Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoKR/32/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242719 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111242719.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslava Plichtu, so sídlom kancelárie O. XXXX, XXX XX K. T., správcu konkurznej podstaty úpadcu: T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom O. XXXX, XXX XX K. T., proti žalovanej v 1/ rade: Ing. Gabriele Gregorovej, so sídlom kancelárie Y. XX, XXX XX X., správkyni konkurznej podstaty úpadcu: TS MOTORY, a.s., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 36 381 233, žalovanému v 2/ rade: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 814 16 Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpenému zástupcom Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o zaplatenie sumy 283.365,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 37/2011-284 zo dňa 15.2.2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 37/2011-284 zo dňa 15.2.2013 p o t v r d z u j e . Žalovaným v 1/ a v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že v predmetnej veci išlo o incidenčné konanie, v ktorom sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, a preto okresný súd primárne skúmal, či bola žaloba v tejto veci podaná včas, teda v prekluzívnej hmotno-právnej lehote vyplývajúcej z § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok T.M.W. s.r.o. nastali dňa 30.6.2011 a žaloba bola okresnému súdu doručená dňa 23.12.2011, z čoho jednoznačne vyplývalo, že bola podaná včas. Z dôvodu, že priamo v odôvodnení žaloby vymedzoval žalobca právny úkon, určenia neúčinnosti ktorého sa domáhal, ako právny úkon Podnájomnej zmluvy č. 0505/2007 z 5.5.2007, čomu nekorešpondoval petit žaloby a vyjadrenie sa žalobcu na pojednávaní 13.11.2012, postupoval okresný súd tak, že na základe vymedzenia právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca v tomto konaní domáhal, ako právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 (Podnájomná zmluva uzatvorená medzi nájomcom TS MOTORY, a.s. a podnájomcom T.M.W. s.r.o.) skonštatoval okresný súd za prítomnosti účastníkov konania na pojednávaní dňa 12.2.2013, že predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu (Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007) uzatvorenej medzi TS MOTORY, a.s., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 36 381 233 ako nájomcom a T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456 ako podnájomcom (č.l. 270). Okresný súd nerozhodoval podľa § 95 O.s.p., nakoľko pre tento postup neboli splnené podmienky konania. Žalobca uplatnil voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade určenie neúčinnosti právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 z dôvodu, že ide o právny úkon ukracujúci podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. s tým, že tento právny úkon bol zrealizovaný v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. Okresný súd prejudiciálne riešil otázku platnosti tohto právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania, a to konkrétne z výsluchu svedka Ing. Jozefa Baťalu (ktorého svedeckú výpoveď hodnotil ako hodnovernú vzhľadom na zákonné poučenie podľa § 126 O.s.p. a pri súčasnom konštatovaní, že samotná skutočnosť, že ide o osobu, ktorá v relevantnej dobe, ako i v súčasnosti predstavuje článok personálneho prepojenia úpadcu a subjektu TS MOTORY, a.s., nie je sama o sebe bez ďalšieho dostatočným základom pre konštatovanie záveru o nedostatku hodnovernosti), výsluchom žalovaného v 1/ a v 2/ rade a po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 132 O.s.p. konštatoval, že v konaní neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúce záver, podľa ktorého právny úkon Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 obchádza zákon, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nebol preukázaný dôvod absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Rovnako okresný súd nepovažoval právny úkon Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 za neplatný právny úkon z dôvodu tvrdenia absencie predchádzajúceho písomného súhlasu leasingového prenajímateľa k uzatvoreniu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007. Uviedol, že TS MOTORY, a.s. ako leasingový nájomca bol podľa článku 3 bod 1 Všeobecných zmluvných podmienok pre technológie, dopravné zariadenia a motorové vozidlá nad 3,5 t oprávnený uzatvoriť podnájomnú zmluvu len s predchádzajúcim písomným súhlasom leasingového prenajímateľa, teda žalovaného v 2/ rade. Z predloženej nedatovanej zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi leasingovým prenajímateľom - žalovaným v 2/ rade, leasingovým nájomcom - TS MOTORY, a.s. leasingovým podnájomcom - T.M.W. s.r.o., a to konkrétne z článku 2 veta tretia vyplýva, že leasingový nájomca prenecháva podnájomcovi predmet nájmu do užívania dňom 6.5.2007. Uvedené automaticky neznamená, že až dňom 6.5.2007 bol subjektu TS MOTORY, a.s. ako leasingovému nájomcovi udelený písomný súhlas na uzatvorenie podnájomnej zmluvy s T.M.W. s.r.o.