Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoZm/13/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111237350 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111237350.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobkyne: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. D. XXXX/XX, XXX XX U., štátnej občianky SR, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou, so sídlom J. M. H. XXX/XX, XXX XX U., proti žalovanému: F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. D. XXXX/XX, XXX XX U., štátnemu občanovi SR, v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 33.193,92 Eur s príslušenstvom, o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/4/2012-105 zo dňa 11. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/4/2012-105 zo dňa 11. novembra 2014 p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 895,55 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Genovévy Hlásnikovej, advokátky, so sídlom J. M. H. XXX/XX, XXX XX U.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd ponechal v platnosti v celom rozsahu zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 20Zm/119/2011-16 zo dňa 19.04.2012. O trovách spojených s konaním o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na účet právnej zástupkyne žalobkyne trovy konania o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 20Zm/119/2011-16 zo dňa 19.04.2012 vo výške 826,51 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okresný súd poukázal na to, že žalobkyňa na odôvodnenie svojho nároku uviedla, že žalovaný vystavil dňa 18.11.2008 v Žiline vlastnú zmenku, na základe ktorej sa zaviazal žalobkyni zaplatiť sumu 1.000.000,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 33.193,92 Eur, v deň splatnosti zmenky 15.04.2009 v I. I., a.s., pobočka Žilina na označené číslo účtu žalobkyne, pričom svoj záväzok z vystavenej zmenky žalovaný nesplnil. Okresný súd vydal dňa 19.04.2012 zmenkový platobný rozkaz č.k. 20Zm/119/2011-16, proti ktorému žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal námietky. Na prejednanie podaných námietok žalovaným bolo nariadené pojednávanie na deň 11.11.2014, ktorého sa žalovaný nezúčastnil. Žalovaný mal doručenie predvolania na termín pojednávania riadne a včas vykázané, pričom písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.11.2014 oznámil, že nariadeného pojednávania sa nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Pretože obsahom písomného ospravedlnenia žalovaného na nariadenom termíne pojednávania nebola žiadosť o odročenie pojednávania, okresný súd považoval podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného za splnené. Na nariadenom pojednávaní dňa 11.11.2014 právna zástupkyňa žalobkyne predložila písomné vyjadrenie k námietkam žalovaného s tým, že zotrvala na podanom návrhu a žiadala, aby okresný súd v celom rozsahu ponechal v platnosti vydaný zmenkový platobný rozkaz. Okresný súd po vykonanom dokazovaní za aplikácie čl. I § 75, § 77 ods. 1, 2, 3, § 78 ods. 1, § 4, § 46 ods. 2, § 48 ods. 1, § 53 ods. 1, § 70 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“) poukázal na to, že predmetom prejednania na nariadenom pojednávaní dňa 11.11.2014 boli námietky žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu vydanému v tejto veci dňa 19.04.2012 pod č.k. 20Zm/119/2011-16. Námietky žalovaný podal v písomnom podaní zo dňa 23.05.2012, doručenom okresnému súdu dňa 24.05.2012 (č.l. 17 spisu). K námietke žalovaným, že k návrhu nebola pripojená protestná listina, hoci na zmenke nie je uvedená doložka „bez protestu“, a preto zmenka nemohla byť predložená na vydanie zmenkového platobného rozkazu, okresný súd s odkazom na Čl. I § 53 ods. 1 v spojení s ust. § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. uviedol, že protest je prostriedkom zachovania práv zo zmenky voči nepriamym dlžníkom. Práva majiteľa zmenky voči priamym dlžníkom, t.j. aj voči vystaviteľovi zmenky vlastnej, nie sú nevykonaním protestu dotknuté. Uvedené znamená podľa záveru okresného súdu, že aj v prípadoch, ak by bolo celkom nepochybné, že k protestácii zmenky pre neplatenie vôbec nedošlo, nie je tým majiteľ zmenky nijak nepriaznivo dotknutý, čo sa týka jeho vzťahu k priamym dlžníkom. Z uvedeného dôvodu mohli zaniknúť len jeho práva na postih proti dlžníkom nepriamym. K námietke žalovaným, že žalobkyňa ho na zaplatenie listiny označenej ako „zmenka“ nikdy nevyzvala, okresný súd predmetnú námietku vyhodnotil ako námietku, že zmenka nebola žalovanému predložená k plateniu. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na čl. I § 46 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., v zmysle ktorého je na dlžníkovi, aby preukázal, že zmenka nebola predložená riadne a včas na platenie bez ohľadu na problémy so zabezpečením takéhoto dôkazu spojené. Pokiaľ nie je dlžník schopný takéto dôkazy predložiť, platí voči nemu zmenka za riadne a včas predloženú k plateniu. Úspešnému uplatneniu práva na zaplatenie zmenky voči priamym dlžníkom nebráni ani preukázané nepredloženie zmenky k plateniu (rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 23.01.1994 spisová značka 5Cmo/435/1993). Žalovaný neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie vznesenej námietky o nepredložení zmenky na platenie a zároveň okresný súd uviedol, že ak by aj žalovaný preukázal, že zmenka mu nebola riadne predložená zo strany žalobkyne na platenie, tak ak sa žalobkyňa domáhala zaplatenia zmenky v súdnom konaní, okamih doručenia návrhu žalovanému je potrebné považovať za moment prezentácie zmenky k plateniu (rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 23.01.1994 sp. zn. 5Cmo/435/1993). K námietke žalovaného, že zmenková pohľadávka neexistuje, pretože zmenka slúžila ako zabezpečovací prostriedok na iný právny vzťah medzi účastníkmi konania, ako aj, že suma, ktorá vyplývala zo zmluvy o pôžičke, bola uhradená a nenastala situácia a podmienka, za ktorej by žalobkyňa bola oprávnená zmenku na platenie predložiť, okresný súd uviedol, že vystavením vlastnej zmenky vznikol žalovanému zmenkový záväzok. Tento záväzok má abstraktnú povahu, čo znamená, že nie je závislý a je oddelený od kauzálnych dôvodov, ktoré k vystaveniu zmenky viedli. Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky (žalobkyňa) nemusí pri predložení zmenky k zaplateniu, príp. vymáhaniu preukazovať, že jej žalovaný zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia Čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky. Je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Pokiaľ žalovaný v podaných námietkach poukazoval na zabezpečovací charakter predloženej zmenky, zánik zabezpečovanej pohľadávky a skutočnosť, že nenastala situácia a podmienka, za ktorých bola žalobkyňa oprávnená zmenku predložiť na platenie, bol v tomto konaní nositeľom dôkazného bremena ohľadne týchto tvrdených skutočností. Na preukázanie tvrdenia, že žalobkyňou predložená zmenka mala zabezpečovací charakter vo vzťahu ku kauzálnej pohľadávke, že došlo k zániku kauzálnej pohľadávky, a tým aj k zániku dôvodu zmenky, žalovaný v prejednávanej veci neoznačil a nenavrhol vykonať žiadne dôkazné prostriedky. Ďalšou námietkou žalovaného bola námietka premlčania nárokov žalobkyne z predloženej zmenky s poukazom na Čl. I § 70 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., keď zmenka bola vystavená dňa 18.11.2008, splatná dňa 15.04.2009 a návrh bol podaný na okresnom súde dňa 16.11.2011. Podľa Čl. I § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky. Predmetné zákonné ustanovenie odkazom na postavenie príjemcu cudzej zmenky definuje postavenie vystaviteľa vlastnej zmenky ako priameho dlžníka zo zmenky. Vzhľadom k uvedenému, premlčanie nárokov voči vystaviteľovi vlastnej zmenky sa posudzuje podľa Čl. I § 70 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., a teda zmenkové nároky voči vystaviteľovi vlastnej zmenky sa premlčujú v lehote 3 rokov odo dňa splatnosti zmenky (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.05.2003, sp. zn. 29Odo/430/2002 a rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 10.11.2003, sp. zn. 9Cmo/93/2003). Pokiaľ žalobkyňa zmenku predložila a táto bola splatná dňa 15.04.2009, premlčacia doba začala plynúť dňa 16.04.2009 a uplynula dňa 15.04.2012. Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol podaný na súde dňa 16.11.2011, t.j. pred uplynutím premlčacej doby. K poslednej námietke žalovaného, že listina priložená k návrhu nemá náležitosti zmenky, okresný súd uviedol, že túto námietku žalovaný vzniesol z opatrnosti, pretože z fotokópie, ktorá mu bola doručená, nebol zrejmé celý obsah listiny, ktorú okresný súd považoval za zmenku. Okresný súd skonštatoval, že žalobkyňou predložená zmenka tak, ako sa vo fotokópii nachádza na č.l. 11 spisu, má všetky náležitosti podľa Čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb.. Zároveň s odkazom na ustanovenie Čl. I § 77 ods. 1 a 2 a § 4 zákona č. 191/1950 Zb., bola zmenka urobená zročnou u tretej osoby, čím bolo určené platobné miesto zmenky. Všetky námietky žalovaného podané v zákonnej lehote, uskutočnené proti zmenkovému platobnému rozkazu okresný súd vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré nemajú vplyv na povinnosť žalovaného splniť záväzok, ktorý mu vznikol vystavením vlastnej zmenky predloženej žalobkyňou v tomto konaní, preto okresný súd ponechal v celom rozsahu v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina zo dňa 19.04.2012, č.k. 20Zm/119/2011-16. O náhrade trov konania spojených s konaním o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa bola v konaní o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu v celom rozsahu úspešná, preto jej okresný súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 826,51 Eur v zmysle písomného vyčíslenia (č.l. 100 a nasl. spisu) za dva úkony právnej služby, a to vyjadrenie k námietkam žalovaného zo dňa 10.11.2014 486,34 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20% DPH a zastupovanie na pojednávaní dňa 11.11.2014 186,34 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20% DPH. Za úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia 11.11.2011 a návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu 14.11.2011 žalobkyni bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v rámci výroku o trovách konania zmenkového platobného rozkazu vydaného v prejednávanej veci, ktorý bol rozhodnutím okresného súdu v tejto časti ponechaný v platnosti. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 826,51 Eur je žalovaný povinný zaplatiť v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkyne. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní pred okresným súdom došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietal, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že pojednávania konaného dňa 11.11.2014 sa nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Okolnosťou jeho neúčasti bol nepriaznivý zdravotný stav. Pokiaľ okresný súd ospravedlneniu žalovaného nevyhovel a rozhodol v jeho neprítomnosti, tak mu bolo porušené právo konať pred súdom. Súčasne žalovaný poukázal na to, že právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 11.11.2014 predložila písomné vyjadrenie k námietkam žalovaného, ktoré bolo vyhotovené dňa 10.11.2014. S týmto písomným vyjadrením sa nemohol žalovaný oboznámiť a toto vyjadrenie mu nebolo ani doručené. Ak okresný súd neumožnil žalovanému sa oboznámiť s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu, ktoré bolo podané k námietkam žalovaného, žalovaný mal za to, že okresný súd postupoval v rozpore s ust. § 1, § 3, § 18, § 101 ods. 3, § 120 ods. 4, § 122 ods. 2, § 123 O.s.p.. Rovnako vo vzťahu k tomuto vyjadreniu žalovaný nemal zachovanú 5-dňovú lehotu na prípravu v súlade s § 115 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný mal za to, že dôkazy pred okresným súdom neboli vykonávané podľa ust. § 122, § 129, § 118 ods. 2, 4 O.s.p., ako aj, že rozhodnutie okresného súdu nespĺňa náležitosti vyžadované ust. § 157 O.s.p.. Súčasne žalovaný k odvolaniu predložil aj zmluvu o pôžičke a predžalobnú výzvu, z ktorej je zrejmé, že dlh uvedený v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to tak v čase podania návrhu, ako aj v čase vydania rozhodnutia vo veci samej, v sume priznanej okresným súdom neexistoval, tak ako to uvádzal žalovaný v námietkach. Tieto dôkazy nemohol predložiť skôr, a to jednak z dôvodu, že sa tieto dôkazy mu podarilo nájsť až po pojednávaní konanom vo veci, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie a jednak z toho dôvodu, že po predložení písomného vyjadrenia protistrany toto nebolo zaslané žalovanému na možnosť zaujatia stanoviska. Žalovaný uviedol, že zmenka podľa predložených listín slúžila ako zabezpečovacia zmenka, a to na zabezpečenie zmluvy o pôžičke, ako aj suma, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáhala a ktorú okresný súd priznal, je v rozpore so skutočným stavom. Opätovne žalovaný poukázal na to, že pokiaľ okresný súd zvolil postup taký, že po predložení písomného vyjadrenia žalobkyne priamo na pojednávaní vo veci rozhodol bez toho, aby bolo umožnené žalovanému sa vyjadriť a predložiť dôkazy o jeho tvrdeniach, došlo k zisteniu skutkového stavu, ktorý nezodpovedá skutočnosti, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. K námietkam, ktoré žalovaný uviedol proti zmenkovému platobnému rozkazu, a to neexistencia žalovanej pohľadávky, absencia protestačnej listiny, absencia predloženia zmenky na platenie, vznesenie námietky premlčania, mal žalovaný za to, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil a svoje závery nijako neodôvodnil i napriek požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutí tak, ako uvedenú náležitosť v záujme spravodlivého procesu vyžaduje konštantná judikatúra nielen Ústavného súdu SR, ako aj ESĽP. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Súčasťou odvolania žalovaného bola Predžalobná výzva na zaplatenie zo dňa 29.4.2010 a Zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom 18. novembra 2008. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 02.04.2015. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. K odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom žalobkyňa zdôraznila podstatu skutočnosti, že žalovaný písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.11.2014 nepožadoval odročenie pojednávania. V tejto súvislosti žalobkyňa mala za to, že boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Súčasne, ak žalovaný argumentoval nepriaznivým zdravotným stavom, tak v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na ust. § 119 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, tak návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Tvrdenie žalovaného, že mu postupom okresného súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, tak neobstálo. Ospravedlnenie neprítomnosti účastníka na konaní nie je bez ďalšieho žiadosťou o odročenie pojednávania. Ak žalovaný z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania, tak súd má možnosť vec prejednať podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. K ďalším odvolacím dôvodom žalovaného žalobkyňa poukázala na to, že záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným. Pokiaľ žalovaný k odvolaniu dokladá dôkazy, ide o nové dôkazy, na ktoré nemožno prihliadnuť z titulu vykonaného poučenia žalovaného podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 205a ods. 1 O.s.p.. Z predvolania na pojednávanie nariadené na deň 11.11.2014 bolo zrejmé, že účastníci boli poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., preto skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr môžu tvoriť relevantný odvolací dôvod len za podmienok vyplývajúcich z ust. § 205a O.s.p., k splneniu ktorých v danej veci nedošlo, a preto nie je možné prihliadať na nové tvrdenia a dôkazy, ktoré žalovaný uviedol až v podanom odvolaní. Naviac, žalobkyňa poukázala na to, že v tejto veci nešlo o dôkazy, o ktorých žalovaný nevedel, prípadne nebol schopný ich zadovážiť. Vzhľadom k uvedenému by mal podľa názoru žalobkyne odvolací súd postupovať tak, že k novo označeným dôkazom nemôže prihliadať. Žalobkyňa žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 486,34 Eur, 1 x 8,39 Eur režijný paušál, spolu s 20% DPH trovy odvolacieho konania predstavujú 593,68 Eur. Vyjadrenie k odvolaniu bolo žalovanému doručené podaním krajského súdu zo dňa 04.05.2015. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/13/2015-136 zo dňa 07.07.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobkyni prostredníctvom právnej zástupkyne, žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.09.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného bolo nevyhnutné aplikovať nielen ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 205 ods. 3 O.s.p., t.j. posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, ale aj koncentračnú zásadu, ktorá platí v námietkovom konaní proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu okresným súdom č.k. 20Zm 119/2011-16 zo dňa 19.04.2012 a ktorá sa prejavuje aj v štádiu odvolacieho konania v tom zmysle, že odvolacie dôvody nemôžu rozširovať námietky podané žalovaným proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Obdo V 6/2008, podľa ktorého ... „pre námietky a konanie o námietkach sa prísne uplatňuje koncentračná zásada spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ. Výnimkou z uvedeného pravidla nemôžu byť ani námietky uvedené až v dovolaní alebo v mimoriadnom dovolaní. Ani dovolaním nemožno do konania vzniesť námietky, ktoré neboli podané v zákonom ustanovenej lehote a urobiť ich tak predmetom konania o námietkach“. Ďalej krajský súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo V 34/2014, podľa ktorého ...„v odvolacom konaní nemožno prihliadnuť na námietky, ktoré žalovaný neuplatnil včas proti zmenkovému platobnému rozkazu“. Krajský súd ďalej uvádza, že okrem dôslednej aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. a koncentračnej zásady v zmenkovom konaní, ktorá platí aj v štádiu odvolacieho konania, pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebol preukázaný žiaden dôvod výnimiek v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.. Uvedený záver krajského súdu vychádza nielen z konštatovania, že postupom okresného súdu žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom, ale aj z toho dôvodu, že u žalovaného bolo vykonané poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré bolo obsahom predvolania na nariadený termín pojednávania pred okresným súdom dňa 11.11.2014, ktoré poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. bolo žalovanému doručené v zmysle doručenky na č.l. 82 rub spisu, z ktorej vyplýva, že jej súčasťou bolo aj predvolanie, ktoré sa nachádza na č.l. 84 spisu. Žalovaný v obsahu predvolania bol poučený, že je povinný všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na neskôr označené dôkazy a skutočnosti predložené až v odvolacom konaní nebude možné prihliadať ako na relevantný odvolací dôvod. Žalovaný až v podanom odvolaní doložil listinné dôkazy, a to Predžalobnú výzvu na zaplatenie zo dňa 29.4.2010 (č.l. 115 spisu) a Zmluvu o pôžičke uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 18. novembra 2008. Vzhľadom k časovému horizontu týchto listinných dôkazov, začatia súdneho konania doručením návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu okresnému súdu dňa 16.11.2011 a rozhodnutia vo veci okresným súdom napadnutým rozsudkom dňa 11. novembra 2014, žalovaný nepreukázal v súvislosti s novo označenými dôkazmi ani jeden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 O.s.p., pre ktorý by bolo možné na tieto dodatočne predložené dôkazy až v štádiu odvolacieho konania prihliadať. Krajský súd zdôrazňuje, že vzhľadom k časovému údaju týchto listinných dôkazov, keďže pochádzajú z kalendárneho roka 2008 a 2010, žalovaný v zmysle ust. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa za stavu, keď okresným súdom vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k. 20Zm 119/2011-16 zo dňa 19.04.2012 bol žalovanému doručený dňa 21.05.2012. Krajský súd k viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom za aplikácie ust. § 213 ods. 1 O.s.p. zdôrazňuje, že k novo označeným listinným dôkazom doloženým žalovaným až v odvolaní nemohol prihliadať a tieto nemohli byť vykonané, keďže žalovaný nepreukázal žiaden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 O.s.p., za stavu vykonaného poučenia žalovaného podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a konštatovania, že postupom okresného súdu žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože tieto dôkazy aj z časového hľadiska mohol žalovaný označiť už v rámci podaných námietok a doložiť ich k námietkam, ktoré žalovaný uskutočnil podaním zo dňa 23. mája 2012 (č.l. 17 spisu). Žalovaný namietal, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tento odvolací dôvod žalovaného nie je relevantný. V súvislosti s podaním námietok žalovaným v podaní zo dňa 23. mája 2012, bolo na ich prejednanie nariadené okresným súdom pojednávanie na termín 11.11.2014, ktoré predvolanie bolo doručené žalovanému spolu s poučením podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v zmysle doručenky na č.l. 82 rub spisu dňa 10.10.2014. Z dátumu doručenia predvolania žalovanému bolo zrejmé, že bolo zachované aj zákonné ust. § 115 ods. 2 O.s.p., t.j. riadne a včasné doručenie predvolania žalovanému. Spôsobom doručenia predvolania a vytýčenia termínu pojednávania tak žalovanému nebolo odňaté právo konať pred súdom. V ďalšom postupe takisto zachoval okresný súd procesno-právne predpisy, a to konkrétne ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý podaním zo dňa 09.11.2014 (č.l. 90 spisu), osobne podaným na Okresný súd v Žiline, ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, že sa ho nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Okresný súd správne skonštatoval, že obsahom ospravedlnenia neúčasti žalovaného zo dňa 09.11.2014 nebol procesný návrh na odročenie pojednávania. Ustanovením § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. sa kumulatívne vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to, že sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, pri splnení ktorých môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka. Okresný súd mal splnené obidve podmienky k tomu, aby vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol riadne a včas predvolaný, doručením predvolania na termín 11.11.2014 žalovanému dňa 10.10.2014 a súčasne žalovaný nepodal návrh na odročenie pojednávania, pretože v podaní zo dňa 09.11.2014 len ospravedlnil svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov. Žalovaný neuskutočnil procesný návrh na odročenie pojednávania. V tomto smere je už ustálená rozhodovacia činnosť súdov, že ak účastník neuskutoční procesný návrh na odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, tak okresný súd ako súd prvého stupňa môže vec prejednať v jeho neprítomnosti. Nemožno prisvedčiť ani argumentácii žalovaného v podanom odvolaní, že zdravotný stav mu nedovoľoval sa zúčastniť nariadeného pojednávania, keď osobne v deň nariadeného pojednávania pred okresným súdom dňa 11.11.2014 doručil na Okresný súd v Žiline ospravedlnenie z pojednávania. K úplnosti je potrebné dodať, že ak má byť dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka, tak žalovaný opätovne v predvolaní na termín 11.11.2014 bol poučený v zmysle ust. § 119 ods. 3 O.s.p., a to v tom smere, že ak má byť dôvodom odročenia pojednávania zdravotný stav účastníka, tak takýto návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní, pričom za takéto vyjadrenie je možné považovať vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Len v takomto prípade zdravotný dôvod účastníka môže byť dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, avšak opätovne krajský súd zdôrazňuje, že žalovaný v podaní zo dňa 09.11.2014 len ospravedlnil svoju neúčasť, ale neuskutočnil procesný návrh na odročenie pojednávania. Krajský súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 345/2012, z ktorého vyplýva ...„Procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým (len) žiada o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a (iba) vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“. Za akceptovania tohto rozhodnutia najvyššieho súdu a konštatovania nesplnenia obidvoch podmienok k tomu, aby došlo k odročeniu pojednávania v zmysle ust. § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p., keď žalovaný bol riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania, krajský súd uvádza, že okresný súd mal splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného. V podstate v zákonnom postupe okresného súdu je potrebné poukázať aj na ust. § 114 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súd postupuje tak, aby pojednávanie pripravil spôsobom, aby bolo možné o veci rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní. Postup okresného súdu v konečnom dôsledku rešpektoval aj ust. § 114 ods. 1 O.s.p., keď okresný súd za splnenia podmienok prejednania veci v neprítomnosti žalovaného, vec podaných námietok žalovaného prejednal na jedinom pojednávaní. Uvedený záver je potom spätý aj so záverom krajského súdu, že žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom ani v rovine námietky žalovaného, že sa nemohol oboznámiť s vyjadrením žalobkyne, uskutočneným prostredníctvom jej právnej zástupkyne zo dňa 10.11.2014 (č.l. 96 - 99 spisu), ktoré podľa argumentácie žalovaného mu nebolo doručené, a tým mal byť žalovaný vylúčený z možnosti oboznámiť sa s predmetným vyjadrením žalobkyne. Krajský súd upriamuje pozornosť na tú podstatnú skutočnosť, že písomné vyjadrenie žalobkyne, uskutočnené prostredníctvom právnej zástupkyne zo dňa 10.11.2014, bolo predložené na nariadenom pojednávaní konanom dňa 11.11.2014 a argumentácia žalobkyne k námietkam žalovaného bola súčasťou ústneho vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne na tomto nariadenom pojednávaní pred okresným súdom. Uvedené znamená, že k námietkam žalovaného sa žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila ústne na nariadenom pojednávaní dňa 11.11.2014, t.j. že svoje písomné vyjadrenie zo dňa 10.11.2014 predniesla na pojednávaní konanom dňa 11.11.2014, ktorého pokiaľ sa nezúčastnil žalovaný, tak sa svojou vlastnou neúčasťou vzdal práva byť oboznámený na tomto pojednávaní s vyjadrením žalobkyne, ktoré malo tak písomnú podobu v podaní zo dňa 10.11.2014, ako aj v ústnom prednese na nariadenom pojednávaní pred okresným súdom dňa 11.11.2014. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.11.2014, v ktorom právna zástupkyňa žalobkyne priamo do záznamovej techniky v ústnom prednese uviedla svoje vyjadrenie k námietkam žalovaného. Z titulu princípu ústnosti súdneho pojednávania, ktorý bol dodržaný aj ústnym prednesom vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne na nariadenom pojednávaní dňa 11.11.2014, tak nemohol byť akceptovaný argument žalovaného, že nedoručením písomného vyjadrenia zo dňa 10.11.2014 mu malo byť odňaté právo konať pred súdom. Toto právo konať pred súdom a byť oboznámený s vyjadrením žalobkyne, bolo realizované na nariadenom pojednávaní dňa 11.11.2014, ktorého ak sa žalovaný nezúčastnil, tak svojim postupom a konaním sa dobrovoľne vzdal práva byť oboznámený s vyjadrením žalobkyne, podaním k jeho námietkam a v tomto správaní a postupe žalovaného tkvie potom aj záver krajského súdu, že nedoručenie písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 10.11.2014 k námietkam žalovaného nemožno v takomto reštriktívnom zmysle vyhodnocovať ako odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom. Zo strany okresného súdu mal žalovaný vytvorené všetky podmienky k tomu, aby sa zúčastnil nariadeného pojednávania konaného dňa 11.11.2014, na ktorom pri základnom princípe ústnosti súdneho pojednávania bolo prednesené vyjadrenie žalobkyne prostredníctvom jej právnej zástupkyne k námietkam žalovaného, s ktorým vyjadrením v prípade účasti žalovaného na nariadenom termíne pojednávania pred okresným súdom sa žalovaný mal možnosť oboznámiť. Ani z uvedeného nazerania nemohlo byť odňaté právo žalovanému konať pred okresným súdom. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 10.11.2014 žalovaný mal možnosť sa oboznámiť na nariadenom pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 11.11.2014, ak by využil a naplnil svoje právo účasti na tomto nariadenom pojednávaní. Ak ho ale nenaplnil, sám žalovaný svojou neúčasťou sa vzdal svojho práva oboznámiť sa s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu, resp. s vyjadrením žalobkyne, ktoré bolo ústne prednesené na nariadenom pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 11.11.2014. Zásada ústnosti súdneho pojednávania bola postupom okresného súdu rešpektovaná a neprítomnosťou žalovaného nebola využitá. Zo strany krajského súdu bolo nevyhnutné konštatovať, že čo bolo obsahom písomného vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu v podaní zo dňa 10.11.2014, bolo aj uvedené ústne na nariadenom pojednávaní dňa 11.11.2014, preto ak by sa ho žalovaný zúčastnil, mohol by sa oboznámiť s argumentmi žalobkyne k jeho námietkam, čo však nebolo žalovaným naplnené. Krajský súd konštatuje, že postup okresného súdu preto nemohol byť v rozpore s ust. § 1, § 3, § 18, § 101, § 120 ods. 4, § 122 ods. 2, § 123 O.s.p. a ani v rozpore s ust. § 115 ods. 2 O.s.p. tak, ako to namietal žalovaný v odvolaní. V občianskom súdnom konaní sa kladie dôraz na to, aby bola zabezpečená rýchla a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov, a preto k naplneniu tohto účelu súdneho konania má viesť aj spôsob a postup konania tak, ako to vyžaduje ust. § 6 O.s.p.. Práve postupom okresného súdu, ktorý mal splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného a ktorý okresný súd vec pripravil tak, aby mohlo o nej byť rozhodnuté na jedinom pojednávaní, bola rešpektovaná zásada rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov, ktorá vyplýva z ust. § 6 O.s.p.. Nemožno prijať ani odvolací argument žalovaného, že postupom okresného súdu boli porušené ust. § 122, § 123, § 129, § 118 ods. 2, 4 O.s.p., pretože okresný súd na vykonanie dôkazov nariadil pojednávanie, na ktorom boli tieto dôkazy posúdené a vyhodnotené, a pokiaľ sa žalovaný svojou neúčasťou vzdal svojho práva vyjadrovať sa k skutočnostiam a k dôkazom, ktoré boli vykonávané na nariadenom súdnom pojednávaní pred okresným súdom, tak nemožno potom konštatovať to, že by žalovaný mal upreté právo vyjadrovať sa k dôkazom a ku skutočnostiam, názorom, ktoré zaujala právna zástupkyňa žalobkyne k námietkam žalovaného. Nebolo odňaté ani právo žalovaného v označovaní a v predkladaní dôkazov. V podstate žalovaný už v rámci podaných námietok v podaní zo dňa 23. mája 2012 si mohol plniť svoju dôkaznú povinnosť, t.j. už v námietkach označiť, prípadne pripojiť dôkazy, vykonania ktorých sa domáha. Možnosť žalovaného splniť si svoju dôkaznú povinnosť bola daná aj k termínu nariadeného pojednávania dňa 11.11.2014. Plnenie si dôkaznej povinnosti toho - ktorého účastníka nie je možné zužujúco viazať len na nariadené ústne pojednávanie, pretože od momentu podania námietok žalovaným v podaní zo dňa 23. mája 2012 až do momentu rozhodnutia okresným súdom dňa 11.11.2014, si žalovaný mohol plniť svoju dôkaznú povinnosť, t.j. do spisového materiálu označiť a predkladať dôkazy, vykonania ktorých sa domáha. Uvedeným smerom žalovaný nepostupoval, a preto sa nemôže domáhať toho, že by došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred okresným súdom v rovine dokazovania. Pokiaľ žalovaný podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu podaním zo dňa 23. mája 2012 (č.l. 17 spisu), tak k týmto námietkam sa vzťahovala aj jeho dôkazná povinnosť. Žalovaný nemôže svoju dôkaznú povinnosť viazať na písomné vyjadrenie žalobkyne prostredníctvom právnej zástupkyne, obsiahnuté v podaní zo dňa 10.11.2014, a to z toho dôvodu, že dôkazná povinnosť žalovaného má väzbu na ním podané námietky. Ak žalovaný namieta proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, tak aj dokazuje. Ani z tejto roviny nemohla byť odňatá možnosť žalovanému označovať a predkladať dôkazy, keďže táto jeho dôkazná povinnosť mala väzbu a sa vzťahovala na ním podané námietky. Dôkazná povinnosť žalovaného sa predsa nevzťahovala na vyjadrenie žalobkyne prostredníctvom právnej zástupkyne, obsiahnuté v písomnom podaní zo dňa 10.11.2014, naviac, ktoré bolo obsahom ústneho pojednávania nariadeného dňa 11.11.2014 pred okresným súdom, na ktorom právna zástupkyňa žalobkyne dala k námietkam žalovaného ústne