Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/84/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113214303 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5113214303.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté deti: O. M., nar. XX. XX. XXXX, C. M., nar. XX. XX. XXXX, Y. M., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov, matky: Y. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. č. XXX, toho času K. XXX/X, K. a otca: O. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. č. XXX, právne zastúpeného spoločnosťou: Advokát Adriana Hrdinová, s.r.o, so sídlom Vojtecha Tvrdého 790/13, Žilina, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky detí proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 15P/143/2013-63 zo dňa 02. augusta 2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým maloletú C. M., nar. XX. XX. XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca, upravil styk otca s maloletou Y. M. , p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej časti zostáva rozhodnutie okresného súdu n e d o t k n u t é. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením č.k. 15P/143/2013-63 zo dňa 02. 08. 2013 Okresný súd v Žiline nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloleté deti O. M., nar. XX. XX. XXXX a C. M., nar. XX. XX. XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca. Zároveň upravil styk otca s maloletou Y. M. tak, že tento je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý nepárny týždeň v čase od soboty od 09.00 hod do nedele 18.00 hod.. Matka je povinná maloletú Y. na styk s otcom pripraviť a odovzdať ju otcovi v mieste bydliska matky v určený deň a hodinu a otec je povinný vrátiť maloletú Y. matke v mieste bydliska matky v určený deň a hodinu. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. Napokon uviedol, že predbežné opatrenie platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi rodičmi maloletých detí prebieha rozvodové konanie, títo nežijú v spoločnej domácnosti, pričom do 29. 06. 2013 starostlivosť o maloletého O. a C. zabezpečoval ich otec, maloletá Y. sa nachádzala v starostlivosti matky. Uvedeného dňa matka maloletú C. lsťou odňala otcovi pod zámienkou návštevy starých rodičov. Pri svojom rozhodovaní okresný súd vychádzal z toho, že doposiaľ starostlivosť o maloletého O. a C. zabezpečoval ich otec, obidve deti sú prihlásené do Základnej školy vo K., poznajú prostredie, v ktorom žili predtým ako rodina, majú tu priateľov a otec im dokáže zabezpečiť stabilitu výchovného prostredia, ktorú deti tohto veku potrebujú. Okresný súd tiež vychádzal zo stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 29. 07. 2013, ktorým žiadal návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia vyhovieť. Prvostupňový súd konštatoval, že je v záujme maloletých detí, aby v rámci možností boli zachované súrodenecké väzby, keď maloletý O. žiadal otca, aby zobral domov maloletú C., ktorá mu chýba a je mu za ňou smutno. Zverenie maloletej Y. do osobnej starostlivosti otca by v tomto momente však nebolo v záujme maloletej, nakoľko po dlhšom odlúčení otca ho maloletá Y. v súčasnosti odmieta. Starostlivosť o ňu zabezpečuje matka, pričom okresnému súdu neboli známe nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. V nadväznosti na uvedené mal za to, že neexistuje dôvod ani žiadna naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu tým, že predbežným opatrením rozhodne o zverení maloletej Y. do starostlivosti niektorého z rodičov, a preto návrh otca detí vo zvyšnej časti zamietol. Styk otca s maloletou Y. okresný súd upravil vyššie uvedeným spôsobom majúc za to, že pre dieťa je veľmi dôležité, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú v spoločnej domácnosti. Pri určení rozsahu styku vychádzal zo skutočnosti, že otec nebol v kontakte s maloletou Y. takmer dva mesiace, pričom pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti mal s maloletou Y. pekný vzťah a je v záujme maloletej, aby došlo k postupnému obnovovaniu ich vzájomného vzťahu, ktorý je narušený dlhším odlúčením. Tiež v danom prípade vo zvyšnej časti okresný súd návrh otca zamietol, keďže matka sa nedomáhala styku s maloletým O. a maloletou C., pričom zo samotného návrhu otca vyplýva, že matke nechce brániť v styku s maloletými deťmi. Na záver okresný súd poznamenal, že obidvaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a zodpovedajú za všestranný vývoj dieťaťa. Je ich povinnosťou prejaviť potrebnú dávku tolerancie a ústretovosti, aby dieťa následky nezvratnej skutočnosti, že nevyrastá v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, pociťovalo v čo najmenšej miere. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podala matka maloletých detí odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že maloletú C. zverí do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že dcéra sa otca bojí po jeho predošlom správaní. Bojí sa, že ju znova bude chcieť násilím vziať a nevrátiť ju späť matke a k jej maloletej sestre Y.. Súd by mal brať do úvahy aj to, čo chcú deti a čo je pre ne dobré. Otec sa pritom nedokáže o deti postarať, keďže väčšinu života s nimi nebol. Zároveň odvolateľka žiadala upraviť styk s maloletými deťmi tak, že tento sa bude realizovať jeden víkend v mesiaci z dôvodu veľkej vzdialenosti. V prípade dohody s otcom detí sa môže styk realizovať v ktorýkoľvek víkend plus prázdniny letné, jesenné, zimné a jarné. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 08. 2013 prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Poprel, že by násilne C. odňal zo starostlivosti matky. Táto totiž až do konca júna 2013 bývala dobrovoľne u svojho otca spolu so starším bratom O. v rodinnom dome vo K.. Po tom, ako matka opustila spoločnú domácnosť a svojvoľne odviedla svoje tri deti do dediny K. v okrese D. v čase, keď ich otec zarábal na spoločné živobytie v zahraničí, boli to práve C. a O., ktorí sa domáhali návratu do K. k otcovi, pretože odmietli bývať v sociálne nevyhovujúcom prostredí, kde sa rozhodla žiť ich matka a s ľuďmi, ktorých vôbec nepoznali a nerozumeli im. Matka všetky deti postupne každé v iný deň sama priviezla k otcovi do K., nakoľko Y. bola chorá, C. bola chorá a v K. nemala možnosť chodiť do povinného predškolského ročníka, pričom razantne odmietla bývať s priateľom matky a O. musel chodiť do školy, ktorú mal vo K. a taktiež odmietol bývať s matkou a jej priateľom ďaleko od svojho otca, kamarátov a ostatnej rodiny. Boli to teda práve maloleté deti, ktoré boli nútené okrem iného svoju matku upozorňovať na svoje školské povinnosti, pretože táto v opojení nájdeného šťastia v podobe 23-ročného slobodného muža s vidinou romantického dobrodružstva napĺňajúc si svoje potreby a túžby úplne zabudla na potreby a túžby svojich troch detí, ako aj na ich povinnosti a školskú dochádzku. Matka primitívne ovplyvňuje city svojich detí, nahovára im, že ich otec je mafián a že im môže ublížiť. Pokiaľ odvolateľka navrhla upraviť styk s deťmi, z odvolania nie je jasné či sa chce ona stýkať s deťmi raz do mesiaca alebo či sa s deťmi má raz do mesiaca stýkať ich otec. V každom prípade takáto úprava styku detí s rodičmi nezodpovedá záujmu a právam detí. Argument matky, že z dôvodu veľkej vzdialenosti by to deťom neprospievalo, je absurdný. Bola to totiž práve ona, ktorá sa rozhodla bývať na dedine vzdialenej od pôvodného bydliska cca 250 km, a teda je zjavné, že nie deťom by neprospievala vzdialenosť pre realizáciu styku s otcom, ale jej samej, keďže cestovať 250 km tam a späť významne zaťaží finančný rozpočet. Tvrdenie matky detí, že otec sa nedokáže postarať o svoje deti, je absurdné, pretože vždy to bol výlučne on, ktorý sám zabezpečoval ich materiálne potreby. Navyše im varil, vozil ich do školy, škôlky, chodil s nimi na výlety a podobne. Napokon otec detí poukázal na zlé, absolútne nevyhovujúce sociálne podmienky, v ktorých momentálne jeho deti vyrastajú. V prostredí sociálne nedôstojnom, kde nemajú svoje zázemie, svoje súkromie, tlačia sa v jednej izbe a v kuchyni, ešte aj pre nich s cudzími ľuďmi. O tom, že školstvo v obci, kde deti žijú, nezodpovedá ani len slovenskému štandardu, svedčí aj údaj na internetovej stránke obce, kde sa uvádza, že v novom školskom roku sa zapísali do školy dve deti - zrejme ide o deti M., ktoré matka bez vedomia otca zapísala do tejto školy. Takže C. podľa všetkého by bola jedinou prváčkou v škole. Takéto niečo nespraví žiadna matka svojim deťom, ktoré doteraz žili úplne iným životom a zjavne to nie je ich túžbou a potrebou žiť takým životom, aký si zvolila ich matka. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky sa obmedzil na súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v súlade s ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov: Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.. Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 1, písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Predbežné opatrenie pred začatím konania (§ 74 O. s. p.) alebo po začatí konania (§ 102 O. s. p.), je možné nariadiť z dvoch dôvodov: jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Úpravou predbežných opatrení umožňuje osnova rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného v konaní skúmal naplnenie jednotlivých podmienok nariadenia predbežného opatrenia a oboznámiac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj s obsahom celého spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie matky detí nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že otec maloletých detí osvedčil naliehavú potrebu dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi vyššie uvedeným spôsobom, keď v konaní bolo doposiaľ osvedčené, že starostlivosť tak o maloletého O., ako aj o maloletú C. do 29. 06. 2013 zabezpečoval výlučne ich otec, v starostlivosti ktorého neboli (šetrením vykonaným kolíznym opatrovníkom) zistené žiadne nedostatky. V konečnom dôsledku takáto forma starostlivosti o maloleté deti do uvedeného času zrejme zodpovedala nielen dohode rodičov, ale aj vôli samotných maloletých detí, ktoré sú prihlásené do Základnej školy vo K., teda v mieste bydliska otca, v mieste, v ktorom donedávna žili obaja rodičia v spoločnej domácnosti. Vychádzajúc z vyjadrenia kolízneho opatrovníka sa odvolací súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že otec maloletých detí dokáže zabezpečiť deťom stabilitu výchovného prostredia, ako aj ich ďalší zdravý psychický a fyzický vývoj. Odvolaniu matky maloletých nebolo možné vyhovieť, nakoľko táto v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by zásadným spôsobom spochybnili závery a zistenia okresného súdu do tej miery, aby sa odvolací súd odchýlil od už prijatých (právnych a skutkových) záverov prvostupňového súdu, ktoré považoval v celom rozsahu za správne. To platí aj vo vzťahu k forme úpravy styku otca s maloletou Y. M.. S poukazom na uvedené preto uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd zveril maloletého O. M., nar. XX. XX. XXXX dočasne do osobnej starostlivosti otca, zároveň upravil styk otca s maloletou Y. M. a čiastočne návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietol zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté, keďže nebolo napadnuté odvolaním. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 za : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.