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä pri zohľadnení skutočnosti, že zmluva o podnájme z č.l. 44 nie je opatrená dátumom jej uzatvorenia, okresný súd považoval za možné konštatovať, že Zmluva o podnájme č. 0505/2007 bola uzatvorená pred udelením písomného súhlasu leasingového prenajímateľa s jej uzatvorením. Skutočnosť vyplývajúca zo svedeckej výpovede svedkyne Ing. C. J., podľa ktorej práve zo skutočnosti neuvedenia dátumu a miesta na zmluve o podnájme z č.l. 44 vyplýva, že k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy nedošlo (č.l. 274), bola pre záver o preukázaní platného uzatvorenia Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 bez právneho významu. Okresný súd uviedol, že v konaní medzi účastníkmi nebola sporná skutková okolnosť dôvodného a účinného ukončenia Leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 2/ rade a subjektom TS MOTORY, a.s. odstúpením žalovaného v 2/ rade od Leasingovej zmluvy zo dňa 23.2.2011 (č.l. 47, 47 p.v.) ku dňu 28.2.2011, ktorú skutočnosť ako medzi účastníkmi nespornú si podľa § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil. Žalovaným v 1/ rade uplatnená právna úprava obnovenia nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k leasingovej zmluve ukončenej odstúpením žalovaného v 2/ rade, nebola na tento právny vzťah medzi žalovaným v 2/ rade a TS MOTORY, a.s. aplikovateľná vzhľadom na špecifickú povahu predmetnej leasingovej zmluvy, ktorá je zmluvou atypickou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z článku III. zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi žalovaným v 2/ rade, TS MOTORY, a.s. a T.M.W. s.r.o. vyplývalo, že podnájomná zmluva zaniká v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Na základe uvedeného ku dňu 28.2.2011, kedy nastali účinky odstúpenia žalovaného v 2/ rade od predmetnej leasingovej zmluvy, zanikla i podnájomná zmluva, neúčinnosti ktorej sa žalobca v tomto konaní domáhal. V čase od 28.2.2011 do 4.5.2011 teda už neexistoval právny úkon, určenia neúčinnosti ktorého sa žalobca domáhal, vo väzbe na čo nemohlo plnením z tohto právneho úkonu za uvedené obdobie ani dôjsť k ukráteniu v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Nakoľko žalobca uplatnil v konaní určenie neúčinnosti právneho úkonu Zmluvy o podnájme zo dňa 5.5.2007 č. 0505/2007 z dôvodu, že táto bola uzavretá s úmyslom ukrátiť T.M.W. s.r.o., a toto ukrátenie spočívalo vo vyplatení finančných prostriedkov ako nájomného, ktoré prevyšovali leasingové splátky bez možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva úpadcu k predmetu leasingu po skončení leasingu, a to za obdobie od 5.5.2007 do 4.5.2011, okresný súd sa zaoberal skúmaním, či právny úkon Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 je ukracujúcim právnym úkonom podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že primárnou hmotno-právnou podmienkou odporovateľnosti podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. je preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že právny úkon Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 tým, že na jeho základe realizoval subjekt T.M.W. s.r.o., teda úpadca v období od 5.5.2007 do 4.5.2011 platby nájomného, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorú si veriteľ prihlásil v konkurze, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať. Prvostupňový súd vyslovil, že odporovateľnosť vyžaduje, aby právnym úkonom dlžníka bolo uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa ukrátené, teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka, v danom prípade v dôsledku Zmluvy o podnájme č. 0505/2007, nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo ku zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka potom nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Okresný súd zdôraznil, že v konkurznom konaní v zásade vždy ide o pomerné uspokojenie konkurzných veriteľov. Predložený Zoznam zistených pohľadávok úpadcu T.M.W. s.r.o. (č.l. 70) a Celková súpisová hodnota všeobecnej podstaty majetku úpadcu T.M.W. s.r.o. dokumentovali skutočnosť, že hodnota majetku úpadcu nepostačuje na plné uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov (súpisová hodnota majetku je 81.653 Eur, pričom celková výška zistených pohľadávok je 1.017.135,17 Eur - č.l. 258), čo však automaticky a bez ďalšieho nepreukazuje, že došlo ku zmenšeniu majetku dlžníka právnym úkonom Zmluvy o podnájme č. 0505/2007, a teda, že právnym úkonom Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 bolo ukrátené uspokojenie veriteľa (veriteľov) prihlásenej pohľadávky existujúcej v čase, keď nastali účinky predmetného právneho úkonu, resp. v relevantnej dobe od 5.5.2007 do 4.5.2011. Pokiaľ žalobca uplatňoval neúčinnosť právneho úkonu podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., okresný súd zdôraznil, že podľa tejto právnej úpravy v zmysle § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. sa v prípade, ak sa nepreukáže opak, predpokladá výlučne úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, a to v prípade, ak išlo o právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby s dlžníkom, pričom však to, či ukrátenie skutočne aj nastalo, a teda preukázanie tvrdenia je nevyhnutnou zákonom vyžadovanou podmienkou odporovateľnosti právnemu úkonu. Skutočnosť ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. musí byť preukázaná, nemôže byť predpokladaná. Žalobca teda musí jednoznačne preukázať, a to i v prípade, že sa jedná o právny úkon dlžníka zrealizovaný v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, že došlo právnym úkonom k ukráteniu pohľadávky alebo pohľadávok veriteľa alebo veriteľov, ktoré existovali v čase, keď nastali účinky právneho úkonu, ktorému sa odporuje a ktorý veriteľ alebo veritelia si tieto svoje pohľadávky v konkurze prihlásili a nezaniklo im postavenie účastníkov konkurzného konania. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca v tomto konaní predložil, a to konkrétne zo Zoznamu zistených pohľadávok podľa č.l. 170 a z Celkovej súpisovej hodnoty podľa č.l. 178 a ani z obsahu svedeckej výpovede svedka Ing. Jozefa Baťalu, ktorý uviedol, že subjekt T.M.W. s.r.o. mal v roku 2008, 2009, 2010 a 2011 záväzky po lehote splatnosti a ktoré dôkazy okresný súd vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., nevyplýval záver, podľa ktorého by bolo v konaní preukázané, že reálne došlo k právnym úkonom Zmluvy a podnájme č. 0505/2007 k ukráteniu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Ani preukázanie existencie konkrétnej prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa (ani čo však nebolo žalobcom v konaní preukázané) existujúcej v čase, keď nastali účinky právneho úkonu, ktorému sa odporuje bez ďalšieho a automaticky nepreukazuje, že nastalo ukrátenie podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., teda, že reálne k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka došlo. Na základe skonštatovania o nepreukázaní základnej hmotno-právnej podmienky odporovania právnemu úkonu voči žalovanému v 1/ rade podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1/ rade. Skúmaniu podmienky ukrátenia uspokojenia pohľadávky podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. predchádzalo vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade skúmanie jeho pasívnej vecnej legitimácie, čo bolo i podstatou jeho procesnej obrany. Pri riešení otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade vychádzal okresný súd z ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca uplatnil neúčinnosť právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007, účastníkom ktorého právneho úkonu žalovaný v 2/ rade nebol, teda tento právny úkon s dlžníkom nedohodol, a preto nemôže byť v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom svedka Ing. Jozefa Baťalu, výsluchom svedkyne Ing. C. J. a na základe oboznámenia listinných dôkazov zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi žalovaným v 2/ rade, TS MOTORY, a.s. a T.M.W. s.r.o., Leasingovej zmluvy č. 14500379 v celom jej obsahu, vrátane Dodatku k tejto zmluve a Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 a po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 132 O.s.p. dospel okresný súd k záveru, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2/ rade nie je daná ani na základe skutočnosti, že by žalovaný v 2/ rade z právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 priamo nadobudol prospech. Žalovaný v 2/ rade bol v právnom vzťahu so subjektom TS MOTORY, a.s. na základe leasingovej zmluvy a prostredníctvom Zmluvy o podnájme podľa č.l. 44 bol žalovaný v 2/ rade v právnom vzťahu so subjektom TS MOTORY, a.s. a T.M.W. s.r.o., pričom v oboch prípadoch bolo jeho právne postavenie vymedzené súborom práv a povinností, ktoré vyplývali z týchto označených právnych úkonov. Z právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 žalovaný v 2/ rade nenadobudol žiaden priamy prospech, keďže predmetná zmluva bola sama svojou existenciou podľa článku 3 zmluvy o podnájme z č.l. 44 závislá na trvaní Leasingovej zmluvy č. 14500379. Úprava práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 bola však vecou výlučnej dispozície účastníkov tohto právneho vzťahu, teda T.M.W. s.r.o. a TS MOTORY, a.s., a to i v prípade, že úprava týchto práv a povinností bola vyvolaná zmenami realizovanými žalovaným v 2/ rade ako leasingovým prenajímateľom vo väzbe na dojednanie vyplývajúce z článku V. Zmluvy o podnájme č. 0505/2007. Žalovaný v 2/ rade preto nemohol a ani nenadobudol z právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 žiaden priamy prospech. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2/ rade nebolo možné odvodiť ani zo samotného ručiteľského vyhlásenia T.M.W. s.r.o. ako podnájomcu za splatenie leasingových splátok voči žalovanému v 2/ rade podľa článku 2 Zmluvy o podnájme z č.l. 44. Na základe skonštatovania nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby i voči žalovanému v 2/ rade. Prvostupňový súd dodal, že i vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade platia závery o nepreukázaní podmienky ukrátenia uspokojenia podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. uvedené vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu viažucu sa k § 62 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. okresný súd zdôraznil, že v prípade subjektívnej kumulácie žalovaných v tomto konaní ide o samostatné procesné spoločenstvo a úprava podľa § 62 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. sa v tejto veci neuplatní. Nad rámec základných argumentov, pre ktoré rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby, považoval za potrebné, na základe už vykonaného dokazovania predovšetkým výsluchom svedka Ing. Jozefa Baťalu uviesť, že z dokazovania vyplýva záver, podľa ktorého úpadca užíval predmet leasingu i v relevantnej dobe, teda od 5.5.2007 do 4.5.2011, pričom za pomoci predmetu leasingu vyrábal tovar, ktorý ďalej predával. Z toho vyplýva, že prostredníctvom užívania predmetu leasingu subjektom T.M.W. s.r.o. na základe Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 boli vytvárané hodnoty, ktoré reálne subjektu T.M.W. s.r.o. prinášali zisk, čo vyplynulo z výsluchu svedka Ing. Jozefa Baťalu a nebolo spoľahlivo vyvrátené závermi dokazovania oboznámením zápisnice o výsluchu svedka I. I. podľa Zápisnice o pojednávaní z 31.10.2012 vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cbi 37/2011 a ani vyjadrením žalobcu ako správcu podľa Úradného záznamu z 19.7.2012 (č.l. 208, 169), na ktoré dôkazy poukazoval žalobca. Tieto skutkové okolnosti podporili záver okresného súdu o nepreukázaní podmienky ukrátenia uspokojenia v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pri skonštatovaní nepreukázania ukrátenia uspokojenia podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby, a to v celom rozsahu, teda i v časti uplatnenej peňažnej náhrady. Okresný súd nevzhliadol dôvod pre vykonávanie dôkazov v smere dôkazného návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka (č.l. 203) pri súčasnom zohľadnení vyjadrenia sa žalobcu podľa jeho podania zo 7.2.2013 v smere konkretizácie dôkazného návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka (č.l. 257). Po upresnení označenia žalovaného v 1/ rade podaním žalobcu zo 7.5.2012 (č.l. 129) a pri rešpektovaní záväzného právneho názoru Krajského súdu Žilina podľa jeho uznesenia č.k. 13CoKR/3/2012-118 zo dňa 3.4.2012, nebol dôvodný procesný postup podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v súlade s návrhom žalovaného v 1/ rade na zastavenie konania voči žalovanému v 1/ rade. Vzhľadom k rozsiahlosti argumentácie účastníkov konania v tomto konaní a uvedené dôvody meritórneho rozhodnutia okresný súd poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 209/2004 zo dňa 23.6.2004. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto úspešnými účastníkmi v tomto konaní sú žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade, ktorým svedčí právo na náhradu trov konania. Okresný súd poukázal na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že žalovaným v 1/ a v 2/ rade na základe aplikácie tohto zákonného ustanovenia náhradu trov konania nepriznal. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že v tejto veci išlo o incidenčné konanie, teda o konanie vyvolané konkurzným konaním, ktorého trovy sú podľa § 100 ods. 2 písm. a) O.s.p. z uspokojenia v konkurze vylúčené. Na základe toho o náhrade trov konania žalovaných v 1/ a v 2/ rade rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR 11/2009 z 31.3.2009. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, ktorému v konaní vznikli výlučne trovy z titulu trov právneho zastúpenia, okresný súd uviedol, že tieto nemožno hodnotiť ako trovy konania potrebné na účelné uplatnenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v tejto súvislosti poukázal na závery vyslovené v uznesení NS SR sp. zn. 3Obo 250/2007 z 30.1.2008. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Nestotožnil sa s vyslovenými závermi prvostupňového súdu a mal za to, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami v zmysle ust. § 221 O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú založené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), a f) O.s.p.. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany prvostupňového súdu žalobca uviedol, že právny úkon, neúčinnosti ktorého sa žalobca domáhal v tomto konaní, je jednoznačne úkon, ktorému možno s účinnosťou odporovať v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Výhody, ktoré plynuli žalovanému v 1/ rade z právneho úkonu zmluvy o podnájme, boli jednak vyplatené finančné prostriedky, ktoré prevyšovali predpísané leasingové splátky a jednak samotný konečný efekt, ktorým bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu žalovaným v 1/ po skončení leasingu. Predmet leasingu sa po jeho splatení nemal nikdy stať majetkom úpadcu, ktorý ho de facto splácal. V čase, keď došlo k odporovanému právnemu úkonu, úpadca konajúci prostredníctvom spriaznenej osoby - Ing. Jozefa Baťalu sa zaviazal poskytovať plnenie - nájomné za predmet nájmu v sume, ktorá prevyšovala nájomné podľa leasingovej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1/ a žalovaným v 2/ rade. Z povahy veci je zrejmé, že plnenie - splátky nájomného sú pravidelným mesačným plnením, t.j. opakujúcim sa plnením, ktorý záväzok smeruje do budúcnosti. Svedok Ing. Baťala vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12.02.2013 výslovne uviedol, že úpadca - spoločnosť T.M.W. s.r.o. mala záväzky po lehote splatnosti ako v roku 2008, tak v roku 2009 a určite aj v roku 2010 a 2011. Potvrdil tak vedomosť žalovaného v 1/ o existencii záväzkov úpadcu voči veriteľom po lehote splatnosti v čase uzatvorenia odporovaného právneho úkonu, a teda priamo aj úmysel žalovaného v 1/ a úpadcu ukrátiť všetkých veriteľov úpadcu, ktorí mali voči úpadcovi pohľadávky po lehote splatnosti. Dal do pozornosti, že uvedené konanie štatutárneho zástupcu úpadcu, ako aj žalovaného v 1/ rade hraničí s trestno- právnou zodpovednosťou, v ktorej súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 314/07 zo dňa 16.12.2008. Nie je potrebné podľa názoru žalobcu v tomto konaní preukazovať skutočnosť, že k ukráteniu konkrétne ktorého veriteľa úpadcu došlo, nakoľko z predložených listinných dokladov, ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že úpadca mal v čase realizácie odporovaného právneho úkonu pohľadávky voči veriteľom po lehote splatnosti, a teda všetci títo veritelia boli odporovanými právnymi úkonmi ukrátený. Žalobca poukázal na zásadu plurality veriteľov. Mal za právne irelevantné, pohľadávka ktorého, z koľkých veriteľov bola ukrátená, nakoľko úkonom, ktorý je žalobcom odporovaný, sa ukracovali veritelia, ktorí vznikali v období od 05.05.2007 do 04.05.2011. Ukrátenie sa prejavuje tak, že o žalovanú sumu boli všetci veritelia, ktorí sú v tomto konkurznom konaní zistení, ukrátený. Opačný názor predostretý prvostupňovým súdom vykazuje známky prílišného formalizmu pri výklade ust. § 57 ods. 4 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Napadnutá Zmluva o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 05.05.2007 je úkonom ukracujúcim uspokojenie pohľadávky, pretože podľa čl. II citovanej zmluvy o podnájme bola dohodnutá cena za podnájom vo výške 150.000,- Sk mesačne. O túto sumu sa ukracovalo uspokojenie pohľadávky, nakoľko za obdobie od 05.05.2007 až 04.05.2011, t.j. na dobu podnájmu, bola mesačne táto suma uhrádzaná bez toho, aby došlo k účinnému využívaniu jednoúčelového stroja na vŕtanie otvorov (Matric). Za dobu nájmu došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľov v sume 8.536.678,20 Sk, t.j. 283.365,81 Eur, ktorá suma bola zistená z predpísaných platieb vyplývajúcich z dojednanej zmluvy o podnájme. Podnájomník za celé obdobie podnájmu neuhradil len časť splátky vo výške 3.429,55 