Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoKR/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113224146 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113224146.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Mgr. Michal Miho, so sídlom kancelárie Andreja Kmeťa 326/19, 010 01 Žilina, správca úpadcu: Ing. Jaroslav Širo - PROMT, s miestom podnikania 010 04 Ovčiarsko 183, IČO: 33 378 339, zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária Kadura a spol., so sídlom ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 47 251 671, proti žalovanej: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J. XXX/X, XXX XX Z., prechodne bytom X C. V. G., V., B., PE XX X HS, Veľká Británia, zastúpenej zástupcom JUDr. Ivan Pádej, advokát - AK s. r. o., so sídlom Krížna 336/2, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 863 041, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči konkurzným veriteľom, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/7/2013-343 zo dňa 5. januára 2016 r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cbi/7/2013-343 zo dňa 5. januára 2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia doručený okresnému súdu dňa 07.12.2015 zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu v spojení s následnými písomnými podaniami, ktorou sa domáhal určenia, že úpadcov právny úkon úhrad faktúr a úhrad nákladov na výstavbu izolovaného rodinného domu 1 b.j., garáž pre osobné motorové vozidlo s jedným stojiskom, súpisné číslo XXX v katastrálnom území C., zapísaný na LV č. XXX, postavený na pozemku parcela CKN č. 416/54 je voči veriteľom úpadcu Ing. Jaroslav Širo - PROMT, s miestom podnikania Ovčiarsko 183, 010 04 Ovčiarsko, IČO: 33 378 339 (ďalej len „úpadca“) v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2K/1/2012 neúčinný a žalovaná je povinná zaplatiť do konkurznej podstaty na konkurzný účet peňažnú náhradu vo výške 24.490,44 Eur a trovy konania. Dňa 07.12.2015 bol okresnému súdu doručený opakovaný návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal nariadiť žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s rodinným domom súp. č. XXX s príslušenstvom a garážou vedenými na LV č. XXX pre katastrálne územie C., a to až do doby 90 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 38Cbi/7/2013 (prejednávaná vec). Konkrétne žalobca žiadal zakázať žalovanej nehnuteľnosti predať, darovať, zameniť, zriadiť záložné právo alebo vecné bremeno, uskutočniť zabezpečovací prevod práva a prenajať ich na dobu s výpovednou lehotou dlhšou ako jeden mesiac. Žalobca v odôvodnení návrhu uviedol, že dňa 29.07.2013 podal v predmetnej veci návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 26.06.2014 zamietnutý a Krajský súd Žilina uznesením sp. zn. 13CoKR/41/2014 zo dňa 14.08.2014 predmetné uznesenie potvrdil. Žalobca poukázal na to, že odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia nastali nové právne a skutkové okolnosti, a to, že rodinný dom súp. č. 183 s príslušenstvom a garážou vedený na LV č. XXX pre katastrálne územie C., ktorý je predmetom navrhovaného predbežného opatrenia, bol vylúčený zo súpisu majetku úpadcu a žalovaná vykonáva aktívnu činnosť, aby sa zbavila svojho jediného majetku, z ktorého by v prípade úspechu žalobcu bolo možné reálne uspokojiť pohľadávky veriteľov v konkurze na majetok úpadcu. Potvrdili sa indície žalobcu, keď dňa 04.12.2015 prehliadkou realitného portálu zistil, že nehnuteľnosti, ktoré sa opakovaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia snaží zabezpečiť pre v budúcnosti možné uspokojenie nárokov žalobcu, sa žalovaná pokúša predať. Ďalej poukázal na nároky v celkovej výške cca 200.000 Eur, ktoré si žalobca uplatňuje i v konaniach vedených na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cbi/11/2013 a 27C/153/2015, kde sú rovnakí účastníci konania. Prvostupňový súd poukázal na to, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, účelom ktorého je rýchla, dočasná úprava právnych pomerov medzi účastníkmi konania alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Zákonom predpokladaným dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je, aby bolo žalobcom tvrdené a osvedčené, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi práve nariadením predbežného opatrenia, pričom navrhovaným predbežným opatrením sa medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. Z účelu predbežného opatrenia vyplýva, že súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, zisťuje však najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu pre nariadenie predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné všetky predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd uviedol, že z obsahu návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyplývalo, že sa domáha jeho nariadenia po začatí konania vo veci z dôvodu obavy ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, konkrétne sa žalobca domáha nariadenia predbežného opatrenia s odkazom na ust. § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. a žiada, aby súd predbežným opatrením zakázal žalovanej nakladať s označenými nehnuteľnosťami v jej výlučnom vlastníctve. Obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že žalovaná vykonáva aktívnu činnosť smerujúcu k predaju svojho jediného majetku, z ktorého by v prípade úspechu žalobcu bolo možné reálne uspokojiť pohľadávky veriteľov v konkurznom konaní úpadcu. Okresný súd konštatoval, že listinnými prostriedkami pripojenými k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca osvedčil vlastnícke právo žalovanej k nehnuteľnostiam, a to stavbám rodinného domu a garáže tak, ako sú zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie C.. Na preukázanie činnosti žalovanej smerujúcej k zbaveniu sa svojho nehnuteľného majetku predložil výtlačok z internetovej stránky www.ringo.topky.sk <http://www.ringo.topky.sk>, z ktorého vyplýva, že je ponúkaná na predaj novostavba rodinného domu v C. o výmere 144 m2 za cenu 170.000 Eur. Z predloženého inzerátu tak, ako je súčasťou spisového materiálu podľa okresného súdu nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že predmetom tohto inzerátu je práve rodinný dom vo vlastníctve žalovanej tak, ako je zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie C.. Zároveň uviedol, že i v prípade, ak by predmetom predloženého inzerátu bola totožná nehnuteľnosť ako je nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej, zabezpečenie ktorej sa žalobca snaží dosiahnuť podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, podmienky na nariadenie predbežného opatrenia by splnené neboli. Samotná skutočnosť, že žalovaná má záujem predať nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve, podľa okresného súdu, sama o sebe nie je dôvodom ohrozenia prípadného výkonu budúceho rozhodnutia vo veci samej v prejednávanej veci, nakoľko v prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti by došlo len k zmene štruktúry majetku žalovanej, kedy do jej vlastníctva by sa namiesto nehnuteľného majetku dostali finančné prostriedky titulom prijatej kúpnej ceny za predaj. Okresný súd nepovažoval za osvedčené, že by uplatnený nárok žalobcu nebolo možné v prípade predaja tejto nehnuteľnosti z majetku žalovanej uspokojiť. Súčasne poukázal na to, že prípadnou exekúciou na majetok vo vlastníctve žalovanej by v prípade úspechu žalobcu v prejednávanej veci mohol byť uspokojený len uplatnený nárok na vydanie sumy 24.490,44 Eur do konkurznej podstaty úpadcu. Okresný súd bol toho názoru, že navrhované predbežné opatrenie by z hľadiska jeho obsahu a rozsahu predstavovalo neprimeraný zásah do výkonu vlastníckeho práva žalovanej, nakoľko možno dôvodne predpokladať a vyplýva to i zo žalobcom uvedenej súpisovej hodnoty majetku 150.000 Eur, resp. inzerovanej kúpnej ceny 170.000 Eur, že hodnota spornej nehnuteľnosti niekoľkonásobne presahuje výšku uplatnenej pohľadávky žalobcu. Podľa okresného súdu navrhované predbežné opatrenie tak nespĺňa ani požiadavku primeranosti zásahu do práv a oprávnených záujmov účastníkov právneho vzťahu. Okresný súd z uvedeného dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu, a preto návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia doručený okresnému súdu dňa 07.12.2015 zamietol. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. So závermi prvostupňového súdu nesúhlasil. Pokiaľ ide o osvedčenie skutočnosti, že žalovaná sa snaží predať svoj rodinný dom formou inzercie, žalobca požiadal realitnú spoločnosť RINGO topky.SK o poskytnutie súčinnosti formou poskytnutia informácie o osobe, ktorá podala predmetný inzerát. Skutočnosť, že sa jedná o rodinný dom vo vlastníctve žalovanej, je žalobcovi známa z jeho správcovského spisu. Dôkaz o identite nehnuteľnosti, ktorá je predmetom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom inzercie, doloží dodatočne po poskytnutí súčinnosti zo strany realitnej kancelárie. Pokiaľ ide o záver prvostupňového súdu, že zo skutočnosti, že žalovaná predáva svoju nehnuteľnosť, nemožno vyvodiť opodstatnenú obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia, žalobca poukázal na to, že žalovaná si je od začiatku tohto konania vedomá, že v prípade úspechu žalobcu bude povinná zaplatiť do konkurznej podstaty pomerne vysokú peňažnú čiastku a jej logickou snahou je preto už teraz znížiť hodnotu svojho majetku. Nariadením požadovaného predbežného opatrenia podľa žalobcu nemôže vzniknúť žiaden nenávratný stav, naopak jeho zamietnutím hrozí, že žalovaná sa zbaví svojho majetku a spor o neúčinnosť právnych úkonov žalovanej sa stane bezpredmetným. Navrhol, aby odvolací súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. V súvislosti s odvolaním žalobcu mal krajský súd v spojení s ust. § 75 ods. 8 O.s.p. preukázané, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, preto nebolo uznesenie okresného súdu doručované žalovanej ani odvolanie žalobcu. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Za viazanosti vyššie citovaným zákonným ustanovením krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu posudzoval len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 18.1.2016. Krajský súd zistil, že žalobca sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia po začatí súdneho konania, a to po doručení žaloby na Okresný súd Žilina, o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči veriteľom, a to určenia, že úpadcov právny úkon úhrad faktúr a úhrad nákladov za výstavbu „Izolovaného rodinného domu 1 b.j., garáž pre osobné motorové vozidlo s jedným stojiskom, súp. č. XXX, v katastrálnom území C., LV č. XXX k.ú. C. na pozemku parc. č. 416/54 KN je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2K/1/2012 neúčinný a žalovaná je povinná zaplatiť do konkurznej podstaty na konkurzný účet peňažnú náhradu vo výške 24.490,44 Eur. Z obsahu spisu bolo ďalej preukázané, že v začatom súdnom konaní, a to po doručení žaloby žalobcom bol dňa 02.06.2014 okresnému súdu doručený podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa nakladania s rodinným domom súp. č. XXX s príslušenstvom zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie C. do doby právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. 38Cbi/7/2013, konkrétne navrhol, aby súd zakázal žalovanej nehnuteľnosť predať, darovať, zameniť, zriadiť k nej záložné právo alebo vecné bremeno, uskutočniť zabezpečovací prevod práva a nehnuteľnosť prenajať na dobu s výpovednou lehotou dlhšou ako jeden mesiac. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 38Cbi/7/2013-135 zo dňa 26. júna 2014 návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia doručený okresnému súdu dňa 02.06.2014 zamietol, ktoré uznesenie na odvolanie žalobcu bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/41/2014-193 zo dňa 14.08.2014 a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2014. Žalobca dňa 7.12.2015 doručil okresnému súdu ,,Opakovaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia“, ktorým žiadal nariadiť žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s rodinným domom súp. č. XXX s príslušenstvom a garážou vedenými na LV č. XXX pre k.ú. C., a to až do doby 90 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia v predmetnej sporovej veci pod sp. zn. 38Cbi 7/2013, konkrétne uloženie zákazu žalovanej nehnuteľnosti predať, darovať, zameniť, zriadiť k nim záložné právo alebo vecné bremeno, uskutočniť zabezpečovací prevod práva a prenajať ich na dobu s výpovednou lehotou dlhšou ako 1 mesiac. V súvislosti s opakovaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žalobca poukázal na nové právne a skutkové okolnosti, ktoré nastali od rozhodnutí Okresného súdu v Žiline a Krajského súdu v Žiline, a to, že rodinný dom súp. č. XXX s príslušenstvom a garážou vedený na LV č. XXX pre k.ú. C., bol vylúčený zo súpisu majetku úpadcu a žalovaná vykonáva aktívnu činnosť, aby sa zbavila svojho jediného majetku, čo zistil prehliadkou realitného portálu www.ringotopky.sk <http://www.ringotopky.sk> dňa 4.12.2015. Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd primárne uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením okresného súdu a jeho dôvodmi, pre ktorú skutočnosť na tieto odkazuje. Z dôvodu podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia po začatí súdneho konania vo veci samej, bolo potrebné na takto podaný návrh aplikovať ust. § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 75 ods. 2 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p.. Práve z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku, ktorému sa má nariadením predbežného opatrenia poskytnúť ochrana a druhou podmienkou je osvedčenie odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. osvedčenie obavy, že by budúci výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pokiaľ niektorá z týchto dvoch podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Je nepochybné, že zákon, a to Občiansky súdny poriadok ukladá v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia skúmať kumulatívne splnenie obidvoch podmienok tak, ako sú uvedené vyššie. Aj zo samotného Čl. 46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje ustanovenie § 74 a nasledujúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, a preto v súlade aj s uvedeným Čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 50/2004 z 3. marca 2004, podľa ktorého právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod doň zasahovať. Ďalej sa poukazuje na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 218/2002 zo dňa 13. novembra 2002, v zmysle ktorého obsahom práva podľa č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania. Rovnako aj v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19. marca 1997 vyplýva, že právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia ústavného práva. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto okresný súd zákonným a ústavným spôsobom postupoval, pokiaľ zisťoval, či boli zo strany žalobcu osvedčené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. V danej veci bolo rozhodné a podstatné, že nebola osvedčená druhá podmienka obavy ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, resp. podmienka osvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade tejto druhej kumulatívnej podmienky v primeranej miere, intenzite ju osvedčiť, aby bolo možné návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu žalovanej nehnuteľnosť predať, darovať, zameniť, zriadiť k nej záložné právo alebo vecné bremeno, uskutočniť zabezpečovací prevod práva a nehnuteľnosť prenajať na dobu s výpovednou lehotou dlhšou ako jeden mesiac uloženia, vyhovieť. Krajský súd za dôslednej aplikácie ust. § 75 ods. 2 O.s.p. pri druhej kumulatívnej podmienke uvádza, že táto nemôže byť len predpokladaná, ale musí byť osvedčené, že reálne a aj priamo hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, resp. že je osvedčená reálna a priama hrozba obavy z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. K odvolacej námietke žalobcu, a to nesúhlasu so záverom okresného súdu, že žalobca neosvedčil, že rodinný dom, ktorý je predmetom inzercie, je totožný s nehnuteľnosťou žalovanej, tak k stotožneniu predmetnej nehnuteľnosti, ktorej sa má navrhované predbežné opatrenie týkať v spojení so zverejneným inzerátom na č.l. 315, žalobca len uviedol, že takýto dôkaz doloží dodatočne, čo k momentu rozhodovania odvolacieho súdu neuskutočnil. Krajský súd preto súhlasí so záverom prvostupňového súdu, že len zo samotného predloženého inzerátu nebolo možné bez pochybnosti prijať záver, že jeho predmetom je práve rodinný dom žalovanej, tak ako je zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. C., ktorého sa má žalobcom navrhované predbežné opatrenie týkať. Súhlasí odvolací súd i so záverom prvostupňového súdu, že i ak by žalobca predmetnú nehnuteľnosť stotožnil, tak sama o sebe okolnosť záujmu žalovanej predať nehnuteľnosť nie je dôvodom ohrozenia prípadného výkonu budúceho rozhodnutia, nakoľko v prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti dôjde k zmene štruktúry majetku žalovanej, a to namiesto hnuteľného majetku sa do jej dispozície dostanú finančné prostriedky titulom kúpnej ceny za predmetný predaj. Dopĺňa odvolací súd, že takéto prípadné nakladanie s predmetom vlastníctva žalovanej samo o sebe nevytvára nebezpečenstvo ohrozenia výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. K reálnosti hrozby a obavy na strane žalobcu, v súvislosti s prípadným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalovanej na iné osoby, by došlo v prípade, ak by tieto úkony boli realizované bez primeraného protiplnenia alebo by boli uskutočňované prevody vlastníckeho práva za nevýhodných podmienok, prípadne ak by bolo osvedčené, že takýmito prevodmi žalovaná nepriaznivo zasahuje do svojej majetkovej sféry, a to negatívnym spôsobom, kedy by žalovaná neobdržala za uvedené prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tomu zodpovedajúce primerané peňažné prostriedky, resp. v inej forme zodpovedajúce primerané protiplnenie. Realizácia takýchto úkonov žalovanou v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebola zo strany žalobcu osvedčená, a preto bez ďalšieho len prípadné samotné prevedenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalovanej na tretiu osobu nemôže osvedčovať reálnosť bezprostrednej a priamej hrozby, obavy žalobcu z ohrozenia výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. Predsa, tak, ako konštatoval prvostupňový súd, pokiaľ nebolo osvedčené niečo iné, tak žalovaná prípadným prevodom vlastníckeho práva získava do svojho majetku finančný ekvivalent, keďže nebolo osvedčené, že jej konanie smeruje k bezodplatným právnym úkonom alebo k právnym úkonom uzavretým za nevýhodných podmienok pre žalovanú. Pokiaľ by aj došlo zo strany žalovanej k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tak okresný súd správne poukázal na to, že zo žalobcom uvedenej súpisovej hodnoty majetku 150.000 Eur, resp. teda ním tvrdenej inzerovanej kúpnej ceny 170.000 Eur je zrejmé, že hodnota spornej nehnuteľnosti presahuje výšku uplatnenej pohľadávky žalobcu, a tým navrhované predbežné opatrenie nespĺňa ani kritéria proporcionality a primeranosti. Krajský súd sa preto nestotožnil s odvolacím dôvodom žalobcu, že len samotný prípadný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalovanej na ďalšiu osobu, je tou skutočnosťou, ktorá osvedčuje obavu o budúci výkon rozhodnutia, ktorý by mal byť týmto ohrozený. V súvislosti s rešpektovaním zásady proporcionality pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a hodnotenia pomerov žalobcu a žalovanej považuje krajský súd za potrebné uviesť, že tak žalobca ako aj žalovaná sú si v zásade rovní vo svojich právach a povinnostiach a preto prípadné obmedzenie, ktoré by bolo uložené jednému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom zjavne neprimerané v tvrdej miere porušenia alebo ohrozenia práva druhej strany. V tejto súvislosti poukazuje i na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 394/2001, podľa ktorého základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje, avšak ochrana toho, voči komu predbežné opatrenie má smerovať, nemôže dosiahnuť takej miery, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Je nepochybné, že pre konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa nezisťujú skutočnosti, okolnosti do takej miery, ako pri rozhodovaní o veci samej, avšak musia byť osvedčené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a to bolo povinnosťou skúmať nielen zo strany okresného súdu, ale aj zo strany krajského súdu vo vyvolanom odvolacom konaní. Zo zákonom formulovanej podmienky vyplýva, že táto hrozba, resp. obava musí byť reálna a priama, nemôže byť len predpokladaná, a to aj vo vzťahu k obave ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Žalobca neosvedčil také reálne konanie a správanie sa žalovanej, výsledkom ktorého by bol tak intenzívny zásah do jej majetkových pomerov, pre ktorý by tu bola osvedčená reálna, priama obava z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, resp. že by tu bola osvedčená situácia na odôvodnenosť nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu v prípade nenariadenia predbežného opatrenia. V tejto súvislosti krajský súd opakovane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. júla 1997, sp. zn. 5 Obo 144/97, podľa ktorého samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Predbežné opatrenie nie je možné vo všeobecnosti vydať len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver, a to nielen o opodstatnenosti návrhu vo veci samej, ale aj opodstatnenosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca neosvedčil, že by sa žalovaná správala spôsobom, ktorým by uskutočňovala reálne úkony, podľa ktorých by došlo k znižovaniu majetkovej bonity, resp. že by žalovaná úkonmi zasahovala do svojej majetkovej sféry spôsobom výrazne negatívne ovplyvňujúcim jej majetkové pomery. Krajský súd k úplnosti poukazuje, že v danom konaní v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu bola prioritná povinnosť súdu vyhodnotiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd nezistil dôvody pre zmenu uznesenia okresného súdu preto rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., keďže sa stotožňuje so závermi a zhodnoteniami vykonanými okresným súdom vo vzťahu k druhej kumulatívnej podmienke pre nenariadenie predbežného opatrenia, a to neosvedčenie naliehavosti na nariadenie predbežného opatrenia. S odkazom k ust. § 145 O.s.p., v závislosti od rozhodnutia vo veci samej bude rozhodnuté aj o trovách spojených s predbežným opatrením, súvisiacich aj s predmetným odvolacím konaním (§ 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.