Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/255/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201096 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015201096.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Y. C., nar. X.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX T., B. č. XXXX/ XX, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Advokátska kancelária U. X, X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. 591 006 6723 0 zo dňa 3.11.2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.11.2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.11.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z.z., § 14 ods. 4, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 6. októbra 2014. V dôvodoch rozhodnutia odporkyňa okrem iného uviedla, že z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 31.3.2015 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.8.1978 do 31.7.1980 v I. kategórii funkcií, doba služby vojaka z povolania od 1.8.1980 do 11.12.1986 v I. kategórii funkcií, od 12.12.1986 do 31.8.1990 v II. kategórii funkcií, doba služby od 1.2.1991 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba od 1.1.2000 do 30.9.2003 v III. kategórii funkcií, celkom teda 17 rokov a 106 dní v I. kategórii funkcií a 3 roky a 264 dní v II. kategórii funkcií. Ďalej odporkyňa poukázala na ustanovenie § 65 ods. 2, § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 14 ods. 4, § 21 ods. 1 písm. b), písm. c), § 132 ods. 1 písm. b) a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pričom uviedla, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. je dôchodkový vek navrhovateľa 57 rokov, nakoľko celkovo získal 21 rokov a 5 dní doby služby v I. a II. kategórii funkcií. Nakoľko ku dňu 6. októbru 2014 navrhovateľ nedovŕšil dôchodkový vek 57 rokov, jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku k uvedenému dňu odporkyňa zamietla. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Okrem iného v ňom uviedol, že navrhovateľ dňa 6.10.2016 dosiahne vek 57 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 17 rokov a 106 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií. Ďalej tvrdil, že odslúžil 9 rokov a 265 dní v zamestnaní II. kategórie funkcií a odpracoval 12 rokov a 163 dní v III. pracovnej kategórii. Navrhovateľ nosil vojenskú uniformu od 1.8.1978 do 31.8.1990 a od 1.2.1991 do 30.9.2003, pričom bol nútený odísť do zálohy z dôvodu organizačných a racionalizačných opatrení podľa § 32 ods. 1 písm. c zákona č. 370/1997 Z.z. na základe personálneho rozkazu NGŠ OS SR č. 206 zo dňa 16.6.2003. S rozhodnutím odporkyne o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok navrhovateľ zásadne nesúhlasí. Krajský súd by mal zvážiť, či odslúžená vojenská základná služba, služba vojaka z povolania a služba profesionálneho vojaka v rozsahu 30 rokov a 280 dní (celkový výkon služby) a odpracovaná doba 8 rokov a 254 dní v III. pracovnej kategórii, je právne dostatočne konformným riešením na určenie starobného dôchodku. Odporkyňa pravdepodobne nesprávne a protiprávne vyhodnotila celkovú dobu zamestnania navrhovateľa, ako aj doby zamestnania v I. kategórii funkcií, čo navrhovateľa vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporkyňa si doteraz neosvojila právny názor a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných sporoch, čím zjavne porušuje zákon, resp. marí nástup spravodlivosti. Domáha sa preto zrušenia napadnutého rozhodnutia a aby vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie, pričom uplatnil tiež náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 145,84 €. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 8.1.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.11.2015 ako vecne správne potvrdiť. Okrem iného v ňom uviedla, že navrhovateľ žiadosťou z 27.7.2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 6.10.2014 t. j. vo veku 55 rokov. Poukázala na ust. § 62 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z., § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z.z., § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 14 ods. 4, § 21 ods. 1 písm. b), písm. c), § 132 ods. 1 písm. a), písm. b) ako aj § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zdôraznila, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65306023556304 z 29.4.2015 bol navrhovateľovi podľa § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný od 1. októbra 2003 výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.8.1978 do 31.7.1980 v I. kategórii funkcií, doba služby vojaka z povolania od 1.8.1980 do 11.12.1986 v I. kategórii funkcií, od 12.12.1986 do 31.8.1990 v II. kategórii funkcií, doba služby od 1.2.1991 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba od 1.1.2000 do 30.9.2003 v III. kategórii funkcií, t. j. celkom 17 rokov a 106 dní v I. kategórii funkcií, 3 roky a 264 dní v II. kategórii funkcií a 3 roky a 273 dní v III. pracovnej kategórii. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, pretože dobu služby v I. kategórii funkcií získal len v rozsahu 17 rokov a 106 dní, preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok od 6. októbra 2014. Navrhovateľ však spolu v I. II. kategórii funkcií získal 21 rokov, preto jeho dôchodkový vek je v súlade s § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení 57 rokov veku. Pri určení dôchodkového veku navrhovateľa odporkyňa plne rešpektovala ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pre nárok hodnotila dobu služby v osobitnom systéme poistenia, ako aj vo všeobecnom systéme poistenia), a z toho dôvodu je námietka navrhovateľa o jej nerešpektovaní nedôvodná. Z dôvodu, že zaraďovanie zamestnaní do zvýhodnenej pracovnej kategórie bolo zrušené od 1. januára 2000, nemohol byť navrhovateľ 30. septembra 2003 prepustený zo zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nie je teda splnená podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., preto námietka navrhovateľa, že bol prepustený z organizačných dôvodov, nie je dôvodná. Navrhovateľ po ukončení povinnej školskej dochádzky bol v čase od 1.9.1974 do 1.6.1978 študentom Gymnázia v Dolnom Kubíne, od 1.8.1978 do 31.7.1980 vykonával ZVS a od 1.8.1980 do 30.9.2003 bol v služobnom pomere. Zaraďovanie zamestnaní do zvýhodnenej pracovnej kategórie bolo zrušené s účinnosťou od 1. januára 2000. Denné štúdium na gymnáziu je možné v súlade so zákonom hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok v III. pracovnej kategórii a dobu ZVS má navrhovateľ hodnotenú v I. kategórii funkcií. Odporkyňa môže dobu služby, ktorú poistenec získa v osobitnom systéme zhodnotiť len v takom rozsahu a kvalite, ako ju potvrdí príslušný orgán osobitného systému. Námietky navrhovateľa ohľadom stavu armády v ČSSR po roku 1991 sú irelevantné a netýkajú sa konania o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok. Pretože navrhovateľ dobu služby v I. kategórii funkcií nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok od 6. októbra 2014 správne zamietnutá. Pretože navrhovateľ získal celkovo v I. a II. kategórii funkcií 21 rokov, jeho dôchodkový vek je 57 rokov veku, ktorý dovŕši až 6.10.2016. O nároku navrhovateľa na starobný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi. Na pojednávaní konanom dňa 1.3.2016 právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom opravnom prostriedku a uviedol, že nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi dovŕšením 55 rokov veku podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ si uplatňuje nárok podľa § 21 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na ust. § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., pretože bol uvoľnený v súvislosti s uskutočnením racionalizačných a organizačných opatrení, na dôkaz čoho predložil kópiu výpisu z rozkazu náčelníka Generálneho štátu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 206 zo dňa 16.6.2003, podľa ktorého u navrhovateľa bola vykonaná organizačná zmena na funkcii dňom 30.9.2003 a z dôvodu organizačných zmien v ozbrojených silách SR v roku 2003 pre neho nie je iné vhodné zaradenie v rámci ozbrojených síl SR. Do 30. apríla 1998 navrhovateľ a jeho zamestnávateľ odvádzali odvody do všeobecného dôchodkového systému, pričom 1.5.1998 si vojaci založili osobitný dôchodkový systém, z Ministerstva obrany navrhovateľ teraz dostáva výsluhový dôchodok. V prípade úspechu uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčísli v lehote troch dní. Navrhovateľ na súdnom pojednávaní zotrval na podanom opravnom prostriedku a pripojil sa k vyjadreniu svojho právneho zástupcu. Uviedol, že bol prepustený z organizačných dôvodov a získal najmenej 15 rokov v I. pracovnej kategórii. Trvá na tom, že mu nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením 55 rokov veku t.j. dňa 6.10.2014. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní v súlade s písomným vyjadrením odporkyne zo dňa 8.1.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne z 3.11.2015 ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne mal krajský súd preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 27.7.2015, doručenou odporkyni dňa 30.7.2015, požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 6.10.2014, t.j. od 55 rokov veku. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. 65306023556304 zo dňa 29.4.2015 navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1.10.2003 podľa ust. § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre nárok na výsluhový dôchodok bolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie poistenia nasledovne: od 1.8.1978 do 31.7.1980 v I. kategórii funkcií (základná služba vo vojenskej škole), od 1.8.1980 do 11.12.1986 v I. kategórii funkcií (vojak z povolania), od 12.12.1986 do 31.8.1990 v II. kategórii funkcií (vojak z povolania), od 1.2.1991 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií (vojak z povolania) a od 1.1.2000 do 30.9.2003 v III. pracovnej kategórii (vojak z povolania). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ celkovo získal 17 rokov a 106 dní v I. kategórii funkcií, 3 roky a 264 dní v II. kategórii funkcií a 3 roky a 273 dní v III. pracovnej kategórii. Ako vyplýva zo žiadosti o starobný dôchodok, navrhovateľ bol od 1.10.2003 do 1.2.2004 nezamestnaný a od 2.2.2004 striedavo pracoval v civilnom zamestnaní, ako samostatne zárobkovo činná osoba a bol tiež nezamestnaný. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e). Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 12 ods. 3 písm. d zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 citovaného zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Dňom 1. júna 1992 nadobudol účinnosť zákon č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení, ktorým bolo okrem iného novelizované ust. § 130 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa § 130 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov služba vojakov z povolania (ďalej len "služba") vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, pretože dobu služby v I. kategórii funkcií získal len v rozsahu 17 rokov a 106 dní, a preto mu nemohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok od 6. októbra 2014 podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Keďže v zmysle ust. § 130 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie, navrhovateľ nemohol byť 30. septembra 2003 prepustený zo zamestnania zaradeného do zvýhodnenej pracovnej kategórie, z ktorého dôvodu súd vyhodnotil jeho námietku, že bol prepustený z organizačných dôvodov a splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. s poukazom na ust. § 12 ods. 3 písm. d) za nedôvodnú. Keďže navrhovateľ získal v I. kategórii funkcií 17 rokov a 106 dní a v II. kategórii funkcií 3 roky a 264 dní, t.j. spolu 21 rokov a 5 dní, vznikne mu nárok na starobný dôchodok v súlade s ust. § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dovŕšením 57 rokov veku dňa 6.10.2016. Keďže navrhovateľ dobu služby v I. kategórii funkcií nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, odporkyňa jeho žiadosť o starobný dôchodok od 6. októbra 2014 zamietla v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.11.2015 ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.