Eur za mesiac apríl 2011 a poslednú splátku vo výške 5.974,80 Eur za mesiac máj 2011, ktoré skutočnosti vyplývajú z prihlášky pohľadávky žalovaného v 1/ rade v konkurznom konaní sp. zn. 3K/8/2011. Žalobca uviedol, že pri ukracujúcich právnych úkonoch uvádzaných v ust. § 60 ZoKR sa nevyžaduje úmysel dlžníka alebo druhej strany, ak ide o dvojstranný právny úkon ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov. Odporovateľnosť ako právny inštitút na ochranu veriteľov prichádza do úvahy vtedy, ak sa právnym úkonom dlžníka ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov. Dlžník môže urobiť akýkoľvek právny úkon, ktorý nebude možné napadnúť odporovateľnosťou, ak sa to nedotkne uspokojenia pohľadávok veriteľov, pretože jeho ostatný majetok bude postačovať na plné uspokojenie pohľadávok všetkých jeho veriteľov. Žalobca predložil stav majetku a rozsah prihlásených a zistených pohľadávok, ktoré v skutočnosti preukazujú, že hodnota majetku nepostačovala na plné uspokojenie pohľadávok všetkých jeho veriteľov, a to ani za predpokladu, že žalovaná suma bude vložená do majetku, keď súpisová hodnota majetku predstavuje sumu 81.653 Eur, pričom celková výška zistených pohľadávok je 1.017.135,71 Eur. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle sa zákonom predpokladá, nakoľko napadnutý právny úkon bol urobený v prospech osoby s ním spriaznenej, pričom spriaznenosť bola preukázaná skutočnosťou, že oprávnenou osobou konajúcou za podnájomcu bol konateľ Ing. Jozef Baťala a konajúcou osobou za nájomcu bol riaditeľ Ing. Jozef Baťala. Žalovaný v 1/ rade nepreukázal ani neexistenciu úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov, ani to, že žalovaný v 1/ rade o podnájomcovom úmysle nevedel. Naopak, s poukazom na svedeckú výpoveď svedka Baťalu na pojednávaní dňa 12.02.2013 úmysel a vedomosť žalovaného v 1/ rade o ukrátení uspokojenia pohľadávok veriteľov bola preukázaná. Žalobca odporuje ukracujúcemu právnemu úkonu, ktorý bol urobený počas 5-tich rokov pred začatím konkurzného konania, nemá dôkazné bremeno preukazovať úmysel podnájomcu ukrátiť svojich veriteľov, a preto ani nie je povinný preukazovať, ktorého z veriteľov právny úkon ukrátil. Ďalej namietal, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade, keď uviedol, že žalobca uplatnil neúčinnosť právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007, účastníkom ktorého právneho úkonu žalovaný v 2/ rade nebol, a teda tento právny úkon s dlžníkom nedohodol, a preto nemôže byť v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že by sám s dlžníkom právny úkon dohodol. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy, a to Zmluvu o podnájme uzatvorenú medzi žalovaným v 2/ rade, TS MOTORY, a.s. a T.M.W. s.r.o., Leasingovú zmluvu č. 14500379 v celom jej obsahu, ale hlavne Dodatok k tejto zmluve, ktorý bol uzatvorený medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade. Uvedený dodatok je práve dôkazom o tom, že plnenie poskytované zo strany úpadcu žalovanému v 1/ rade bolo v konečnom dôsledku poukazované na účet žalovaného v 2/ rade, čomu nasvedčuje aj výpoveď svedka Baťalu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, žalobe vyhovel s priznaním náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia, alternatívne napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade. Tvrdenie, že okresný súd nesprávne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, považoval za nepravdivé. Žalobca ani žalovaní v 1/ a v 2/ rade nenavrhovali žiadne dôkazy, ktoré by okresný súd odmietol vykonať. V tomto smere poukázal na Zápisnicu z pojednávania zo dňa 12.2.2013, z ktorej vyplýva, že po poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. neboli navrhované žiadne dôkazy zo strany účastníkov konania. Žalobca neuviedol žiadne iné skutočnosti, rozdielne od jeho tvrdení v prvostupňovom konaní, s ktorými by sa okresný súd v rozhodnutí pri svojom rozhodovaní nevysporiadal. V konaní prvostupňového súdu nedošlo k žiadnym vadám v zmysle ust. § 221 ods. 1 O.s.p.. Mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a aplikoval správny právny záver. Prvostupňový rozsudok má všetky náležitosti v zmysle ust. § 157 O.s.p.. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s tým, aby o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní a zásadne ju odmietol. Pridržiaval sa všetkých ústnych, ako aj písomných vyjadrení žalovaného v 2/ rade prednesených v rámci prvostupňového konania. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného v 2/ rade uviedol, že žalobca napádal právny úkon, ktorého účastníkom nebol žalovaný v 2/ rade a o obsahu ktorého žalovaný v 2/ rade ani nemal vedomosť. Žalovaný v 2/ rade bol účastníkom právnych úkonov, a to leasingovej zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 1/ rade a nedatovanej zmluvy o podnájme uzatvorenej so žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Uzatvorením nedatovanej zmluvy o podnájme nedošlo k zmene akýchkoľvek práv a povinností žalovaného v 2/ rade vyplývajúcich z leasingovej zmluvy. Žalovaný v 2/ rade prijímal peňažné plnenia jedine na základe právneho titulu leasingovej zmluvy a jedine od žalovaného v 1/ rade. Preukázateľne tak nenadobudol žiaden priamy majetkový prospech od žalobcu. Žalobca v rámci konania, ani v rámci odvolania túto skutočnosť nijako nevyvrátil a ani nespochybnil. Tvrdenia žalobcu o tom, že platby žalobcu poukazované žalovanému v 1/ rade išli žalovanému v 2/ rade, považoval za irelevantné a za nič nepreukazujúce tvrdenia. Zdôraznil a stotožnil sa s názorom okresného súdu, že úprava práv a povinností obsiahnutá v Zmluve o podnájme č. 0505/2007 bola výlučne v dispozícii žalobcu a žalovaného v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade nie je preukázateľne a