Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/341/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809200548 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5809200548.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, v rade 2/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, v rade 3/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, navrhovatelia v rade 1/ - 3/ právne zastúpení JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v Y. M., E. XXXX/XX, proti odporcom: v rade 1/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. F. XXXX/XX, Y. M., v rade 2/ X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX-XX, Y. M., odporcovia v rade 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. Petrom Machajom, advokátom so sídlom v Y. M., E. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 8. apríla 2014, sp. zn. 5C/27/2009-246, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel žalobnému návrhu navrhovateľov, ktorí žiadali určiť, že žalované parcely č. 255/3 - orná pôda o výmere 1173 m2 a parcela č. 257 - orná pôda o výmere 439 m2, nachádzajúce sa v k. ú. X., zapísané na LV č. XXXX patria do dedičstva po nebohom D. U., ktorý zomrel XX.XX.XXXX v 1-ici a v podiele 1 je vlastníčkou odporkyňa v rade 3/ R. U.. Vykonaným dokazovaním zistil, že predmetné parcele nadobudli odporcovia na základe osvedčenia o držbe vydaného na základe notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Heleny Machajovej, sp. zn. N 366/94, NZ 546/1994. Predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 99 k. ú. X. na mená pôvodných vlastníkov a to pod B3 a B5 na meno P. M. v podiele 1-ici a pod B4 na meno Z. M., rod. X., v podiele 1-ice. Z vykonaného dokazovania zistil, že v minulosti došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy spísanej na MNV medzi P. M. a nebohou Z. M., neskôr vydatou I., okolo roku 1950. Kúpu predmetných pozemkov potvrdili aj svedkovia U. X., U. B., L. K. a U. U.. K spísaniu zmluvy na MNV Vaňovka došlo v presne nezistený deň v roku 1953, čo mal ustálené z výpovede svedka U. U.. Najneskôr od 01.01.1954 navrhovateľka v rade 3/ spolu s deťmi a nebohým manželom začali sporné nehnuteľnosti užívať až do založenia družstva. Po založení družstva užívali predmetné parcely formou domnelého vlastníctva titulom kúpy a časti ako pridelený záhumienok. Držbu predmetných pozemkov potvrdili svedkovia U. U., L. M., U.C. a L. L.. Nepovažoval za dôveryhodnú výpoveď svedkov L. F. a W. Y., vzhľadom na príbuzenský pomer k odporcom. Aj keď viacerí vypočutí svedkovia potvrdili, že rodina Y. užívala pozemky, jednalo sa však o iné sporné pozemky, nie tie, ktoré sú predmetom konania. Odporcovia užívané pozemky mali pridelené ako záhumienok, čoho dôkazom je technická správa HTÚP a výpočet výmer zmenených parciel. Aj podľa svedka U. K., rodina Y. chodila na pole približne na parcelu 255/5 až po vzniku družstva, t.j. po roku 1978. Nadobudnutie vlastníckeho práva k žalovaným pozemkom popreli obidve právne nástupkyne pozemnoknižných vlastníkov a to L. K. - dcéra neb. P. M. ako aj U. B. - dcéra Z. M.. Uvedení svedkovia sa zmieňujú len o užívaní pozemku rodinou právnych predchodcov odporcov, ako aj o pridelení pozemkov ako záhumienok. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že navrhovatelia preukázali v konaní svoje tvrdenie, že od kúpy žalovaných parciel v roku 1953 tieto nerušene a kľudne užívali a teda najneskôr k 01.01.1964 nadobudli vlastnícke právo vydržaním (navrhovateľka v rade 3/ a jej nebohý manžel D. U.) podľa § 115, § 116 ods. 1 a § 145 Zákona č. 141/1950 Zb.. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podali odvolanie odporcovia. Namietali nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, že navrhovatelia v konaní preukázali podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovaným parcelám na základe vydržania podľa § 115, § 116 ods. 1 a § 145 Zákona č. 141/1950 Zb. Poukázal na nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorý účastníčku konania v rade 3/ R. U. poučil podľa § 126 O.s.p., napriek tomu, že je účastníčkou konania. Namietal ďalej nesprávne vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania vypočutých účastníkov konania, ako aj svedkov z hľadiska rozporuplnosti ako aj neúplnosti hodnotenia týchto výpovedí. Poukázal na nezhodu výpovede navrhovateľky v rade 3/ s výpoveďami navrhovateľov v rade 1/ a 2/ napríklad ohľadom okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy pred MNV Vaňovka v roku 1950, keď navrhovateľka v rade 3/ tvrdila, že uvedenú kúpnu zmluvu má jej syn, ktorá súdu nebola predložená, ďalej, že predmetom kúpy mala byť len parcela 257 (výsluch na mieste samom dňa 11.09.2013), v porovnaní s výsluchom navrhovateľa v rade 1/, ktorý sa mal dozvedieť o skutočnostiach kúpy od svojich rodičov, že táto sa realizovala v roku 1953 za prítomnosti U. B. a podobne. Nesprávne a neúplne hodnotil výpovede svedkyne U. B., ktorá o sporných nehnuteľnostiach nevie nič, nevie ani kde sa nachádzajú a nepotvrdila ani skutočnosť, že by pozemky mali kupovať U., v pamäti sa jej uchovala len výmera pozemkov. Z hľadiska úplnosti nesprávne hodnotil výpoveď svedka U. X., u ktorej hodnotil len časť výpovede ohľadom nadobudnutia pozemkov navrhovateľmi a nehodnotil tú časť výpovede, v ktorej svedok tvrdil nadobudnutie vlastníctva „Y.“ k nehnuteľnostiam časti Lán. Taktiež hodnotil tú časť výpovede v ktorej svedok uviedol, že si nepamätá aké pozemky vlastnila Z. M. a že nebol pri žiadnych prevodoch vlastníctva. Okresný súd hodnotil výpovede svedkyne W. Y. a L. F. za nedôveryhodné napriek tomu, že hodnotil ostatné svedecké výpovede, aj keď niektorí svedkovia boli zas v príbuzenskom vzťahu s navrhovateľmi. Okresný súd nehodnotil taktiež predložené listinné dôkazy z Okresného úradu Námestovo z ktorého vyplýva, že pred založením družstva predmetné pozemky užíval L. Y., ktorý bol zapísaný v evidencii ako užívateľ na EL č. 750 a tiež mu bola pridelená parcela 257 ako záhumienka (okrem iných nehnuteľností) a D. U. bola pridelená ako záhumienka parcela 258/1, ktorú vlastnil (taktiež okrem iných). Parcela č. 255/3 bola zlúčená pri HTÚP do honu a bola označená ako EN parc. č. 338. Namietal preto, že okresný súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa § 132 O.s.p.. Navrhovatelia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť, uviedli, že okresný súd vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Záver okresného súdu, že navrhovatelia na základe podaného návrhu a skutkových tvrdení uvedených v návrhu ako aj priebehu konania (§ 79 ods. 1 O.s.p.) jednoznačne preukázali podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovaným parcelám špecifikovaným v návrhu, na základe podmienok § 115, 116 ods. 1 a § 145 Zákona č. 141/1950 Zb. (tzv. Stredného občianskeho zákonníka), krajský súd považuje za predčasný. Krajský súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody predchádzajúceho uznesenia krajského súdu z 10. apríla 2013 sp. zn. 7Co/62/2013-136, na základe ktorých bol predchádzajúci rozsudok okresného súdu zrušený, v zmysle ktorých sa okresný súd v ďalšom procesnom postupe pri vykonaní dokazovania podľa § 120 ods. 1 a nasl. O.s.p. neriadil, pričom skutkové hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania nezodpovedajú podmienkam uvedeným v § 132 O.s.p., keďže nehodnotí jednotlivé výsledky vykonaného dokazovania tak jednotlivo (napr. z hľadiska úplnosti, presvedčivosti, vzájomnej protirečivosti jednotlivých výpovedí účastníkov a svedkov), ako aj vzájomnej súvislosti (v hodnotení výpovedí účastníkov a svedkov navzájom), a to vo vzťahu aj k ďalším vykonaným dôkazom (napr. listinným dôkazom a podobne). Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho práva alebo iného práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, dochádza priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa (v danom prípade navrhovatelia odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva podľa podmienok uvedených v § 115, § 116 ods. 1, § 145 Zákona č. 141/1950 Zb.), sú vo všeobecnosti: 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Pritom, a to je potrebné zdôrazniť, právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Ako konštatoval krajský súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení z 10.04.2013, uvedené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva musia v konaní navrhovatelia na základe dôkaznej iniciatívy (§ 120 ods. 1 a nasl. O.s.p.) jednoznačne preukázať (ak chcú byť v spore úspešní), keďže v konaní tvrdenia odporcov o ich nadobudnutí vlastníckeho práva (taktiež na základe podmienok § 115, 116 ods. 1 a § 145 Zákona č. 141/1950 Zb.) majú význam len vo vzťahu k hodnoteniu výsledkov vykonaného dokazovania podľa § 132 O.s.p. a § 153 ods. 1 O.s.p.. Krajský súd nepovažuje za správny taký postup okresného súdu a to z hľadiska spôsobu vykonania dokazovania, ak sa účastníci a svedkovia vyjadrovali k užívaniu žalovaných, ale aj iných nimi užívaných parciel v miestnej časti k. ú. X. nazývaných „Líckov járok“ a „Lán“ ak nie je možné stotožniť, či nimi uvádzané tvrdenia o užívaní konkrétnych parciel sa zhodujú na mieste samom s tými, ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré majú „na mysli“ tak účastníci konania ako aj svedkovia. Z hľadiska uvedeného za správny by krajský súd považoval taký postup okresného súdu, aby na nariadenú ohliadku predmetných parciel boli predvolaní nielen účastníci konania, ale aj všetci svedkovia, ktorí by sa na mieste samom vyjadrili a stotožnili ohľadom užívania tak žalovaných parciel a podľa tvrdenia účastníkov a niektorých svedkov aj iných parciel v týchto miestnych častiach, pričom na základe zidentifikovania žalovaných parciel (napr. geodetom) by mohol okresný súd posúdiť, či účastníci a svedkovia sa vyjadrujú k užívaniu žalovaných parciel alebo iných parciel. Keďže navrhovatelia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva vydržaním, na základe podmienok Zákona č. 141/1950 Zb., je teda zrejmé, že je podstatné skutkové zistenie, kým, akým spôsobom a po akú dobu boli užívané žalované parcely za účinnosti tohto zákona, do vzniku družstva. Prípadným (neskorším) odovzdaním poľnohospodárskych pozemkov do užívania JRD, nedochádza k prerušeniu plynutia vydržacej doby (§ 18 ods. 3 Zákona SNR č. 293/1992 Zb.). Navrhovatelia sú povinní z hľadiska dôkaznej iniciatívy preukázať aj ďalšie podmienky vydržania - právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva ku každej žalovanej parcele a spôsobilý predmet vydržania. Krajský súd dáva do pozornosti, že pri dôkaze výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímané skutočnosti, o ktorých vypovedá, vzhľadom ku spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k chovaniu pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpovede svedka zhodný s inými dôkazmi, či mu odporuje, prípadne či sa vzájomne doplňujú) celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Hodnotenie svedeckých výpovedí z hľadiska uvedených kritérií v rozsudku okresného súdu absentuje, poukazujúc aj na dôvody odvolania odporcov proti rozsudku okresného súdu. Vzhľadom na uvedené, keďže z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov podľa § 132 O.s.p. záver okresného súdu o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva vydržaním k žalovaným nehnuteľnostiam je predčasný, krajský súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .