Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310202041 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5310202041.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a z členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. E., nar. XX.XX.XXXX a H. E., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Čadci, deti rodičov: otca - Ing. Q. E., nar. X.X.XXXX, bytom E., Z. ul. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou so sídlom v E., Ul. Q. XXX a matky - Mgr. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ČR, Z. - B., Ul. V. XX/XXX, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom v E., Q. XXXX, o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 15P/45/2010-406 zo dňa 20. februára 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú I. a H. do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto je povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú I. vo výške 90 eur mesačne a na maloletú H. vo výške 80 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti napadnutého rozsudku. Ďalej upravil styk otca s maloletými. Matke uložil povinnosť obe deti na styk s otcom riadne pripraviť a tieto mu odovzdať. Konštatoval, že týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca, č.k. 8C/130/2003-100 zo dňa 11.11.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 5Co/238/2005-264 zo dňa 4.5.2006 v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Rozhodnutie o trovách konania ponechal na čas po právoplatnosti napadnutého rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že od posledného súdneho rozhodnutia, ktorým boli maloleté zverené do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť platiť na ne výživné, došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktorá odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia. Maloleté deti vo svojich vyjadreniach pred súdom, školským pedagógom, ako aj v rámci vykonávaného znaleckého dokazovania jednoznačne vyjadrili túžbu žiť v spoločnej domácnosti s matkou s tým, že otca budú ďalej navštevovať. Za nedôvodnú považoval námietku otca, že vyjadrenie maloletých pred znalkyňou bolo zmanipulované matkou, ktorá ich k znalkyni priviedla. Konštatoval, že znalkyňa je dostatočne odborne skúsená osoba, ktorá využíva rôzne metodické postupy, na základe ktorých možno určiť, či je dieťa manipulované a výchova ktorého z rodičov je pre neho vhodnejšia. Rovnako výsluch maloletých pred súdom nepovažoval okresný súd za zmanipulovaný. Tento bol vykonávaný v konaniach sp. zn. 5P/177/2007 a 5P 134/2009 bez prítomnosti rodičov a maloleté spontánne uviedli, že chcú bývať s matkou a s otcom sa chcú stretávať. Okresný súd pri svojom rozhodovaní ďalej prihliadal na závery znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa uviedla, že obe maloleté prichádzajú do obdobia dospievania, kedy začínajú mať svoj názor, ktorý dokážu vyjadriť samostatne, obe majú nadpriemerné intelektuálne schopnosti a primeraný osobnostný vývin a sú spôsobilé vyjadriť sa k otázke, u ktorého z rodičov by naďalej chceli zotrvať v osobnej starostlivosti.
Aplikujúc ustanovenia článku 12 ods. 1,2 Dohovoru o právach dieťaťa, § 100 ods. 3 O.s.p. a § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (citované v napadnutom rozhodnutí) prihliadal súd na takto vyslovený názor maloletých detí. Tým, že ide o deti s nadpriemernými intelektovými schopnosťami, konštatoval, že sú dostatočne adaptabilné, aby sa dokázali prispôsobiť novým podmienkam, novému prostrediu.
Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca konštatoval, že príjem, ktorý je uvedený v jeho daňovom priznaní je značne podhodnotený, pretože otec pracuje v oblasti programovania, v ktorej mzdy patria medzi najvyššie na území SR. Podľa štatistických údajov priemerná mesačná mzda za rok 2010 v tomto odbore predstavovala sumu 1.572 eur a v roku 2011 1.736 eur. Prihliadajúc na uvedené skutočnosti určil výživné na maloletú I. v sume 90 eur a maloletú Ivanu v sume 80 eur, zohľadňujúc ich potreby. Pri rozhodovaní o úprave styku prihliadal na to, aby maloleté mohli naďalej udržiavať a rozvíjať svoj vzťah s otcom, ako aj závery znaleckého posudku a tento upravil tak, ako to uviedol vo výroku napadnutého rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania ponechal na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorým sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že návrh matky na zmenu starostlivosti bude zamietnutý, alebo jeho zrušenia a vrátenia okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový súd pri rozhodovaní nepostupoval v intenciách uznesenia Krajského súdu v Žiline, ktorým bolo zrušené jeho predchádzajúce rozhodnutie v predmetnej veci a to, že nezisťoval všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na zmenu výchovného prostredia maloletých. Poukazoval na to, že maloleté aktuálne žijú v Slovenskej republike a na základe rozhodnutia súdu by mali začať žiť v Českej republike, čo môže mať vplyv na ich psychiku, najmä v súvislosti s prechodom na inú školu, odlišný vyučovací proces. Bol toho názoru, že na posúdenie uvedených skutočností bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru školská psychológia. Ďalej namietal, že maloleté sú zo strany matky manipulované, čo bolo preukázané aj v konaní vedenom pod sp. zn. 5P/134/2009, v ktorom bolo predložené čestné prehlásenie maloletej H.. Na základe ďalšieho dokazovania v tomto konaní bolo zistené, že uvedené čestné prehlásenie jej diktovala matka. Táto sa snaží detí navádzať proti otcovi. Ďalej poukázal na to, že prvostupňový súd mal vychádzať aj zo znaleckého posudku MUDr. U. E., ktorý bol vyhotovený v trestnom konaní, kde sa konštatuje dobrý vzťah maloletých k jeho osobe. Tiež bolo potrebné, aby súd zohľadnil pochybenie matky pri akútnom zápale slepého čreva u H., kde táto odmietla dať súhlas na jej operáciu, čo mohlo mať negatívny vplyv na zdravie, dokonca život maloletej. Okrem toho sa okresný súd nedostatočne zaoberal zistením, kto je vlastníkom domu, v ktorom matka aktuálne býva a aké má vytvorené podmienky pre bývanie. Otec ďalej namietal neprimeranú výšku výživného, vzhľadom na jeho mesačný príjem 397 eur. Z tohto musí uhrádzať sumu 127,65 eur za elektriku a bývanie. Nemôže preto platiť výživné v rovnakej výške, ako bolo dovtedy určené matke, pri ktorej sa vychádzalo z príjmu 18.448 Kč.
Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na závery znaleckého posudku vyhotoveného Mgr. R. P., z ktorého vyplýva, že maloletí sa vo výchovnom prostredí matky cítia lepšie a slobodnejšie ako vo výchovnom prostredí otca, a teda sa neobáva ich začlenenia do českej školy, nakoľko ovládajú český jazyk a sú výborné žiačky. Pokiaľ išlo o námietku otca v súvislosti s jej aktuálnym bývaním, uviedla, že rodinný dom, v ktorom žije so svojim manželom, patrí do jeho výlučného vlastníctva. Zároveň poukázala na to, že rovnako otec maloletých býva v byte, ktorý nevlastní, nakoľko vlastníkmi sú jeho rodičia. Výšku výživného, ktorú určil okresný súd, považovala za primeranú, zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam otca. Tvrdila, že otec maloleté deti používa ako zbraň voči jej osobe, vôbec nepozerá na ich záujmy a tieto nechráni.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení, rovnako ako matka, žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že otec v odvolaní používa rovnaké argumenty ako v konaní pred prvostupňovým súdom, a s ktorými sa tento v celom rozsahu dôsledne vysporiadal.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2. písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa (v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov v rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.
Nezodpovedá stavu veci tvrdenie otca, že prvostupňový súd nepostupoval v ďalšom konaní v intenciách uznesenia krajského súdu, ktorým bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie v predmetnej veci zrušené. Naopak, tento z jeho záverov dôsledne vychádzal a vykonal šetrenie pomerov, v ktorých by sa mali maloleté deti nachádzať v prípade ich zverenia do starostlivosti matke. V súvislosti s týmto šetrením sa oboznámil so zoznamom ponúkaných aktivít školských zariadení, ktoré by mali maloleté navštevovať, ako aj so správou Mesta Havířov, týkajúcou sa povesti matky.
Ako účelová sa odvolaciemu súdu javila námietka otca o prípadnej manipulácií maloletých matkou. Na túto okolnosť bolo vykonané znalecké dokazovanie a znalkyňa sa v záveroch znaleckého posudku k otázke, či je niektoré z detí ovplyvňované rodičmi, jednoznačne vyjadrila, že zo strany rodičov takéto ovplyvňovanie zistené nebolo. V tomto smere možno prisvedčiť aj záverom okresného súdu, ktorý poukázal na to, že možnosť manipulácie maloletých bola vecou odborného posúdenia ustanovenou súdnou znalkyňou Mgr. R. P..
Pokiaľ otec poukazoval na závery znaleckého posudku MUDr. U. E., vyhotoveného v rámci trestného konania, ktoré bolo vedené proti jeho osobe (na základe trestného oznámenia matky maloletých), kde tento konštatuje dobrý vzťah maloletých k otcovi, možno konštatovať, že túto skutočnosť nikto nespochybňoval. Táto vyplýva aj zo znaleckého posudku Mgr. P., vyhotoveného v predmetnom konaní. Znalkyňa po vykonaní šetrenia uviedla, že maloleté majú k otcovi, rovnako ako k matke, vzťah pozitívny, avšak menej intenzívny a pozerajú sa na neho kriticky. Krajský súd zdôrazňuje, že dôvodom zmeny rozhodnutia o tom, komu budú maloleté zverené do výchovy, bola skutočnosť, že tieto jednoznačne vyjadrili svoje prianie žiť v spoločnej domácnosti s matkou, ktorú, ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku, aktuálne postrádajú a je pre nich najdôležitejšou osobou a vo vzťahu k nej majú vytvorenú najintenzívnejšiu citovú väzbu.
V tomto prípade, rovnako ako okresný súd, krajský súd uvádza, že pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov žijúcich oddelene má byť dieťa zverené do výchovy, zvažuje súd tiež prianie dieťaťa, najmä ak môže dieťa už samé posúdiť, aká úprava pomerov je pre neho najvýhodnejšia a je schopné vytvárať si primeraný úsudok o svojich vzťahoch k rodičom, ako aj osobám, s ktorými žijú rodičia v spoločnej domácnosti, o svojich potrebách a podobne.
Dieťa má právo vyjadriť slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy, ale ako aktívny účastník výchovného procesu. Týmto právam dieťaťa korešponduje povinnosť rodičov venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Takáto pozornosť však musí nájsť aj svoje vyjadrenie v praxi, t.z. že rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či je mu vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie. Súd je povinný prihliadnuť na názor dieťaťa pri rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté dieťa je schopné z ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor.
Okresný súd pri rozhodovaní o výchove maloletých vychádzal dôsledne z vyššie uvedených výkladových pravidiel a dospel k správnemu záveru, že je v záujme oboch maloletých , aby boli zverené do výchovy matke. U oboch rodičov sú splnené podmienky na zabezpečenie riadnej výchovy oboch maloletých detí a ani u jedného z rodičov nemožno konštatovať, že zverenie detí do jeho výchovy by malo za následok nedostatky v starostlivosti, avšak bolo potrebné prihliadať na vyslovený názor maloletých, ktoré ako vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania z ohľadom na zistenú rozumovú a emocionálnu vyspelosť, sú spôsobilé k takejto otázke sa vyjadriť. Vychádzajúc z týchto skutočností, krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku o zverení maloletých do výchovy matke, ako vecne správny potvrdil. Rovnako za vecne správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými. Tento bol upravený v dostatočne širokom rozsahu, preto, aby styk s otcom bol intenzívny.
Krajský súd sa stotožnil aj so závermi okresného súdu týkajúcimi sa vyživovacej povinnosti a v podrobnostiach naň poukazuje. Námietku otca o neprimeranosti určenej výšky výživného, vzhľadom k výške jeho príjmu, nepovažoval za dôvodnú. Pre posúdenie schopnosti a možnosti rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané, mimo iného, jeho fyzickým stavom, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností atď. Okresný súd správne poukázal na to, že otec je vysokoškolský vzdelaný, pracujúci v oblasti informatiky, kde podľa záverov štatistického úradu možno dosahovať príjmy podstatne vyššie, než sú ním prezentované v podanom daňovom priznaní. Tieto okolnosti potom správne vyhodnotil pri určení výšky vyživovacej povinnosti.
Krajský súd, ako súd odvolací, nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko v preskúmavanom rozsudku nebolo rozhodnuté prvostupňovým súdom o trovách konania z dôvodu jeho postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Tento v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .