KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Žilina21. 5. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/70/2012 z 21. 5. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Žilina z 21. mája 2012, sp. zn. 13Cob/70/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5111224949.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/70/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111224949
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111224949.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: J. J., bytom E. T. XXXX/XX, XXX XX
W., likvidátor obchodnej spoločnosti PLUSTERM, s.r.o. „v likvidácii", so sídlom Kysucká 3, 010 01 Žilina,
IČO: 36 389 617, v konaní o odvolanie z funkcie likvidátora, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.k. 26CbR/174/2011-75 zo dňa 10.02.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie navrhovateľa v podaní zo dňa 27.2.2012 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.
26CbR/174/2011-75 zo dňa 10.02.2012 v napadnutom výroku, ktorým v obchodnej spoločnosti
PLUSTERM, s.r.o. "v likvidácii", so sídlom Kysucká 3, 010 01 Žilina, IČO: 36 389 617, odvolal likvidátora:
J. J., bytom E. T. XXXX/XX, W., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, o d m i e t a.

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 26CbR/174/2011-75 zo dňa 10.02.2012 v napadnutom výroku,
ktorým návrh na priznanie odmeny a výdavkov za výkon funkcie likvidátora zamietol, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, tak že v obchodnej spoločnosti PLUSTERM, s.r.o. "v
likvidácii", so sídlom Kysucká 3, 010 01 Žilina, IČO: 36 389 617, odvolal likvidátora: J. J., bytom E. T. N./
XX, W., dátum narodenia: XX.XX.XXXX. Samostatným výrokom návrh na priznanie odmeny a výdavkov
za výkon funkcie likvidátora zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 26.07.2011 bol
okresnému súdu doručený návrh likvidátora (ďalej „navrhovateľ") na odvolanie z funkcie likvidátora v
obchodnej spoločnosti PLUSTERM, s.r.o. "v likvidácii", so sídlom Kysucká 3, 010 01 Žilina, IČO: 36
389 617 (ďalej „spoločnosť"), ktorý odôvodnil skutočnosťou, že uznesením Okresného súdu Žilina, č.k.
26CbR/150/2009 zo dňa 12.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.12.2010, bol vymenovaný za
likvidátora spoločnosti. Na základe tohto uznesenia 03.02.2011 vyzval navrhovateľ konateľa spoločnosti
H. U. na predloženie celej účtovnej dokumentácie vzťahujúcej sa k spoločnosti. Následne bol konateľ
H. U. 18.02.2011 vyzvaný na zvolanie valného zhromaždenia, ako aj na plnenie povinností štatutárneho
orgánu. Výzvy adresované konateľovi spoločnosti neboli doručené, nakoľko zásielky sa vrátili späť s
poznámkou „adresát neznámy". V návrhu uviedol, že konateľ spoločnosti je absolútne pasívny, vôbec s
likvidátorom nespolupracuje, nepredložil likvidátorovi jediný účtovný doklad, a preto zo strany likvidátora
nie je možné plniť si povinnosti likvidátora, a to najmä zostavenie likvidačnej účtovnej súvahy a prehľadu
o imaní spoločnosti. Zároveň uviedol, aké úkony ako likvidátor spoločnosti vykonal; išlo o podania na
súd, oznámenia a žiadosti na príslušný daňový úrad, potvrdenia o podaní daňových priznaní spoločnosti,
pričom uvedené úkony sú podrobne uvedené na č.l. 3 podaného návrhu. Taktiež konštatoval, že
likvidátor nijaký majetok spoločnosti nezistil. Sídlo spoločnosti, ktoré je uvedené v obchodnom registri,
je fiktívne a spoločnosť sa tam v skutočnosti nenachádza. Pokiaľ sa jedná o náklady za výkon funkcie
likvidátora, navrhovateľ žiadal, aby súd priznal navrhovateľovi náklady vo výške 599,20 Eur, ako aj
odmenu likvidátora, ktorú žiadal priznať v súlade s vyhláškou č. 526/2004 Z.z.. Okresný súd poukázal
na ust. § 200e ods. 1 písm. b) O.s.p., § 71 ods. 1, § 75 ods. 6, 7 Obchodného zákonníka.



Z pripojeného registrového spisu vedeného na Okresnom súde Žilina, obchodný register, v Oddieli: Sro,
Vložka č.: 11981/L, okresný súd zistil, že spoločnosť vznikla dňa 11.01.2000 zápisom do obchodného
registra. Uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 25CbR/174/2005 zo dňa 14.07.2008 súd spoločnosť
zrušil a nariadil likvidáciu. Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra konateľom spoločnosti je
Peter Horecký, bytom Jarná 2603/12, Žilina. Spoločníkmi spoločnosti sú J. J., bytom F. A. XXX s výškou
vkladu 100.000,- Sk a H. U., bytom D. XXXX/XX, W. s výškou vkladu 100.000,- Sk. Základné imanie
predstavuje 200.000,- Sk. Ako likvidátor je podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra zapísaný J.
J., bytom E. T. XXXX/XX, W. s dňom vzniku funkcie 04.12.2010.

Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ k svojmu návrhu, doručenému súdu dňa 26.07.2011 priložil
prílohy, ktorých podrobný zoznam je uvedený na č.l. 6. Ide o rôzne oznámenia, žiadosti, potvrdenia,
nedoručené, resp. doručené zásielky, daňové priznania, výkaz ziskov a strát, súhlas s výmazom.
Uviedol, že pokiaľ sa jedná o základné povinnosti likvidátora a úkony smerujúce k skončeniu likvidácie,
tak likvidátor je povinný zabezpečiť uzavretie účtovných kníh podľa § 16 ods. 3 písm. d) zákona č.
431/2002 Z.z. o účtovníctve a zostavenie likvidačnej účtovnej závierky ku dňu skončenia likvidácie.
Zároveň je povinný predložiť likvidačnú účtovnú závierku na schválenie spoločníkom alebo príslušnému
orgánu spoločnosti, pričom príslušným orgánom je orgán, ktorý je v zmysle zákona, spoločenskej
zmluvy alebo stanov oprávnený rozhodnúť o zrušení spoločnosti a o jej vstupe do likvidácie. Uviedol,
že medzi ďalšie povinnosti likvidátora patrí spracovanie konečnej správy o priebehu likvidácie a jej
predloženie na schválenie spoločníkom alebo príslušnému orgánu spoločnosti, spracovanie návrhu
na rozdelenie likvidačného zostatku a jeho predloženie na schválenie spoločníkom alebo príslušnému
orgánu spoločnosti, zvolanie valného zhromaždenia alebo zasadnutia spoločníkov na účely predloženia,
prerokovania a schválenia účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na
rozdelenie likvidačného zostatku. Ďalej uviedol, že Obchodný zákonník s účinnosťou od 01. januára
2002 zaviedol osobitnú právnu úpravu pre prípady, keď príslušný orgán spoločnosti alebo spoločníci
zostávajú nečinní, pričom cieľom uvedenej právnej úpravy je zabrániť neopodstatneným prieťahom
v procese likvidácie. S cieľom zabezpečiť plynulý priebeh likvidácie, vrátane jej riadneho skončenia,
zákon ustanovuje, že v prípade, keď ani napriek opakovanej výzve likvidátora nemožno dosiahnuť
vyjadrenie zákonom ustanoveného alebo spoločenskou zmluvou, resp. stanovami určeného počtu
spoločníkov ku konečnej správe a k návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku, alebo ak príslušný
orgán spoločnosti z akéhokoľvek dôvodu neprijme rozhodnutie ku konečnej správe a k návrhu na
rozdelenie likvidačného zostatku, platí, že účtovná závierka, konečná správa o priebehu likvidácie a
návrh na rozdelenie likvidačného zostatku sa považujú za schválené uplynutím jedného mesiaca odo
dňa doručenia opakovanej výzvy likvidátora spoločníkom, príp. odo dňa zasadnutia príslušného orgánu
spoločnosti, ktorý mal o návrhoch likvidátora rozhodnúť, pričom likvidátor je povinný uložiť likvidačný
zostatok do úschovy a dňom zriadenia úschovy sa likvidácia považuje ex lege za skončenú. Z uvedeného
podľa okresného súdu vyplýva, že v prípade dodržania postupu upraveného v zákone je likvidátor
v určitých prípadoch oprávnený skončiť likvidáciu aj bez osobitného rozhodnutia spoločníkov alebo
príslušného orgánu spoločnosti. Okresný súd mal za to, že navrhovateľ žiadnu z uvedených povinností
nesplnil (z predložených listinných dôkazov okresnému súdu táto skutočnosť preukázaná nebola).

Ďalej uviedol, že z pripojeného registrového spisu vyplýva, že likvidátorom spoločnosti bol menovaný už
aj druhý zo spoločníkov, a to H. U.. Tento bol však uznesením Okresného súdu Žilina 26CbR/150/2009
zo dňa 12.10.2010 zo svojej funkcie odvolaný, a to na základe návrhu, ktorý podal druhý zo spoločníkov
- J. J., bytom W.. Zároveň je z registrového spisu a zo spisu 26CbR/150/2009, ako aj zo spisu
25CbR/174/2005 zrejmé, že medzi spoločníkmi, ktorými sú J. J. a H. U., dochádza neustále k nezhodám,
títo spoločníci navzájom nekomunikujú, nepreberajú si zásielky a neodovzdávajú si doklady, ktoré sú
potrebné na výkon funkcie likvidátora. Nakoľko vzťahy medzi spoločníkmi sú natoľko rozvrátené, podľa
názoru okresného súdu ani jeden z uvedených spoločníkov nie je schopný naplniť účel likvidácie, a
tým ukončiť likvidáciu a podať návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Bol toho názoru,
že likvidáciu by preto mala vykonávať osoba nestranná a nezainteresovaná do konfliktov, nezhôd a
„narušených" vzťahov medzi spoločníkmi. Nakoľko navrhovateľ takouto osobou nie je, okresný súd jeho
návrhu vyhovel a z funkcie likvidátora ho odvolal.

Okresný súd poukázal, že všeobecným záväzným predpisom, ktorý určuje výšku výdavkov a odmeny za
výkon funkcie likvidátorov, je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 526/2004 Z.z.



o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Podľa § 2 ods. 1 citovanej vyhlášky
základom na určenie odmeny likvidátora za vykonanie likvidácie je majetkový zostatok, ktorý vyplynie z
likvidácie pred určením odmeny likvidátora (ďalej len „likvidačný majetok"). Podľa § 4 ods. 1 citovanej
vyhlášky, ak dôjde k skončeniu likvidácie pred zistením výšky likvidačného majetku, alebo ak likvidačný
majetok celkom alebo sčasti nepostačuje na úhradu odmeny, patrí likvidátorovi odmena vo výške 33,19
Eur.

Navrhovateľ sa vo svojom návrhu domáhal, aby mu súd priznal náklady súvisiace s výkonom funkcie
likvidátora vo výške 599,20 Eur a zároveň žiadal priznať odmenu v súlade s vyhláškou č. 526/2004 Z.z..
Okresný súd konštatoval, že pokiaľ sa jedná o vyčíslenie jednotlivých výdavkov, tieto navrhovateľ vyčíslil
na osobitnej prílohe podanej k návrhu, pričom ako výdavky uviedol kolky na daňový úrad, návrh na
vklad do obchodného registra, overenie podpisu dokladu na návrh zápisu, kolky na obchodný register,
poštovné, účtovné a daňové služby, spolu vo výške 599,20 Eur (č.l. 57 spisu). Pokiaľ ide o určenie výšky
odmeny likvidátora, toto určenie patrí do pôsobnosti toho orgánu spoločnosti, ktorý likvidátora ustanovil
do funkcie. V prípade, ak likvidátora vymenoval súd, tak odmena likvidátora je jeho pohľadávkou voči
spoločnosti, ktorú treba uhradiť z majetku spoločnosti. V prípade, ak medzi likvidátorom vymenovaným
súdom a spoločnosťou nedôjde k dohode o výške odmeny, na návrh likvidátora výšku výdavkov a
odmeny za výkon funkcie likvidátora určí súd. Okresný súd mal za to, že odmena likvidátora musí byť
pripočítaná k ostatným záväzkom spoločnosti, t.j. aj pohľadávka likvidátora musí byť v súlade s ods. 3 a 4
§ 71 Obchodného zákonníka uhradená alebo zabezpečená ešte pred rozdelením likvidačného zostatku.

Z predložených dokladov, ako aj zo samotného návrhu navrhovateľa vyplývalo, že nevykonal základné
úkony smerujúce k výmazu spoločnosti a k priebehu a skončeniu likvidácie. Okresný súd konštatoval,
že nebolo preukázané, že by likvidátorom bola zostavená likvidačná účtovná závierka ku dňu skončenia
likvidácie, taktiež likvidačná účtovná závierka nebola predložená na schválenie spoločníkom alebo
príslušnému orgánu spoločnosti, nebola vypracovaná konečná správa o priebehu likvidácie, ktorá nebola
predložená na schválenie spoločníkom alebo príslušnému orgánu. Za účelom schválenia účtovnej
závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku, nebolo
zvolané valné zhromaždenie alebo zasadnutie spoločníkov, a taktiež nebolo využité nové zákonné
ustanovenie - uloženie likvidačného zostatku do úschovy v prípade, keď spoločníci alebo príslušný orgán
spoločnosti neschválil návrh likvidátora na rozdelenie likvidačného zostatku ani do uplynutia 30 dní
od doručenia opakovanej výzvy uvedenej v písmene h). Z citovanej vyhlášky, ktorá upravuje určenie
výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora vyplýva, že odmena sa určuje z majetkového
zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie, avšak navrhovateľ nepreukázal a nevypracoval likvidačnú účtovnú
závierku, z ktorej by sa dal zistiť likvidačný majetok, ktorý by bol základom na určenie odmeny. Pokiaľ sa
jedná o určenie odmeny likvidátora, podľa názoru okresného súdu táto patrí likvidátorovi, ktorý likvidáciu
vykonal, skončil a po skončení likvidácie podal návrh na výmaz z obchodného registra. Likvidátor, ktorý
bol súdom vymenovaný do svojej funkcie a neplnil svoje zákonné povinnosti (či už zo subjektívnych alebo
objektívnych dôvodov), nemá nárok na odmenu, nakoľko likvidáciu nevykonával. Pokiaľ ide o výdavky
likvidátora, ktoré si navrhovateľ uplatnil, okresný súd konštatoval, že ide o výdavky, ktoré nesúvisia s
úkonmi smerujúcimi k vykonaniu likvidácie a k skončeniu likvidácie. Účtovné a daňové služby, ktoré
si navrhovateľ vyčíslil vo výške 500 Eur, okresnému súdu zdokladované žiadnym spôsobom neboli.
Na základe uvedených skutočností okresný súd likvidátorovi odmenu, ani výdavky za výkon funkcie
likvidátora nepriznal a v tejto časti návrh zamietol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navhovateľ. Žiadal, aby Krajský súd v Žiline
ako odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol,
že okresný súd v napadnutom uznesení konštatoval, že Obchodný zákonník má osobitnú právnu úpravu
pre prípady, keď spoločníci sú nečinní v procese schválenia účtovnej závierky, a teda nič im nebránilo
postupovať v súlade s týmito ustanoveniami. Mal za to, že tieto ustanovenia však upravujú len proces
schválenia účtovnej závierky, ktorú likvidátor môže vypracovať len v prípade, že má k dispozícii príslušné
účtovné a daňové doklady. Uviedol, že nakoľko mu predchádzajúci likvidátor a konateľ zároveň, Peter
Horecký, napriek jeho viacerým výzvam nepredložil nijaký doklad týkajúci sa účtovníctva spoločnosti
PLUSTERM, s.r.o. „v likvidácii", nemal žiadne doklady, z ktorých by mohol kvalifikovaným spôsobom
túto likvidačnú závierku vypracovať, vrátane konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu o rozdelenie



likvidačného zostatku. Nesúhlasil s tvrdením v odôvodnení napadnutého uznesenia, že spoločníci
navzájom nekomunikujú, nepreberajú zásielky a neodovzdávajú si doklady. Tvrdil, že skutočnosť je
taká, že výlučne Peter Horecký ako spoločník a konateľ odmieta s ním komunikovať, nepreberá jeho
zásielky, a nepredkladá mu požadované doklady. Spoločník H. U. poskytnutie súčinnosti potrebnej
na ukončenie procesu likvidácie podmieňoval vyplatením sumy 25 000 Eur, s čím v žiadnom prípade
likvidátor nesúhlasil. Pokiaľ ide o úkony, ktoré likvidátor vykonal, uviedol, že urobil len to, čo za daného
skutkového stavu urobiť mohol, pričom z predložených dokladov mal za zrejmé, že zabránil ďalším
sankciám zo strany daňového úradu, ktoré spôsoboval predchádzajúci konateľ Peter Horecký svojou
nečinnosťou v celkovej výške 9.944,69 Eur. Jediný úkon, ktorý predchádzajúci likvidátor H. U. vykonal,
bolo uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky so spoločnosťou PLUSTERM, s.r.o. „v likvidácii" na
spoločnosť ISTROTERM, s.r.o., ktorou sa likvidátor úspešne zbavil pohľadávky vymáhanej v súdnom
konaní, pričom však súd rozsudkom Okresného súdu v Žiline zo dňa 16.03.2010, č.k. 25C 111/2009
určil, že táto zmluva je neplatná. Odvolanie podal aj proti tej časti uznesenia, ktorou mu súd nepriznal
náhradu hotových výdavkov vo výške 599,20 Eur, ktoré nepochybne preukázal v návrhu na odvolanie
z funkcie likvidátora.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolanie navrhovateľa proti výroku
o odvolaní likvidátora odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., keďže bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený. Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým návrh na priznanie
odmeny a výdavkov za výkon funkcie likvidátora zamietol, potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Pre vyhodnotenie, či navrhovateľ - likvidátor J. J. bol osobou oprávnenou na podanie odvolania, bolo
určujúce znenie ust. § 201 O.s.p. v spojení s ust. § 206 O.s.p..

Podľa ust. § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým,
kto na odvolanie nie je oprávnený.

Kto je účastníkom konania, upravuje ust. § 90 O.s.p..

Nepochybne v danom konaní bol navrhovateľ - likvidátor J. J. účastníkom konania. Z ust. § 71 ods.
1 Obchodného zákonníka vyplýva, že likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, ak zákon
neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina alebo stanovy neurčujú inak.
Ak štatutárny orgán nie je ustanovený alebo nemá ustanoveného žiadneho člena, alebo ak likvidátor nie
je vymenovaný bez zbytočného odkladu, vymenuje likvidátora súd; osobitný zákon môže ustanoviť, kto
je oprávnený navrhnúť súdu vymenovanie likvidátora. Súd môže vymenovať za likvidátora niektorého
zo spoločníkov alebo štatutárny orgán, alebo člena štatutárneho orgánu aj bez jeho súhlasu. Súd
nevymenuje za likvidátora takú osobu, ktorá podľa osobitného predpisu nemôže túto funkciu vykonávať.
Spoločník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorého súd vymenoval za likvidátora, sa
nemôže vzdať funkcie. Môže však podať návrh na súd, ktorý ho vymenoval, o odvolanie z funkcie
likvidátora, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby ju vykonával. Ak je likvidátorom právnická
osoba, vykonáva v jej mene pôsobnosť likvidátora štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu
spoločne, ak spoločnosť neurčí inú fyzickú osobu, ktorá bude za ňu pôsobnosť likvidátora vykonávať.

Podľa citovaného ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. do okruhu osôb, ktoré nie sú oprávnené na podanie
odvolania je potrebné zahrnúť aj toho účastníka, ktorému rozhodnutím súdu nebola spôsobená v jeho
právach určitá ujma.



Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je teda to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa vyznieva v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej
alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka možnú ujmu.

V dotknutej veci okresný súd rozhodoval o odvolaní navrhovateľa - likvidátora J. J. na návrh. Podľa
výpisu z obchodného registra, Oddiel: Sro, Vložka č.: 11981/L je zrejmé, že spoločníkmi v obchodnej
spoločnosti PLUSTERM, s.r.o. „v likvidácii" sú H. U., D. XXXX/XX, W. a J. J., XXX F. A..

Z obsahu spisu vyplývalo, že Okresný súd v Žiline uznesením č.k. 26CbR 150/2009 zo dňa 12.10.2010
odvolal z funkcie likvidátora H. U., za likvidátora spoločnosti PLUSTERM, s.r.o. „v likvidácii" menoval
J. J.. Návrhom zo dňa 25.07.2011, doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 26.07.2011, menovaný
likvidátor J. J. navrhol, aby okresný súd vydal uznesenie, ktorým ho zbaví funkcie likvidátora spoločnosti
PLUSTERM, s.r.o. „v likvidácii". Napadnutým uznesením prvostupňový súd návrhu menovaného
likvidátora J. J. vyhovel a z funkcie likvidátora spoločnosti PLUSTERM, s.r.o. „v likvidácii" ho odvolal.
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľa v jeho postavení a v jeho procesných právach rozhodnutie
okresného súdu v napadnutom výroku o odvolaní likvidátora v ničom neobmedzuje, ani mu nespôsobuje
žiadnu ujmu. Naopak, bolo ním návrhu navrhovateľa vyhovené, t.j. vyznieva v prospech odvolateľa.
Preto bolo potrebné uzavrieť, že navrhovateľ nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania voči
napadnutému výroku uznesenia okresného súdu, ktorým by sa krajský súd mohol v odvolacom konaní
vecne zaoberať. Na základe vyššie uvedeného krajský súd odvolanie navrhovateľa odmietol podľa §
218 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Naviac
krajský súd dodáva, že z obsahu podaného odvolania vyplýva, že toto, v časti týkajúcej sa rozhodnutia
o odvolaní likvidátora, smeruje len proti dôvodom rozhodnutia. V tejto súvislosti považuje krajský súd
za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie
je prípustné.

Vo vzťahu k odvolacím dôvodom navrhovateľa, viažucim sa k napadnutému výroku o zamietnutí návrhu
na priznanie odmeny a výdavkov za výkon funkcie likvidátora, krajský súd poukazuje na § 219
ods. 2 O.s.p., podľa znenia ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd za aplikácie na vyššie citované ustanovenie uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením
viažucim sa k tomuto výroku v napadnutom uznesení okresného súdu a v podrobnostiach na jeho dôvody
odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti v tejto časti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné
uviesť, že okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konkrétne a jasne vymedzil, ktoré základné úkony
smerujúce k výmazu spoločnosti a k priebehu skončenia likvidácie navrhovateľ v postavení likvidátora
nevykonal, resp. ktoré povinnosti zo strany likvidátora neboli splnené, a to nezostavenie likvidačnej
účtovnej závierky ku dňu skončenia likvidácie, nepredloženie likvidačnej účtovnej závierky na schválenie
spoločníkom alebo príslušnému orgánu spoločnosti, nevypracovanie konečnej správy o priebehu
likvidácie a jej nepredloženie na schválenie spoločníkom alebo príslušnému orgánu, nezvolanie valného
zhromaždenia alebo zasadnutia spoločníkov, nevyužitie nového zákonného ustanovenia - uloženia
likvidačného zostatku do úschovy v prípade, keď spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti neschválil
návrh likvidátora na rozdelenie likvidačného zostatku ani do uplynutia 30 dní od doručenia opakovanej
výzvy. Vzhľadom na uvedené rovnako súhlasí so záverom, že vymenovaný likvidátor, ktorý si pri
výkone svojej funkcie neplní zákonné povinnosti, resp. nevykonáva likvidáciu, nemá nárok na odmenu
v zmysle § 75 ods. 6 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ v prvostupňovom a ani v odvolacom konaní
nepreukázal splnenie povinností, uvádzaných okresným súdom v dôvodoch rozhodnutia, tvrdil len
subjektívne príčiny nevykonania úkonov smerujúcich k likvidácii, a to pre nezhody so spoločníkom H.
U.. Preto i v tomto smere boli závery okresného súdu vecne správne s prihliadnutím na skutočnosť,
že nezhody medzi spoločníkmi sú internou záležitosťou spoločnosti, ktorú je potrebné vyriešiť na
úseku vnútorných vzťahov spoločnosti. Vnútorné záležitosti, resp. problémy spoločnosti, nemožno



pri rozhodovaní o odmene likvidátora posudzovať ako určujúce. Podstatou je predovšetkým výkon
právnych úkonov, resp. plnenie zákonných úloh a povinností v súvislosti s funkciou likvidátora za účelom
likvidácie, ktorých uskutočnenie okresným súdom odvolaný likvidátor J. J. v danom konaní nepreukázal.
Bez preukázania plnenia povinností v súvislosti s funkciou likvidátora, preto krajský súd neuznal ako
relevantné dôvody odvolania J. J. týkajúce sa odmeny likvidátora.

Podľa § 7 vyhlášky č. 526/2004 Z.z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora,
likvidátorovi patrí náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním likvidácie.
Medzi hotové výdavky patria najmä súdne a iné poplatky, cestovné náhrady, poštovné, telekomunikačné
poplatky, náklady na znalecké posudky a odborné stanoviská, preklady, odpisy a fotokópie. Úkony
špecifikované navrhovateľom v návrhu (č.l. 2 - 5 spisu a č.l. 57 spisu), v spojení so špecifikáciou v
zozname príloh a týchto doložených na č.l. 7 - 62 spisu, nebolo možné hodnotiť ako úkony súvisiace
s výkonom likvidácie a skončením likvidácie. Úkonmi smerujúcimi k likvidácii, resp. k jej skončeniu
treba rozumieť len úkony likvidátora smerujúce k rýchlemu, hospodárskemu a efektívnemu speňaženiu
majetku spoločnosti. Rovnako likvidátorovi nemožno priznať účtovné a daňové služby uplatnené vo
výške 500 Eur, nakoľko tieto neboli preukázané, resp. zdokladované v prvostupňovom ani odvolacom
konaní.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie v časti o nepriznaní odmeny a výdavkov za
výkon funkcie likvidátora v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované, keď z charakteru rozhodovania o odvolaní z
funkcie likvidátora a jeho odmeny nebolo namieste rozhodovanie podľa výsledku vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 5111224949)

  1. 10. 2. 2012Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 26CbR/174/2011 z 10. 2. 2012
  2. 21. 5. 2012Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/70/2012 z 21. 5. 2012 (toto rozhodnutie)

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)