Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/25/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111229642 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111229642.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľky: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom X., V. D. XXXX/XA, proti odporcovi: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. P. XXX, právne zastúpený Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom X., D. D. X, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej B. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, za účasti C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 9. septembra 2013, sp. zn. 30P/230/2011-275, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom p o t v r d z u j e . V ostatnej časti rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom manželstvo navrhovateľky (ďalej len „matky“) a odporcu (ďalej len „otca“) rozviedol. Mal. C. a mal. B. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu (v čase rozhodovania) mal. C. výživným vo výške 100 Eur mesačne a na mal. B. vo výške 80 Eur mesačne. Upravil styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode. Pri určení vyživovacej povinnosti otca na mal. C. a mal. B. vychádzal z podmienok uvedených v § 62, 75 Zákona o rodine. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka je zamestnaná, jej príjem z pracovného pomeru predstavuje sumu cca 530 Eur mesačne. Platí nájomné vo výške 200 Eur mesačne a na energie 80 Eur mesačne. Otec bol samostatne zárobkovo činnou osobou, prevádzkovanie živnosti mal pozastavené od 12.01.2010 do 11.01.2013. Od 12.01.2010 do 04.08.2011 bol dobrovoľne nezamestnaný. Od 05.08.2011 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako uchádzač o zamestnanie. Podnikateľskú činnosť ukončil k 26.06.2012. Býva v rodinnom dome so svojou matkou, ktorá je na dôchodku. Uviedol svoje mesačné náklady v písomnom vyjadrení k návrhu vo výške 390 Eur mesačne pričom príjem, ktorý dosahuje brigádnickou činnosťou deklaroval vo výške okolo 300 Eur mesačne. Neskôr uvádzal, že dosahuje príjem z brigádnickej činnosti ani nie 100 Eur mesačne. Z tohto dôvodu mu vypomáha matka, ktorá mu varí a zabezpečuje všetky osobné potreby. Mal. C. od septembra 2012 nastúpila do prvého ročníka Strednej odbornej školy podnikania, ktorú neukončila a od septembra 2013 nastúpila do prvého ročníka Súkromnej strednej odbornej školy spoločenského stravovania. Mal. B. od septembra 2013 nastúpila do siedmeho ročníka základnej školy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. C. sumou 100 Eur mesačne a na mal. B. vo výške 80 Eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o určení výživného, podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd v tomto rozvodovom konaní pri určení výživného vychádzal z posledného rozhodovania o výške výživného na základe neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/230/2011-233 zo dňa 05.06.2013. Tento rozsudok napadol odvolaním. Okresný súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal nie zo skutočných zárobkových možností ale z potencionality jeho príjmov, minimálnej mzdy, ktorú by dosahoval, keby svoje možnosti a schopnosti riadne využíval. V skutočnosti má len nepravidelný príjem zabezpečený brigádnickou činnosťou. Výška tohto príjmu je závislá od rozsahu brigádnickej činnosti niekedy na úrovni 300 Eur mesačne a niekedy len na úrovni 100 Eur mesačne, pričom v poslednom období sa jeho príjmy mali pohybovať spravidla len na dolnej hranici uvedeného rozpätia. Jeho možnosti a schopnosti mal okresný súd hodnotiť aj v kontexte jeho majetkových pomerov. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by mohol mať akýkoľvek príjem. Vzhľadom na jeho kvalifikáciu a tiež aj nepriaznivú situáciu na trhu práce sa mu nepodarilo nájsť primerané zamestnanie, na základe ktorého by bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom v súdom určenej výške. V súčasnej dobe je schopný prispievať na výživu oboch maloletých detí vo výške 30 Eur mesačne na každé dieťa, t. j. spolu 60 Eur na obe maloleté deti. Okresný súd nebol oprávnený určovať výživné na dcéru C., ktorá dňa 26.09.2013 dovŕšila plnoletosť a konanie o určení výživného malo byť vo vzťahu k nej zastavené. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako správny potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 30P/230/2011-233 zo dňa 05.06.2013, ktorým bolo určené výživné na maloletú C. vo výške 100 Eur mesačne a na mal. B. vo výške 80 Eur mesačne bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/40/2014-309 zo dňa 30.12.2014. Tak ako bolo konštatované v dôvodoch citovaného rozsudku odvolacieho súdu, je dôvodné vychádzať v konkrétnom prípade z potencionality príjmov otca, ktoré závery sú použiteľné v celom rozsahu aj na určenie výživného na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí s poukazom na to, že nedošlo k žiadnej takej zmene pomerov, na základe ktorej by bolo dôvodné určiť výživné po rozvode manželstva v rozdielnej sume oproti stavu pred rozvodom manželstva účastníkov konania. Aj v období po rozvode manželstva otec tvrdil, že disponoval príjmom, ktorý hodnotil ako nepravidelný príjem z brigádnickej činnosti, ním tvrdené skutočnosti ohľadne výšky príjmu od 100 do 300 Eur mesačne ničím nepreukázal a tiež nepreukázal, že by v období, v ktorom súd rozhodoval o spojenom konaní o výživnom a rozvode manželstva, nastala nejaká zmena pomerov oproti obdobiu pred rozvodom manželstva, t. j. v čase od 01.09.2011 do 05.06.2013. Sú zavádzajúce tvrdenia otca, že na výživné mu prispieva jeho matka - dôchodkyňa, keďže otec nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti a svoju dlhodobú finančnú situáciu, pokiaľ by jeho príjmy nepostačovali na zabezpečenie jeho životnej úrovne, bol by si riešil aktívnou účasťou na pracovnom procese. Je vylúčené, že by dlhodobo na Slovensku alebo v zahraničí otec nebol schopný si nájsť prácu. Okresný súd správne určil vyživovaciu povinnosť aj na C. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v čase rozhodovania súdu bola ešte maloletá. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ O.s.p., ktorý v napadnutom výroku o výživnom otca na maloleté deti, ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V ostatnej nenapadnutej časti, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého správne vyvodil, keď v zmysle § 113 ods. 1 O.s.p. v spojení s podmienkami uvedenými v § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine zaviazal otca platiť výživné na dcéru C. vo výške 100 Eur mesačne a na mal. B. vo výške 80 Eur mesačne. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu ako aj vo vzťahu k odvolaním námietkam otca krajský súd dodáva, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné vychádzať predovšetkým z možností a schopností rodičov. Možnosti sú chápané ako objektívna kategória, schopnosti ako subjektívna kategória. Konkrétne je nutné zohľadniť vek, zdravotný stav, vzdelanie, manuálne zručnosti, pracovné návyky a pracovné skúsenosti, flexibilitu, adaptabilnosť, sociálnu (ne)zrelosť povinného rodiča, nepriaznivú situáciu na trhu práce, vysokú nezamestnanosť v regióne a podobne. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania krajský súd zhodne so záverom okresného súdu dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem z pracovnej činnosti, na základe ktorého je dôvodné určiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom na čas po rozvode v potrebnom rozsahu. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že otec je vyučený murár, pričom na trhu práce z hľadiska výkonu práce brigádnickou činnosťou je schopný zabezpečovať finančné prostriedky. Podľa názoru krajského súdu nemôže byť na ujmu dieťaťa a oprávneného rodiča, aby títo preukazovali, v akej výške otec dosahuje príjem z brigádnickej činnosti, ak sám v tomto smere pri preukazovaní svojho tvrdenia v deklarovaní nižšie dosahovaného príjmu zostal nečinný. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti okresný súd prihliadal na skutočnosť, že matka z príjmu z pracovného pomeru (priemerný mesačný príjem cca 530 Eur) musí zabezpečovať všetky potreby obidvoch detí, ako aj výdavky na domácnosť. Otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a býva v rodičovskom dome svojich rodičov. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by otec okrem platenia výživného sa na výchove a výžive obidvoch detí podieľal aj iným spôsobom. Na takéto okolnosti je povinný súd pri rozhodovaní o určení výšky výživného povinného rodiča prihliadať (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže okresný súd zistené skutkové okolnosti vo vzťahu k podmienkam uvedeným v § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine správne vyhodnotil a pokiaľ zaviazal otca platiť výživné na dcéru C. vo výške 100 Eur mesačne a na mal. B. vo výške 80 Eur mesačne, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Okresný súd dôvodne určil vyživovaciu povinnosť otca na dcéru C., keďže táto v čase rozhodovania súdu (dňa 09.09.2013) bola maloletá, plnoletosť nadobudla až po rozhodnutí súdu. Rozsudok o úprave pomerov k maloletému dieťaťu na dobu po rozvode, prípadne rozsudok, ktorým bola schválená dohoda rodičov, je rozsudkom, ktorého účinky nastanú najskôr právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Pokiaľ od doby vydania rozsudku o úprave pomerov do doby rozhodovania rozvodového rozsudku uplynula už dlhšia doba, nebolo účastníkmi tvrdené, že v medziobdobí došlo k podstatnej zmene pomerov v zmysle ust. § 163 O.s.p., na základe ktorej by bolo dôvodné určiť vyživovaciu povinnosť otca v inom rozsahu, než v akom rozhodol o vyživovacej povinnosti v tomto konaní okresný súd. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, vzhľadom na charakter prejednávanej veci. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.