006, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 10C/89/2005-18 zo dňa 18. 4. 2006 p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na obnovu konania. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet Okresného súdu Dolný Kubín súdny poplatok z návrhu na obnovu konania vo výške 1 000,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Prvostupňový súd zistil, že sa navrhovateľ domáhal povolenia obnovy konania vedeného pod sp. zn. 6C/149/2002, v rámci ktorého bol rozsudkom zaviazaný platiť výživné odporkyni, počnúc 1. 8. 2001 v sume po 2 000,- Sk mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám s tým, že zameškané výživné za dobu od 1. 8. 2001 do vyhlásenia rozsudku vo výške 10 800,- Sk mu bolo povolené splácať po 200,- Sk mesačne spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka sa stala splatnou v 15. deň v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ sa obnovy konania domáhal z dôvodu, že návrh odporkyne zo dňa 24. 7. 2001, na základe ktorého sa začalo konanie, nespĺňal náležitosti riadneho návrhu v zmysle § 79 O.s.p.. Tiež bol podaný oneskorene, pretože dosiahla plnoletosť dňa 9. 11. 1998 a mala sama podať vo svojom mene voči nemu návrh na určenie výživného. Takýto návrh však nepodala. Podala až návrh na zvýšenie výživného, o ktorom bolo rozhodnuté vyššie uvedeným rozsudkom. Dozvedel sa až v máji 2005 o tom, že odporkyňa bola po ukončení strednej školy v roku 1999 evidovaná na príslušnom úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a poberala dávku v nezamestnanosti až do januára 2000. Za mesiace marec, apríl a máj 2002 mal nižší príjem, než príjem, z akého vychádzal súd pri stanovení jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni. Jeho príjem sa vtedy pohyboval v priemere okolo 6 000,- Sk mesačne. O tom, že má takýto nízky príjem vtedy nevedel. Dozvedel sa o tom až v júni 2002, kedy sa rozhodol podať voči uvedenému rozsudku odvolanie. Odvolanie bolo Krajským súdom v Žiline ako oneskorene podané odmietnuté. V júni 2002 dostal výpoveď z pracovného pomeru. Návrh na zníženie výživného nepodal preto, lebo to bolo pre neho dosť hektické obdobie. Podľa názoru okresného súdu, skutočnosti uvádzané navrhovateľom v podanom návrhu o povolenie obnovy konania, nebolo možné pokladať za skutočnosti, ktoré by mohli byť spôsobilým dôvodom povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6C/149/2002 s poukazom na platné znenie ust. § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.. Z týchto dôvodov jeho návrh zamietol. Súd odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si právo na tieto trovy neuplatnila. V zmysle položky 16 Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 31. 12. 2005 v spojení s § 18 ods. 2 uvedeného zákona, účinného od 1. 1. 2006 navrhovateľa zaviazal na účet Okresného súdu v Dolnom Kubíne zaplatiť súdny poplatok z návrhu na obnovu konania v sume 1 000,- Sk. Proti uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd predmetné uznesenie zrušil a jeho návrhu vyhovel tak, že povolí obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 6C/149/2002. V odvolaní trval na tom, že návrh na zvýšenie výživného zo dňa 24. 7. 2001 nespĺňal požiadavky návrhu podľa § 79 O.s.p., poprel pravdivosť absolvovania prípravky formou denného štúdia navrhovateľkou. Podľa neho sa jednalo o návštevu jazykového kurzu. Tvrdil, že výživné pre plnoletú osobu možno upraviť len na návrh a to odo dňa podania. Súd nevykonal dôkazné konanie, o ktoré žiadal. Zároveň sa domáhal vykonania dokazovania - testu na určenie otcovstva. Doposiaľ mu testy vykonané neboli. Súd vychádzal pri stanovení výšky výživného z jeho príjmu zisteného k mesiacu marec 2002, avšak má vedomosť, že jeho vtedajší zamestnávateľ V. M. a.s. poslal správu o jeho príjmoch k predmetnému pojednávaniu v máji 2002. Odporkyňa nesúhlasila s povolením obnovy konania. Tvrdila, že jej navrhovateľ na výživnom dlhuje sumu 43 400,- Sk. Žiadala, aby k povinnosti zaplatiť túto sumu odvolací súd navrhovateľa zaviazal. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť odvolaním, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal a uznesenie ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov: Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Obnova konania je prípustná iba z dôvodov taxatívne uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p.. Týmto dôvodom je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol účastník použiť v pôvodnom konaní, a to za predpokladu, že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ práve z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p. sa domáhal obnovy konania vedeného pred Okresným súdom v Dolnom Kubíne sp. zn. 6C/149/2002, ktorým ako uvádza, bol zaviazaný platiť výživné P. D., nar. X.. XX.. XXXX. v sume 2 000,- Sk mesačne, počnúc 1. 8. 2001 i zameškané výživné od 1. 8. 2001 do vyhlásenia rozsudku v celkovej výške 10 800,- Sk s povolením splátok po 200,- Sk mesačne spolu s bežným výživným. Nevedel, že odporkyňa sa po ukončení strednej školy v roku 1999 stala nezamestnanou, bola evidovaná na príslušnom úrade práce a poberala dávky v nezamestnanosti, až do januára 2000. Za mesiace marec, apríl, máj 2002 mal nižší príjem, než taký, z akého vychádzal súd pri stanovení výživného vo výške 2 000,- Sk. Jeho príjem sa v tom období pohyboval v priemere okolo 6 000,- Sk mesačne v čistom. Odvolací súd zhodne ako prvostupňový súd je toho názoru, že dôvody, na ktoré navrhovateľ v podanom návrhu o povolenie obnovy konania poukazuje, nie sú dôvodmi pre jej povolenie s poukazom na ust. § 228 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ navrhovateľ mienil dosiahnuť zmenu výšky výživného u odporkyne, mohol si pred prvostupňovým súdom uplatniť návrh o zrušenie, prípadne zníženie výživného, ak bol toho názoru, že sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Je nepochybné, že navrhovateľ sa pokúsil dosiahnuť v inom súdnom konaní zmenu výšky výživného na odporkyňu. Túto skutočnosť odvolací súd zistil z predloženého listinného dôkazu odporkyňou, a to z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/249/2004 zo dňa 16. 12. 2004. Z uvedeného rozhodnutia je preukázané, že navrhovateľ sa domáhal u Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní sp. zn. 9C/115/2003 o zníženie výživného. Jeho návrh Okresný súd v Dolnom Kubíne rozsudkom zo dňa 27. 2. 2004 zamietol, krajský súd rozsudok prvostupňového súdu rozsudkom sp. zn. 5Co/249/2004 zo dňa 16. 12. 2004 potvrdil. Navrhovateľ aj podľa názoru krajského súdu nepreukázal v konaní, že sú splnené zákonné predpoklady na povolenie obnovy konania. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Správne je rozhodnutie prvostupňového súdu i v ďalších súvisiacich výrokových častiach, a to do výroku o trovách konania, ako i do výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh, preto odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia i v súvisiacich výrokových častiach rozhodnutie potvrdil. Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. odporkyni ako úspešnej účastníčke v konaní prislúcha právo na náhradu trov odvolacieho konania od navrhovateľa, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si trovy v odvolacom konaní neuplatnila, súd jej nepriznal právo na náhradu týchto trov. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .