Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/91/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200414 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200414.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcov: v rade 1/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. č. XXX, v rade 2/ Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. č. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom XXX XX U. č. XXX, proti žalovanému: Obec Istebné, so sídlom 027 53 Istebné, za účasti účastníkov konania: 1/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. č. XXX a 2/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. č. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom D. XXXX/XX, R. B., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp. zn. 58/2014/626 TS1/A10 zo dňa 13.02.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : U k l a d á žalovanému - Obci Istebné, aby žalobcom v rade 1/ a v rade 2/ doručila rozhodnutie Obce Istebné č. 58/2014/626 TS1/A10 z 13.02.2015 o dodatočnom povolení stavby garáže na KNC p. č. 518/1, 520/2, 520/1, 522/2, 519/3, 519/2, k. ú. I., v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 16.04.2015 sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia Obce Istebné (ďalej len „žalovaný") č. 58/2014/626 TS1/A10 zo dňa 13.02.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie", „preskúmavané rozhodnutie", „rozhodnutie žalovaného"), ktorým žalovaný ako stavebný úrad vydal dodatočné povolenie pre stavebníkov C. F. a L. F., bytom I., na postavenie garáže na CKN parcele č. 518/1, 520/2, 520/1, 522/2, 519/3, 519/2, nachádzajúcich sa v k. ú. I.. Poukázali, že správny orgán so žalobcami, ktorí majú status účastníkov stavebného konania nekonal i napriek tomu, že v predchádzajúcom konaní žalovaného pod č. 35/2012/635-TS1/A10 rozhodnutím zo dňa 20.09.2013 žalovaný povolil uvedeným stavebníkom stavbu garáže na CKN parcele č. 518/1, 520/2, 520/1, 522/5, 519/3 a 519/2, k. ú. I. a so žalobcami konal a teda nemal pochybnosť o ich statuse účastníkov konania. Poukázali, že stavebné povolenie zo dňa 20.09.2013 napadli odvolaním na nadriadenom orgáne - Okresom úrade Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý rozhodnutím č. OÚ-ZA-OVBP2/V/2014/00190/PAV zo dňa 10.02.2014 stavebné povolenie z 20.09.2013 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Následne žalovaný doručil žalobcom oznámenie o začatí konania o nepriznaní postavenia účastníka konania pod sp. zn. 2014/311 zo dňa 25.06.2014, v ktorom uviedol, že stavba garáže bude umiestnená v takej vzdialenosti od parciel vo vlastníctve žalobcov, že vlastnícke práva žalobcov nebudú priamo dotknuté a preto rozhodol, že žalobcov ako účastníkov do uvedeného konania nepripúšťa. Následne žalovaný rozhodnutím z 08.12.2012 pod sp. zn. 35/2012/632-TS1/A10 zastavil stavebné konanie na stavbu garáže z dôvodu, že 02.12.2014 uskutočnil orgán štátneho stavebného dohľadu štátny stavebný dohľad a zistil, že stavba garáže je už rozostavaná, bez právoplatného stavebného povolenia. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný nerešpektoval postavenie žalobcov ako účastníkov stavebného konania, keď vo veci bolo vydané napadnuté rozhodnutie napriek tomu, že so žalobcami ako účastníkmi v tomto konaní žalovaný nekonal. Tvrdili, že tak žalovaný, ako aj odvolací orgán žalovaného, nikdy nevylúčili žalobcov zo stavebného konania stavby garáže a nikdy nespochybnili ich postavenie a nepreukázali, že výstavba posudzovanej garáže sa žalobcov netýka. Vyslovili názor, že nadobudli podozrenie, že stavebný úrad opomenul so žalobcami ako účastníkmi konania konať zámerne, keď nielenže žalobcovia sa cítia ukrátení na svojich právach, ale je aj zarážajúce, že žalovaný, keďže dodatočne povolil stavbu napadnutým rozhodnutím, vyžadoval si aj vyjadrenie správcu toku Istebianka, Lesy SR, odštepný závod Námestovo, ktorý sa nachádza v blízkosti stavby garáže, pričom tok nie je v susedstve s parcelami, kde je garáž postavená, ale vyjadrenie tohto správcu považoval žalovaný za potrebné. I keď je preukázané, že správca toku sa nejednoznačne vyjadruje, že nie je priamym susedom k stavbe pozemku, kde garáž bude postavená, vydal odporúčanie k uvedenej stavbe. Žalobcovia tvrdili, že majú v susedstve pozemky a nehnuteľnosti, na ktorých majú postavené stavby, čo žalovaný nepovažoval za relevantné. Stavebnému úradu zdôrazňovali, že stavebníci v predchádzajúcom stavebnom konaní na povolenie garáže, ktorá nespĺňala parametre garáže pre motorové vozidlá do 3,5 t, keď v skutočnosti je postavená garáž na ťahač s návesom, darovali časť pozemkov svojej dcére L. Y. a to tak špekulatívne a účelovo, že oddelili časti parciel tak, aby stavba nesusedila s pozemkami, kde je tok Istebianky a pozemky a stavby žalobkyne v rade 2/ a vznikli tak parcely 518/2, 520/3, 520/4, 522/14, 519/4 a 519/5. I napriek tomu však žalovaný v tom období považoval žalobcov za účastníkov stavebného konania. Tvrdili, že v susedstve s garážou, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, majú postavené novostavby rodinných domov, v súlade s právoplatným stavebným povolením, stavebníci boli vždy účastníkom konania k stavbám žalobcov, aj napriek tomu, že stavebník na svojom pozemku nemal žiadne stavby. Poukazovali, že žalobca rekonštruoval rodinný dom č. XXX, ktorý je vzdialený od pozemku stavebníkov 50 m a nik nespochybňoval ich právo byť účastníkmi konania napriek vzdialenosti, ani napriek tomu, že v tom čase nemali stavebníci na svojom pozemku postavenú žiadnu stavbu. Žalobcovia podaním zo dňa 23.10.2015 žiadali, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalobcom v rade 1/ a 2/ dodatočné povolenie stavby garáže na pozemkoch CKN p. č. 518/1, 520/2, 520/1, 522/2, 519/3, 519/2 zo dňa 13.02.2015, ktoré žalovaný vydal stavebníkom a nahradiť trovy konania. Súčasne poukázali na listy vlastníctva k. ú. I., z ktorých vyplýva, že pozemky vo vlastníctve žalobcov susedia s pozemkami stavebníkov a zdôraznili, že podľa súčasnej právnej praxe sa za susediace pozemky považujú všetky pozemky v blízkosti pozemku, na ktorom má byť postavená stavba, nič na veci nemení ani to, že z vypočítavosti si stavebníci odčlenia pozemok tak, ako to urobili v geometrickom pláne a vytvoria nové pozemky, ktoré prepísali na svoju dcéru L. Y., rod. F. na LV č. XXXX, k. ú. I.. K návrhu sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 14.05.2015, v ktorom uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné. Poukázal, že v čase konania o dodatočnom povolení stavby žalobcovia nesplnili ani jednu z podmienok, ktoré by zakladali právo byť účastníkmi konania. S poukazom na § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona treba poznamenať, že žalobcovia nie sú a ani neboli vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa uskutočňovala stavba, ako ani susedného pozemku. Pokiaľ stavebníci odčlenili časť svojho pozemku a previedli ju na tretiu osobu, žalovanému ako stavebnému úradu neprislúcha posudzovať tento prevod vlastníctva, keď orgán štátnej správy na úseku správy katastra, po preskúmaní platnosti darovacej zmluvy, vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolil. Žalovaný zotrvával na stanovisku, že vzhľadom na vzdialenosť medzi pozemkami, na ktorých sa uskutočňuje stavba a pozemkami vo vlastníctve žalobcov, nemôžu byť žalobcovia nijakým spôsobom dotknutí na svojich vlastníckych právach a pokiaľ by aj táto podmienka nebola splnená, s poukazom na § 59 ods. 1 Stavebného zákona by to nemalo vplyv na to, že žalobcovia neboli účastníkmi stavebného konania, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd uznesením č.k. 20S/91/2015-38 zo dňa 28.05.2012 pribral do konania C. F. a L. F. (ďalej len „stavebníci" alebo „stavebník"). K návrhu