Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/40/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111229642 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111229642.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. Q., nar. XX.X.XXXX v zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o toho času plnoletú C. Q., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, deti rodičov: matka - M. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. P. XXX, prechodne bytom C. XXX/XX, v zastúpení - JUDr. Jana Ftorková, advokátka so sídlom Advokátskej kancelárie X., V. D. XA, a otec - T. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. P. XXX, v zastúpení splnomocneným zástupcom - Mgr. Branislav Samec, advokát so sídlom D. D. X, X., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k deťom, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/230/2011-233 zo dňa 5.6.2013, čo do výroku o určenie výživného a zameškanom výživnom, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/230/2011-233 zo dňa 5.6.2013 vo výroku o určenie výživného na C. Q., nar. XX.X.XXXX a maloletú B. Q., nar. XX.X.XXXX . a vo výroku o nedoplatku výživného na C. za obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2013 a vo výroku o nedoplatku na výživnom na maloletú B. nar. XX.X.XXXX za obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2013. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/230/2011-233 zo dňa 5.6.2013 vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Ďalších výrokov rozsudku sa krajský súd n e d o t ý k a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú B. a v tej dobe maloletú C. do osobnej starostlivosti matky (výrok I). Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu C. výživným vo výške 100 eur mesačne a na výživu maloletej B. výživným vo výške 80 eur mesačne, na obe dcéry s účinnosťou od 1.9.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí (výrok II). Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2013 na C. vo výške 1.675 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur k rukám matky spolu s bežným výživným, a nedoplatok na maloletú B. vo výške 1.235 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku (výrok III). V ďalšom výroku okresný súd konštatuje dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletou B. tak, že otec je oprávnený s maloletou sa stretávať každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. od 10.00 hod. do 7.7. do 18.00 hod., od 1.8. od 10.00 hod. do 7.8. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 23.12. od 16.00 hod. do 26.12. do 16.00 hod., každý párny rok dňa 31.12. od 10.00 hod. do 1.1. do 16.00 hod. Otec maloletú prevezme od matky v mieste jej bydliska a po skončení stretnutia maloletú odovzdá matke v mieste bydliska matky (výrok IV). Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol (výrok V). Súd neupravil styk otca v tej dobe ešte s maloletou C. (výrok VI). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (VII). Vykonaným dokazovaním okresný súd mal preukázané, že sú splnené zákonné predpoklady pre úpravu práv a povinností rodičov k deťom, postupoval tak podľa § 36 ods. 1 v spojení s § 24, 25 a 26 Zákona o rodine. Rodičia detí síce sú manželia, v spoločnej domácnosti však nežijú, prebiehajúce konanie o rozvod manželstva rodičov ukončené nebolo. Starostlivosť o deti zabezpečuje matka riadne, otec súhlasil so zverením maloletých detí do starostlivosti matke. Z tohto dôvodu okresný súd zveril C. a B. do osobnej starostlivosti matky. Pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd vychádzal z ustanovenia § 62 Zákona o rodine v spojení s § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Prioritne prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí, na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov za celé rozhodné obdobie, za ktoré bolo určované výživné. Vychádzal z toho, že matka je zamestnaná, jej príjem predstavuje okolo 534 eur, z toho platí nájomné 200 eur a energie 80 eur mesačne. Otec bol samostatne zárobkovo činnou osobou, prevádzkovanie živnosti mal pozastavené od 12.1.2010 do 11.1.2013. Od 12.1.2010 do 4.8.2011 bol dobrovoľne nezamestnaný. Od 5.8.2011 je otec evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako uchádzač o zamestnanie. Ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 26.6.2012. Býva v rodinnom dome so svojou matkou, ktorá je na dôchodku. Otec v priebehu konania uviedol, že svoj mesačný príjem dosahuje brigádnickou činnosťou v približnej sume okolo 300 eur mesačne. Takýto príjem otca prezentoval i jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 24.9.2012. Otec potvrdil, že i v dobe jeho dobrovoľnej nezamestnanosti si príjem zabezpečoval brigádnickou činnosťou, jednalo sa o rôzne pomocné práce na stavbách. Otec ním tvrdené príjmy z brigádnickej činnosti súdu nepreukázal. Okresný súd zohľadnil i odôvodnené potreby maloletých detí. C. od septembra 2012 nastúpila do 1. ročníka Strednej odbornej školy podnikania. Súhrn jej výdavkov na stravu, nákup oblečenia, hygieny matka vyčíslila mesačnou sumou 175 eur. Doučuje sa angličtinu, za čo týždenné výdaje sú 10 eur. Maloletá B. v čase podania návrhu bola žiačkou 5. ročníka základnej školy, od septembra 2012 nastúpila do 6. ročníka. Bežné náklady na stravu, ošatenie, hygienické potreby, matka vyčíslila na sumu 150 eur mesačne, cestovné do školy predstavuje 25 eur mesačne, náklady na stravu v škole 20 eur mesačne. Maloletá B. má problémy s chrupom, bude potrebné, aby nosila zubný strojček. Matka deťom platí životné poistenie v sume 7,99 eur. Vychádzajúc z horeuvedených skutkových zistení, okresný súd určil výživné na deti svojou úvahou na C. vo výške 100 eur mesačne a na maloletú B. vo výške 80 eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2011, teda od začiatku mesiaca v ktorom matka podávala návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Podľa názoru súdu výška výživného v označených sumách zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ale i možnostiam a schopnostiam otca, pričom súd vychádzal z princípu potencionality príjmov otca, a to z minimálnej mzdy, ktorú by otec bol dosahoval, keby svoje možnosti a schopnosti riadne využíval. Súd poukazuje na Nariadenie vlády SR č. 343/2011 Z.z., podľa ktorého minimálna mzda od 1.1.2012 je v sume 327,20 eur a ďalej na Nariadenie vlády SR č. 326/2012 Z.z. stanovujúce od 1.1.2013 výšku minimálnej mzdy v sume 337,70 eur. Súd dodal, že otec nie je v pracovnom pomere od januára 2010, od tohto obdobia nevykonáva ani živnosť, túto pozastavil do 11.1.2013 a v priebehu konania ku dňu 26.6.2012 živnosť zrušil. Od januára 2010 do augusta 2011 otec bol dobrovoľne nezamestnaný, uvádzal, že si privyrábal rôznymi brigádami, avšak príjem z týchto brigád žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca, vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav ( nemá žiadne zdravotné problémy) dosahovať príjem, z ktorého môže uhrádzať súdom určené výživné. Okresný súd konanie otca považuje za nezodpovedné, keď vyživovaciu povinnosť ponecháva len na matke detí, na výživu detí prispieval iba v sume 50 eur mesačne, pričom na pojednávaní navrhoval určiť výživné len v minimálnej výške. Okresný súd nabáda otca, aby vynaložil viac úsilia pri hľadaní zamestnania, aby si hľadal prácu aj v inom odbore a nielen v mieste bydliska. Okresný súd zvýrazňuje prioritu vyživovacej povinnosti rodiča pred inými výdavkami, preto nemohol prihliadať na dlhy otca, ktoré mu vznikli tým, že si v čase podnikania riadne neplnil svoju odvodovú povinnosť do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Súd poukazuje aj na povinnosť obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností, v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Napokon výživné má charakter nielen konzumný, ale slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb ako napríklad vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne. Matka navyše si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletých detí. Matka uznala, že otec v rozhodnom období od 1.9.2011 do 31.5.2013 platil výživné vo výške 50 eur mesačne spolu na obidve deti. Vychádzajúc z uvedených platieb otca okresný súd nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2013 na C. vo výške 1.675 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur k rukám matky spolu s bežným výživným, a nedoplatok na maloletú B. (za totožné obdobie ako u dcéry C.) vo výške 1.235 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Keďže matka žiadala určiť výživné na každé dieťa vo výške 200 eur mesačne, vo zvyšku jej návrh súd zamietol. Súd neupravil stretávanie sa otca s dcérou C., rešpektoval, že rodičia takúto úpravu nežiadali. Rodičia o úprave stretnutí otca s maloletou B. uzatvorili dohodu, podľa názoru súdu rodičovská dohoda je v záujme maloletej B. a následne sa dohoda rodičov v označenej otázke stala súčasťou rozhodnutia. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodoval podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu. Proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku o určenie výživného a čo do výroku o zameškanom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Vytýkal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Namietal, že pri určení jeho vyživovacej povinnosti okresný súd nevychádzal z jeho skutočných zárobkových možností, ale vychádzal (nesprávne) z potenciálneho príjmu, z minimálnej mzdy, ktorú by mohol dosahovať, keby svoje možnosti a schopnosti riadne využíval. Otec zvýrazňuje, že z brigádnickej činnosti dosahoval nepravidelný príjem. Výška tohto príjmu sa odvíjala od rozsahu brigádnickej činnosti, bola niekedy na úrovni 300 eur mesačne, niekedy len na úrovni 100 eur mesačne. Jeho príjmy sa pohybovali spravidla len na dolnej hranici uvedeného rozpätia. Nie je mu celkom jasné, na základe akých úvah mohol súd dospieť k názoru, že bude schopný z nepravidelného príjmu riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť v určenej výške, keď on sám má existenčné problémy. Takéto rozhodnutie súdu by ho mohlo v blízkej budúcnosti dohnať k trestnej zodpovednosti za riadne neplnenie si vyživovacej povinnosti a to nie z dôvodov, žeby ju nechcel plniť, ale preto, že ju nebude mať z čoho plniť. Už aj v konaní pred súdom uvádzal, že intenzívne sa snaží zamestnať, situácia na trhu práce je nepriaznivá, napriek snahe sa mu nepodarilo nájsť primerané zamestnanie. Aktívne prácu hľadal, oslovil viacerých zamestnávateľov z regiónu Žilinského kraja (pričom len v mesiaci jún 2013 to bolo 6 subjektov). Pri získavaní zamestnania úspešný nebol. Otec pripojil k odvolaniu potvrdenia o hľadaní zamestnania v období 7.6.2013, 10.6.2013, 17.6.2013, 20.6.2013, 25.6.2013, 28.6.2013. On je schopný reálne prispievať na výživu oboch maloletých detí sumou 60 eur mesačne (spolu na obidve deti). Vychádzajúc z takto určeného výživného (na jedno dieťa 30 eur mesačne) potom nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2013 na C. vo výške 135 eur žiadal povoliť splácať v splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným a na maloletú B. nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2013 vo výške 135 eur žiadal povoliť splácať v splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným. Otec v odvolaní argumentuje aj životnou úrovňou každého rodiča, ktorá je smerodajná pre určenie výšky vyživovacej povinnosti. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa, prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Odvolateľ zacitoval i obsahové znenie ustanovenia § 62 ods. 2 zákona o rodine a ustanovenie § 62 ods. 3 zákona o rodine. Matka a kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu otca nepredložili. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu i z dôvodov podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods.2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu v odvolaním dotknutých výrokoch - vo výroku o určenie výživného, o zameškanom výživnom a v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Tých výrokov rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté neboli sa krajský súd nedotýkal. Krajský súd vyhodnotil odvolanie otca za nedôvodné. Preskúmaním spisu zistil, že okresný súd v súdenej veci zistil skutkový stav riadne, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a z vykonaných dôkazov vyvodil i správny právny záver. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia dáva účastníkom konania relevantné odpovede na podstatné skutkové, ako i právne významné otázky z ktorých vychádzal. Uvádza konkrétne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré pri právnom posúdení veci aplikoval. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia argumentačne sa vyjadruje k : priorite vyživovacej povinnosti rodičov voči svojim deťom, k možnosti, schopnosti rodiča plniť vyživovaciu povinnosť, k zásade potenciality príjmu otca, k rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s písomným odôvodnením rozsudku a len na zvýraznenie správnosti jeho záverov považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k podstate odvolacej argumentácie otca. Je nesporné v konaní, že rozhodným obdobím pre určenie výživného je obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2013. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, ide o obdobie, v ktorom je nutné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom, keďže rodičia spolu nežijú, deti sa nachádzajú v starostlivosti matky a obidve deti sú odkázané na primerané výživné (výživu) od obidvoch rodičov. Ide v súdenej veci o určenie vyživovacej povinnosti otca ( a aj úpravu práv a povinností rodičov k deťom ) na čas pred právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode manželstva rodičov. Krajský súd osobitne poukazuje na to, že aj za situácie, keď rodičia detí spolu nežijú, obaja rodičia majú zákonnú povinnosť vyživovať svoje deti. Ide pritom o prioritnú povinnosť rodiča, ktorá spočíva v zabezpečení slušných materiálnych podmienok rozvoja a vývoja života svojho dieťaťa. Uvedená povinnosť zaťažuje nielen toho rodiča, v osobnej starostlivosti ktorého sa deti nachádzajú, teda v danom prípade matku (správne poznamenáva okresný súd, že táto im okrem osobnej starostlivosti zabezpečuje i otázku bývania), ale zaťažuje aj toho rodiča, ktorý osobnú starostlivosť deťom neposkytuje, pretože aj tento rodič má sledovať najlepší záujem svojho dieťaťa. Rodičovstvo je nielen o právach ale aj o povinnostiach k svojim deťom, aj otec ( nielen matka ) je nositeľom rodičovskej zodpovednosti, rovnako zodpovedá za budúcnosť svojich detí, za ich prípravu na život a je povinnosťou aj tohto rodiča vyvinúť maximálne úsilie o uplatnenie sa v takom zamestnaní, kde je predpoklad takého príjmu, z ktorého bude môcť svoju vyživovaciu povinnosť k svojim deťom plniť v primeranej výške. Rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí bol v konaní preukázaný a ani otec tento rozsah nenamietal. Odvolacia argumentácia otca sa viazala k jeho možnosti a schopnosti prispievať výživným na deti v súdom stanovenej sume. S jeho odvolacou argumentáciou sa však krajský súd nestotožnil, plne akceptuje záver súdu prvého stupňa pri určení výšky výživného u maloletej B. sumou 80 eur a u C. sumou 100 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že v rozhodnom období, teda od 1.9.2011 do dňa rozhodnutia okresného súdu otec nedisponoval pravidelným príjmom z trvalého pracovného pomeru (ani pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Otec tvrdil tak v písomnom vyjadrení k návrhu, ale aj vo svojich prednesoch na pojednávaní pred okresným súdom ( aj vo svojom odvolaní), že disponoval síce nepravidelným príjmom, ale sa jednalo o príjem z brigádnickej činnosti z rôznych brigád vo finančnom rozpätí od 100 až 300 eur mesačne. V konaní však nepreukázal, že dosahoval príjem z jednotlivých brigád iba v takýchto skutočných sumách, nepreukázal v akej konkrétnej mesačnej výške príjem skutočne dosahoval. Nepreukázal v konaní, žeby ho v období od 1.9.2011 do dňa vydania rozhodnutia súdu diskvalifikovali také subjektívne dôvody z uplatnenia sa na trhu práce, ktoré by znamenali podstatnú zmenu v hodnotení jeho možností a schopností prispievať stanoveným výživným. Otec síce k odvolaniu pripojil potvrdenie o tom, že sa uchádzal v konkrétnych dňoch v mesiaci jún 2013 ( ide o obdobie už po vydaní odvolaním napadnutého rozsudku) o prácu, avšak nepreukázal, žeby pri hľadaní zamestnania aj v období od 1.9.2011 až do rozhodnutia súdu prvého stupňa vyvinul takúto konkrétnu iniciatívu a aktivitu. Za tejto situácie je plne opodstatnené vo vzťahu k rozhodnému obdobiu pri hodnotení schopností a možností otca vychádzať z princípu potencionality jeho príjmu a východisková úvaha súdu o predpokladanom mesačnom príjme otca v rozsahu minimálnej mzdy pri určení výšky výživného na deti v dotknutom období má svoj zákonný rámec. Súdom určené výživné zohľadňuje aj úroveň života oboch rodičov. Odvolacie argumentácie otca namietajúce tento záver súdu prvého stupňa neboli spôsobilé vyvrátiť vecnú správnosť rozhodnutia. Pri vyčíslení nedoplatku výživného u oboch detí okresný súd zohľadnil finančné plnenia, ktoré otec titulom výživného poskytol, napokon ani otec neuviedol v odvolaní, žeby finančné plnenia poskytol matke na deti vyššou sumou. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodovanie okresného súdu má oporu v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch a v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil. Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. krajský súd účastníkom (žiadnemu z nich) právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže predmetom odvolacieho konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté deti (dieťa), ktoré bolo možné začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .