Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/311/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217563 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113217563.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Q. M., trvale bytom XXX XX T. XXX, v konaní o zaplatenie 898,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 6C/213/2013-34 zo dňa 6.2.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 6C/213/2013-34 zo dňa 6.2.2014 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Výrokom III. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom doplatku súdneho poplatku za návrh sumu 53,50 Eur v lehote do 3 dní do právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie“), ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 898,13 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 898,13 Eur od 29.6.2010 do zaplatenia, 6%-ný úrok z omeškania ročne zo zmenkovej sumy 898,13 Eur od 9.9.2010 do zaplatenia. Žalobca poukázal na to, že ako indosatár je nadobúdateľ všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 18.1.2010 na zmenkovú sumu 898,13 Eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Žalovaný mal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaný nič neuhradil, preto žalobca žiadal, aby ho okresný súd v zmysle článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, okresný súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti v nadväznosti na § 101 ods. 2 OSP. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je cezhraničný spor, pričom hodnota nepresahuje 2.000,- Eur bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2 a 3 citovaného Nariadenia. Konštatoval, že právomoc okresného súdu bola v súlade s článkom 16 bod 2 nariadenia bod 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území Slovenskej republiky. Prvostupňový súd uviedol, že „Z vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný. Z vyjadrenia navrhovateľa malo vyplynúť, že predložená zmenka je vistazmenkou. Súd preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené vo svojom obsahu dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení,“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol považovať tento údaj za predlženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 zb. o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predlžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia.“ Pokiaľ predložila právna zástupkyňa navrhovateľa rozhodnutie Krajského súdu v Žiline uznesenie č. konania 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktorý mal na túto skutočnosť iný právny názor, súd vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. konania 1Obdo/59/2010 zo dňa 26.1.2011, ktorý v nadväznosti na § 135 ods. 1 OSP nemá viazanosť konkrétnej veci na tento spor, ale ako rozsudok NS SR má vyššiu právnu silu než uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, a preto súd z neho vychádzal. V tomto rozsudku NS SR č. konania 1Obdo/59/2010 zo dňa 26.1.2011 najvyšší súd jednoznačne konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť, a to s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus. Z týchto dôvodov súd v celom rozsahu návrh zamietol. Vyjadrenie splatnosti v zmenke pripúšťa rozdielny výklad, je neurčité, a preto podľa § 39 v nadväznosti na kogentné ustanovenie zákona § 33 ods. 1 Zmenkového zákona je neplatné“. Okresný súd uviedol, že „Úspešným účastníkom konania je odporca, podľa § 142 ods. 1 OSP by mu patrila plná náhrada trov konania. Trovy konania mu nevznikli, neuplatnil ich podľa § 151 ods. 1 OSP, preto súd čo do trov konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľ v rozpore s § 5 ods. 1 písm. a) Poplatkového zákona nezaplatil súdny poplatok za návrh spolu s podaním návrhu. Z týchto dôvodov súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za návrh podľa § 5 ods. 1 písm. h) Poplatkového zákona rozhodnutím súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 53,50 € z istiny 898,13 €, po zaokrúhlení na 898 € je 1 % 8,98 x 6 % podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov = 53,88 €“. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), f) OSP. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Táto prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu okresný súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, ktorý má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca poukázal na to, že v zmysle článku I. § 33 zákona č. 191/1950 Zb. môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (ide o tzv. vistazmenku). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je doktrína a judikatúra po roku 1930, od kedy sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenke splatnej na videnie. V zmysle článku I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť, alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Žalobca uviedol, že opätovne ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý. Je potrebné mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé o sebe, je zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritériá. V tejto veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie“, „predložiť“. Na základe uvedených výkladových pravidiel je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, to znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, od kedy má byť zmenka predložená na platenie. Tento posudzovaný údaj logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s článkom I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Žalobca sa nestotožnil so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“, a to tak, že by údaj mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“, čo nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade. Údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme a o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2011 sp. zn. 1 Obdo 59/2010, tak o túto skutkovú situáciu sa v danom prípade nejedná, a preto nie je možné argumentovať predmetným rozhodnutím. Žalobca mal za to, že záver okresného súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo zhodnej právnej veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. K doručenému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol napadnutý rozsudok okresného súdu preskúmavaný len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 28.02.2014. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalobcu - nesprávnemu právnemu posúdeniu veci prvostupňovým súdom, pokiaľ dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podaným na Okresnom súde Čadca dňa 28.03.2013, si žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Žalobca si podľa návrhu uplatňoval a) zmenkovú sumu vo výške 898,13 Eur, b) zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 898,13 od 29.06.2010 do zaplatenia c) 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 898,13 Eur od 9.9.2010 do zaplatenia zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,99 Eur, e) náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca k návrhu pripojil originál zmenky vystavenej dňa 18.1.2010 v Čadci na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, žalovaným ako vystaviteľom. Žalovaný ako vystaviteľ je na zmenke označený menom, priezviskom, adresou, rodným číslom a zmenka bola podpísaná. Na zmenke je vyplnená zmenková suma 898,13 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne od 29. júna 2010, ďalej údaje „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy „50860027“. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosoval zmenku na žalobcu. Krajský súd z obsahu spisového materiálu okresného súdu zistil, že súd prvého stupňa nedoručil žalovanému tlačivo C v zmysle Nariadenia. Vo vzťahu k námietke nesprávneho posúdenia neplatnosti zmenky vykonanej okresným súdom, krajský súd zistil, že žalovaný vystavil v Čadci zmenku. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy 50860027 a záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 898,13 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne od 29. júna 2010, splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ako vystaviteľ označený žalovaný s miestom bydliska, uvedením rodného čísla a podpisom vystaviteľa s dátumom vystavenia zmenky 18. januára 2010 na zmenkovú sumu 898,13 Eur. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na žalobcu, ktorý je zahraničnou právnickou osobou bez uvedenia dátumu. Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;, 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Podľa článku I. § 33 ods. 1 zákona č.191/1950 Zb. zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Podľa článku I. § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné. Podľa článku I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, s ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke sumu v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré zákon predpisuje. Zmenka vlastná predstavuje záväzok výstavcu zmenky vyplatiť pri splatnosti zmenky v mieste v zmenke určenom zmenkovú sumu riadnemu majiteľovi zmenky. Čo sa týka samotnej žalobcom predloženej zmenkovej listiny, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku podľa ust. čl. I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovaného, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď vyššie citované ust. čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. V tomto prípade žalovaný v zmenkovom vyhlásení podľa ust. čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. určil dlhšiu lehotu na predloženie vistazmenky, a to v dĺžke 4 rokov od vystavenia. Zmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka okrem toho obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku. Zo zmenky je zrejmé, že v texte obsahuje označenie, že sa jedná o zmenku, obsahuje bezpodmienečný sľub vystaviteľa uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, obsahuje údaj miesta, kde sa má platiť, obsahuje meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť a obsahuje tiež dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z takto vystavenej zmenkovej listiny vznikol žalovanému záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Vistazmenka je pritom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Odvolací súd odlišne od prvostupňového súdu považoval zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“, za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Nestotožnil sa preto odvolací súd s vyjadreným záverom okresného súdu, že v zmenke sú uvedené dve možnosti splatnosti, teda, že vyjadrenie splatnosti v zmenke pripúšťa rozdielny výklad, je neurčité a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na kogentné ustanovenie zákona § 33 ods. 1 Zmenkového zákona je neplatné. Okresný súd nepostupoval v súlade s Nariadením, keďže žalovanému nedoručil tlačivo C. Nemožno v tomto smere opomenúť čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý pritom stanovuje koncentračnú zásadu, ktorá má ten dôsledok, že v prípade pasivity žalovanej strany, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu nedoručí v Nariadením stanovenej lehote súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Tento záver vyplýva z prvej vety čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ktorý podmieňuje vykonávanie uvedených dôkazov doručením odpovede žalovanej strany. Vykonávanie dôkazov pritom upravuje čl. 9 Nariadenia s tým, že súd je povinný určiť spôsob a rozsah vykonania dôkazov potrebných na rozhodnutie, a to podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Podľa krajského súdu je potrebné na tomto mieste zdôrazniť, že žalobca v danom prípade v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným majiteľom zmenky, ale je indosatárom. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie s výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným súdom nebolo vykonávané vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, nakoľko žalovaný žiadne tvrdenia na svoju obranu voči uplatnenému nároku žalobcu nevzniesol. Z týchto odlišných záverov odvolacieho súdu, bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd v novom konaní bude vychádzať z prezentovaného právneho názoru krajského súdu v tom smere, že žalobcom predložená zmenka, je platnou zmenkou splňujúcou náležitosti stanovené zákonom zmenkovým a šekovým. Zároveň bude postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorým si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu, ani žiadne ďalšie skutočnosti. V konaní bolo možné vyvodiť z údajov samotného žalobcu, že zmenka bola zrejme indosovaná až po splatnosti a po uplynutí lehoty na protest podľa § 44 ZZŠ. Indosáciou zmenky tak žalobca nadobudol práva odvodené od jeho právneho predchodcu, teda od predchádzajúceho majiteľa zmenky. Okresný súd bude postupovať v súlade s čl. 5 a nasl. Nariadenia, doručí žalovanému Tlačivo C na odpoveď a v závislosti od toho, či žalovaný využije svoje právo na odpoveď alebo nie, určí okresný súd ďalší postup v konaní. Len ak žalovaný v odpovedi uplatní voči nároku žalobcu námietky, okresný súd tieto námietky vyhodnotí a v prípade potreby vykoná dokazovanie v súlade s Nariadením. Keďže predmetom konania je výlučne nárok uplatnený žalobcom zo zmenky, bude úlohou okresného súdu posúdiť nielen nárok na zaplatenie zmenkovej istiny, ale stanoviť i dobu ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy v súlade s obsahom § 48 a 49 čl. I zákona č. 191/1950 Zb., pričom v novom rozhodnutí sa dôsledne vyjadrí i k zmluvne dohodnutému úroku 0,25 % denne dojednanému v zmysle čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. a výšku posúdi. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu. Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.