Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/91/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200414 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200414.4 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcov 1/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. č. XXX, 2/ Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. č. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom XXX XX U. č. XXX, proti žalovanému: Obec Istebné, so sídlom 027 53 Istebné, za účasti účastníkov konania: 1/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. č. XXX, 2/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. č. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom D. XXXX/XX, R. B., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp. zn. 58/2014/626 TS1/A10 zo dňa 13.02.2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom na účet právneho zástupcu trovy konania v celkovej výške 332,51 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 262,51 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ostatní účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia Obce Istebné č. 58/2014/626 TS1/A10 zo dňa 13.02.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“, „preskúmavané rozhodnutie“, „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný ako stavebný úrad vydal dodatočné povolenie pre stavebníkov C. F. a L. F., bytom I., na postavenie garáže na CKN parcele č. 518/1, 520/2, 520/1, 522/2, 519/3, 519/2, nachádzajúcich sa v k. ú. I.. Poukázali, že správny orgán so žalobcami, ktorí majú status účastníkov stavebného konania nekonal i napriek tomu, že v predchádzajúcom konaní žalovaného pod č. 35/2012/635-TS1/A10 rozhodnutím zo dňa 20.09.2013 žalovaný povolil uvedeným stavebníkom stavbu garáže na CKN parcele č. 518/1, 520/2, 520/1, 522/5, 519/3 a 519/2, k. ú. I. a so žalobcami konal, a teda nemal pochybnosť o ich statuse účastníkov konania. Poukázali, že stavebné povolenie zo dňa 20.09.2013 napadli odvolaním na nadriadenom orgáne - Okresom úrade Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý rozhodnutím č. OÚ-ZA-OVBP2/V/2014/00190/PAV zo dňa 10.02.2014 stavebné povolenie z 20.09.2013 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Následne žalovaný doručil žalobcom oznámenie o začatí konania o nepriznaní postavenia účastníka konania pod sp. zn. 2014/311 zo dňa 25.06.2014, v ktorom uviedol, že stavba garáže bude umiestnená v takej vzdialenosti od parciel vo vlastníctve žalobcov, že vlastnícke práva žalobcov nebudú priamo dotknuté, a preto rozhodol, že žalobcov ako účastníkov do uvedeného konania nepripúšťa. Následne žalovaný rozhodnutím z 08.12.2012 pod sp. zn. 35/2012/632-TS1/A10 zastavil stavebné konanie na stavbu garáže z dôvodu, že dňa 02.12.2014 uskutočnil orgán štátneho stavebného dohľadu štátny stavebný dohľad a zistil, že stavba garáže je už rozostavaná, bez právoplatného stavebného povolenia. Žalobcovia tvrdili, že tak žalovaný, ako aj odvolací orgán žalovaného, nikdy nevylúčili žalobcov zo stavebného konania stavby garáže a nikdy nespochybnili ich postavenie a nepreukázali, že výstavba posudzovanej garáže sa žalobcov netýka. Žalobcovia tvrdili, že majú v susedstve pozemky a nehnuteľnosti, na ktorých majú postavené stavby, čo žalovaný nepovažoval za relevantné. Stavebnému úradu zdôrazňovali, že stavebníci v predchádzajúcom stavebnom konaní na povolenie garáže, ktorá nespĺňala parametre garáže pre motorové vozidlá do 3,5 t, keď v skutočnosti je postavená garáž na ťahač s návesom, darovali časť pozemkov svojej dcére L. Y., a to tak špekulatívne a účelovo, že oddelili časti parciel, aby stavba nesusedila s pozemkami, kde je tok Istebianky a pozemky a stavby žalobkyne v rade 2/ a vznikli tak parcely 518/2, 520/3, 520/4, 522/14, 519/4 a 519/5. I napriek tomu však žalovaný v tom období považoval žalobcov za účastníkov stavebného konania. Tvrdili, že v susedstve s garážou, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, majú postavené novostavby rodinných domov, v súlade s právoplatným stavebným povolením, stavebníci boli vždy účastníkom konania k stavbám žalobcov, aj napriek tomu, že stavebník na svojom pozemku nemal žiadne stavby. Poukazovali, že žalobca rekonštruoval rodinný dom č. 222, ktorý je vzdialený od pozemku stavebníkov 50 m a nik nespochybňoval ich právo byť účastníkmi konania napriek vzdialenosti, ani napriek tomu, že v tom čase nemali stavebníci na svojom pozemku postavenú žiadnu stavbu. Žalobcovia podaním zo dňa 23.10.2015 žiadali, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalobcom v rade 1/ a 2/ dodatočné povolenie stavby garáže na pozemkoch CKN p. č. 518/1, 520/2, 520/1, 522/2, 519/3, 519/2 zo dňa 13.02.2015, ktoré žalovaný vydal stavebníkom a nahradiť trovy konania. Súčasne poukázali na listy vlastníctva k. ú. I., z ktorých vyplýva, že pozemky vo vlastníctve žalobcov susedia s pozemkami stavebníkov a zdôraznili, že podľa súčasnej právnej praxe sa za susediace pozemky považujú všetky pozemky v blízkosti pozemku, na ktorom má byť postavená stavba, nič na veci nemení ani to, že z vypočítavosti si stavebníci odčlenia pozemok tak, ako to urobili v geometrickom pláne a vytvoria nové pozemky, ktoré prepísali na svoju dcéru L. Y., rod. F. na LV č. XXXX, k. ú. I.. Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie žalobcu ako žalobu v zmysle § 249 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a ďalej v konaní postupoval podľa § 247 a nasl. O.s.p., t.j. podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. - Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 118 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuj inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. Tvrdenie žalobcov, že žalovaný v stavebnom konaní so žalobcami nekonal ako s účastníkom konania, posúdil súd ako tvrdenie v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p, t.j. že rozhodnutie správneho orgánu nebolo žalobcom doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 20S/91/2015-80 zo dňa 16.11.2015, právoplatným dňa 20.11.2015, uložil žalovanému - Obci Istebné povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie Obce Istebné č. 58/2014/626 TS1/A10 z 13.02.2015 o dodatočnom povolení stavby garáže na KNC p. č. 518/1, 520/2, 520/1, 522/2, 519/3, 519/2, k. ú. I., a to v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Inštitút správneho súdnictva predstavuje realizáciu ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Z právomoci súdu nemôže byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. V prípade žalôb podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. predmetom prieskumu okrem iného musí byť právoplatné rozhodnutie, individuálny správny akt, proti ktorému boli v správnom konaní vyčerpané riadne opravné prostriedky, ktoré zákon pripúšťa. V zmysle ust. § 53 a § 54 ods. 1, 2 Správneho poriadku v spojení s § 118, § 140 Stavebného zákona sa proti prvostupňovému rozhodnutiu - stavebnému povoleniu je možné odvolať v lehote 15 dní podaním odvolania u orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni. O odvolaní rozhodoval obvodný úrad v sídle kraja, ktorý od 01.01.2013 na základe zákona č. 345/2012 Z.z., ktorým boli o. i. zrušené krajské stavebné úrady, prevzal ich právomoci. Zákonom č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov boli zrušené obvodné úrady a obvodné úrady špecializovanej štátnej správy a ich pôsobnosť prevzalo 72 novozriadených okresných úradov, teda o odvolaní proti rozhodnutiu obce ako stavebného úradu rozhoduje v druhom stupni okresný úrad. Základnou podmienkou konania v správnom súdnictve je vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, ktorá zo strany žalobcov nebola splnená a ani nemohla byť splnená, keďže až na základe rozhodnutia súdu bola žalovanému uložená povinnosť doručiť im prvostupňové správne rozhodnutie. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia sa domáhali preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré nemôže byť predmetom prieskumu v správnom súdnictve (s výnimkou § 247 ods. 3 O.s.p., o ktorú sa v danom prípade nejedná), súd konanie pri aplikácii § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. V tomto súdnom konaní je bez právneho významu, či po doručení napadnutého rozhodnutia v zmysle uznesenia tunajšieho súdu č. k. 20S/91/2015-80 zo dňa 16.11.2015 žalobcovia podajú odvolanie v rámci stavebného konania. Tento úkon je plne v dispozičnej sfére žalobcov. Súd nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie, pokiaľ neboli vyčerpané opravné prostriedky, ktoré zákon preň pripúšťa a aj v prípade, že žalobcovia vyčerpajú opravné prostriedky a budú trvať na preskúmaní druhostupňového rozhodnutia v správnom súdnictve, musia podať novú samostatnú žalobu. O trovách konania súd rozhodol primerane podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V predmetnom konaní, napriek tomu, že konanie bolo zastavené, boli žalobcovia úspešnými účastníkmi konania, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania. V predmetnej veci sa jedná o špecifický prípad, keď súd vzal do úvahy, že žalobcovia využili svoje ústavné právo podať žalobu v správnom súdnictve (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR), ktorú za istých podmienok môže podať aj opomenutý účastník konania a domáhať sa cestou správneho súdnictva odstránenia vád v postupe správneho orgánu. Súd vychádzal z vyčíslenia trov konania, ktoré právny zástupca žalobcu špecifikoval na výzvu súdu podľa § 151 ods. 4 O.s.p. v podaní zo dňa 25.04.2016. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby v celkovej výške 420,02 Eur: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (09.04.2015) - 64,53 Eur, 2. žaloba (15.04.2015) - 64,53 Eur, 3. doplnenie návrhu (30.10.2015) - 64,53 Eur, 4. stanovisko navrhovateľa (05.11.2015) - 64,53 Eur; a ďalej z náhrady hotových výdavkov - režijný paušál 4 x 8,39 Eur a 20 % DPH. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ"). Výpočtový základ pre rok 2015 predstavuje sumu 839 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v znení účinnom od 01.06.2009 je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcov a priznal žalobcom náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky, pričom vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť a zároveň v súlade s dispozičnou zásadou súd nemôže priznať náhradu trov nad rámec návrhu. Súd priznal žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava veci zo dňa 09.04.2015, ako vyplýva z plnomocenstva priloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky, vo výške 64,53 Eur, 2. písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 15.04.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 64,53 Eur, 3. písomné podanie na súd - stanovisko zo dňa 05.11.2015 vo výške 64,53 Eur v súlade s § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky. Odmena za úkony právnej služby spolu 193,59 Eur mesačne. Ďalej súd priznal v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky náhradu hotových výdavkov, tzv. režijný paušál za rok 2015 - 3 x 8,39 Eur; režijný paušál spolu 25,17 Eur. Čo sa týka podania žalobcu - doplnenie návrhu zo dňa 30.10.2015, jednalo sa o doplnenie nesplnenej povinnosti zo strany žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, pričom uvedené tvrdenia mali byť už obsahom podanej žaloby, za ktorú súd odmenu priznal, a preto súd tieto ďalšie trovy za doplnenie návrhu nepovažoval za hospodárne. Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 43,75 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady. Overením identifikačného čísla P na www stránke ? http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/vatResponse.html? mal súd preukázané, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 262,51 Eur považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. Žalovaný a pribratí účastníci konania nemajú v správnom súdnictve právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. V Žiline, dňa 26. apríla 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková