Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoKR/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220740 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113220740.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správcu konkurznej podstaty úpadcu: ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, proti žalovanému: Obec Kysucký Lieskovec, so sídlom 023 34 Kysucký Lieskovec 673, IČO: 00 314 081, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Štefanom Strýčekom, advokátom, so sídlom F. N. XXXX, XXX XX J., v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 6/2013-166 zo dňa 2.10.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 6/2013-166 zo dňa 2.10.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 72,92 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Štefana Strýčeka, advokáta, so sídlom v J.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy právneho zastúpenia v sume 222,94 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na aplikáciu ust. § 57 ods. 1, 2, 4, § 59 ods. 1, 2, 3, 4, § 62 ods. 1, 5, § 130 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.01.2012 (ďalej len „zákon"), § 120 ods. 1, 3, 4, § 118a, § 132 O.s.p. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého konštatoval záver, podľa ktorého žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že pri zohľadnení momentu, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok subjektu ELTOS, s.r.o., teda dňom 29.6.2012, posudzoval splnenie podmienok odporovateľnosti vymedzeného právneho úkonu - zápočtu zo dňa 25.6.2012 podľa ustanovení zákona v jeho znení platnom a účinnom od 1.1.2012. Okresný súd vo všeobecnosti uviedol, že úprava odporovateľnosti podľa zákona rozlišuje všeobecné a osobitné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktoré musia byť splnené súčasne na to, aby súd mohol žalobe, ktorou sa žalobca domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, vyhovieť. Pri zohľadnení účinkov vyhlásenia konkurzu dňom 29.6.2012 a pri podaní žaloby okresnému súdu dňom 28.6.2013 považoval za nevyhnutné skonštatovať, že žaloba v tejto veci bola podaná včas. Žalobu podal subjekt správcu konkurznej podstaty úpadcu ELTOS, s.r.o. ako subjekt aktívne hmotno-právne legitimovaný na podanie takejto žaloby podľa § 62 ods. 5 veta druhá zákona. Okresný súd poukázal na to, že úprava zákona o konkurze a reštrukturalizácii podľa § 57 ods. 4 stanovuje ďalšie všeobecné podmienky neúčinnosti právneho úkonu, ktoré musia byť splnené, pokiaľ má súd na základe žaloby o neúčinnosť právneho úkonu tejto vyhovieť. Konkrétne musí byť v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu preukázané, že sa jedná o právny úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (úpadcu). V predmetnom konaní nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že právny úkon započítania vymedzený žalobcom ako zápočet zo dňa 25.6.2012 bol dvojstranným právnym úkonom, ktorého zmluvnou stranou by bol subjekt ELTOS, s.r.o.. Výsledky vykonaného dokazovania po ich vyhodnotení podľa § 132 O.s.p., podľa okresného súdu neposkytli dostatočne spoľahlivý základ pre konštatovanie o preukázaní realizácie dvojstranného právneho úkonu započítania zo dňa 25.6.2012 medzi ELTOS, s.r.o. a žalovaným. Okresný súd zdôraznil, že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu tvrdenia, že sa v tomto prípade jednalo o dvojstranný právny úkon započítania, ťažilo žalobcu. Toto konštatovanie okresný súd uviedol napriek tvrdeniam žalobcu v konaní, v zmysle ktorých žalovaný neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť v smere zisťovania skutočnosti, či zápočet zo dňa 25.6.2012 bol zápočtom zrealizovaným na základe dohody alebo ako jednostranný právny úkon. Na tomto mieste poukázal aj na okresným súdom zrealizovaný postup v tomto konaní, v rámci ktorého žalovaného vyzýval na predloženie právneho úkonu - zápočtu zo dňa 25.6.2012 a ďalších listinných dôkazov, ako to vyplýva z výzvy okresného súdu zo dňa 18.6.2014 (č.l. 72) a z výzvy zo dňa 12.5.2014 (č.l. 61 spisu). Nakoľko preukázanie hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, spočívajúcej v preukázaní skutočnosti, že sa jedná o právny úkon dlžníka, t.j. v danom prípade že išlo o právny úkon ELTOS, s.r.o. podľa ust. § 57 ods. 4 zákona, ťaží v konaní o určenie neúčinnosti tohto právneho úkonu žalobcu, nebol priestor pre vynucovanie reakcie žalovaného na označené výzvy okresného súdu prostredníctvom poriadkových opatrení. Pokiaľ žalobca priamo v dôvodoch žaloby, ako aj v návrhu na zmenu žaloby opakovane uvádzal, že právny úkon započítania zo dňa 25.6.2012 bol jednostranným právnym úkonom žalovaného, okresný súd považoval za nevyhnutné skonštatovať, že už z tohto tvrdenia žalobcu vyplýva záver o nesplnení označenej hmotno-právnej podmienky viažucej sa k možnosti úspešne odporovať právnemu úkonu, spočívajúcej v skutočnosti, že sa jedná o právny úkon dlžníka, v danom prípade subjektu ELTOS, s.r.o.. Okresný súd primárne na základe skonštatovania nesplnenia uvedenej hmotno-právnej podmienky, teda že v konaní nebolo preukázané, že právny úkon zápočtu zo dňa 25.6.2012 je právnym úkonom subjektu ELTOS, s.r.o., rozhodol o zamietnutí žaloby. Okresný súd uviedol, že zamietnutie žaloby odôvodňovali i ďalšie výsledky vykonaného dokazovania, v rámci čoho nebolo zistené ani splnenie ďalšej hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti spočívajúcej v preukázaní ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 zákona. I v tejto časti ťažilo dôkazné bremeno žalobcu, ktorý si vo vzťahu k tejto podmienke nesplnil ani povinnosť tvrdenia, nakoľko v rámci svojich tvrdení nevymedzil žiadnu konkrétnu pohľadávku alebo pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, ktoré mali byť právnym úkonom zápočtu zo dňa 25.6.2012 ukrátené. Rovnako neuvádzal žiadne konkrétne tvrdenia vo vzťahu k majetkovým pomerom ELTOS, s.r.o. k momentu, kedy mali nastať účinky zápočtu zo dňa 25.6.2012. Okresný súd vo všeobecnej rovine vo vzťahu k podmienke ukrátenia zdôraznil, že preukázanie ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona je hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti a spočíva v preukázaní ekonomického dopadu právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov a vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka. Musí byť preto preukázané, že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu, pretože došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka práve v dôsledku realizácie úkonu, ktorému žalobca odporuje. Z uvedených záverov okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Pre úplnosť odôvodnenia okresný súd dodal, že podmienky odporovateľnosti vymedzené ako všeobecné podmienky podľa § 57 zákona musia byť splnené aj pri odporovaní právnemu úkonu podľa § 130 ods. 4 zákona. Pri preukázaní nesplnenia hoci len jednej z nich nie je dôvod zaoberať sa v rámci dokazovania ďalšími špecifickými podmienkami odporovateľnosti vyplývajúcimi z jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti, v prejednávanej veci z § 59 zákona, ktorý upravuje odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, ako tomu bolo v predmetnej veci. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu dôvodne uplatnených trov z titulu právneho zastúpenia. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), f) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Žalobca poukázal na to, že podľa záveru súdu prvého stupňa nemal uniesť dôkazné bremeno preukázania splnenia hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, spočívajúcej v preukázaní skutočnosti, že sa jedná o právny úkon dlžníka - úpadcu podľa ust. § 57 ods. 4 zákona. Ďalej nemal uniesť dôkazné bremeno preukázania splnenia hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, spočívajúcej v preukázaní skutočnosti ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov a rovnako ani majetkové pomery úpadcu k momentu, kedy mali nastať účinky zápočtu pohľadávok. Žalobca uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k zápočtu pohľadávok došlo. Z vykonaného dokazovania bolo dostatočne zrejmé, že právny úkon zápočtu pohľadávok trpí jednou z vád, v dôsledku ktorej je právny úkon buď absolútne neplatný podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, za predpokladu, že bol vykonaný jednostranne žalovaným z dôvodu rozporu s ust. § 358 a nasl. Obchodného zákonníka alebo voči veriteľom úpadcu je neúčinný podľa ust. § 130 ods. 4 v spojení s ust. § 57 a nasl. zákona, a to z dôvodu uvedeného v žalobe. Podľa žalobcu, v rámci akéhokoľvek súdneho konania je súd povinný vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby získal spoľahlivý podklad pre svoje rozhodnutie, k čomu v predmetnom konaní nedošlo. Žalobca už v žalobe označil za dôkaz nevyhnutne potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie súdu vo veci samej listinu, na základe ktorej došlo k vykonaniu zápočtu pohľadávok. Navzdory výzvam, ktoré v súlade s ust. § 75 zákona ako správca úpadcu adresoval žalovanému, tento mu predmetnú listinu nepredložil z dôvodu, že touto listinou nedisponuje a požiadal súd, aby predmetnú listinu zabezpečil jej vyžiadaním od žalovaného. Napriek tomuto navrhnutému listinnému dôkazu, ktorý žalobca nebol schopný v konaní predložiť, okresný súd tento dôkaz nevyhnutne potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností nezabezpečil a nevykonal, v dôsledku čoho súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci. Dokonca, v rozpore zo základnými zásadami civilného procesu uviedol, že nebol priestor pre vynucovanie reakcie žalovaného na označené výzvy okresného súdu prostredníctvom poriadkových opatrení, keďže dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že sa jedná o právny úkon úpadcu, má ťažiť žalobcu. Takýto záver okresného súdu podľa žalobcu zakladá zmätočnosť celého konania pred súdom prvého stupňa, a to z dôvodov, že úlohou súdu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je posúdiť, či právny úkon, ktorý je predmetom odporovania, trpí takou vadou, v dôsledku ktorej je neúčinný voči veriteľom úpadcu, keďže sa jedná o odporovanie v rámci konkurzu podľa zákona. Pred samotným posudzovaním neúčinnosti právneho úkonu sa však súd musí vysporiadať s prejudiciálnou otázkou platnosti právneho úkon. V danom prípade pre posúdenie platnosti/účinnosti právneho úkonu je nevyhnutné disponovať listinou, na základe ktorej bol právny úkon realizovaný, a preto bolo nutné, aby okresný súd listinu tak, ako to navrhol žalobca, vyžiadaním od žalovaného zabezpečil. Je neakceptovateľné, aby bez akéhokoľvek podkladu okresný súd zaťažil žalobcu dôkazným bremenom preukázania skutočnosti, že sa jedná o dvojstranný právny úkon, čím konštatoval, že žalobca je povinný predložiť v konaní listinu, ktorou bol vykonaný zápočet pohľadávok ako dôkaz nevyhnutne potrebný pre posúdenie veci, ktorým z objektívnych dôvodov žalobca nedisponuje. Ak žalobca v konaní tvrdí, že k započítaniu pohľadávok došlo dvojstranným právnym úkonom a žalovaný tvrdí, že k započítaniu pohľadávok došlo jednostranným právnym úkonom, ide o skutočnosť medzi účastníkmi spornú a súd je pre náležité posúdenie veci povinný v konaní túto spornosť odstrániť. Okresný súd nedôvodným „prenesením dôkazného bremena" predloženia listiny, ktorou došlo k započítaniu pohľadávok na žalobcu, podmienil úspech žalobcu v konaní. Okresný súd nepoužil správne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, keďže žalovanému ako subjektu, ktorý zjavne disponuje listinou, ktorou došlo k započítaniu pohľadávok ako dôkazom rozhodným pre posúdenie veci, neuložil tzv. edičnú povinnosť podľa ust. § 129 ods. 2 O.s.p. a túto prostredníctvom poriadkových opatrení nevynucoval, a tak nedostatočne zistil skutkový stav. Z týchto dôvodov je zjavné, že prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v takom rozsahu, aby vôbec mohol získať spoľahlivý podklad pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca zvýraznil, že v rámci každého konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu je nevyhnutné pred samotným posudzovaní samotnej účinnosti právneho úkonu vysporiadať sa s prejudiciálnou otázkou platnosti právneho úkonu, na čo upozornil i prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 28.08.2015, č.k. 19Cbi 6/2013-148. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový súd sa s touto prejudiciálnou otázkou žiadnym spôsobom nevysporiadal, platnosť právneho úkonu neposudzoval, ostatne pre takéto posudzovanie nemal ani potrebný podklad. Posudzovať platnosť právneho úkonu a na absolútnu neplatnosť právneho úkonu pritom musí súd prihliadať ex officio, k čomu však v danom prípade nemohlo dôjsť. Platnosť právneho úkonu pritom súd prvého stupňa počas celého konania vôbec neposudzoval, a to napriek tomu, že platnosť právneho úkonu pre prípad, že by sa jednalo o jednostranný právny úkon žalovaného, namietal sám žalobca v návrhu na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania zo dňa 02.07.2015. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na zmätočnosť v konaní a v procesnom postupe súdu prvého stupňa, ktorá vyplýva z uznesenia o nepripustení návrhu, ako aj jeho odôvodnenia. Žalobca uviedol, že sa po podaní návrhu musel vysporiadať s tvrdením žalovaného predneseným na pojednávaní o tom, že k započítaniu pohľadávok mohlo dôjsť aj jednostranným právnym úkonom žalovaného. Z tohto dôvodu podal návrh na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania zo dňa 02.07.2015, v ktorom aj s ohľadom na hospodárnosť konania navrhol pripustiť okrem pôvodného petitu aj petit eventuálny, spočívajúci v určení neplatnosti daného právneho úkonu a povinnosti zaplatiť sumu 171.545,35 Eur do konkurznej podstaty úpadcu tak, aby po skončení konania žalobca v prípade úspechu disponoval exekučným titulom. Keďže eventuálnym petitom sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, pričom v danom konaní je posúdenie platnosti právneho úkonu prejudiciálnou otázkou, takáto zmena petitu nemohla mať vplyv na dovtedy vykonané dokazovanie, a teda nebolo možné dôjsť k záveru, že by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Okresný súd s odkazom na osobitnú zásadu koncentrácie podľa ust. § 118a O.s.p. v rozpore s uvedeným navrhovanú zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 02.07.2015 nepripustil, čo odôvodnil tým, že výsledky doterajšieho dokazovania neodôvodnili konanie o zmenenom žalobnom návrhu. Žalobca má za to, že neexistoval žiaden relevantný dôvod vyplývajúci z ust. § 95 ods. 2 O.s.p., ktorý by odôvodňoval nepripustenie zmeny návrhu na začatie konania, ktorú navrhoval žalobca. Takýmto nesprávnym postupom mohla byť založená zmätočnosť konania a žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca zároveň poukazoval na nezrozumiteľnosť a vnútornú nekonzistentnosť uznesenia o nepripustení návrhu, pričom mal za to, že súd prvého stupňa zaťažil konanie takou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K záveru okresného súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania splnenia hmotno- právnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, spočívajúcej v preukázaní skutočnosti ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov a rovnako ani majetkové pomery úpadcu k momentu, kedy mali nastať účinky zápočtu pohľadávok, tak nepostupoval v súlade so zásadami dokazovania v civilnom procese, a to najmä v súlade so zásadou, podľa ktorej netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti explicitne vyjadrenou v ust. § 121 O.s.p., keďže z obsahu súdneho spisu reštrukturalizačného a konkurzného konania vedeného voči úpadcovi pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2R/1/2012, na ktorý už pri podaní návrhu poukazoval žalobca, jednoznačne vyplýva jednak presný rozsah ukrátenia uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, ako aj majetkové pomery úpadcu v momente, kedy mali nastať účinky zápočtu pohľadávok. Pre úplnosť žalobca dodal, že k vykonaniu zápočtu došlo počas reštrukturalizácie úpadcu, započítavali sa nesplatné pohľadávky, pričom na pohľadávku úpadcu sa započítavala pohľadávka žalovaného, ktorá pôvodne patrila osobe spriaznenej s úpadcom, a teda v čase, kedy mali nastať účinky zápočtu pohľadávok, sa tak úpadok úpadcu, ako aj ukrátenie pohľadávok veriteľov predpokladá. Ostatne prípadné posudzovanie tejto skutočnosti, by mohlo prichádzať do úvahy až po tom, čo by sa súd prvého stupňa vysporiadal s prejudiciálnou otázkou platnosti právneho úkonu, neúčinnosti ktorého určenia sa žalobca domáha. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Plne sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu, ako aj s jeho odôvodnením. Odvolanie žalobcu považoval za tendenčné a účelové, s cieľom získať neoprávnene do majetkovej podstaty úpadcu finančné prostriedky, na ktoré úpadca nemá nárok. Žalovaný uviedol, že úpadca vykonával pre žalovaného viaceré zákazky a investičné akcie, s ktorými má žalovaný do dnešnej doby nemalé starosti a problémy. Zdôraznil, že právny úkon, na ktorý poukazuje žalobca, nie je úkonom dlžníka. Odporovať možno len právnemu úkonu dlžníka, a to za predpokladu, že dlžník týmto právnym úkonom ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Pri postúpení pohľadávok zo subjektu Petra Ondreáša na žalovaného nebol potrebný súhlas správcu a jednostranný zápočet nebol taktiež úkonom dlžníka, takže mu nie je možné odporovať. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny, s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/1/2016-206 zo dňa 05.05.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi a žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.05.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu uvádza, že rozsudok okresného súdu preskúmaval v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 19.11.2015, pričom prihliadol len na tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri hodnotení odvolacích dôvodov žalobcu dôsledne aplikoval procesnú situáciu vykonaného poučenia okresným súdom nielen podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ale aj hlavne v zmysle ust. § 118a ods. 1 O.s.p. o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu krajský súd poukazuje na vyššie citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže krajský súd sa stotožňuje so skutkovými, ako aj právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti tak skutkového, ako aj právneho záveru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ust. § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu žalobcu v odvolaní majúcu pre vec podstatný význam, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého ...„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho súdneho poriadku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní". Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004 ...„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". Zo znenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". Krajský súd v súvislosti s odvolaním žalobcu, len k zvýrazneniu vecnej správnosti rozsudku okresného súdu, uvádza, že z obsahu podanej žaloby bolo zrejmé, že žalobca, a to správca úpadcu I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, podal odporovaciu žalobu podľa ust. § 57, § 59, § 130 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z."). V skutkovej rovine bolo preukázané, že s účinkami od 29.06.2012 bol Okresným súdom Žilina sp. zn. 2R/1/2012 vyhlásený konkurz na majetok ELTOS, s.r.o., čomu predchádzalo zastavenie reštrukturalizačného konania, čo vyplývalo z údajov Obchodného vestníka č. 124/2012 zo dňa 28.06.2012. Oznámením zo dňa 20.6.2012 (č.l. 80 spisu) subjekt Peter Ondreáš - Primastav subjektu ELTOS, s.r.o., oznámil postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 20120026 v sume 80.738,21 Eur a č. 20120025 v sume 107.950 Eur, pričom išlo o pohľadávky smerujúce voči subjektu ELTOS, s.r.o., ktoré boli postúpené žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2012 a týkali sa plnenia - stavby „Námestie pri polyfunkčných bytových domoch a prístupové komunikácie Kysucký Lieskovec". Žalobca v rámci podanej žaloby predložil Zmluvu o dielo uzavretú medzi žalovaným ako objednávateľom a zhotoviteľom ELTOS, s.r.o., zo dňa 04.05.2010, predmetom ktorej bola dodávka a montáž prác na realizáciu stavby v rozsahu projektovej dokumentácie a rozpočtu odsúhlaseného zmluvnými stranami, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom stavba bola zadefinovaná v čl. II. bod 2.2.. Zároveň priložil faktúru č. 20120047 vystavenú dodávateľom ELTOS, s.r.o., na odberateľa - žalovaného, splatnú dňa 31.12.2012 na sumu 171.545,35 Eur, vystavenú titulom Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 04.05.2010 z titulu prevedených stavebných prác a dodávok na stavbe „Námestie pri polyfunkčných bytových domoch a prístupové komunikácie Kysucký Lieskovec". Žalobca zistil, že pohľadávky voči úpadcovi mali byť postúpené na žalovaného a následne žalovaným dňa 25.06.2012 započítané na pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 171.545,35 Eur. Vzhľadom k tomu, že zápočet bol vykonaný počas reštrukturalizácie úpadcu, ak bol vykonaný formou dohody, vyžadoval i súhlas správcu v zmysle ust. § 130 ods. 4 O.s.p.. V danom prípade úpadca zápočtom pohľadávky úplne splnil pohľadávky pôvodne patriace veriteľovi spriaznenému s úpadcom, inak splatné až vyhlásením konkurzu, čím neodôvodnene zvýhodnil veriteľa, ktorému boli postúpené, čím ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. Žalobca mal za to, že boli splnené zákonné podmienky pre úspešné odporovanie zápočtu pohľadávok žalovaného voči pohľadávke úpadcu, nakoľko zápočet bol vykonaný formou dohody, jej uzatvorenie podliehalo súhlasu správcu, táto dohoda bola počas reštrukturalizácie úpadcu uzatvorenú bez súhlasu správcu, a je teda daný zákonný predpoklad pre odporovanie zápočtu zo dňa 25.06.2012 podľa ust. § 130 ods. 4 O.s.p.. Súhlasí krajský súd s postupom prvostupňového súdu, ktorý primárne skúmal, či boli splnené všetky hmotno-právne predpoklady odporovacieho práva, uplatneného žalobcom v zmysle ust. § 57, § 59, § 130 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. vo vzťahu k žalobcom označenému napadnutému právnemu úkonu zápočtu zo dňa 25.06.2012. V prvom rade bolo potrebné i zo strany krajského súdu uviesť, že predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní je: 1/ vyhlásený konkurz, 2/ úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, 3/ týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, 4/ je platný a účinný, 5/ ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku, 6/ odporovacia žaloba je podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu. Podľa ust. § 57 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z.z. právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania. Podľa ust. § 130 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz. V danom prípade podal odporovaciu žalobu správca konkurznej podstaty úpadcu ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, t.j. aktívne legitimovaná osoba, keďže podľa ust. § 86 ods. 2 prvá, druhá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V danom prípade odporovaciu žalobu podala po vyhlásení konkurzu na úpadcu oprávnená osoba - správca, v zákonnej lehote. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku a odporovacia žaloba je podaná včas. Krajský súd poukazuje na hmotno-právny inštitút odporovateľnosti právnym úkonom upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. a jeho jednotlivé skutkovo-právne podstaty uvedené v ust. § 58, § 59, § 60, § 61 citovaného zákona, pri ktorých v spojení s ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. základnou, to znamená primárnou hmotno-právnou podmienkou odporovateľnosti je preukázanie, že úkon, ktorému sa odporuje, je úkonom dlžníka. Nevyhnutnou podmienkou k tomu, že sa jedná o odporovateľný právny úkon, je aj preukázanie, že konkrétny právny úkon spôsobil ukrátenie veriteľa (veriteľov). Žalobca je v takomto prípade pri takomto druhu podanej žaloby nositeľom dôkaznej povinnosti a je povinný preukázať, že právny úkon, ktorým odporoval podanou žalobou, a to zápočet zo dňa 25.06.2012 je úkonom, ktorým bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. V zhode so záverom prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že v danom prípade žalobcom nebolo preukázané, že právny úkon zápočtu zo dňa 25.06.2012 uskutočnil dlžník, teda nebolo preukázané, že sa jednalo o jeho úkon, a preto nebola splnená základná podmienka pre odporovateľnosť právneho úkonu, a to, že išlo o úkon dlžníka. Z tohto záveru správne postupoval prvostupňový súd, ak pre nesplnenie tejto podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu žalobu žalobcu zamietol. K odvolaciemu dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod nebol relevantný. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne ustálil, že to bol práve žalobca, ktorý mal dôkaznú povinnosť, resp. povinnosť preukázať, že dotknutý právny úkon zápočtu zo dňa 25.06.2012 je úkonom dlžníka, k čomu nedošlo. K tejto súvislosti dodáva odvolací súd, že žalobca ako nositeľ dôkaznej povinnosti tejto základnej hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti právnym úkonom je tou osobou, ktorá disponuje nevyhnutnými podkladmi, materiálmi, účtovnou evidenciou, t.j. je vybavený k tomu, aby si mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a preukázať, že ním napadnutý právny úkon je úkonom dlžníka. K námietke nezabezpečenia listinného dôkazu - právneho úkonu zápočtu okresným súdom, ktorým postupom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, krajský súd konštatuje, že okresný súd v rozsahu procesných návrhov účastníkov pri vykonávaní dokazovania postupoval dostatočne, v ktorej súvislosti poukazuje na výzvy vykonané okresným súdom, adresované žalovanému zo dňa 18.06.2014 a 12.05.2014. Súhlasí odvolací súd so zhodnotením prvostupňového súdu, že tvrdenie, že úkon započítania zo dňa 25.06.2012 medzi ELTOS, s.r.o. a žalovaným je dvojstranným právnym úkonom, zaťažovalo práve žalobcu, pretože dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností je na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Z uvedeného preto nebolo možné vytknúť prvostupňovému súdu nesprávny právny názor pri hodnotení veci z hľadiska unesenia dôkazného bremena. Odvolací súd dodáva, že postupom okresného súdu bola zachovaná aj zásada rovnosti strán v procese, t.j. tak žalobcu, ako aj žalovaného. Ak žalobca tvrdil neposkytnutie súčinnosti úpadcom, tak táto obrana v konaní pred súdom rovnako nebola preukázaná, keďže práve z titulu postavenia žalobcu ako správcu, vychádzajúceho z ust. § 86 zákon č. 7/2005 Z.z., je to práve správca, ktorý ako jediný má možnosť disponovať relevantnými dôkazmi úpadcu. K správnemu postupu prvostupňového súdu poukazuje krajský súd na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/2004 zo dňa 27. októbra 2004, ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces". Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. O odňatie možnosti konať pred súdom však nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu účastníka, ale postupuje v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. O taký prípad ide vtedy, ak súd dôkaz navrhnutý účastníkom konania nevykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.) lebo o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov sa vykonajú, rozhoduje súd a nie účastník konania. Tento názor je v zhode i so záverom vysloveným v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010, podľa ktorého „Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní". Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. marca 1992, sp. zn. 4 Cdo 6/92 nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti k zhodnoteniu vykonanému prvostupňovým súdom poukazuje odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov". Dopĺňa krajský súd, že ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Hneď potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 78/2010 zo dňa 23. mája 2012). Krajský súd po vykonanom odvolacom prieskume dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania zákonného predpokladu, a to, že úkon zápočtu zo dňa 25.06.2012 je právny úkon dlžníka, v dôsledku čoho okresný súd žalobu správne zamietol a krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu, vzhľadom na výsledky dokazovania v prvostupňovom konaní, stotožnil. K odvolaciemu dôvodu, že okresný súd pri posudzovaní podmienky, spočívajúcej v preukázaní ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka nepostupoval v súlade so zásadami dokazovania v civilnom procese, a to najmä v súlade so zásadou, podľa ktorej netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti explicitne vyjadrenou v ust. § 121 O.s.p., keďže z obsahu súdneho spisu reštrukturalizačného a konkurzného konania vedeného voči úpadcovi pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2R/1/2012, na ktorý už pri podaní návrhu žalobca poukazoval, jednoznačne vyplýva jednak presný rozsah ukrátenia uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, ako aj majetkové pomery úpadcu v momente, kedy mali nastať účinky zápočtu pohľadávok, krajský súd poukazuje na prejednaciu a dispozičnú zásadu, ktorou je ovládané sporové konanie vo väzbe na znenie ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Uvádza odvolací súd, že to, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o všeobecnú zákonnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či napádanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou dokazovania v každom konaní za dôkaznej povinnosti žalobcu, ktorý takýmto právnym úkonom odporuje. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvého stupňa, že žalobca netvrdil a nepreukázal, že ním napadnutým právny úkonom zápočtu zo dňa 25.06.2012 došlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka a k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Žalobca v zmysle procesného postupu okresného súdu mal v prvostupňovom konaní vytvorené podmienky k splneniu si svojej dôkaznej povinnosti v rovine preukázania, že v ide o ukracujúci právny úkon, keďže len samotný poukaz až v podanom odvolaní na obsah súdneho spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 2R/1/2012, z ktorého vyplýva presný rozsah ukrátenia uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, ako i majetkové pomery úpadcu k momentu, kedy mali nastať účinky zápočtu, s tvrdením všeobecne známych skutočností, nie je splnením dôkaznej povinnosti, ktorá vyžaduje preukázanie ukracujúceho právneho úkonu. S vecne správnym záverom okresného súdu a vo väzbe s vyvolaným odvolacím konaním aj krajského súdu sa stotožňuje rozhodovacia činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorej rovnako vyplýva, že hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, t.j., že sa v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka. V prípade odporovania právnemu úkonu žalobca musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.5.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.7.2012). Žalobca bol v rámci svojho dôkazného bremena povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo. Za stavu, že ak nebola preukázaná podmienka ukracujúceho právneho úkonu, ktorému žalobca podanou žalobou odporoval, nebol tak preukázaný ďalší hmotno-právny predpoklad pre odporovaciu žalobu, a to, že ide o ukracujúci právny úkon. Z vyššie uvedených zhodnotení a záverov bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., čo znamená, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nemal svoju relevantnosť v tom, že by bol založený dôvod na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, t.j. na vyhovenie žaloby, prípadne na zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd preto na základe výsledkov dokazovania prijal správne skutkové závery a rovnako aj právne posúdenie veci zodpovedalo zákonom vyžadovaným podmienkam pre odporovanie právnemu úkonu, keď žalobca nepreukázal hmotno-právne predpoklady pre odporovanie právnemu úkonu zápočtu zo dňa 25.06.2012. K úplnosti krajský súd vo vzťahu k svojmu právnemu posúdeniu vo všeobecnosti poukazuje aj na judikatúru všeobecných súdov, z ktorej pri odporovacích žalobách vyplýva, že ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku, musí preukázať pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania. Priznaná náhrada trov odvolacieho konania spočívala v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 64,53 Eur, režijný paušál 1 x 8,39 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia 72,92 Eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.