sa vyjadrili účastníci konania (stavebníci) prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 24.06.2015, v ktorom uviedli, že vo veci sa jedná o ďalší z mnohých útokov žalobcov do práv stavebníkov, nesúhlasili s dôvodmi podanej žaloby, keď žalobcovia tvrdili, že C. F. a manželka boli vždy účastníkmi konania k stavbám žalobcov a že na svojich pozemkoch nemali vtedy žiadne stavby. Tvrdili, že toto tvrdenie nie je pravdivé, keď naviac žalovaný oznámením z 11.08.2014 začal voči ním ako účastníkom konania konanie o nepriznaní postavenia účastníka konania vo vzťahu k stavbe „rodinný dom s garážou pre stavebníkov G. F. a Y. A.", teda žalobcov v rade 1/ a 2/. Postup žalobcov aj v podanej žalobe smeruje k tomu, aby stavebníkom nebolo vydané stavebné povolenie. Konanie žalovaného pod č. 35/2012/632-TS1/A10, ktoré predchádzalo posudzovanému konaniu, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, nemá s napadnutým rozhodnutím žiadny súvis, jedná sa o samostatné, nové stavebné konanie. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/78/2009 zo dňa 26.04.2012 a uviedli, že pokiaľ žalobcovia sa cítili byť účastníkmi konania, mohli svoj zákonný nárok uplatniť a žiadať o priznanie postavenia účastníka konania. Poukázali, že žalobcovia nevyčerpali ani riadne opravné prostriedky voči napadnutému rozhodnutiu, preto považujú žalobu za predčasne podanú a žiadajú žalobný návrh zamietnuť, s poukazom na § 247 ods. 2 O.s.p. Podaním z 23.10.2015, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Žiline dňa 26.10.2015, žalobcovia žiadali, aby krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou vydať žalobcom dodatočné povolenie stavby „garáž" na pozemkoch KNC p. č. 518/1, 520/2, 522/2, 519/3, 519/2 zo dňa 13.02.2015, ktoré bolo žalovaným vydané stavebníkom C. F. a L. F., bytom I. XXX pod č. 58/2014/626TS1/A10. Následne písomným podaním zo dňa 26.10.2015, ktoré bolo krajskému súdu doručené 30.10.2015, žiadali žalobcovia, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcom dodatočné povolenie stavby garáže na pozemkoch KNC 518/1, 520/2, 520/1, 522/2, 519/3, 519/2 zo dňa 13.02.2015 pod č. 58/2014/626/TS1/A10. Podaním z 30.10.2015, ktoré bolo krajskému súdu doručené 02.11.2015 doplnili žalobcovia dôvody, na základe ktorých podali návrh. V tomto podaní tvrdili, že žalovaný nemá vypracovaný územný plán obce a má povinnosť prihliadať na existujúce stavby, na ktoré vydal stavebný úrad právoplatné stavebné povolenia v minulosti. To znamená, že ak stavebný úrad schválil výstavbu rodinných domov, priestorov na bývanie a oddych, tak mal v budúcnosti po stránke morálnej, estetickej a funkčnej, zabrániť výstavbe medzi týmito dvomi domami, stavbám určeným na parkovanie, údržbu kamiónov a stavebných strojov a nie takéto stavby povoľovať. Poukazovali na pôvodné konanie, ktoré sa týkalo povolenia predmetnej stavby č. 35/2012/632-TS1/A10 a rozhodnutie zo dňa 20.09.2013, ako aj rozhodnutie zo dňa 31.05.2011, ktoré vydal žalovaný pod č. A/2011/00429/SIN, v ktorom žalovaný požadoval projektovú dokumentáciu stavby garáže doplniť o riešenie terénnych úprav a konštatoval, že stavebníci majú rešpektovať ochranné pásma toku Istebianka podľa Vodného zákona č. 364/2014 Z.z., v ktorom boli požadované aj podmienky zo strany Lesov SR - zabezpečiť na parcele 519/3 terénne úpravy, aby nebol porušený prirodzený sklon toku a zachovať ochranné pásmo toku 5 metrov. Tvrdili, že tieto požiadavky vo vzťahu k stavebníkom skomplikovali riešenie projektovej dokumentácie, keď bolo jasné, že parcela 714/20 - vodná plocha dnes nie je vodnou plochou, pretože stavebníci v minulosti tok odklonili a dnes je zasypaný stavebným odpadom a hlinou a stavebníci si tu parkujú svoje vozidlá na podnikanie v autodoprave. Preto v snahe vyhnúť sa ďalším komplikáciám stavebníci prepísali darovacou zmluvou parcelu 519/3, jej časť od toku 714/20 na dcéru a dňa 23.04.2013 oznámili nové skutočnosti dôležité pre rozhodnutie v stavebnom konaní, oznámili, že došlo k zmene vlastníctva k pozemkom, ktoré sú priľahlé k pozemkom, na ktorých má byť realizovaná výstavba, v dôsledku čoho už nebol potrebný ani súhlas obvodného úradu životného prostredia a žalobcovia tým stratili z pohľadu žalovaného postavenie účastníkov stavebného konania. Takýto prevod vyhodnotili žalobcovia za účelový, keď stavebníci previedli časť pozemku na dcéru L. Y., rod. F., v dôsledku čoho znemožnili žalobcom byť vlastníkmi priamo susediacich pozemkov so stavbou, na ktorej má byť povolená stavba. V dôsledku toho aj žalovaný konal, keď vydal stavebníkom stavebné povolenie a so žalobcami nekonal. Poukázali na stanovisko Lesov SR v konaní, ktoré vydali súhlas na stavbu garáže, ale trvali na tom zachovať platnú katastrálnu mapu, riešiť spevnenie brehu, nakoľko jedná sa o výstavbu na parkovanie ťažkých strojov. Pokiaľ žalovaný argumentuje v rozhodnutí, že stavbou garáže sa nezmení užívanie susedných stavieb a pozemkov, nakoľko tam kamióny parkujú už teraz a parkovali aj v čase, keď žalobcovia predmetné domy stavali, poukázali na svoje vyjadrenia, v čom vadí žalobcom užívanie pozemkov na parkovanie, v dôsledku povolenia garáže to, že na týchto pozemkoch budú parkovať, prekladať tovar a budú sa realizovať odchody a príchody kamiónov, pričom už v minulosti na tento problém upozorňovali žalovaného a žalovaný v rozhodnutí č. 24/2005-06/408-TS5/A10 z 02.09.2008 nariadil stavebníkom neužívať plochu ako parkovisko, nakoľko tieto pozemky sa podľa rozhodnutia o terénnych úpravách mali vyrovnať a zahumusiť. Po ohliadke však bolo zistené, že sa plochy využívajú na parkovisko, stavebný úrad konštatoval, že neboli splnené podmienky tohto rozhodnutia a plochy sa nevyužívajú v súlade s týmto rozhodnutím. Žalobcovia pritom na susediacich pozemkoch stavali rodinné a záhradné domy, pričom ani oni ako vlastníci susedných parciel nikdy nedali súhlas s takýmto užívaním parciel a nesúhlasili s tým, aby pri ich rodinných domoch vzniklo parkovisko na kamióny a stavebné stroje. Tvrdili, že sú poškodení ako vlastníci susediacich pozemkov bez ohľadu na to, v akej vzdialenosti je garáž povolená a postavená. Poškodená je žalobkyňa v rade 2/ tým, že v súvislosti so stavebnými úpravami týkajúcimi sa dodatočného stavebného povolenia, pri vykonaní nepovolených terénnych úprav zasypal žalobkyni vlastniaci pozemok, nápravy je nútená domáhať sa súdnou cestou v konaní č. 5C/91/2015 Okresného súdu Dolný Kubín. Stavba garáže je v rozpore s existujúcou zástavbou jednak jej vzhľadom, ale aj jej využitím. Žalobcovia nechápu, ako je možné, že žalovaný dodatočne schváli bez povolenia postavenú čiernu stavbu plechovej garáže veľkých rozmerov (8 x 16 metrov s výškou približne 6,5 metra), keď je zrejmé, že nejde o stavbu nízkej garáže na súkromné použitie pre vozidlá tak, ako je to uvedené v stavebnom povolení do 3,5 tony, ale v skutočnosti ide o priemyselnú halu. V tejto hale a aj v jej blízkosti stavebníci parkujú stavebné stroje, bagre, kamióny, opravujú ich v časných ranných hodinách a neskorých nočných hodinách hlavne v zimnom období, spôsobujú hluk, prach a podobne z dôvodu, že garáž nebola postavená a nie je využívaná tak, ako bola naprojektovaná pre vozidlá do 3,5 tony, ale pre kamióny, ťažké zemné a iné stroje, ktorých hlučnosť a splodiny žalobcov ruší v pokojnom užívaní rodinných domov a znižuje kvalitu bývania. Žalobca v rade 1/ je vlastníkom aj nehnuteľností LV č. XXX, k. ú. I. - parcely 517/1, 514/56, susediacich s pozemkami, od ktorých odvodzuje status poškodeného vlastníka, na ktorých stojí garáž, teda 518 a 519/2. Na jeho postavení účastníka stavebného konania nemá vplyv ani fakt, že medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov v rade 1/ a pozemkami, na ktorých je dodatočne povolená stavba, sa nachádza pozemok 519/1, ktorý tvorí veľmi úzku parcelu priliehajúcu k susediacim pozemkom. Má za to, že žalobca v rade 1/ má status účastníkov konania, lebo pozemky, ktoré vlastní vo vzťahu k pozemkom, na ktorých je povolená stavba, majú charakter susediacich pozemkov a charakter stavby poškodzujú kvalitu bývania žalobcu v rodinnom dome, záhradnom dome a v blízkosti stavby, a to umiestnením, charakterom a využívaním stavby, ako aj jej rozmermi. Ďalej poukazoval na to, že v skoršom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, žalovaný so žalobcom v rade 1/ konal ako s účastníkom konania a obštrukcie zo strany stavebníkov, ktoré stavebný úrad nekriticky prijal, nemôžu byť dôvodom, že tento status účastníka stavebného konania žalobca automaticky stratí. Vo vzťahu k žalobkyni v rade 2/, ktorá je vlastníčkou pozemkov zapísaných na LV č. XXX, k. ú. I., susediace s pozemkami, ktoré boli vlastníkmi prepísané na ich dcéru, má na týchto pozemkoch postavený záhradný domček a má za to, že tiež je účastníčkou konania. Krajský súd uznesením č.k. 20S/91/2015-43 z 01.06.2015, na základe dispozitívneho úkonu žalobcov, súd konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.06.2015. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Podľa § 250b ods. 3 O.s.p. súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. Podľa § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Podľa § 88a ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Z obsahu súdneho spisu - z výpisu LV č. XXX, k. ú. I., krajský súd mal preukázané, že žalobca v rade 1/ je okrem iného vlastníkom CKN p. č. 514/56 v celosti o výmere 178 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcely 517/1 o výmere 1249 m2 - záhrady, ako aj parcely 516/2 o výmere 94 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej má postavený rodinný dom. Žalobkyňa v rade 2/ je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. I., a to CKN parcely 521/3 o výmere 29 m2 - trvalé trávne porasty, 521/4 o výmere 18 m2 - trvalé trávne porasty, 522/3 o výmere 817 m2 - trvalé trávne porasty a 522/5 o výmere 294 m2 - ostatné plochy, všetko v celosti. Z pripojeného administratívneho spisu krajský súd mal preukázané, že napadnutým rozhodnutím podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad dodatočne povolil stavebníkom postavenie garáže na KN 518/1, 520/2, 520/1, 522/2, 519/3, 519/2. Z obsahu predloženého administratívneho spisu, ako aj tvrdenia žalovaného v konaní, mal preukázané, že správny orgán so žalobcami v rade 1/ a 2/ nekonal, nedoručoval im oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby z 27.01.2015 a ani napadnuté rozhodnutie. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je aj spis týkajúci sa konania, ktoré viedol žalovaný ako stavebný úrad pod č. 35/2012/632-TS1/ A10 a rozhodnutie z 20.09.2013, ktorým (stavebným povolením) povolil stavebníkom garáž na pozemku 518/1, 520/2, 520/1, 522/2, 519/3 a 519/2, k. ú. I.. Toto rozhodnutie tak, ako vyplýva aj z obsahu žaloby a administratívneho spisu, bolo vydané v zlúčenom územnom a stavebnom konaní, na základe žiadosti stavebníkov podanej dňa 07.11.2012. V tomto konaní, ktoré začal žalovaný oznámením o začatí stavebného konania v zlúčenom a územnom stavebnom konaní a nariadení ústneho pojednávania zo dňa 16.01.2013, žalovaný konal aj so žalobcom v rade 1/, ktorému aj toto oznámenie doručoval, čo je zrejmé z obsahu oznámenia a doručenky potvrdzujúcej jeho prevzatie a oznámenie doručoval aj žalobkyni v rade 2/, čo potvrdzuje pripojená doručenka. Krajský súd mal preukázané, že správny orgán konal so žalobcami 1/ a 2/ a stavebné povolenie doručoval právnemu zástupcovi žalobcov v rade 1/ a 2/ JUDr. Miroslavovi Bachyncovi. Následne nadriadený orgán - Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a byt. politiky rozhodnutím č. OÚ-ZA-OVBP2/V/2014/00190/PAV zo dňa 10.02.2014 stavebné povolenie z 20.09.2013 zrušil a vec vrátil na nové konanie. Po zrušení stavebného povolenia z 20.09.2013, žalovaný pod č. 2014/311 zo dňa 25.06.2014 oznámil žalobcom v rade 1/ a 2/, že začína konanie podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku o nepriznaní ich účastníctva v konaní. Následne rozhodnutím č. 35/2012/632- TS1/A10 z 08.12.2014 začaté stavebné konanie na stavbu garáže s navrhovaným umiestnením na pozemkoch KN p. č. 518/1, 520/2, 520/1 a 522/2, 519/3 a 519/2, k. ú. I., zastavil. Zákonodarca predpoklady pre postup podľa § 250b ods. 2 O.s.p. v prípade podanej žaloby viaže iba na zistenie skutočností, či žalobcovia mali status účastníkov správneho konania a či napadnuté rozhodnutie im bolo doručené. Iné zákonné predpoklady k realizácii postupu, ktorým súd ukladá správnemu orgánu doručiť správne rozhodnutie žalobcovi zákonodarca neupravuje. Konanie o dodatočnom povolení stavby upravené v § 88a a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. je samostatným konaním upraveným v druhej časti tohto zákona označenej ako „Stavebný poriadok" v oddiele 8 označenom ako „Údržba stavieb a ich odstraňovanie". V § 88a cit. normy zákonodarca komplexne upravil podmienky konania o dodatočnom povolení stavby. Zo systematizácie zákona č. 50/1976 Zb. je zrejmé, že zákonodarca v druhej časti zákona označenej ako „Stavebný poriadok" v oddiele 4 upravil Povoľovanie stavieb, zmien stavieb a udržiavacích prác, kde konkrétne v § 60 - 65 upravil podmienky stavebného konania, v § 59 účastníkov stavebného konania a v § 66 - 70 podmienky vydania stavebného povolenia. Keďže konanie o dodatočnom povolení stavby je samostatným konaním, súd bol povinný preskúmať, či v konaní podľa § 88a Stavebného zákona mali žalobcovia v rade 1/ a 2/ status účastníkov správneho konania. Ako súd už uviedol vyššie, aj na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane použijú ustanovenia upravujúce povoľovanie stavieb, stavebné konanie a teda aj účastníctvo v konaní. Ustanovenie § 59 zákona č. 50/1976 Zb. upravuje, že účastníkmi stavebného konania, teda aj konania o dodatočnom povolení stavby, sú okrem stavebníka aj osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Vychádzajúc z údajov katastra nehnuteľností, krajský súd zistil, že pozemky vo vlastníctve žalobcu v rade 1/ - CKN p. č. 517/1 a 514/56 nie sú bezprostredne susediacimi (nemajú spoločnú hranicu) s parcelami (niektorých), na ktorých bola garáž povolená (parcely 518/1, 519/2, 519/3), nakoľko medzi nimi je umiestnená parcela 519/1, ktorá je vedená vo vlastníctve stavebníkov v celosti tak, ako vyplýva z LV č. XXX, k. ú. I.. Obdobne medzi týmito parcelami je umiestnená aj parcela 519/5, ktorá na LV č. XXXX, k. ú. I. je vedená v celosti vo vlastníctve L. Y., rod. F., ktorá podľa tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ je dcérou stavebníkov. I keď žalobca v rade 1/ nepreukázal, že hranice jeho pozemkov bezprostredne susedia s pozemkami, na ktorých bola v časti povolená stavba, vzhľadom na skutočnosť, že hranicu medzi týmito pozemkami tvorí, v prevažnej miere, parcela 519/1 (úzka parcela o výmere 15 m2 nadväzujúca na parcelu 518/1, tvoriaca hranicu s pozemkom 517/1), ktorá je vo vlastníctve stavebníkov (i keď nebola predmetom vydaného stavebného povolenia a na nej nebola povolená stavba), pozemky, na ktorých je umiestnená stavba, majú charakter susediacich pozemkov s pozemkami žalobcu v rade 1/, preto má žalobca v rade 1/ status účastníka stavebného konania. Krajský súd zdôrazňuje, že zakreslenie parcely 519/1 v katastrálnej mape, jej rozmery, situovanie, tvar a samotná výmera, nemôže spôsobiť zánik, resp. neexistenciu statusu žalobcu v rade 1/ ako účastníka posudzovaného stavebného konania. Iba v prípade, keby pozemky vo vlastníctve žalobcu v rade 1/ - 517/1 a 514/56 a pozemky, na ktorých je čiastočne dodatočne povolená stavba, delila parcela vo vlastníctve stavebníkov alebo iného subjektu, ktorá vzhľadom na jej situovanie v teréne (tvar, výmeru, technické parametre, resp. iné parametre, napr. vzdialenosť hranice parcely 519/1 od hraníc parciel vo vlastníctve žalobcu), iba tieto skutočnosti v posudzovanej veci by mohli byť dôvodom pre prehodnotenie skutočností, či žalobcovi v rade 1/ status účastníka posudzovaného správneho konania prináleží a teda či v dôsledku týchto skutočností je na svojich užívacích a vlastníckych právach, vzhľadom na vlastníctvo k pozemkom a rodinnému domu, ktorý je postavený na parcele 516/2 a 516/3, dotknutý na svojich právach. V konaní nebolo preukázané, že by parcela 519/1, ktorá je zakreslená v katastrálnej mape a je vo vlastníctve stavebníkov, znamenala a bola dôsledkom toho, že žalobca nemôže byť na svojich vlastníckych a užívacích právach vo vzťahu k pozemkom a nehnuteľnostiam, ktoré v susedstve posudzovanej stavby vlastní, ukrátení dodatočne povolenou stavbou. Vo vzťahu k žalobkyni v rade 2/ krajský súd zistil, že žalobkyňa v rade 2/ je vlastníčkou parciel 521/1, 521/4, 521/3, 522/5, ktoré susedia a parcelami 518/2, 520/3, 520/4 vo vlastníctve L. Y., rod. F., ktorá je dcérou stavebníkov a nadobudla vlastníctvo k týmto pozemkom, darovacou zmluvou zo dňa 19.02.2013 odvkladovanou pod č. V195/13 a to až potom, čo stavebníci doručili žiadosť o stavebné povolenie v zlúčenom územnom a stavebnom konaní na stavbu dvojgaráže (doručená na Obecný úrad Istebné dňa 07.11.2012) i keď pred vydaním stavebného povolenia z 20.09.2013, ako i dodatočného povolenia vydaného 13.02.2015. Bolo potrebné posúdiť, či napriek tomu, že žalobkyňa v rade 2/ v čase vydania napadnutého rozhodnutia nevlastnila pozemky, ktoré by bezprostredne susedili s pozemkami, na ktorých je povolená stavba, či môžu byť užívacie a vlastnícke práva žalobkyne v rade 2/ dotknuté a teda či z tohto titulu jej prináleží status účastníčky stavebného konania. Vo vzťahu k žalobkyni v rade 2/ bolo v konaní preukázané, že nie je vlastníčkou priamo susediacich pozemkov, na ktorých bola povolená stavba, avšak medzi hranicou pozemkov, ktoré vlastní a pozemkami, na ktorých je povolená stavba, sú umiestnené pozemky vo vlastníctve dcéry stavebníkov. V konaní krajský súd mal preukázané, že k prevodu týchto pozemkov zo stavebníkov došlo po podaní žiadosti na stavbu dvojgaráže po 07.11.2012. Žalobkyňa v rade 2/ jednoznačne v čase podania žiadosti stavebníkov o vydanie stavebného povolenia na stavbu dvojgaráže vlastnila pozemky, ktoré bezprostredne boli susediacimi pozemkami s pozemkami stavebníkov, na ktorých bola povolená stavba. Vyčlenenie časti pozemkov pri hranici s pozemkami vo vlastníctve žalobkyne v rade 2/, na dcéru stavebníkov, súd vyhodnotil (a to po podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia), ako účelové, v dôsledku ktorého nemôže žalobkyňa stratiť a nemohla stratiť status účastníka správneho konania, ktorý jednoznačne v čase začatia konania, podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia dňa 07.11.2012 mala, v dôsledku čoho aj správny orgán - žalovaný s ňou konal a stavebné povolenie, ktoré bolo vydané 20.09.2013, síce následne zrušené druhostupňovým správnym orgánom, jej aj doručoval. Z tohto dôvodu má krajský súd za to, že žalobkyňa v rade 2/ je vlastníčkou susediacich pozemkov s pozemkami stavebníkov, na ktorých je povolená stavba a prináleží jej status účastníka stavebného konania. Krajský súd zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu a fotodokumentácie, ktorá je jeho súčasťou, nie je spochybnené tvrdenie žalobcov v rade 1/ a 2/, že dodatočne povolená stavba nespĺňa náležitosti dvojgaráže pre parkovanie vozidiel do 3,5 tony. Aj vizuálne z projektovej dokumentácie sa súdu javí toto tvrdenie žalobcov v rade 1/ a 2/ za pravdepodobné. S touto námietkou je povinný žalovaný sa v ďalšom konaní vysporiadať, pokiaľ bude doručené rozhodnutie žalobcom a podajú opravný prostriedok, má možnosť žalovaný aj v rámci autoremedúry prípadnému odvolaniu žalobcov v rade 1/ a 2/ vyhovieť, resp. z hľadiska dvojinštančnosti konania odvolací orgán, nakoľko konanie prvo a druhostupňového správneho orgánu aj v konaní o dodatočnom povolení stavby tvorí jeden celok, sa námietkou zaoberať. Pokiaľ by bolo preukázané, že dodatočne povolená stavba je stavbou, ktorá umožňuje garážovanie ťažkej techniky, kamiónov, teda nielen vozidiel do 3,5 tony, tak ako to tvrdil žalobca, tak bez ohľadu na to, či žalobcovia sú vlastníkmi susediacich pozemkov vo vzťahu k povolenej stavbe, vzhľadom na to, že žalobca v rade 1/, v blízkosti povolenej stavby, užíva rodinný dom spolu so záhradou a priľahlými pozemkami, ktoré užíva spolu rodinným domom a nehnuteľnosťami, obdobne žalobkyňa v rade 2/, ktorá má na svojich pozemkoch postavenú chatku a užíva aj tieto pozemky, za tejto situácie, by bol daný status žalobcov v rade 1/ a 2/ ako účastníkov správneho konania aj z toho dôvodu, že vzhľadom na charakter dodatočne povolenej, už postavenej stavby - stavby dvojgaráže, nemožno vylúčiť, že by dodatočným povolením stavby tak, ako je postavená a situovaná, práva a právom chránené záujmy žalobcov nielen ako vlastníkov susediacich pozemkov, ale aj ako vlastníkov iných nehnuteľností, ktoré sa v susedstve povolenej stavby, nachádzajú, mohli byť povolenou stavbou a jej užívaním priamo dotknuté. Krajský súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 10/04 zo 06.02.2008, ktorý konštatoval, že „zo samotného výrazu legitímne očakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávanie je užšou kategóriou práva ako právna istota. Štát môže vertikálnym mocenským zásahom, napr. náhlou zmenou pravidiel, na ktorej sa súkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom porušiť legitímne očakávanie ako princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci, vrátane parlamentu, sú podriadený ústave a jej princípom. Ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať." I keď citovaný ústavný nález nerieši konkrétnu právnu situáciu účastníkov preskúmavaného konania, je potrebné konštatovať, že princípom právneho štátu sú predovšetkým povinné riadiť sa orgány verejnej moci pri výkone verejnej správy. Princíp legitímneho očakávania, ktorý je užšou kategóriou ako princíp právnej istoty, je povinný pri svojej rozhodovacej činnosti aplikovať aj žalovaný ako orgán verejnej správy. Týmto základným princípom štátu sa žalovaný neriadil, keď sa odchýlil od svojho postupu, ktorý aplikoval v konaní, ktoré bezprostredne predchádzalo konaniu (v konaní, ktoré predchádzalo posudzovanému konaniu so žalobcami v rade 1/ a 2/ ako s účastníkmi správneho konania žalovaný konal), ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby na takýto postup mal objektívne dôvody a bez toho, aby jeho postup bolo možné, vzhľadom na posudzovanú skutkovú a právnu situáciu, zo strany žalobcov 1/ a 2/, aj predvídať. Povinnosťou správnych orgánov vyplývajúcou z § 59 zákona č. 50/1976 Zb. je konať so všetkými účastníkmi stavebného konania, a to aj v konaní o dodatočnom povolení stavby. Z úradnej povinnosti je správny orgán v stavebnom konaní povinný konať s osobami, ktorých vlastnícke alebo iné práva povolením stavby môžu byť dotknuté. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli zistené zo správneho spisu, keď správny orgán nekonal so žalobcami v rade 1/ a v rade 2/ ako s účastníkmi konania a napadnuté rozhodnutie im nebolo doručené, teda nepostupoval v súlade s ustanovením § 59 Stavebného zákona, krajský súd žalovanému, podľa ust. § 250b ods. 2 O.s.p., uložil povinnosť doručiť, v určenej lehote, žalobcom v rade 1/ a v rade 2/, správne rozhodnutie uvedené vo výroku uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný (§ 250b ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 druhá veta O.s.p.).