bez pochybností pasívne legitimovaným subjektom v predmetnom konaní, čo žalobca nijako nevyvrátil a ani nespochybnil. Argumentácia žalobcu o tom, že v zmysle § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. sa nevyžaduje úmysel dlžníka alebo druhej strany, ak ide o dvojstranný právny úkon ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov, považoval za nesúladnú s platným právom a účelovo vytrhnutú z kontextu odbornej literatúry. Úmysel dlžníka alebo vedomosť druhej zmluvnej strany sa nevyžaduje v prípade tzv. osobitných skutkových podstát odporovania právnym úkonom podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda pre prípady uvedené v § 58 a § 59. Pri iných, ako tam uvedených prípadoch, sa aplikuje úprava § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., kde sa výslovne vyžaduje úmysel dlžníka alebo vedomosť druhej strany o tomto úmysle ukrátiť veriteľov. Rozdielom je iba prípad, ak na druhej zmluvnej strane vystupuje osoba spriaznená s dlžníkom, kde zákon tento úmysel prezumuje. Interpretáciu § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. okresným súdom považoval za správnu a totožnú s teleologickým výkladom príslušného ustanovenia. Účelom dotknutého ustanovenia bola práve tá skutočnosť, aby mohli byť v konkurznom konaní účinne odporované iba tie určité právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie tej - ktorej prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, čo vyplýva aj zo samotného znenia ustanovenia. Musí sa jednať o konkrétnu prihlásenú pohľadávku toho ktorého veriteľa z veriteľov dlžníka. Nemožno predmetné ustanovenie vykladať spôsobom, že veritelia s prihlásenými pohľadávkami do konkurzu nebudú uspokojení v plnom rozsahu, nakoľko podstatou konkurzného konania ako tzv. hromadnej exekúcie je pluralita veriteľov a pomerné uspokojenie pohľadávok. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Žalobca musí v konaní preukázať, že konkrétnym právnym úkonom dlžníka bola ukrátená konkrétna pohľadávky veriteľa, ktorú si veriteľ prihlásil do konkurzného konania. Žalobca nielenže nepreukázal, aké konkrétne pohľadávky mali byť napadnutým úkonom dlžníka ukrátené, ale ani druhú zásadnú skutočnosť, a to, či ukrátenie pohľadávok spôsobil práve konkrétny právny úkon - Zmluva o podnájme č. 0505/2007, ktorá dôkazná povinnosť bola jedine na žalobcovi. Osobitne žalovaný v 2/ rade poukázal na spôsob uhrádzania vzájomných pohľadávok medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcom. Žalobca konštatoval, že na základe napadnutého právneho úkonu - Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov vo výške 283.365,81 Eur, ktorá predstavuje platby vyplývajúce z predmetnej zmluvy. Ing. Baťala v rámci jeho výsluchu uviedol, že žalobca výrobky, ktoré vyrobil, predával žalovanému v 1/ rade a vzájomné pohľadávky, teda pohľadávky žalovaného v 1/ rade na nájomnom a pohľadávky žalobcu z kúpnej ceny výrobkov boli vzájomne započítavané. Žalovaný v 1/ rade v rámci konania predložil aj listinné dôkazy, z ktorých vyplývalo, že žalobca si do výšky kúpnej ceny za výrobky zahrnul aj všetky svoje náklady, ako aj maržu - zisk. Teda, nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že žalobca bol platbami žalovaného v 1/ rade ukrátený, a to vo výške súčtu všetkých týchto platieb. Dôkazná povinnosť bola opätovne v tomto smere na strane žalobcu. K tejto skutočnosti, a to k výške ukrátenej sumy sa žalobca vôbec nevyjadril a nárok ani nešpecifikoval. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/32/2013-359 zo dňa 28.05.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.06.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu uvádza, že rozsudok okresného súdu preskúmaval v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 04.04.2013, pričom prihliadol len na tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností. Zdôrazňuje krajský súd, že pri hodnotení odvolacích dôvodov žalobcu dôsledne aplikoval procesnú situáciu vykonaného poučenia okresným súdom nielen podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ale hlavne v zmysle ust. § 118a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom alebo reštrukturalizáciou účastníci sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, čo však neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania, keď došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2 O.s.p.), ktorá situácia v danej sporovej právnej veci nenastala, pretože prvé pojednávanie dňa 13.11.2012 prebehlo. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že účastníci súdneho konania v predvolaní na prvý termín súdneho pojednávania dňa 13.11.2012 (č.l. 142 spisu) boli poučení nielen podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ale aj v zmysle ust. § 118a O.s.p. o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada. Práve podľa obsahu predvolania na nariadený termín súdneho pojednávania pred okresným súdom boli žalobca a žalovaný v 2/ rade poučení o povinnostiach v zmysle ust. § 118a ods. 1 O.s.p., ako aj o následkoch ich nesplnenia v zmysle ust. § 118a ods. 2 O.s.p.. Aj za akceptovania zákonného ustanovenia § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. mohli mať odvolacie dôvody svoju relevantnosť len v rovine tých skutočností a dôkazov, ktoré žalobca uviedol a označil najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Krajský súd zvýrazňuje, že práve odvolacie dôvody žalobcu, ktoré spočívali v námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, boli vyhodnocované aj za aplikácie procesného stavu vyplývajúceho z ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p., ktorý procesný postup bol okresným súdom dôsledne dodržaný. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd citoval vyššie zákonné ustanovenie z dôvodu, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia tohto zákonného ustanovenia, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalobcu za rešpektovania ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. krajský súd uvádza nasledovné: Bolo nepochybné, že na úpadcu - dlžníka T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, bol uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/8/2011 zo dňa 11.7.2011 vyhlásený konkurz (č.l. 354). V súvislosti s podanou žalobou žalobcu a pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca podal odporovaciu žalobu na základe zákona č. 7/2005 Z.z., ktorou sa domáhal neúčinnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o podnájme 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 uzatvorenej medzi nájomcom TS MOTORY, a.s., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 36 381 233 a úpadcom ako podnájomcom T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456. K takto vymedzenému nároku okresný súd pristupoval a tento posudzoval, vychádzajúc zo žaloby žalobcu v celom znení, podania žalobcu zo dňa 07.02.2013 (č.l. 257 spisu) a vyjadrenia do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.2.2013. Predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku a odporovacia žaloba je podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu. V danom prípade odporovaciu žalobu podal správca konkurznej podstaty úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, t.j. aktívne legitimovaná osoba, keďže aj podľa ust. § 86 zákona č. 7/2005 Z.z. je správca povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na tento účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Účinky vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka: T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, nastali podľa zistení dňa 30.06.2011. Odporovacia žaloba v danej veci bola doručená na Okresný súd v Žiline dňa 23.12.2011, t.j. v zákonnej prekluzívnej lehote vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Súčasne išlo o úkon dlžníka, a to Zmluvu o podnájme 0505/2007 zo dňa 5.5.2007, na základe ktorej dlžník v postavení podnájomcu uzatvoril Zmluvu o nájme s nájomcom TS MOTORY, a.s., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 36 381 233. Úkon, ktorému žalobca odporoval, bol urobený pred začatím konkurzného konania v zmysle ust. § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporovaciu žalobu podala po vyhlásení konkurzu oprávnená osoba - správca, v zákonnej lehote, proti účinnému úkonu dlžníka, týkajúceho sa jeho majetku podliehajúceho konkurzu, t.j. že tieto podmienky odporovateľnosti v danom prípade boli splnené. Bolo nepochybné, že žalobca odporoval právnemu úkonu Zmluvy o podnájme 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 v zmysle ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré zákonné ustanovenie, hoci ho citoval okresný súd vo svojom odôvodnení, krajský súd považoval za potrebné opätovne uviesť aj v dôvodoch svojho rozhodnutia. Podľa ust. § 60 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ust. § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa ust. § 57 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z.z. právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Krajský súd uvádza, že podľa zákona č. 7/2005 Z.z. možno odporovať len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Nemusí teda dôjsť k ukráteniu všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, ale stačí, keď v dôsledku právneho úkonu nastane ukrátenie len niektorého z veriteľov prihlásených pohľadávok. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená. Konkrétny právny úkon úpadcu - dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok. Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu tak možno úspešne len za splnenia podmienok uvedených v § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. vrátane, resp. súčasne za splnenia podmienky ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z.. Na základe vyššie uvedeného je pri ukracujúcom právnom úkone rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu. Vždy treba v prvom rade skúmať, či došlo k zmenšeniu majetku. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou zisťovania a dokazovania v každom konaní. Je potrebné uviesť, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka - úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostatne na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Samotný nájom za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník - úpadca namiesto hmotného majetku získa právo užívania a z titulu práva tohto užívania, jeho využitia i prospech. V tejto súvislosti sa poukazuje na výpoveď svedka Ing. Baťalu, ktorý uviedol dôvody, pre ktoré bola uzavretá leasingová zmluva, následne napadnutá Zmluva o podnájme zo dňa 5.5.2007, ako aj, že práve predmetný stroj bol v užívaní žalobcu, ktorý jeho prostredníctvom vytváral hodnoty prinášajúce zisk, pričom jednotlivé splátky nájomného v zmysle nájomnej zmluvy boli platené, resp. záväzok platiť tieto splátky zanikal i formou zápočtu. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka - úpadcu sa ukráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka - úpadcu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka - úpadcu nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Zvýrazňuje krajský súd, že žalobca je nositeľom dôkaznej povinnosti a musí preukázať, že právnym úkonom zmluvy o podnájme bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku, tak, ako správne uviedol okresný súd. Veriteľ však musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu, t.j. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Teda zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ust. § 57 ods. 4 vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka, teda ktoréhokoľvek. Z týchto dôvodov musí správca prioritne preukázať (má dôkazné bremeno), že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Nebol by dôvod na podanie odporovacej žaloby, ak by sa všetky prihlásené a zistené pohľadávky v konkurze uspokojili. V konkurze, kde sa pohľadávky uspokojujú len pomerne, to zásadne neprichádza do úvahy, ale nie je to úplne vylúčené (napr. ak si všetci veritelia neprihlásia pohľadávky). Súhlasí krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že samotný predložený zoznam zistených pohľadávok úpadcu T.M.W. s.r.o. na č.l. 70 spisu a celková súpisová hodnota všeobecnej hodnoty majetku úpadcu T.M.W. s.r.o. dokumentujú skutočnosť, že hodnota majetku úpadcu nepostačovala na plné uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov, avšak bez ďalšieho nepreukázali, že právnym úkonom Zmluvy o podnájme 0505/2007 došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, teda že týmto právnym úkonom bolo ukrátené uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa existujúcej v čase, keď nastali účinky predmetného právneho úkonu, resp. v relevantnej dobe od 05.05.2007 do 04.05.2011. Je potrebné zdôrazniť, že práve skutočnosť ukrátenia v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. musí byť preukázaná, nemôže byť predpokladaná. Táto základná hmotno-právna podmienka pre odporovanie právnemu úkonu nebola zo strany žalobcu dokázaná. V konaní ani nebolo preukázané, že majetok dlžníka - úpadcu sa práve uzatvorením zmluvy o podnájme zmenšil. Práve preukázanie zmenšenia majetku bolo základným, resp. všeobecným predpokladom odporovania právnemu úkonu, čo sa vyžaduje i v zmysle ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., a preto nebolo možné rozhodnúť o neúčinnosti dotknutého právneho úkonu, a to vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Podľa názoru odvolacieho súdu správne postupoval prvostupňový súd vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, keď uzavrel, že skúmanie podmienky ukrátenia, uspokojenia pohľadávky podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. predchádzalo vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade skúmaniu jeho pasívnej legitimácie. Pokiaľ žalobca vymedzil predmet konania, a to určenie neúčinnosti právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007, stotožňuje sa krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že z právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 žalovaný v 2/ rade nenadobudol žiaden prospech, a tým žalovaným v 2/ rade ani nenadobudol z predmetného právneho úkonu žiaden prospech. K tomuto záveru prvostupňového súdu žalobca žiaden relevantný odvolací dôvod neuviedol, len poukazoval na dodatok k zmluve o podnájme uzavretej medzi žalovaným v 2/ rade TS MOTORY, a.s. a T.M.W. s.r.o. leasingovú zmluvu. Zvýrazňuje krajský súd i na medzi účastníkmi nespornú skutkovú okolnosť, ktorú si osvojil i prvostupňový súd podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p., že v čase od 28.02.2011 do 04.05.2011 ani neexistoval právny úkon určenia neúčinnosti, ktorého sa žalobca domáhal, keďže z čl. 3 zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi žalovaným v 2/ rade, TS MOTORY, a.s., a T.M.W. s.r.o. vyplývalo, že podnájomná zmluva zaniká v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, k účinkom ktorého predčasného ukončenia v dôsledku odstúpenia žalovaného v 2/ rade došlo ku dňu 28.02.2011. Dodáva krajský súd, že dokazovanie vykonané pred prvostupňovým súdom nebolo spochybnené žiadnym účastníkom konania a k zistenému skutkovému stavu odvolací súd nemá čo vytknúť. Čo sa týka okolností, za ktorých bola zmluva o podnájme uzatvorená a súvisiace vzťahy personálneho a ekonomického prepojenia medzi dlžníkom (úpadcom) a žalovaným v 1/ rade ako nájomcom, odvolací súd konštatuje, že odporovacia žaloba nedáva súdu inú možnosť ako posúdenie právnej účinnosti sporného právneho úkonu len z pohľadu ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľov. Odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu alebo o inom úmysle veriteľov, ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Úvahy o tom, či konanie dlžníka nebolo špekulatívne, či ide alebo nejde o obchádzanie zákona alebo obchádzanie účelu zákona, je možné len v konaní o neplatnosť takéhoto právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Je preto na správcovi konkurznej podstaty, aby zvážil efektívne pracovné prostriedky na ochranu záujmov veriteľov v smere rozhodnutia, či podá odporovaciu žalobu alebo žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Toto doplnenie uvádza krajský súd len vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o účelovosti uzatvorenia tohto právneho úkonu, odkaz na výhody žalovaného v 1/ rade a samotný konečný efekt prípadného nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu leasingu žalovaným v 1/ rade po skončení leasingu, keď predmet leasingu sa nikdy nemal stať majetkom úpadcu. Za viazanosti ust. § 212 ods. 1 O.s.p., keďže voči rozsudku okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania nebolo podané odvolanie, pričom ide v rovine rozhodovania o trovách súdneho konania o návrhové konanie v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., preto v tejto časti výrok rozsudku okresného súdu, ktorý nebol napadnutý odvolaním, nebolo možné zo strany krajského súdu preskúmavať, a tým došlo k potvrdeniu aj tohto výroku rozsudku okresného súdu, ktorý netvoril predmet odvolacieho konania. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade, ktorí neuskutočnili návrh na priznanie trov odvolacieho konania, a ani vznik takýchto trov nebol preukázaný, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.