Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/62/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809200548 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5809200548.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ L. U., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, v rade 2/ D. U., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, v rade 3/ R. U., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, navrhovatelia v rade 1/ až 3/ právne zastúpení JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom v Y. M., E. XXXX/XX, proti odporcom: v rade 1/ L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. M., Na F. XXXX/ XX, v rade 2/ X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. M., O. XXXX/XX-XX, odporcovia v rade 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. Petrom Machajom, advokátom, so sídlom v Y. M., E. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, zo dňa 12. októbra 2012, sp. zn. 5C 27/2009-102, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky nachádzajúce sa v k.ú. X., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 255/3 - orná pôda o výmere 1173 m2 a parc. č. 257 - orná pôda o výmere 439 m2 patria do dedičstva po nebohom D. U., ktorý zomrel XX.X.XXXX v podiele 1-ice a ďalej určil, že uvedené nehnuteľnosti sú vo vlastníctve navrhovateľky v rade 3/ R. U., nar. X.X.XXXX. Odporcov v rade 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť navrhovateľom v rade 1/ až 3/ trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 99,- Eur a trov právneho zastúpenia 885,33 Eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva je dôvodný. Vlastníctvo na odporcov k žalovaným nehnuteľnostiam bolo zapísané na základe Osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva vydaného dňa 14.12.1994 formou notárskej zápisnice č. N 366/2004, NZ 546/94 na Notárskom úrade JUDr. Heleny Machajovej. Z obsahu osvedčenia o držbe vyplýva, že odporcovia ohľadom vydržania ich vlastníckeho práva vyhlásili, že sú držiteľmi a užívateľmi okrem iných tam vymenovaných nehnuteľností a zapísaných vo vložke č. 99 pod A I. r.č. 1-38, parc. č. 255/3 - roľa o výmere 1213 m2 a parc. č. 257 - roľa o výmere 446 m2 zapísané pod B3, B4 a B6 na meno P. M. a Z. M., rod. X. v celku. Tieto nehnuteľnosti mali nadobudnúť v roku 1990 v rovnakých podieloch od svojej matky B. Y., rod. L., ktorá ich nadobudla jednak reálnou deľbou s ostatnými súrodencami zapísanými ako vlastníkmi vo vložke č. 284 k.ú. B. G. a jednak kúpou od P. M.. Skutočnosti uvádzané v osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva na strane odporcov preukázané neboli. Z predloženej dohody spísanej dňa 2.5.1994 medzi U. B., ako jedinou dcérou pozemnoknižnej spoluvlastníčky Z. M., rod. X., neskôr vydatej I. a L. Y. (odporcom v rade 1/) vyplýva, že obsahom dohody bol predaj len tej časti role k.ú. X., ktorú U. B. zdedila po svojej matke. Z rozhodnutia o dedičstve sp. zn. D 397/77 zo dňa 18.5 1997 na základe prejednania dedičstva po neb. Z. I. (predtým vydatej M.), rod. X., nar. X.XX.XXXX vyplýva, že U. B. ako dcéra poručiteľky a dedička v I. dedičskej skupine sa stala preberateľkou dedičstva, ktorého predmet tvorili nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe pre k.ú. X. (bez uvedenia čísla) pod A I. r.č. 1 parc. č. 123/3 na meno vdovy Z. M., rod. X. v 6/24-inách. Z uvedeného vyplýva, že U. B. nepredala odporcovi v rade 1/ nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Uvedené potvrdila U. B. aj vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní, v ktorej uviedla, že odporcom predala len tie pozemky, ktoré ešte predané neboli a nepredala im ani urbár, pričom parc. č. 255/3 a parc. č. 257 už boli predané v čase, keď sa jej dostalo dedičské rozhodnutie po matke. Dôvodnosť návrhu navrhovateľov na základe ich skutkových tvrdení uvedených v návrhu na začatie konania bola preukázaná aj na základe ďalších vykonaných dôkazov - svedeckých výpovedí. Podľa výpovede svedka U. X., R. U. a jej manželovi D. U., P. M. predal jednu parcelu z toho, čo má pán Y., pričom títo kúpili jednu parcelu z pol dvanástky, ktorá sa nachádzala na láne. Svedok ďalej potvrdil, že navrhovateľka v rade 3/ mala na láne za jarkom malý pozemok, ktorý kúpila a mala tam aj pozemok po rodičoch. Jeden pozemok manželia U. kúpili pred potôčkom a druhý za potôčkom (t.j. na láne). Pravdivosti tvrdenia prisvedčuje aj zistenie z vykonanej ohliadky, z ktorej mal preukázané, že parc. č. 95/1 patrila R. U., ako aj parcela č. 258/1 a pri tejto parcele v súčasnosti užívanej navrhovateľmi sa nachádza parcela č. 257, ktorá patrila Z. M. a P. M.. Taktiež svedkyňa U. U., ktorá býva v blízkosti žalovaných parciel, potvrdila, že pozemok nikdy neužívala rodina Y., ale užívala to rodina U.. Výpovede uvedených svedkov ako aj ohliadka na mieste samom potvrdzujú pravdivosť tvrdení navrhovateľov o tom, že navrhovateľka v rade 3/ aj nebohý D. U. niekedy v roku 1953 pre MNV vo Vaňovke sporné pozemky kúpili od P. M. a Z. M., rod. X.. Odporcovia v konaní nepreukázali, že by právni predchodcovia B. a L. Y. v roku 1950 na základe kúpnej zmluvy sporné nehnuteľnosti kúpili od P. M. a Z. M.. Žiaden zo svedkov nepotvrdil uzavretie predmetnej zmluvy, o ktorej sa odporcovia zmieňovali vo vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva. Tvrdenie odporcov podporovali iba svedecké výpovede svedka L. F. a W. Y., ktorých výpovede s ohľadom na ostatné vykonané dôkazy vyhodnotil ako nevierohodné pre blízky príbuzenský pomer. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovatelia preukázali v konaní, že nadobudli vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam vydržaním na základe kúpy pozemkov ešte v roku 1953 do BSM. Okolnosti nasvedčujú dobromyseľnosti ich držby minimálne od 1.1.1973, a preto k vydržaniu vlastníckeho práva došlo dňa 1.1.1992 (vzhľadom na novelu Občianskeho zákonníka vykonaného zákonom č. 131/1982 Zb.). Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podali odvolanie odporcovia. V odvolaní namietali, že zistené skutkové okolnosti okresný súd nevyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. resp. vyhodnotil ich v prospech navrhovateľov. Uviedli, že U. B. vo svojej výpovedi dňa 10.11.2011 neuviedla nič o sporných nehnuteľnostiach a ona nikdy nebola na uvedených nehnuteľnostiach, tieto nepoznala a ani nevedela, kde sa v chotári nachádzajú. Taktiež nepotvrdila tvrdenú skutočnosť, že by pozemky kupovali U.. Pamätala si len výmeru sporných pozemkov „16 árov a 59 m2“, pričom táto informácia sa dala vyhodnotiť jednoducho, zistila to z výpisu z PK spočítaním výmer. Zo zápisu pozemnoknižnej vložky č. 99 k.ú. X. vyplýva, že v tejto sa nachádzajú len dve nehnuteľnosti v oblasti miestneho názvu G.. Okresný súd nesprávne vyhodnotil svedeckú výpoveď U. X. a vyvodil z neho aj nesprávne právne závery, keď nehodnotí jeho výpoveď v časti, v ktorej svedok tvrdí o nadobudnutí vlastníctva Y., k nehnuteľnostiam v časti „G.“. Taktiež súd bez logiky hodnotí výpoveď L. L., ktorý jednoznačne uvádza, že si nepamätá, aké pozemky vlastnila Z. M., že nebol pri žiadnych prevodoch vlastníctva ani v prospech žalobcov ani žalovaných. Súd výpoveď hodnotil v prospech navrhovateľa, a to len preto, že svedok pripustil možnosť užívania dvoch nehnuteľností R. U., a to vetou „možnože R. U. užívala nejaké dve parcely, ja si to však už nepamätám.“ Napriek takejto výpovedi hodnotí súd jeho výpoveď ako preukazujúcu žalobný návrh. Naopak, za nevierohodnú považoval výpoveď svedkyne W. Y. ako aj L. F., ktorí podrobne sa vyjadrili ku skutočnostiam užívania sporných parciel. Okrem uvedeného L. F. v uvedenej lokalite postavil v roku 1966 svoj rodinný dom a vie, že uvedené nehnuteľnosti užívala rodina Y. až do ich odovzdania do družstva. Súd nad rámec možného hodnotil ohliadku na miestne samom. V prírode neboli sporné nehnuteľnosti vytýčené a sám si načrtol pozemky. Potom sa obracal na účastníkov konania s otázkami, a to bez toho, aby mal v prírode hranice sporných nehnuteľností vytýčené a aby vedel, kde sa skutočne sporné nehnuteľnosti nachádzajú. Domnievajú sa preto, že navrhovatelia tvrdené skutočnosti v konaní nepreukázali. Žiadali rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť. Navrhovatelia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Domnievajú sa, že okresný súd správne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli vykonané počas rozsiahleho dokazovania, využil možnosť ohliadky na mieste samom a výsluch svedkov, ktorí žili v susedstve s predmetnými pozemkami a teda sa mohli objektívne vyjadriť ku skutočnostiam, kto užíval predmetné pozemky. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá ustanoveniu § 132 O.s.p., pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplývajú z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov, alebo inak vyšli v konaní najavo, prípadne, v hodnotení dôkazov, poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, je z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti logický rozpor. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v podstatnej časti, ak sa týka skutočností, ktoré boli významné pre posúdenie veci z hľadiska hmotného, prípadne i procesného práva. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovania na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, listinných, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy, ktoré tieto tvrdenia preukazujú, je v zásade vecou účastníkov konania. Úprava súčasne vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. V sporovom konaní je účastník k splneniu tejto povinnosti nútený v záujme prejednania veci predovšetkým inštitútmi, ktoré slúžia v príprave konania. Ak účastník nesplní svoju povinnosť a tvrdí rozhodné skutočnosti z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Inými slovami, nesplnenie povinnosti teda neunesenie tvrdeného bremena, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa však jedná o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prejednávanej veci majú navrhovatelia povinnosť tvrdenia ako aj dôkaznú povinnosť pri preukazovaní, že navrhovateľka v rade 3/ R. U. a jej nebohý manžel D. U. nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území X., zapísaných na LV č. XXXX k parc. č. 255/3 - orná pôda o výmere 1.173 m2 a k parc. č. 257 - orná pôda o výmere 439 m2 (ktoré predtým boli zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 99 pod poradovým číslom 1 a 2 k.ú. X.) na základe predaja a kúpy predmetných parciel od pozemnoknižných spoluvlastníkov P. M. a Z. M., rod. X. (neskôr vydatej I. do B.). Podľa tvrdenia navrhovateľov v návrhu na začatie konania (ktorými skutkovými okolnosťami je súd v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. viazaný), navrhovateľka v rade 3/ a D. U. nadobudli predmetné nehnuteľnosti v roku 1953, na základe kúpy, ktorá sa realizovala pred MNV vo X.. Aby navrhovatelia mohli byť v konaní úspešní pri preukázaní vlastníckeho práva, nie je podstatným, že odporcovia tvrdia, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam, keďže predmetom konania na základe podaného návrhu je preukazovanie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním u navrhovateľov a nie preukazovanie negatívnej skutočnosti, že odporcovia nie sú (neboli) vlastníkmi žalovaných nehnuteľností. Tvrdenia na strane odporcov majú len význam vo vzťahu k posúdeniu výsledkov vykonaného dokazovania a skutkového stavu v zmysle § 153 ods. 1 a § 132 O.s.p. Vzhľadom na spornosť tvrdení účastníkov o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam ako aj v spôsobe ich užívania až do vzniku družstva, bolo potrebné hodnotiť každý dôkaz tak jednotlivo (napr. každú svedeckú výpoveď) ako aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, aby v nich mohol okresný súd odstrániť všetky rozpornosti, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov. Zatiaľ podľa krajského súdu rozporne vyznieva aj výpoveď U. B. ako jedinej zákonnej dedičky po Z. M., vydatej I., ktorá uviedla, že v roku 1994 predala pozemky za 5.000,- Sk, ďalej sa vyjadrovala, že niektoré pozemky nemohli byť predmetom predaja (napríklad, že „pozemky na lihoti kúpil pán z B.“.... „predné zeme nevie, kde sa nachádzali ale tieto spomínal pán L.“... „ja som im predala tie pozemky, ktoré neboli predané“...). Pokiaľ sa svedkyňa vyjadrovala k parceliam č. 255 a 257 spolu o výmere 16 árov a 59 m2, k týmto uviedla, že „tieto boli predané asi U. alebo neviem komu“. Naproti tomu z Osvedčenia o držbe zo dňa 14.12.1994 č. N 366/94 NZ 546/94 vyplýva, že predmetom osvedčenia boli všetky pozemnoknižné parcely zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 99 k.ú. X.. Javí sa preto, aby okresný súd opätovne a podrobne vypočul svedkyňu ohľadom prevodu vlastníckeho práva k parceliam nachádzajúcim sa v k.ú. X. a konkrétne, aby sa jednoznačne vyjadrila, či bývalé pozemnoknižné parcele miestne nazvané „na G.“, zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 99 parc. č. 255/3 - roľa o výmere 1213 m2 a parc. č. 257 - roľa o výmere 446 m2 (ktoré boli predmetom osvedčenia) boli už v minulosti predané a či tieto boli predané navrhovateľke v rade 3/ a jej nebohému manželovi v 50. rokoch minulého storočia. Taktiež nelogicky vyznieva vyhodnotenie výpovede U. X., ktorý okrem iného uviedol, že „P. M. predal R. U. a jej manželovi D. jednu parcelu z toho, čo má pán Y.“. Svedok okrem iného ešte uviedol, že Z. M. mala dva pozemky, z ktorých jeden predala U. F. a druhý predala Y.. Potom nasleduje výpoveď, že „P. M. predal R. U. a jej manželovi D. jednu parcelu z toho, čo má pán Y.“. Z uvedenej protokolácie svedka okresným súdom potom nie je zrejmé, ktoré konkrétne parcele mal svedok namysli, t.j. či aj tie, ktoré sú predmetom tohto konania, prípadne iné pozemky a podobne. Taktiež závery vykonanej ohliadky na mieste samom zo dňa 25.5.2012 nemôžu dávať jednoznačný záver o preukázaní tvrdenia navrhovateľov o spôsobe užívania žalovaných parciel do vzniku družstva, navrhovateľkou v rade 3/ a jej manželom. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť s dôvodmi odvolania odporcov proti rozsudku okresného súdu, že zrejme okresný súd nemal riadne zidentifikované parcele na mieste samom, vo vzťahu ktorým účastníci preukazovali spôsob užívania pred vznikom družstva. Na písomnom náčrte okresného súdu (č.l. 61 spisu) je načrtnutý stav užívania parciel, ktorý je v rozpore so stavom parciel v prírode, ako je zaznamenaný v grafickom náčrte na č.l. 72 spisu. Vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov o spôsobe užívania predmetných parciel, javí sa ako potrebné opätovne vykonať ohliadku na mieste samom a to nielen za prítomnosti účastníkov konania ale aj navrhnutých svedkov, ktorí v prírode preukážu spôsob užívania žalovaných parciel do vzniku družstva, prípadne ich vedomosť užívania aj susedných parciel s tým, že na základe výpovede vypočutých účastníkov a svedkov na mieste samom okresný súd identifikuje žalované parcele podľa pôvodného stavu parciel do vzniku družstva a prípadne aj so stavom v katastri nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedených skutočností, keďže doposiaľ jednoznačne navrhovatelia nepreukázali podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním na základe nimi tvrdených skutočností v návrhu na začatie konania, pričom okresný súd riadne skutkový stav nezistil a skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .