Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14CoZm/22/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110207593 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5110207593.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v 1/ rade: O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, XXX XX B. Y., žalovanej v 2/ rade: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX B. C., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, so sídlom M. G. XXX/X, XXX XX B. C. a žalovanému v 3/ rade: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. A. D. XXXX/XX, XXX XX B. C., v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 8.298,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2/ rade, proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/137/2013-199 zo dňa 16. júna 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/137/2013-199 zo dňa 16. júna 2015 v napadnutých výrokoch o ponechaní zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm/14/2010-57 zo dňa 11.08.2010 voči žalovanej v rade 2/ vo zvyšnej časti v platnosti a o náhrade trov konania medzi žalovanou v rade 2/ a žalobcom z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil voči žalovanej v rade 2/ (ďalej aj len „žalovaná 2/") zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm/14/2010-57 zo dňa 11.08.2010 v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 1.359,41 Eur a v tejto časti konanie zastavil (ďalej aj len „výrok I/"). Vo zvyšnej časti ponechal voči žalovanej 2/ zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm/14/2010-57 zo dňa 11.08.2010 v platnosti (ďalej aj len „výrok II/"). Žalovanej 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania o námietkach žalovanej 2/ proti zmenkovému platobnému rozkazu vo výške 1.037,78 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku (ďalej aj len „výrok III/). V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu, doručenú súdu dňa 04.02.2010, ktorou právny predchodca žalobcu, ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Radlinského 10, 813 23 Bratislava, IČO: 35 799 200 (ďalej aj len „pôvodný žalobca"), navrhol vydanie zmenkového platobného rozkazu (ďalej aj len „ZPR"), ktorým súd uloží žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.298,56 Eur s úrokom 6% ročne z tejto sumy od 01.05.2007 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy 27,66 Eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 10424114/379773904 (ďalej aj len „zmluva o úvere") bol žalovanému 1/ ako dlžníkovi, žalovanej 2/ ako spoludlžníkovi a žalovanému 3/ ako ručiteľovi poskytnutý pôvodným žalobcom ako veriteľom mimoriadny medziúver vo výške 9.128,33 Eur, a to odo dňa pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení č. 379773904. Po splnení podmienok pre pridelenie cieľovej sumy v zmysle všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie sa veriteľ zaviazal poskytnúť stavebný úver vo výške cca 5.476,99 Eur; žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa zaviazali poukazovať vklady stanovené v zmluve, splácať úroky z mimoriadneho medziúveru a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných splátkach a splácať stavebný úver a poistné z poistenia úveru, rovnako v pravidelných mesačných splátkach. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov veriteľa zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi veriteľom a žalovanými 1/, 2/ a 3/ na základe zmluvy o úvere alebo v priamej súvislosti s ňou žalovaný 1/ ako vystaviteľ vystavil pôvodnému žalobcovi ako prvému majiteľovi zmenku popísanú v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorá bola neúplná a mala byť vyplnená majiteľom zmenky podľa dojednania v dohode. Nakoľko žalovaní 1/, 2/ a 3/ si nesplnili svoje platobné povinnosti, hrubo porušili zmluvné podmienky zmluvy o úvere, veriteľ pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o úvere a vyhlásil celý zostatok úveru za splatný. Nakoľko boli splnené všetky podmienky podľa dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, veriteľ využil svoje právo a vyplnil chýbajúce údaje na zmenke, a to zmenkovú sumu 8.298,56 Eur a údaj o splatnosti zmenky 30.04.2007. Zároveň bola žalovaným 1/, 2/ a 3/ doručená výzva na zaplatenie zmenkovej sumy, ktorou pôvodný žalobca vyzval žalovaných 1/, 2/ a 3/ na zaplatenie zmenkovej sumy 8.298,56 Eur v lehote splatnosti do 30.04.2007. Pôvodný žalobca upozornil žalovaných 1/, 2/ a 3/, že ak dlžnú zmenkovú sumu v stanovenej lehote neuhradia, pristúpi k jej súdnemu vymáhaniu. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ zmenkovú sumu v stanovenej lehote neuhradili. Okresný súd vo veci vydal dňa 11.08.2010 ZPR č.k. 10Zm/14/2010-57, ktorý nadobudol právoplatnosť voči žalovanému 1/ dňa 28.05.2013 a voči žalovanému 3/ dňa 20.05.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina z 09.05.2012 č.k. 10Zm/14/2010-87. Písomným podaním, doručeným súdu 27.12.2010 (č.l. 90 spisu), pôvodný žalobca oznámil okresnému súdu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 18.10.2010 so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, postúpil pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ vymáhanú v tomto konaní na označenú spoločnosť ako postupníka. O postúpení pohľadávky informoval žalovanú stranu listom z 08.11.2010. Nakoľko po začatí konania došlo k prechodu práv, o ktorých sa koná, na obchodnú spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., na ktorú prešli na základe označenej zmluvy o postúpení pohľadávok všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou, pôvodný žalobca navrhol, aby okresný súd v zmysle ust. § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OSP") pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu. V prílohe písomného podania pôvodný žalobca predložil oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 08.11.2010 adresované žalovaným 1/, 2/ a 3/. Písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa 31.08.2012, obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. vyjadrila súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu. Zároveň predložila listinu označenú ako zoznam odkúpených pohľadávok ČSOB SS 3 (č.l. 98 spisu) a zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. (č.l. 99 - 103 spisu). Uznesením zo dňa 12.04.2013 č.k. 10Zm/14/2010-104 okresný súd pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi (pôvodný) žalobca ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. a do konania vstúpi (nový) žalobca, obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Na základe odvolania žalovanej 2/ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením z 27.11.2014 sp.zn. 14CoZm/51/2014 uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm/14/2010-104 zo dňa 12.04.2013 potvrdil. Písomným podaním, podaným na poštovú prepravu dňa 27.05.2013, podala žalovaná 2/ proti vydanému ZPR námietky, v ktorých uviedla, že vystavená blankozmenka nemá všetky formálne náležitosti požadované zmenkovým a šekovým zákonom, najmä nemôže byť vystavená bez protestu a zároveň byť splatná v mieste, kde nie je možné splatiť zmenku po 17-tej hodine. Žalobca nepreukázal, či riadne a zrozumiteľne poučil žalovanú 2/ o mieste splatnosti blankozmenky. Žalovaná 2/ namietla, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o zmenkovom vyplňovacom práve, pretože žalovaná suma, uvedená na blankozmenke, nezohľadňuje všetky doposiaľ žalovanými uhradené splátky a je v rozpore so skutočným stavom záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Žalovaná 2/ sa od svojho bývalého manžela, žalovaného 1/, dozvedela, že tento pravidelne od dátumu splatnosti jednotlivých splátok stavebného úveru platil v prospech žalobcu dojednané mesačné splátky. Preto žalovaná 2/ navrhla, aby okresný súd na preukázanie tejto skutočnosti vykonal dokazovanie a vyzval žalobcu na predloženie údajov o tom, koľko a kedy bolo na poskytnutý úver v skutočnosti zaplatené. Keďže sa žalovaná 2/ zaručila za budúci záväzok, považovala túto námietku za dôvodnú a tvrdila, že vyplnením blankozmenky došlo k porušeniu ustanovení dohody o vyplnení blankozmenky týkajúcich sa zmenkovej sumy, dátumu splatnosti zmenky, čím žalobca nesprávne vyplnil blankozmenku. Dohoda o vyplnení blankozmenky sa viaže na zabezpečenie peňažného záväzku plynúceho zo zmluvy o úvere a takáto dohoda je svojou podstatou dojednaním zo zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Preto mal okresný súd zohľadniť aj zmluvné dojednania, ktoré sú v rozpore s právami spotrebiteľa, najmä neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko podľa názoru žalovanej 2/ v zmenkovej sume sú zahrnuté aj také plnenia, ktorých sa žalobca nemôže platne domáhať. V tejto súvislosti žalovaná 2/ ako spotrebiteľ namietla porušenie svojich práv, najmä to, že v zmluve boli dojednané neprijateľné podmienky, že nebola riadne poučená o obsahu zmluvy a o obsahu všeobecných obchodných podmienok, že nebola ako spotrebiteľ riadne poučená o mieste splatnosti. Zo súdom doručenej zmenky žalovaná 2/ zistila, že miesto splatnosti je stanovené v sídle žalobcu, na ktoré sa žalovaní nemohli po 17-tej hodine ustanoviť a overiť, či žalobca predložil zmenku na zaplatenie. Dňa 20.04.2015 bolo okresnému súdu doručené elektronické podanie žalobcu, ktorým oznámil, že žalovaní po podaní návrhu na začatie konania uhradili 05.11.2015 sumu 1.356,22 Eur a sumu 3,19 Eur. Vzhľadom na uvedené žalobca zobral návrh na začatie konania späť v časti uplatnenej istiny 1.359,41 Eur a navrhol, aby okresný súd vydal rozsudok, ktorým uloží žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.939,15 Eur spolu s úrokom 6% ročne zo sumy 8.298,56 Eur od 01.05.2007 do 05.11.2013, zo sumy 6.939,15 Eur od 06.11.2013 do zaplatenia, odmenu vo výške 27,66 Eur a trovy konania. Pred začatím pojednávania vo veci samej dňa 21.04.2015 právny zástupca žalobcu vzal návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie istiny 1.356,22 Eur a istiny 3,19 Eur. S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav a vyvodené závery za aplikácie ust. článku I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZZŠ"), článku I § 77 ods. 1, 2 a 3, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 30, § 31, § 32, § 46 ods. 1, § 47 ods. 1-4 všetko ZZŠ, § 20 a § 21 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o cenných papieroch"), § 511 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OZ"), § 91 ods. 1, 2 OSP, § 175 ods. 5 OSP, okresný súd posúdil žalobu žalobcu voči žalovanej 2/ za dôvodnú v rozsahu podľa výroku II/ napadnutého rozsudku. Konštatoval, že žalobca uplatnil nárok v predmetnej veci na základe indosovanej vlastnej zmenky, ktorá pri jej vystavení bola blankozmenkou zabezpečujúcou záväzok žalovaných 1/ a 2/ zo zmluvy o úvere uzavretej 24.09.2004 medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom, žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníkom. (Blanko)zmenka mala byť vyplnená za podmienok podľa dohody o vyplňovacom práve z 24.09.2004 medzi pôvodným žalobcom a žalovaným 1/ ako vystaviteľom zmenky, žalovanou 2/ ako avalistom a žalovaným 3/ ako avalistom; doplnenie sa týkalo zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. K otázke okruhu účastníkov na žalovanej strane okresný súd uviedol, že aj keď išlo o solidárny záväzok žalovaných 1/-3/, tak solidarita dlžníkov podľa § 511 ods. 1 OZ bez ďalšieho nezakladá ich procesné nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 OSP. Zmenkovo zaviazané osoby, okrem iného vystaviteľ a avalisti zmenky, majú v súlade s ust. čl. I § 47 ZZŠ postavenie samostatných procesných spoločníkov podľa § 91 ods. 1 OSP. Rozhodnutie súdu sa nemusí rovnako vzťahovať na všetkých žalovaných a námietky žalovanej 2/ nemajú odkladný účinok vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu voči žalovaným 1/ a 3/. Nakoľko žalovaní 1/ a 3/ námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu nepodali, zmenkový platobný rozkaz voči nim nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu okresný súd uviedol, že zmenka je ex lege cenným papierom na rad (§ 11 ods. 1 ZZŠ), ktorá aj keď nebola vystavená na rad, môže byť prevedená indosamentom (rubopisom). Na prevod zmenky sa vzťahuje všeobecná úprava zákona o cenných papieroch a osobitná úprava ZZŠ. Z ust. § 20 zákona o cenných papieroch vyplýva, že záväzok previesť listinný cenný papier je splnený odovzdaním listinného cenného papiera nadobúdateľovi, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné. Osobitný zákon môže ustanoviť ďalšie podmienky prevodu. V zmysle § 21 ods. 1 zákona o cenných papieroch, na prevod listinného cenného papiera na rad sa vyžaduje aj rubopis. Rubopisom prechádzajú všetky práva spojené s listinným cenným papierom, ak osobitný zákon neustanovuje inak a nemožno ho viazať na splnenie podmienky. Osobitná právna úprava ZZŠ upravuje prevod zmenky v článku I § 11 až § 20. Z ust. § 11 ods. 1 ZZŠ vyplýva, že každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). V ďalších ustanoveniach ZZŠ upravuje náležitosti indosamentu a jeho dôsledky. V prejednávanej veci bolo oboznámením originálu predloženej zmenky po indosácii preukázané, že vstupujúci žalobca sa stal na základe indosamentu napísaného na rube zmenky dňa 29.07.2011 v súlade s čl. I § 14 ods. 1 ZZŠ nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky. K naplneniu ust. § 20 zákona o cenných papieroch, ktorý ako podmienku prevodu listinného cenného papiera vyžaduje odovzdanie listinného cenného papiera nadobúdateľovi, došlo podľa okresného súdu tým, že spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako indosatár vyjadrila súhlas, aby sa stala účastníkom konania v prejednávanej veci v procesnom postavení žalobcu, čím sa stala v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 12.04.2013 č.k. 10Zm/14/2010-104, ktorým bola pripustená zmena účastníkov konania na strane žalobcu, osobou výlučne oprávnenou fakticky disponovať originálom predmetnej zmenky uloženým v trezore Okresného súdu Žilina a pôvodný žalobca toto oprávnenie stratil. Ďalší úkon odovzdania predmetnej zmenky už pre prevod práv zo zmenky nepovažoval okresný súd za potrebný, nakoľko by podľa neho išlo o formalistický prístup k výkladu ust. § 20 zákona o cenných papieroch. Z ustanovení zákona zmenkového a šekového pritom vyplýva, že k prevodu zmenky dochádza indosamentom (čl. I § 11 ods. 1 ZZŠ) s tým, že v zmysle ust. čl. I § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. Z uvedeného vyplýva, že už samotným napísaním platného indosamentu na rub spornej zmenky dňa 29.07.2011 došlo k prevodu všetkých práv z tejto zmenky na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Samotná skutočnosť odovzdania predmetnej zmenky indosatárovi, spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., nemá bezprostredný vplyv na samotný prevod práv z tejto zmenky, ale na možnosť uplatňovania práv zo zmenky, kedy je zrejmé, že bez faktickej držby zmenky by spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., napriek existencii predmetného indosamentu, práva zo zmenky uplatňovať nemohla. Okresný súd v tomto kontexte poukázal aj na názor publikovaný v časopise Obchodní právo, Vydavateľstvo Prospektrum Praha 3/2010, str. 36, zo záverov ktorého vyplýva, že ak v priebehu súdneho konania zmenku uloženú na súde žalobca rubopisuje na iného a táto osoba (nadobúdateľ) súhlasí so svojim vstupom do konania, je tým preukázané, že sa žalobca a nadobúdateľ dohodli, že k prevodu zmenky na nadobúdateľa dochádza aj bez jej odovzdania nadobúdateľovi, ktorá možnosť vyplýva priamo zo znenia prvej vety ust. § 20 zákona o cenných papieroch (... alebo ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné). S poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd námietku žalovanej 2/ ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku nepovažoval za dôvodnú. Okresný súd považoval za splnené všetky formálne náležitosti zmenky vyžadované ZZŠ. K námietkam o porušení dohody o vyplňovacom práve okresný súd uviedol, že ust. čl. I § 10 ZZŠ pripúšťa, aby dlžník z blankozmenky namietal voči majiteľovi zmenky jej vyplnenie v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke a ubránil sa tak plneniu záväzku zo zmenky. Dlžník v konaní, v ktorom sú uplatnené nároky z vyplnenej blankozmenky, je následne nositeľom dôkazného bremena, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke nebola dodržaná. Za situácie, kedy v prejednávanej veci došlo k indosácii zmenky po tom, čo zmenka bola vyplnená jej pôvodným majiteľom, je súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti dlžníka z takejto zmenky v zmysle čl. I § 10 ZZŠ tvrdiť a preukázať, že súčasný majiteľ zmenky nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou, čo je podmienkou, aby dlžník zo zmenky mohol namietať, že dojednania o vyplnení zmenky neboli dodržané. Okresný súd konštatoval, že takéto tvrdenia zo strany žalovanej 2/ neboli v konaní produkované, ani preukázané. Pokiaľ teda žalovaná 2/ namietala, že pri vyplnení blankozmenky bola porušená dohoda o vyplnení blankozmenky týkajúca sa zmenkovej sumy a dátumu splatnosti zmenky, bez ďalšej bližšej konkretizácie tejto námietky, tak takto všeobecne formulovaná námietka nebola spôsobilá zbaviť žalovanú 2/ povinnosti na základe predloženej zmenky plniť, resp. nemohla viesť k zrušeniu ZPR, nakoľko z námietky nebolo zrejmé, v akom rozsahu žalovaná 2/ ZPR napáda. Námietka žalovanej 2/ o porušení dohody o vyplňovacom práve pri vyplnení zmenky nebola dostatočne konkrétna a zároveň žalovaná 2/ v súlade s ust. § 120 ods. 1 veta prvá OSP neoznačila na preukázanie svojej námietky žiadne dôkazné prostriedky. Žalovaná 2/ ďalej namietala, že zmenka zabezpečuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a okresný súd mal preto zohľadniť zmluvné dojednania, ktoré sú v rozpore s právami spotrebiteľa, najmä neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko v zmenkovej sume sú zahrnuté aj také plnenia, ktorých sa žalobca nemôže platne domáhať. Žalovaná 2/ ako spotrebiteľ namietla porušenie svojich práv spočívajúce v tom, že v zmluve o úvere boli dojednané neprijateľné podmienky, že nebola riadne poučená o obsahu zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok a nebola ako spotrebiteľ riadne poučená o mieste splatnosti zmenky, ktoré je v sídle (pôvodného) žalobcu, na ktoré sa žalovaní nemohli po 17-tej hodine ustanoviť a overiť, či žalobca predložil zmenku na zaplatenie. Okresný súd primárne poukázal na to, že predmetom konania nebol uplatnený nárok z úverového vzťahu na zabezpečenie záväzkov, z ktorého mala slúžiť žalobcom predložená zmenka, ale v konaní boli uplatnené zmenkové nároky na základe vlastnej zmenky tak, ako bola v origináli v tomto konaní zo strany pôvodného žalobcu predložená. Zákon zmenkový a šekový nerozlišuje medzi spotrebiteľom a iným účastníkom zmenkového vzťahu, upravuje komplexne práva a povinnosti a skutočnosti súvisiace so zmenkami a zmenkovými záväzkami s tým, že v konaní, v ktorom je uplatňovaný nárok zo zmenky, musí dlžník primárne relevantne namietať skutočnosti podľa čl. I § 17 ZZŠ. Nároky z kauzálneho vzťahu, na zabezpečenie ktorého zmenka slúži, sú samostatné, so samostatným režimom uplatňovania a uspokojovania. Rovnako samostatné sú nároky zo zmenky, čo sa týka režimu ich uplatňovania a obrany, ktoré sú komplexne upravené v ustanoveniach ZZŠ. Skutočnosti súvisiace s tvrdeným porušením práv žalovanej 2/ ako spotrebiteľa, súvisiacich so zmluvou o úvere na zabezpečenie záväzku, z ktorej bola vystavená žalobcom predložená zmenka, okresný súd nepovažoval za relevantné pre uplatnenie nárokov zo zmenky v prejednávanej veci a pre prejednanie námietok žalovanej 2/ proti ZPR. Okresný súd nepovažoval za potrebné priamo sa zaoberať otázkou, či zmluva o úvere, ktorá bola predložená v tomto konaní, uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, v čase jej uzatvorenia spĺňala definíciu spotrebiteľskej zmluvy, či už v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa alebo v zmysle Občianskeho zákonníka a vo všeobecnej rovine uviedol, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere dňa 24.09.2004 v tom čase platný a účinný zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. nevylučoval zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Takéto ustanovenie bolo zavedené až zákonom o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 (§ 5a ods. 1 písm. b). Okresný súd nevylúčil, že pokiaľ by suma doplnená do blankozmenky v určitej časti bola v rozpore s ustanoveniami o ochrane práv spotrebiteľa, že by sa dlžník z takejto zmenky mohol riadne podanou námietkou ubrániť plneniu na základe takejto zmenky, resp. plneniu v určitom rozsahu, avšak aj vo vzťahu k takejto námietky by dlžník, konkrétne v tomto prípade žalovaná 2/, bola povinná konkretizovať, v akom rozsahu zmenkovej sumy zmenkový platobný rozkaz napáda. Okresný súd uviedol, že nie je v konaní, v ktorom sú uplatnené nároky zo zmenky, ani pri prejednaní námietok povinný sám preskúmavať správnosť sumy dopísanej do blankozmenky. Túto je oprávnený preskúmavať len v kontexte včas a riadne podaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, s náležitou konkretizáciou a odôvodnením. Vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby okresný súd postupoval a rozhodol podľa § 175 ods. 5 OSP a o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP a § 142 ods. 1 OSP. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 2/ v písomnom podaní jej právneho zástupcu (č.l. 215-217 spisu). S poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) - f) OSP uviedla, že napáda len II/ a III/ výrok prvostupňového rozsudku, keďže prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu právnemu záveru, týkajúceho sa posúdenia zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdil. Prvostupňový súd síce na vec aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však vyložil. Žalovaná 2/ uviedla, že k prevodu zmenky rubopisom došlo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, avšak z dokazovania nevyplýva, že by došlo aj k odovzdaniu originálu zmenky súčasnému žalobcovi. Podľa žalovanej sa indosatár nemôže platne stať majiteľom zmenky skôr, než zmenkovú listinu uchopí, teda skôr, ako ju prevezme; k právne perfektnému prevodu zmenky dôjde až tradíciou. Vyplýva to z ust. § 20 zákona o cenných papieroch. K reálnemu odovzdaniu zmenky pritom došlo len medzi žalovaným 1/ ako vystaviteľom zmenky a pôvodným žalobcom. Žalovaná 2/ z tohto dôvodu vzniesla námietku nedostatku aktívnej legitimácie súčasného žalobcu v danom konaní. Žalovaná 2/ zdôraznila, že pri indosácii zmenky je rozhodujúce to, že v prípade, keď držiteľovi zmenky svedčí neprerušená rada rubopisov, potom je táto osoba považovaná za majiteľa zmenky a iba takejto osobe je zmenkový dlžník povinný plniť. Žalovaná 2/ nesúhlasila s právnym názorom okresného súdu k tejto otázke; keďže súhlas žalobcu stať sa namiesto pôvodného žalobcu účastníkom konania nenahrádza reálne odovzdanie zmenky indosatárovi. Takýto súhlas je len procesným úkonom žalobcu a jeho dôvodom bolo nadobudnutie (prevod) práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ku ktorému došlo v súvislosti s uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok medzi pôvodným žalobcom a žalobcom. Druhým nosným odvolacím dôvodom bola námietka, že okresný súd neskúmal kauzu stojacu za zmenkou, hoci išlo o spotrebiteľský vzťah a zmenka slúžila na zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa. Bezprostredným dôvodom vzniku zmenky a zmenkového záväzku bola spotrebiteľská zmluva, a to zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo 10424114/379773904. Pritom odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch je použitie zmenky regulované a obmedzené. Podľa žalovanej 2/ záväzok, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými pri poskytnutí spotrebiteľského úveru nemohol byť platne zabezpečený zmenkou; i v tomto smere žalovaná 2/ poukázala na úpravu v zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná 2/ bola názoru, že v danom prípade okresný súd nemal vôbec vydať zmenkový platobný rozkaz; bolo jeho povinnosťou v každom štádiu konania, a to aj v každom druhu konania ex offo skúmať, či nešlo o spotrebiteľský vzťah a aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. V tejto súvislosti poukázala i na úpravu v § 52 a nasl. OZ, na rozhodnutie ESD č. C-419/2011 zo dňa 14.03.2013 a niektoré rozhodnutia Okresného súdu Trenčín v zmenkových veciach. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania bola žalovaná 2/ názoru, že ak je na materskej dovolenke a žalobcom je t.č. podnikateľ - inkasná spoločnosť, tak bolo dôvodné, aby okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov aplikoval ust. § 150 ods. 1 OSP. Žalovaná 2/ navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu žalovanej 2/ sa žalobca písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom v medziach podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov. Primárne k procesnému postupu v odvolacom konaní krajský súd poukazuje na novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku, uskutočnenú zák. č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj len „OSP"). Touto novelizáciou OSP bolo s účinnosťou od 23.12.2015 zrušené ustanovenie § 175 o zmenkovom platobnom rozkaze. Podľa prechodného ustanovenia § 372y ods. 1 OSP k úpravám účinným dňom vyhlásenia (23.12.2015), ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa § 372y ods. 2 veta prvá OSP, ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 211 ods. 2 OSP, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že aj v tomto odvolacom konaní bolo postupované podľa doterajších predpisov, t.j. podľa OSP v znení platnom a účinnom do 22.12.2015, keďže v danom prípade došlo k doručeniu vydaného zmenkového platobného rozkazu žalovanej 2/ dňa 22.05.2013, teda do dňa účinnosti zák. č. 438/2015 Z.z. Tým nemohlo byť prihliadané na postup podľa § 79 ods. 4, 5 OSP a § 114 ods. 2 veta druhá OSP, ktoré sa od 23.12.2015 týkajú osobitného postupu súdu vo veciach týkajúcich sa uplatňovania nároku zo zmenky a šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Krajský súd uvádza, že preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania uvedenými v písomnom podaní žalovanej 2/ zo dňa 04.08.2015 (§ 212 ods. 1 OSP), zistil dôvodnosť podaného odvolania v miere, ktorá nevyhnutne vyústila do zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaná 2/ vytkla okresnému súdu predovšetkým nesprávne právne závery, nesprávne právne posúdenie veci. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že pod vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V danom prípade došlo zo strany okresného súdu čiastočne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, najmä vo vzťahu k prvému odvolaciemu dôvodu. Prvým odvolacím dôvodom žalovanej 2/ v podanom odvolaní zo dňa 04.08.2015, na ktorý dôvod poukázala aj v samotných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm/14/2010-57 zo dňa 11.08.2010, bola otázka nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu ku skutočnosti, či súčasnému žalobcovi svedčila/svedčí aktívna vecná legitimácia, ak počas prvostupňového konania došlo k zmene majiteľa zmenky na základe jej indosácie a následnej zmeny účastníka konania na strane žalobcu postupom podľa § 92 ods. 2, 3 OSP. Žalovaná 2/ mala v podstate za to, že z obsahu spisového materiálu a ani z vykonaného dokazovania nevyplývalo, že by došlo k odovzdaniu originálu zmenky súčasnému žalobcovi s poukazom na § 20 zákona o cenných papieroch. Inak povedané, reálne odovzdanie zmenky pôvodným žalobcom súčasnému žalobcovi v konaní preukázané nebolo a nebola preukázaná ani prípadná dohoda pôvodného žalobcu a súčasného žalobcu, t.j. dohoda v zmysle § 20 zákona o cenných papieroch medzi indosantom a indosatárom, ktorú nemôže nahrádzať súhlas žalobcu so vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu. K uvedenému odvolací súd akcentuje, že okresný súd správne postupoval, ak pri rozhodovaní o veci samej primárne skúmal a vyhodnocoval námietku žalovanej 2/ ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko skutočnosť, že okresný súd procesným rozhodnutím pripustil zmenu účastníkov v zmysle § 92 ods. 2, 3 OSP, ešte nevylučovalo možnosť, že z hľadiska hmotného práva žalobca aktívnu vecnú legitimáciu v konaní nezískal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu č.k. 11CbZm/137/2013-199 zo dňa 16. júna 2015 (str. 11) bolo zrejmé, že okresný námietku žalovanej 2/ ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nepovažoval za dôvodnú. V tejto súvislosti okrem iného uviedol, že ,,k naplneniu ust. § 20 zákona o cenných papieroch, ktorý ako podmienku prevodu listinného cenného papiera vyžaduje odovzdanie listinného cenného papiera nadobúdateľovi, došlo v tomto prípade tým, že obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako indosatár vyjadrila súhlas, aby sa stala účastníkom konania v prejednávanej veci v procesnom postavení navrhovateľa, čím sa stala v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 12.04.2013 č.k. 10Zm/14/2010-104, ktorým bola pripustená zmena účastníkov konania na strane navrhovateľa, osobou výlučne oprávnenou fakticky disponovať originálom predmetnej zmenky, ktorý je uložený v trezore Okresného súdu Žilina a pôvodný navrhovateľ ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. toto oprávnenie stratil. Ďalší úkon odovzdania predmetnej zmenky už pre prevod práv zo zmenky nepovažuje súd za potrebný, nakoľko by išlo o formalistický prístup k výkladu ust. § 20 zákona o cenných papieroch". Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd tieto závery okresného súdu považoval za predčasné a tým nesprávne. Odvolací súd práve pre formálnu prísnosť zmenkových vzťahov aj otázku odovzdania zmenky indosatárovi (súčasnému žalobcovi) v zmysle úpravy v § 20 zákona o cenných papierov vníma oproti právnemu názoru okresného súdu striktnejšie, pričom doteraz v prvostupňovom konaní nebola dostatočne v skutkovej a následne ani v rovine právnej posúdená a zodpovedaná otázka, či k odovzdaniu zmenky došlo a to spôsobom vyžadovaným okrem ZZŠ aj § 20 zákona o cenných papieroch, podľa ktorého záväzok previesť listinný cenný papier je splnený odovzdaním listinného cenného papiera nadobúdateľovi, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné. Osobitný zákon môže ustanoviť ďalšie podmienky prevodu. Odvolací súd k tejto otázke podporne a primerane poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 29 Odo 1285/2006 zo dňa 14.12.2006, ktorý uviedol, že ak vyvodzoval odvolací súd splnenie uvedenej podmienky z toho, že žalobkyňa zmenku rubopisovala v prospech spoločnosti a následne vrátila do úschovy súdu, s týmto jeho právnym záverom Najvyšší súd nesúhlasí. Vyššie uvedené skutočnosti totiž nevypovedajú nič o tom, či zmenka bola spoločnosti skutočne odovzdaná, keď k jej rubopisu a vráteniu do úschovy súdu mohlo dôjsť bez toho, aby sa zmenka fakticky do rúk spoločnosti dostala. Obdobne Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp.zn. 29 Cdo 71/2015 zo dňa 30. marca 2015 uvádza, že ...vo vyššie označenom rozhodnutí vysvetlil, že podmienkou pre prevod zmenky na rad je (s výnimkami uvedenými v 17 zákona o cenných papieroch), popri rubopise, tiež jej odovzdanie nadobúdateľovi. Na splnenie tejto podmienky pritom nemožno bez ďalšieho usudzovať už z toho, že žalobca zmenku rubopisoval v prospech tretej osoby a následne ju vrátil do úschovy súdu; tieto skutočnosti totiž nevypovedajú nič o tom, či zmenka bola tretej osobe (nadobúdateľovi zmenky) skutočne odovzdaná, keď k jej rubopisu a vráteniu do úschovy súdu mohlo dôjsť bez toho, aby sa zmenka fakticky do rúk nadobúdateľa dostala (k tomu porovnaj ďalej tiež dôvody uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19. decembra 2013, sp.zn. 29 Cdo 3880/2013 a ze dne 30. septembra 2014, sp.zn. 29 Cdo 3455/2014). Ďalej odvolací súd obdobne poukazuje aj na uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29 Cdo 3455/2014 zo dňa 30. septembra 2014 a sp.zn. 29 Cdo 3880/2013 zo dňa 19. decembra 2013. Odvolací súd len dodáva, že uvedená judikatúra vychádza z obdobnej právnej úpravy a je časovo novšia oproti názoru v odbornom časopise, prezentovanom v dotknutom rozhodnutí okresným súdom. Vo veci samej bol podľa odvolacieho súdu relevantný skutkový stav, tak ako vyplýval z obsahu spisového materiálu, pričom z neho bez ďalšieho skúmania a vyhodnotenia, primárne súdom prvého stupňa, nebolo jednoznačne možné uzavrieť, či (ne)došlo k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu (tradícia) predmetnej zmenky medzi indosantom a indosatárom (terajším žalobcom). Splnenie podmienok podľa § 20 zákona o cenných papieroch nemôže z hľadiska hmotnoprávnej úpravy zákona o cenných papieroch nahrádzať postup indosanta a indosatára v rámci procesnej zmeny účastníctva v konaní, a to ani pokiaľ jeho dôvodom bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky zabezpečenej zmenkou a indosácia zmenky rubopisom vykonaným jednostranne samotným indosantom (pôvodným žalobcom) v prospech indosatára (súčasného žalobcu). Uvedená otázka priamo netvorila doterajší odvolací prieskum krajského súdu pri rozhodovaní o vecnej správnosti procesného rozhodnutia súdu prvého stupňa o zmene účastníka konania na strane žalobcu, t.j. v uznesení sp.zn. 14CoZm/51/2014 zo dňa 27.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2015. Napokon otázka účastníctva v konaní z hľadiska úpravy v § 92 ods. 2, 3 OSP je súdom posudzovaná len v rovine splnenia formálnych procesno-právnych podmienok. Odvolací súd uvádza uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2011, sp.zn. 6 Cdo 42/2011, v zmysle ktorého „z ustanovenia § 92 ods. 3 veta prvá O.s.p. síce vyplýva, že súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí posúdiť, či navrhovateľ preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely tohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). Súd teda nemá v rámci rozhodnutia podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej". Naopak otázka aktívnej vecnej legitimácie je otázkou práva hmotného, ku ktorej sa relevantne môže tak prvostupňový ako aj odvolací súd vyjadriť až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že „vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotno-právnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)" (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2011, č.k. III. ÚS 517/2011-9). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotno-právne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno-právny nárok uplatňovať. (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp.zn. 2Cdo 205/2009). Krajský súd teda predbežne zaujal čiastočne odlišný právny názor, oproti právnemu posúdeniu okresného súdu v napadnutom rozsudku k otázke, či žalobca doteraz relevantne preukázal, že má postavenie nadobúdateľa zmenky a jej držiteľa z hľadiska preukázania aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Okresný súd v tomto smere v prejudiciálnej rovine vychádzal z toho, že tradícia, reálne odovzdanie zmenky ako cenného papiera žalovanému ako indosatárovi mohlo byť zrejme nahradené dohodou indosanta a indosatára, ktorú okresný súd vyvodzoval z udeleného súhlasu žalobcu so svojím vstupom do konania, s čím sa krajský súd nestotožnil. Nie je možné súhlasiť s iným výkladom (podľa okresného súdu menej formálnym) ust. § 20 zákona o cenných papieroch v prípade, ak k prevodu zmenky rubopisom dochádza v prebiehajúcom súdnom konaní, oproti situácii prevodu medzi majiteľom (držiteľom) zmenky ako cenného papiera a nadobúdateľom zmenky mimo prebiehajúceho súdneho konania. Bude preto potrebné sa touto otázkou zaoberať opätovne a v tomto smere vyhodnotiť i doteraz doložené plnomocenstvá v konaní a či (ne)boli udelené pôvodným žalobcom a žalobcom (aj) k hmotnoprávnym úkonom súvisiacim s indosovaním (rubopisom) zmenky (č.l. 74, 75, 78, 79, 97 spisu), vrátane odovzdania a prevzatia zmenky (tradíciou). Súčasne sa bude potrebné opätovne zaoberať, v rámci aplikácie a interpretácie ust. § 20 zákona o cenných papieroch na zistený skutkový stav veci, otázkou, či prípadne (ne)existovala medzi pôvodným žalobcom a žalobcom osobitná dohoda (v akej forme, čo bolo jej obsahom), za ktorú však bez ďalšieho nemožno považovať procesný návrh pôvodného žalobcu na zmenu účastníka na strane žalobcu a súhlas žalobcu vyžadovaný procesným predpisom so vstupom do predmetného občianskeho súdneho konania, keďže tieto úkony tvoria len procesné úkony vo vzťahu ku konaniu a súdu, ako podmienka pre rozhodnutie podľa § 92 ods. 2, 3 OSP a nemôžu nahrádzať preukázanie splnenia podmienok prevodu podľa hmotnoprávnej úpravy § 20 zákona o cenných papieroch vo vzťahu k indosovanej zmenke a do nej inkorporovaných práv. V tomto smere odvolací súd akcentuje názor samotného okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že : „... je zrejmé, že bez faktickej držby zmenky by spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., napriek existencii predmetného indosamentu, práva zo zmenky uplatňovať nemohla". V rámci druhého odvolacieho dôvodu žalovaná 2/ poukazovala na to, že zmluva, ktorá bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými uzatvorená, napĺňala znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ, resp., že v prejednávanej veci išlo o spotrebiteľský vzťah. Okresný súd sa k tejto otázke (námietke) vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom za primárne považoval, že zmenka má abstraktný charakter, oddelený od dôvodov jej vzniku - kauzy stojacej za zmenkou, pre ktorú bola vystavená (resp. vyplnená ako blankozmenka). Preto nevykonával dokazovanie k obsahu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere číslo 10424114/379773904 z 24.09.2004 (č.l. 6 a nasl. spisu). V tomto smere krajský súd poukazuje na spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, č. 93 v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, podľa ktorého : I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Z vymedzených odvolacích dôvodov vyplynula námietka voči použitiu zmenky voči spotrebiteľom (zmenkovo zaviazaným osobám) na zabezpečenie a realizáciu uspokojenia ich dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy s argumentom, že to odporuje ust. § 5a ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Krajský súd sa v tejto otázke stotožňuje s okresným súdom, ktorý poukázal na relevantnú právnu úpravu platnú a účinnú ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, resp. ku dňu vystavenia (blanko)zmenky. Bolo potrebné prisvedčiť okresnému súdu, nakoľko zo samotného historického expozé v súvislosti s ochranou spotrebiteľa pri použití zmenky, bolo žalovanou 2/ namietané ustanovenie zavedené až zákonom o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 24.09.2004, bol platný a účinný zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., ktorý nevylučoval zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Teda v čase vystavenia predloženej (blanko)zmenky to však prípustné bolo a preto bolo nevyhnutné nahliadať na subjekty zmenkového vzťahu a vec vyhodnocovať v zmysle vtedy účinných právnych predpisov. K odvolaciemu dôvodu žalovanej 2/ ohľadom náhrady trov konania uvádza krajský súd nasledovné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sa viazalo k napadnutému výroku o náhrade trov prvostupňového konania, bolo zrejmé, že okresný súd sa v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania nezaoberal všetkými rozhodujúcimi otázkami. Je nesporné, že žalobca v prvostupňovom konaní mal vo vzťahu k žalovanej 2/ vo veci samej plný úspech, nakoľko Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 11CbZm/137/2013-199 zo dňa 16. júna 2015 zrušil voči žalovanej 2/ zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 10Zm/14/2010-57 zo dňa 11.08.2010 v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 1.359,41 Eur a v tejto časti, po čiastočnom späťvzatí žaloby z dôvodov na žalovanej strane, konanie zastavil (§ 146 ods. 2 veta druhá OSP) a vo zvyšnej časti ponechal voči žalovanej 2/ predmetný zmenkový platobný rozkaz v platnosti (§ 142 ods. 1 OSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však vyplývalo, že okresný súd sa pri rozhodovaní o trovách konania nezaoberal otázkou, či v prejednávanej veci (ne)existujú výnimočné dôvody, pre ktoré by žalobcovi voči žalovanej 2/ úplne, resp. čiastočne, náhradu trov konania nepriznal, a to v zmysle § 150 ods. 1 OSP a to v súvislosti s dôvodmi, na ktoré poukázala žalovaná 2/ v podanom odvolaní, t.j. vzhľadom na jej tvrdenú majetkovú, resp. sociálnu situáciu. Je potrebné uviesť, že stav sociálnej núdze žalovanej 2/ vyplýval aj zo samotného obsahu spisového materiálu, v súvislosti s uznesením okresného súdu č.k. 11CbZm 137/2013-136 zo dňa 18.06.2014, ktorým žalovanej 2/ priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Keďže všetky tieto skutočnosti vyšli najavo ešte počas prvostupňového konania, mal/mohol sa nimi okresný súd pri svojom rozhodovaní zaoberať a vysporiadať. Inak povedané, pokiaľ mal za to, že žalobcovi plná náhrada trov, ktoré platil, patrí, mal sa súčasne zaoberať aj otázkou, či v prejednávanej veci (ne)boli dané dôvody na strane žalovanej 2/, hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi náhradu trov nemusel/nemal priznať. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2 M Cdo 17/2009 zo dňa 28.01.2010, v zmysle ktorého „ustanovenie § 150 OSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné, pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť." Napokon nezostalo odvolacím súdom nepovšimnuté, že k predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu Okresný súd Žilina vydal pod č.k. 10Zm 14/2010-87 zo dňa 09.05.2012 opravné uznesenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2014 a ktorým bola o.i. opravovaná úvodná časť predmetného zmenkového platobného rozkazu i voči žalovanej 2/. Preto pokiaľ napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol o ponechaní v platnosti vydaný zmenkový platobný rozkaz č.k. 10Zm/14/2010-57 zo dňa 11.08.2010, tak bolo potrebné vo výrokovej časti vyjadriť aj jeho prepojenie na vydané opravné uznesenie. Z vyššie uvedených dôvodov bolo nevyhnutné v napadnutej časti prvostupňový rozsudok zrušiť. Okresný súd v ďalšom konaní pri novom rozhodovaní sa primárne zameria na otázku existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, pričom prejudiciálne sa bude zaoberať v skutkovej i právnej rovine otázkou splnenia podmienok prevodu, indosácie žalovanej zmenky podľa platnej právnej úpravy, vrátane splnenia podmienok podľa zákona o cenných papieroch, pričom opätovne posúdi otázku odovzdania zmenky žalobcovi. Okresný súd sa v rámci odôvodnenia nového rozhodnutia vo veci opätovne vyjadrí ku všetkým relevantným doteraz žalovanou 2/ nastoleným právnym otázkam zahrnutým do podaných námietok voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu a odvolania podaného voči zrušenému rozsudku, za dodržania ust. § 157 ods. 2 OSP. Pri rozhodovaní sa vysporiada i s judikatúrou a stanoviskami vyšších súdov Slovenskej republiky, resp. Českej republiky, na ktoré poukázal odvolací súd. V rámci rozhodovania o trovách konania podľa jeho výsledku sa okresný súd podľa potreby vyjadrí aj k tvrdeniam žalovanej 2/ o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa na jej strane, pre ktoré by výnimočne nemusela byť jej protistrane priznaná náhrada trov konania. Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.