vyjadrenie, ktorého pojednávania, ak by sa žalovaný zúčastnil, mal možnosť sa s ním oboznámiť. Ak boli pred okresným súdom splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného, tak zákonite boli splnené podmienky aj k prejednaniu vyjadrenia žalobkyne k námietkam žalovaného v jeho neprítomnosti a splnené podmienky aj k vykonávaniu dôkazov v neprítomnosti žalovaného, pre ktorú skutočnosť nie je možné konštatovať odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom, a to ani v rovine vykonávania dokazovania, oboznámenia sa s vyjadrením právnej zástupkyne žalobkyne a postupu okresného súdu podľa ust. § 118 ods. 2, 4 O.s.p. Z titulu koncentračnej zásady zmenkového konania a princípu neúplnej apelácie v rámci odvolacieho konania potom krajský súd konštatuje, že skutkový stav veci bol zistený úplne pre posúdenie námietok žalovaného a vyhodnotenia, či má byť okresným súdom zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti v celom rozsahu alebo nie. K úplnosti zisteného skutkového stavu a aplikácie ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keď Krajský súd v Žiline ako súd odvolací pri posúdení odvolania žalovaného bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, sa poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 174/2005, podľa ktorého ...„ak súd prvého stupňa účastníka poučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., postupom odvolacieho súdu, keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Ako bolo vyššie skonštatované krajským súdom, žalovaný bol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., keď toto poučenie bolo súčasťou predvolania na nariadený termín pojednávania dňa 11.11.2014. Z titulu poučenia žalovaného podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a pri závere, že žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom, tak krajský súd neprihliadol na novo označené dôkazy doložené žalovaným až v odvolacom konaní. Preto skutkový stav zistený súdom prvého stupňa sa stal základom pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu. Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalovaného o nedostatočne zistenom skutkovom stave, a tým ani o nesprávnom právnom posúdení veci, pretože na okresným súdom zistený skutkový stav veci bol aplikovaný správny právny predpis, a to zákon č. 191/1950 Zb., ktorého jednotlivé ustanovenia boli na danú vec aj správnym spôsobom interpretované. Nebol vyhodnotený ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Krajský súd konštatuje, že vo vzťahu k podaným námietkam žalovaným okresný súd sa v jednotlivosti ku každej námietke žalovaného vyjadril, svoje závery zdôvodnil jasným, zrozumiteľným spôsobom, a tým jeho rozhodnutie spĺňa atribúty vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Ani z tohto dôvodu nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Okresný súd sa v jednotlivosti vysporiadal s každou námietkou žalovaného. O riadnom odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu svedčí aj ustálená judikatúra nielen Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty spĺňa. Ani z tohto dôvodu nebol priestor na akceptovanie odvolacej námietky žalovaným v tom smere, že by odôvodnenie rozsudku okresného súdu nespĺňalo požiadavky vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Vo vzťahu k ostatnej časti odvolania žalovaného krajský súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný len v súhrnnosti namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil jeho námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, ku ktorým žalovaný argumentoval nedostatkom odôvodnenia, čo však vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam nebolo krajským súdom akceptované pri závere riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. K jednotlivo vyhodnoteným námietkam podaným žalovaným v napadnutom rozhodnutí okresného súdu žalovaný ako odvolateľ vo svojom podanom odvolaní zo dňa 15.01.2015 nezaujal konkrétnu odvolaciu argumentáciu. Len vo všeobecnosti nesúhlasil s právnym posúdením a zotrval na neexistencii žalovanej pohľadávky, absencii protestačnej listiny, absencii predloženia zmenky na platenie, vznesenej námietky premlčania. Krajský súd za tohto stavu podaného odvolania žalovaným uvádza, že k jednotlivým námietkam žalovaného okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol dostatočné zdôvodnenie, ktorého nesprávne právne posúdenie krajským súdom nebolo zistené pri všeobecnej konštatácii žalovaným v podanom odvolaní. K súhrnnosti jednotlivých námietok, ktoré vecne správne okresný súd vyhodnotil ako neopodstatnené, krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa tvrdení obsiahnutých v návrhu žalobkyne na vydanie zmenkového platobného rozkazu vyplynulo, že žalobkyňa si tento nárok uplatnila ako zmenkový nárok. Pokiaľ sa žalovaný bránil tvrdením charakteru doloženej zmenky ako zabezpečovacej zmenky, čo žalobkyňa v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu netvrdila, tak na túto obranu žalovaného potom zostala dôkazná povinnosť na žalovanom. Túto svoju dôkaznú povinnosť do momentu rozhodnutia okresným súdom žalovaný nesplnil, a preto bolo namieste, ako to urobil aj okresný súd, vychádzať len z predloženej zmenky žalobkyňou a z údajov v nej uvedených, ktorá preukázala záväzok žalovaného ako priameho dlžníka zaplatiť žalobkyni na túto zmenku 1.000.000,- Sk s dátumom vystavenia 18. novembra 2008, s dátumom splatnosti 15. apríla 2009, splatná v I. I., a.s. pobočka Žilina, s číslom účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobkyňa netvrdila charakter zmenky ako zmenky zabezpečovacej, preto nebola ani nositeľkou dôkazného bremena k tvrdeniu, ktoré neposkytla. Ak sa uvedeným charakterom zabezpečovacej zmenky bránil žalovaný v podaných námietkach, tak na ňom bola dôkazná povinnosť, ktorú žalovaný do momentu rozhodnutia okresného súdu nesplnil. Tento záver dôkaznej povinnosti vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 1M Obdo V 9/2007, podľa ktorého ...„ak žalobca tvrdí, že zmenka kryje konkrétny kauzálny vzťah, potom v tejto časti dôkazné bremeno je na jeho strane“. Žalobkyňa však v tejto veci v podanom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to v návrhu zo dňa 14.11.2011 netvrdila, že zmenka kryje konkrétny kauzálny vzťah, preto v tejto časti nemala dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o charaktere zmenky ako zabezpečovacej zmenky mal žalovaný, pokiaľ takúto námietku uplatnil proti zmenkovému platobnému rozkazu. Žalobkyňa poukázala na to, že nárok uplatňuje z vlastnej zmenky vystavenej žalovaným, vo vzťahu ku ktorej okresný súd vecne správne skonštatoval, že má všetky zákonom č. 191/1950 Zb. vyžadované náležitosti a ide o platnú zmenku. Okresný súd správne skonštatoval, že zmenka predložená žalobkyňou je vlastnou zmenkou vystavenou žalovaným, ktorá má všetky náležitosti vyžadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb.. Samotný zmenkový prejav žalovaného na platnej zmenke stačil na to, aby žalobkyňa ako majiteľka zmenky uplatňovala svoj nárok z tejto zmenky vyplývajúci bez toho, aby musela preukazovať jeho materiálnu kauzu. Platná zmenka je sama o sebe dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú a naopak, ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku zo zmenky vyplývajúceho, nesie v tomto smere dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno pri preukazovaní kauzálnych námietok znáša vždy žalovaný a je jeho povinnosťou aj takéto tvrdenie dôkazne preukázať. Pokiaľ dôkazné bremeno neunesie, nie je možné považovať jeho námietky za relevantné. Krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 21/2012 zo dňa 31. júla 2012, z ktorého vyplýva, že ...„Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“. K námietke žalovaného, že nebola doložená protestná listina, prijal okresný súd vecne správne zhodnotenie, keď zdôraznil statusové postavenie žalovaného ako priameho dlžníka. Pri neprotestácii vlastnej zmenky voči priamemu dlžníkovi nevyplýva žiadna sankcia a žalobkyňa ako majiteľka vlastnej zmenky nestráca žiadne nároky a práva z nej vyplývajúce. To znamená, že priamy dlžník, akým je žalovaný, bude musieť žalobkyňu ako veriteľa uspokojiť, aj keby zmenka nebola protestovaná. Aj k námietke žalovaným, že zmenka nebola predložená k plateniu v spojení s námietkou premlčania, uskutočnil okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia právne zhodnotenie, vo vzťahu ku ktorému žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 15.01.2015 neuviedol konkrétne odvolacie dôvody, v čom vidí nesprávnosť právneho posúdenia okresným súdom, preto krajský súd aj za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Pri neunesení dôkaznej povinnosti žalovaným sa vychádza z toho, že žalobkyňa zmenku predložila žalovanému na platenie, za rešpektovania aj stavu, keď podľa rozhodovacej činnosti prezentácia zmenky k plateniu je zabezpečená aj v rámci súdneho konania okamihom doručenia návrhu, zmenkového platobného rozkazu a zmenky žalovanému (č.l. 12, č.l. 14 rub spisu). K vznesenej námietke premlčania žalovaným ako ďalšej z námietok voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný rovnako v podanom odvolaní zo dňa 15.01.2015 neuviedol konkrétnu argumentáciu, v čom vidí nesprávne právne posúdenie, preto opätovne krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez aplikáciu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. s konštatovaním záveru, že nedošlo k premlčaniu nárokov žalobkyne vyplývajúcich zo zmenky. Okresný súd ustálil premlčaciu lehotu troch rokov v zmysle čl. I § 70 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. odo dňa splatnosti zmenky, preto, ak zmenka bola splatná dňa 15.04.2009 podľa údaju na nej uvedenom, tak pri trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynutie odo dňa splatnosti zmenky, podaní a doručení návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu na Okresný súd v Žiline dňa 16.11.2011, bolo nepochybné, že žalobkyňa svoj nárok zo zmenky uplatnila pred uplynutím premlčacej lehoty. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom krajský súd konštatuje, že ani jeden z odvolacích dôvodov nebol relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o trovách konania spojených s konaním o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 20Zm 119/2011-16 zo dňa 19.04.2012. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej bola priznaná náhrada uplatnených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 486,34 Eur, 1 x 8,39 Eur režijný paušál + 20% DPH = 98,95 Eur, úkon účasti na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 23.09.2015 1 x 1 z 486,34 Eur = 243,17 Eur podľa ust. § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + 1 x 8,39 Eur režijný paušál + 20% DPH = 50,31 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania zodpovedali sume 895,55 Eur, ktoré podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.